Identifikácia informovanosti žien so stresovou inkontinenciou

Súhrn: Inkontinencia moču je nedobrovoľný únik moču, nie je samostatné ochorenie, ale je to symptóm, ktorý sa vyskytuje na celom svete a je významným zdravotným, medicínskym, ošetrovateľským, spoločenským a ekonomickým problémom. Podľa svetových štatistík formou úniku moču „trpí“ 5 až 20 % ľudskej populácie. Inkontinencia moču postihuje rovnako mužov ako ženy, ale dvakrát až trikrát častejšie sa vyskytuje u žien (Marenčák, 2009).

Stresová inkontinencia moču (stres urinary incontinence – ďalej SUI) postihuje najmä ženy. Podľa štatistiky v Českej republike trpí inkontinenciou asi 510 000 žien (Vrublová, Holisová, 2011). Švihra J. a kol. (2001) v epidemiologickej štúdii zo Slovenska uvádzajú, že asi 530 tisíc žien trpí inkontinenciou moču, z toho 49–50 % má SUI. Pri skúmanej informovanosti o SUI sme zistili, že 59 % respondentiek malo nedostatočné vedomosti o stresovej inkontinencii, 82 % respondentiek má nedostatočné vedomosti o výžive, 62 % respondentiek o spevňovaní svalov panvového dna, 62 % respondentiek o životospráve a 50 % respondentiek o absorpčných pomôckach, ktoré sa používajú pri inkontinencii.
Kľúčové slová: stresová inkontinencia – informovanosť – deficit vedomosti.

Identification of awareness among women with stress incontinence

Summary: Urinary incontinence is involuntary loss of urine, not a single disease, but it is a symptom that occurs worldwide and is a significant health, medical, nursing, social and economic problem. According to world statistics, for some kind of loss of urine is “suffering” from 5 to 20 % of the human population. Urinary incontinence affects men as well as women, but two to three times more common is among women (Marenčák, 2009).

Stress urinary incontinence (further SUI) affects mainly women. According to statistics in Czech Republic, for incontinence is suffering about 510,000 women (Vrublová, Holisová, 2011). Švihra J et al., (2001) in the epidemiological survey from Slovakia is stated, that about 530,000 women suffer for urinary incontinence of which 49–50 % has SUI. When examining the awareness of SUI, found that 59 % of respondents had little knowledge about stress incontinence, 82 % of respondents have little knowledge about nutrition, 62 % of respondents about bolstering the pelvic floor muscles, 62 % of respondents about regimen and 50 % of respondents about absorption aids used during incontinence.

Keywords: stress incontinence – awareness – knowledge deficit.

Stresová inkontinencia

Stresová inkontinencia moču môže byť príčinou intertriga, kožných vredov, infekcie močových ciest až urosepsy alebo môže byť symptómom vážnejšieho ochorenia, napr. diabetes mellitus, kde včasná diagnostika a zahájenie adekvátnej liečby môže zlepšiť prognózu ochorenia. Negatívne vplýva i na psychiku žien. Vedie k zníženiu sebaúcty, sebavedomia, zhoršuje kvalitu života. Nechcený únik moču vnímajú ako prejav zlyhania, stratu dôstojnosti. Zažívajú pocity menejcennosti, neistoty, hanby, strachu z možného pomočenia. U žien dochádza k zhoršeniu kvality ich sexuálneho života. Strach z možného zápachu ich odrádza od návštev priateľov, divadiel, obchodov, reštaurácií a pod. Niektorí autori hovoria o tzv. „psychosociálnej smrti“ (Krhut, 2006), prípadne o sociálnej degradácii spôsobenej inkontinenciou (Popelka, 2004).

Marenčák (2009) uvádza: „30 až 45 % žien sa ‚pomočieva‘ viac ako 12 až 16 mesiacov, kým sa rozhodne ísť k lekárovi vôbec. Na Slovensku stále registrujeme nedostatky v odhaľovaní iniciálnych prípadov úniku moču.“ S podobnými problémami sa stretávajú odborníci aj v zahraničí (Haslam, 2004; Abrams et al., 2009). Odborníci príčiny daného stavu vidia v tom, že ženy sa hanbia otvorene hovoriť o svojom probléme s lekárom/sestrou. Myslia si, že SUI je normálny stav patriaci k staršiemu veku, boja sa nežiaducich účinkov liekov, majú strach z operačného výkonu, ale hlavnou príčinou je nedostatok vedomostí žien o nových farmakologických, režimových opatreniach a operačných postupoch (Horčička, 2010).

Ženy so stresovou inkontinenciou moču by mali mať vedomosti o:
- princípe funkcie dolných močových ciest a čo je príčinou stresovej inkontinencii moču,
- liečebných postupoch: konzervatívnej (behaviorálnej), farmakologickej a operačnej liečbe,
- metódach posilňovania svalov panvového dna a vhodnej pohybovej aktivite,
- úprave výživy a životosprávy,
- absorpčných pomôckach.

Uvedené fakty boli podnetom nášho prieskumu, v ktorom sme zisťovali, okrem iného, i aké vedomosti majú ženy s diagnostikovanou stresovou inkontinenciou moču I. a II. stupňa. Vzorku tvorilo 104 respondentiek (100 %).

Pred výberom vhodnej metodiky práce sme podrobne preštudovali problematiku SUI v publikáciách, odborných článkoch i v internetových odkazoch v slovenskom a anglickom jazyku. Keďže sme nenašli vhodný merací nástroj na meranie úrovne vedomostí pacientok o stresovej inkontinencii, na základe získaných informácií sme si vytvorili vlastný dotazník.

Nami skonštruovaný Dotazník vedomostí o stresovej inkontinencii obsahoval úvod a päť vedomostných podškál:

1. podškála: Vedomosti o stresovej inkontinencii,
2. podškála: Vedomosti o výžive,
3. podškála: Vedomosti o spevňovaní svalov panvového dna,
4. podškála: Vedomosti o životospráve,
5. podškála: Vedomosti o absorpčných pomôckach.

Pre štatistické spracovanie údajov sme použili softwarové programy MS EXCEL 2000 a STATISTICA. Spracované výsledky a analýzu údajov sme rozdelili do dvoch častí. V prvej časti sme prezentovali analýzu dát v piatich podškálach Dotazníka vedomostí o stresovej inkontinencii, v druhej časti sme interpretovali výsledky korelácie premenných. Vedomosti respondentov sme chápali ako nezávislé (poradové) premenné a vek, vzdelanie respondentiek a časový interval vyhľadania odbornej pomoci sme chápali ako závislé (intervalové) premenné. Pre zisťovanie miery polohy v prvej časti sme použili jednorozmernú opisnú štatistiku výpočtu aritmetického priemeru a pre skúmanie vzťahov medzi nominálnou premennou (vedomosti respondentov) a intervalovými premennými (vek a vzdelanie respondentiek i časový interval vyhľadania odbornej pomoci) sme použili neparametrický test Kruskal – Wallis ANOVA s testovou štatistikou H. Hodnoty pravdepodobnosti platnosti hypotéz sme skúmali na hladine významnosti 5 % (p < 0,05).

V súbore prevládali respondentky so stredoškolským vzdelaním (57,69 %). Zistili sme, že iba 1,92 % respondentiek vyhľadalo odbornú pomoc do týždňa a až 33,65 % do jedného roka.

Pri skúmané informovanosti o SUI sme zistili, že 58,65 % respondentiek malo nedostatočné vedomosti o stresovej inkontinencii, o výžive malo nedostatočné vedomosti 81,73 % respondentiek, o spevňovaní svalov panvového dna malo nedostatočné vedomosti 61,54 % respondentiek, o životospráve malo nedostatočné vedomosti 62,5 % respondentiek, o absorpčných pomôckach malo nedostatočné vedomosti 50 % respondentiek (graf 1).

Na základe analýzy výsledkov prieskumu sme si okrem iného stanovili vypracovať vývojový diagram zberu údajov deficitu vedomostí žien so stresovou inkontinenciou moču. Veríme, že uvedená pomôcka pomôže sestrám včas identifikovať nedostatok vedomostí postihnutých žien v klinickej praxi a napomôže ženám riešiť uvedený problém.

Záver

Inkontinencia moču je mimoriadne aktuálny problém. Na liečbu inkontinencie moču a na hygienické pomôcky používané kvôli inkontinencii moču sa vo svete ročne vynakladá 16 miliárd amerických dolárov, pričom tieto náklady každoročne stúpajú o 10 %. Mnoho žien trpiacich inkontinenciou moču z najrôznejších dôvodov nevyhľadáva lekársku pomoc. Jednou z okolností, ktorá sa podieľa na tomto neutešenom stave, je aj nedostatočné povedomie o možnostiach liečby. V tejto súvislosti treba vyzdvihnúť význam edukačnej činnosti, vedúcej k zvýšeniu povedomia postihnutých žien. Aj keď behaviorálna liečba a cvičenie panvového dna sú vcelku účinné (v prípadoch čistej stresovej inkontinencie), mnohé pacientky sa tejto liečbe nevedia prispôsobiť. Najväčším problémom konzervatívnej liečby je totiž pomalá úprava inkontinencie moču a nízka prispôsobivosť pacientok.

Doc. PhDr. Bc. Zuzana Hudáková, PhD., Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, Katedra fyzioterapie

Literatúra:

1. Marenčák J. Stresová inkontinencia moču u postmenopauzálnych žien. Via practica. 2009;6(9):358–363. ISSN 1336-4790

2. Vrublová Y, Holisová A. Kvalita života žen se stresovou močovou inkontinencí. Ošetřovatelství a porodní asistence. 2011;2(2):197–201. ISSN 1804-2740

3. Švihra J a kol. Prevalencia ženskej inkontinencii v Slovenskej republike. Urológia. 2001;6(2):29–34. ISSN 1335-3071

4. Krhut J. Farmakologická léčba stresové inkontinence. Urologie pro praxi. 2006;7(2):52–54. ISSN 1213-1768

5. Popelka J. Močová inkontinence – současné možnosti její léčby. Sanquis. 2004;1(33):34

6. Haslam J. The prevalence of stress urinary incontinence in women. Nursing practice. 2004;100(20):71. ISSN 1440-172X

7. Abrams P et al. Incontinence [online]. Paris: Editions 21, 2009. 1821 s. ISBN 0-9546956-8-2 [cit. 2011-08-25]. Dostupné na: http://www.icsoffice.org/Publications/ICI_4/files-book/comite.pdf

8. Horčička L. Kvalita života žen s močovou inkontinencí. Česká geriatrická revue. 2009;7(1):22–25

Recenzovaly:

Ing. Iva Brabcová, Ph.D. – Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích
Mgr. Petra Podrazilová, DiS. – Ústav zdravotnických studií, Technická univerzita v Liberci

Více o autorce:

Doc. PhDr. Zuzana Hudáková, PhD., Fakulta zdravotníctva, Katedra fyzioterapie, Katolícka univerzita v Ružomberku
1977: ukonč. SZŠ v Poprade – odbor Všeobecná sestra; 1977–1986: Vojenský ústav pre choroby pľúcne Nová Polianka – zdravotná sestra pri lôžku; 1981: ukonč. SZŠ v Košiciach – odbor Rehabilitačný pracovník; 1986–1991: Odborný liečebný ústav pre tuberkulózu a respiračné choroby Vyšné Hágy – rehabilitačná sestra; 1991: ukonč. VŠ štúdium na FF UK v Bratislave – odbor Pedagogika – ošetrovateľstvo; 1991–2006: SZŠ v Poprade – stredoškolský učiteľ; 2001: rigorózna skúška na Trnavskej univerzite v Trnave – odbor Ošetrovateľstvo a rehabilitácia; 2005–2009: Ústav sociálnej práce a zdravotníctva pri Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku – vedúca detašovaného pracoviska v Poprade; 2009: doktorandské štúdium na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. – odbor Ošetrovateľstvo; 2012: habilitácia na VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. – odbor Ošetrovateľstvo; 2014: Bc. štúdium na FZ KU v Ružomberku – odbor Fyzioterapia; od 2009: Katedra fyzioterapie, Fakulta zdravotníctva, KU v Ružomberku – tajomník katedry

 

• tisk
• předplatit si