Kvalita života v starobe

Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo popísať problematiku seniorov a zistiť subjektívne vnímanie kvality života v oblastiach fyzickej aktivity, v socializácii a v zdraví.

Kľúčové slová: staroba, starnutie, kvalita života, fyzická aktivita, socializácia, zdravie

Quality of life in the old age

Summary: The main aim of the survey was to describe the problems of the elderly and to find out the subjective perception of the quality of life in the areas of physical activity, socialization and health.

Keyword: old age, aging, quality of life, physical activity, socialization, health

 

Úvod

Proces starnutia je i napriek významným vedeckým pokrokom v oblasti medicíny a biológie človeka nezvratným, prirodzeným a zákonitým procesom, ktorý ovplyvňuje život občana bez ohľadu na jeho pohlavie, vzdelanie, spoločenské postavenie, či svetonázorovú hodnotovú profiláciu. Konečnou podobou procesu starnutia je staroba (Bočáková et al., 2021). Aj keď je starnutie obyvateľstva univerzálny proces, ktorý sa týka respektíve bude týkať všetkých krajín sveta, zatiaľ existujú veľké rozdiely medzi starnutím vo vyspelých krajinách a v rozvojových krajinách (Lachytová, 2018). Starnutie a samotné obdobie staroby predstavuje významnú etapu v rámci vývinu jednotlivca a tvorí prirodzenú súčasť životného cyklu človeka. Je všeobecne známe, že vek pôsobí na každého človeka rôzne. Ovplyvňujú ho osobné a environmentálne faktory. Niektorí ľudia vekom strácajú výkonnosť a stávajú sa nevládnymi, iní sú naopak aktívni a produktívni aj v starobe. Niektorí považujú toto obdobie za veľmi smutné, iní sa naň pozerajú s optimizmom. Vzhľadom ku komplexnosti ľudského organizmu je však ťažké izolovať samotný proces starnutia od iných spolupôsobiacich faktorov. Zjednodušene možno povedať, že koncept kvality života je tvorený dvoma základnými aspektmi objektívnym a subjektívnym. Objektívna kvalita života znamená naplnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú sociálnych a materiálnych podmienok života a fyzického zdravia osoby. Subjektívna kvalita života súvisí so subjektívnou pohodou a všeobecnou spokojnosťou jedinca so životom. Výskum subjektívnej kvality života vytvára multidisciplinárnu líniu záujmu z rôznych oblastí. Týka sa to oblastí ako duchovná oblasť, oblasť sociálna, oblasť ekonomická, oblasť psychická, oblasť fyzická. Tým, že sme individuality, aj staroba u každého bude iná, a to už po psychickej stránke, fyzickej, sociálne, ekonomickej, duchovnej. Veľmi dôležitá je oblasť zdravia, starostlivosť o zdravie počas celého života. Preto treba aj pri hodnotení seniorov a prístupu k ním voliť individuálny prístup. Mnohí ľudia v období staroby riešia svoje problémy rôznym spôsobom: niektorí navštevujú častejšie lekárov v snahe získať medikamenty, niektorí hľadajú pomoc v aktivite, v práci, v štúdiu na Univerzitách tretieho veku, v záujmových činnostiach, iní sa venujú neužitočnej forme zábavy, niektorí nepodniknú nič, rezignujú. U takých je v popredí nečinnosť a posedávanie (Benjan, 2010). To čo je dobré a vhodné pre jedného neznamená, že vyhovuje druhému. Každý má iné požiadavky na život a iné potreby. Najdôležitejším faktorom je však samotný človek a jeho životný postoj (Lachytová, 2008).

Cieľ prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť subjektívne vnímanie kvality života u seniorov v troch oblastiach – fyzickej v oblasti aktivity, socializácie a zdravia.

Prieskumné otázky

→ Akú váhu prikladajú seniori stretávaniu sa s rodinou a rovesníkmi v komunite?
→ Aká je ich fyzická aktivita (aké športy preferujú)?
→ Využívajú vo svojom živote na komunikáciu sociálne siete?
→ Ako trávia svoj voľný čas?
→ Aké zmeny sú ochotní spraviť vo svojom živote?

Výber vzorky

Výskumný súbor tvorilo 100 respondentov v dôchodkovom veku. Z toho 38 % tvorilo mužské pohlavie a 62 % ženské. Vek žien sa pohyboval od 63 do 91rokov a vek mužov bol v rozmedzí od 64 do 88 rokov.

Realizácia prieskumu

Prieskum sme realizovali v roku 2022 v mesiacoch január–apríl (dotazníkovou metódou) v domácom prostredí respondentov. Pred začatím realizácie prieskumu sme získali od respondentov súhlas a zároveň boli oboznámení s anonymitou a cieľom prieskumu.

Metodika a metódy prieskumu

Prieskum bol realizovaný formou dotazníka (obsahoval 15 položiek). Pri formulovaní otázok do dotazníka sme boli motivovaní štandardizovaným dotazníkom SQUALA, avšak pre potreby daného prieskumu boli jednotlivé položky vzhľadom k vymedzeným cieľom upravené. Použili sme otázky otvorené, polootvorené, zatvorené s ponukou výberu odpovede z uvedených možností, ktorá najviac vystihovala ich názor a skúsenosť a možnosť s voľnou tvorbou odpovede. Dotazník sme rozdali dôchodcom na východnom Slovensku. Bol doručený osobne, alebo sprostredkovaný inou osobou. Zo 123 dotazníkov bola návratnosť v počte 100.

Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Získané údaje sme kvalitatívne a kvantitatívne analyzovali a vyhodnotili. Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Na spracovanie výsledkov sme použili MS Word a MS Excel. Uvádzame najdôležitejšie výsledky prieskumu v tabuľkovej forme:

Otázka č. 1: Pohlavie.

Do prieskumu sa zapojilo 100 respondentov, z toho 62 žien (62 %) a 38 mužov (38 %).

Otázka č. 2: Bývanie žien

V tejto otázke sme zistili, že 13 žien žije samých, 13 žien žije v sociálnych zariadeniach a 36 žien žije so svojou rodinou.

Otázka č. 3: Bývanie mužov

V tejto otázke sme zistili, že 2 mužov žije samých, 11 mužov žije v sociálnych zariadeniach a 25 mužov žije so svojou rodinou.

Otázka č. 4: Dôležitosť stretnutí s rodinou

V tejto otázke si respondenti mohli vybrať z možnosti áno a nie. Až 91 % respondentov odpovedalo áno a iba 9 % odpovedalo nie. Z toho vyplýva, že aj ľudia v starobe potrebujú kontakt s rodinou, ktorá im pomáha preklenúť nie raz zložité obdobie staroby. Dodáva im to pocit istoty, že sú ešte pre niekoho dôležitý a potrebný.

Otázka č. 5: Dôležitosť stretávať sa s rovesníkmi

V tejto otázke boli opäť možnosti áno a nie. Ak respondenti odpovedali áno, tak mali napísať, kde sa realizujú stretnutia s rovesníkmi. Až 71 % opýtaných odpovedalo áno a 29 % odpovedalo nie. Tí čo odpovedali áno napísali, že sa stretávajú doma, na chalupe, na záhrade, chodia na prechádzky, von, ďalej cukráreň, kaviareň, ide o náhodné stretnutia, v zariadení, v klube dôchodcov, v meste, v kostole, na pive, spoločenská miestnosť, bar, u susedy, krčma, koncerty, spoločenské udalosti, v dedine, pri venčení psa, na výletoch, skype.

Otázka č. 6: Dôležitosť fyzickej aktivity

V tejto otázke sme sa pýtali na dôležitosť fyzickej aktivity vo vyššom veku. Až 90 % respondentov odpovedalo áno, že fyzická aktivita je dôležitá a len 10 % označilo možnosť nie. Z toho vyplýva, že aj starí ľudia si uvedomujú, že pohyb aj v ich veku je veľmi dôležitý.

Otázka č. 7: Záujem o športové aktivity

V otázke sme zisťovali záujem o športové aktivity kde 42 % respondentov vyjadrilo kladný postoj, ale až 58 % vyjadrilo nezáujem. Respondenti ktorí odpovedali áno mali dopísať o aké aktivity by sa jednalo. Ich odpoveď bola turistika, plávanie, jóga, tanec, cvičenie, cyklistika, kalenetika, chôdza, šach, šerm, všestranné, prechádzka, futbal, šport, príroda, cvičenie cez TV, hubárčenie. Tu pri týchto odpovediach môžeme vidieť, že aj ľudia v staršom veku majú ešte stále záujem o rôznorodé aktivity. Samozrejme pri výbere aktivít zohľadňovali aj svoj vek a zdravotné problémy.

Otázka č. 8: Dôležitosť dodržiavania diétnych obmedzení

V tejto otázke nás zaujímalo dodržiavanie diétnych obmedzení. Až 56 % respondentov odpovedalo áno a 44 % respondentov odpovedalo nie. Z toho vyplýva, že skoro polovica nepokladá za dôležité dodržiavanie diétnych opatrení. To neprispieva k zlepšovaniu ich zdravotného stavu. Veľa starých ľudí má už určitý stupeň obezity. To samozrejme súvisí aj s nedostatočnou pohybovou aktivitou.

Otázka č. 9: Dôležitosť komunikácie pomocou sociálnych sieti/internetu

Aj napriek veku až 56 % respondentov odpovedalo áno, že komunikujú s rodinou pomocou sociálnych sietí, a nie odpovedalo 44 %. Tu bolo prekvapujúce to, že viac ako polovica respondentov vie používať sociálne siete.

Otázka č. 10: Čo by ste chceli zmeniť na svojom životnom štýle

V tejto otázke si nenašlo vhodnú odpoveď 1 % opýtaných a dopísalo svoju vlastnú odpoveď nič. Až 42 % respondentov odpovedalo, že sú spokojní so svojím životným štýlom. Odpoveď venovať sa pohybovým aktivitám uviedlo 9 %, stretávať sa viac s rodinou a priateľmi uviedlo 31 % respondentov a 17 % uviedlo v dotazníku odpoveď, že by chcelo žiť zdravšie. V tejto otázke boli odpovede rôzne. Respondenti vidia deficit v rôznych oblastiach svojho života, záleží však v akej fyzickej a mentálnej kondícií sa momentálne nachádzajú. Určite by bola potrebná edukácia respondentov, aby mohlo dôjsť k náprave a poučenie rodinných príslušníkov, aby sa zapojili do procesu zlepšenia kvality života ich rodičov.

Diskusia

Dotazník tvorilo 15 otázok. Vyplnilo ho 38 % mužov a 62 % žien. Muži vo veku 64–88 rokov a ženy vo veku 63–91 rokov. Výskumnú vzorku tvorili ľudia z východného Slovenska z rôznych sociálnych a ekonomických pomerov s rôznym vzdelaním. Dva muži žijú sami, 11 v sociálnom zariadení a 25 s rodinou. Celkom 13 žien žije osamote, 13 žije v sociálnom zariadení a 36 žije s rodinou. Na základe výsledkov z dotazníka zameraného na starých ľudí, a to v oblastiach zdravie, socializácia a fyzická aktivita môžeme skonštatovať, že stretnutia s rodinou sú pre nich dôležité. Majú záujem stretávať sa s inými rovesníkmi, či už doma alebo mimo domov, ako sú záhrada, pri venčení psov, cukrárňach, kaviarňach, v kostole a inde. Prekvapilo nás zistenie, že skoro polovica respondentov vie komunikovať s priateľmi, rodinou prostredníctvom internetu, čo pre túto generáciu nie je úplná samozrejmosť, no vidíme ochotu prispôsobiť sa dobe. Určite má na tom aj podiel neskorší odchod do dôchodku, pracovná vyťaženosť strednej a mladšej generácie. Internet sa stal novodobým fenoménom v oblasti komunikácie v tejto takzvanej rýchlej dobe. Musíme spomenúť aj fyzickú aktivitu, ktorá je pre respondentov podľa našich výsledkov dôležitá, avšak skoro polovica z nich nemá záujem o športove aktivity. Časť, ktorá prejavila záujem o športové aktivity uviedla, že by mali záujem napríklad o plávanie, turistiku, cyklistiku, šach, šerm a tak ďalej. Viac ako polovica z nich trávi voľný čas aktívne a to napríklad chôdzou, nákupmi, záhradkárčením. Na otázku ohľadom diétnych opatrení odpovedala niečo viac ako polovica, že je pre nich ich dodržiavanie dôležité, a že ich neobmedzujú v aktivitách denného života. Z našich výsledkov vyplýva, že seniori majú záujem sa starať o svoje zdravie, chcú sa socializovať a majú záujem o fyzickú aktivitu. Najčastejšou odpoveďou na otázku čo by chceli zmeniť na svojom životnom štýle odpovedali, že sú spokojní s kvalitou svojho života.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov prieskumu sme zistili veľké množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov doma a v zariadeniach sociálnych služieb. Preto sme sa rozhodli pre tieto odporúčania:

→ zlepšiť komunikáciu, s rodinou a priateľmi pomôcť vytvoriť nové priateľstvá s obyvateľmi, zaistiť častejšiu frekvenciu návštev, tam, kde to nie je možné, zabezpečiť možnosť dobrovoľníkov, venovať sa koníčkom, vnúčatám, vypĺňať si voľný čas v podobe čítania, štrikovania, háčkovania, ďalej sa snažiť vyplniť voľný čas podľa svojich možností;
→ spoločne navrhnúť interiér izby, obohatiť priestor vlastnými predmetmi, ku ktorým majú citovú väzbu, obrázkami, napríklad v podobe fotografií;
→ nabádať k pravidelnému stretávaniu sa seniorov aj s inými vekovými skupinami osôb;
→ aktívne vyhľadávať seniorov s negatívnymi obavami spojenými s budúcnosťou na základe rozhovoru (snaha eliminovať negatívne obavy);
→ zabezpečiť kultúrne, spoločenské a športové podujatia;
→ umožniť zúčastniť sa na verejných podujatiach, nezabudnúť na výročia klientov, ich významné životné udalosti, sviatky a podobne;
→ nájsť činnosti, ktorými možno vyplniť čas strávený odpočinkom na lôžku alebo v kresle (čítanie, sledovanie televízie, ručné práce a podobne);
→ vytvoriť skupinu seniorov, ktorí by na daný deň uvarili obed, pripravili akcie, výlety, usporiadali stretnutia, rozhovor s odborným lekárom, výživovým poradcom (Králiková, 2022).

Záver

V súčasnej dobe má životný štýl seniorov osobitnú pozíciu. Všeobecne konštatovaná skutočnosť zvyšovania počtu seniorov v populácii prináša pre všetky zložky spoločnosti nové úlohy a požiadavky. V našej práci sme sa zamýšľali nad funkčnou zdatnosťou seniorov, kvalitou života a schopnosťou žiť v prostredí, v ktorom bývajú (domáce prostredie, domov sociálnych služieb). Viaceré zistenia dokumentujú a potvrdzujú sociálny kontext (miesto a spôsob bývania, zdravé žitie, socializácia a chuť niečo zmeniť) vo vzťahu k pripravenosti prekonávať prekážky v prospech seniorov, ktorí žijú či už v domácom prostredí alebo v sociálnych domovoch. Chceme preto upozorniť aj na podporu pozitívneho a aktívneho žitia v období staroby zo strany nás všetkých.

Literatúra

1. BENJAN M. Starnutie a staroba. Zvolen: Bratia Sabovci s. r. o. 2010: 32–40. ISBN 978-80-89241-37-8.
2. BOČÁKOVÁ O., KOVÁŘOVÁ M. Dimenzie merania kvality života seniorov. Revue sociálnych služieb. Vydavateľstvo: Fakulta sociálnych vied, UCM v Trnave 2021; 1(2). doi: 10.34135/rss.210201.
3. KRÁLIKOVÁ S. Multidimenzionálny rozmer kvality života v starobe. Košice, 2022: 11–42. Absolventská práca. SZŠ Košice.
4. LACHYTOVÁ L. Dôležitosť holistického prístupu pri práci s klientom v územnej samospráve. In: Verejná správa v súčasnom demokratickom a právnom štáte. Časť 2: recenzovaný zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie organizovanej pri príležitosti 20. výročia vzniku Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach konanej dňa 15. novembra 2018 v Košiciach, Košice. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 2018: 118–128. [online]. Dostupné z: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/fvs/verejna-sprava-v-sucasnom-state-2-web.pdf.
5. LACHYTOVÁ L. Kvalita života staršieho človeka. Humanum 2008; 2. [online]. Dostupné z: file:///C:/Users/Uzivatel/Downloads/Kvalita_%C5%BEivota_star%C5%A1ieho_%C4%8Dloveka.pdf.

 

---

O autorke

PhDr. Silvia Danková, PhD., dipl. s.
Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu ošetrovateľstva, LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika.

 

---

Recenzie

doc. PhDr. ThDr. PaedDr. Lenka Lachytová, PhD., MBA
Katedra sociálnych štúdií, Fakulta verejnej správy, UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika

PhDr. Milan Laurinc, PhD.
Katedra ošetrovateľstva, FSVaZ UKF v Nitre, Slovenská republika
Oddelenie anestéziológie a intenzívnej starostlivosti, pracovisko DKC, NÚSCH, a. s.
Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, Salvus, s. r. o.

 

• tisk
• předplatit si