Názory a informovanosť tehotných žien o vakcinácii detí

Informácie o negatívnych aspektoch očkovania, ako aj rôzne správy s antivakcinačným zameraním objavujúce sa v médiách, výrazne ovplyvňujú povedomie a prirodzene zvyšujú obavy u tehotných žien z očkovania ich detí. cieľom štúdie bolo zistiť, aké sú názory a informovanosť tehotných žien o vakcinácii detí. práca má charakter kvantitatívnej prierezovej štúdie. bola použitá exploratívna metóda dotazníka vlastnej konštrukcie. Vzorku respondentov tvorilo 115 tehotných žien vo veku od 18–40 rokov. Údaje boli analyzované pomocou deskriptívnej štatistiky. Štúdia identi kovala zväčša negatívne názory tehotných žien na vakcináciu detí. Väčšina žien si neuvedomovala riziká závažných infekčných ochorení. preukázala sa nedostatočná informovanosť tehotných žien o medicínskych poznatkoch súvisiacich s nebezpečenstvom infekčných ochorení ako aj nedostatočná informovanosť o význame a nežiaducich účinkoch očkovania zo strany zdravotníckych profesionálov. Výsledky štúdie poukazujú na nevyhnutnosť zvýšiť u žien už počas tehotenstva povedomie o význame vakcinácie a o prevencii, ochrane pred infekčnými ochoreniami, objektívnu informovanosť, zlepšiť vzťah dôvery zo strany zdravotníckych pracovníkov ako aj médií. 

Aktívna imunizácia prostredníctvom vakcín ako v minulosti, tak aj
v súčasnosti je najúčinnejšou zbraňou v prevencii infekčných ochorení. Očkovanie nielen že znižuje chorobnosť, úmrtnosť, zvyšuje kvalitu života, ale aj šetrí náklady na zdravotnú starostlivosť a zabezpečuje kolektívnu ochranu (Hudečko- vá, 2007). Vo svete zomierajú milióny detí na ochorenia, ktorým sa dá účinne predchádzať očkovaním, a každé dieťa má právo byť chránené očkovaním pred rôznymi ochoreniami. Očkovanie patrí medzi najvýznamnejšie objavy v histórii medicíny (WHO, 2017). Zachovanie vysokej úrovne očkovania, ako aj zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných očkovacích látok pre detskú populáciu je celospoločensky významné a dôležité pre verejné zdravie. A preto aj v súčasnosti je problematika vakcinácie jednou
z najdiskutovanejších tém, avšak je spojená aj s napätím a kon iktami, ovplyvňovaním verejnosti neobjek- tívnymi informáciami s antivakcinačným zameraním, ktoré sú dostupné v médiách. Vzhľadom k spo- menutému môže narastať verejná obava až panika obyvateľstva z očkovania. Autori publikácií operujú s argumentmi, ktoré vyvolávajú dojem objektivity, uvádzajú prežité, alebo už vyvrátené fakty, zveličujú minimálne nežiaduce reakcie očkovania a považujú ich za závažné. Uvádzajú sugestívne a podstatné argumenty, ktoré však nie sú založené na validných vedeckých dôkazoch. Zbavujú sa zodpovednosti za zdravie populácie rôznymi vyhláseniami v médiách a na svojich webových stránkach s cieľom vyvolať pochybnosti, ak nie paniky u rodičov detí. Často už tehotné ženy sú obeťami neobjektívnych, zavádzajú- cich informácií o škodlivosti očkovania, o banalite priebehu infekčných prenosných ochorení, o bez- problémovej ATB terapie v prípade infekcie a o pozitívnych účinkoch prirodzeného prekonania infekč- ného ochorenia u detí (Federmana, 2014). Na minimalizáciu obáv verejnosti z očkovania je nutné zvýšiť informovanosť, zlepšiť komunikáciu, dôveru zo strany zdravotníckych pracovníkov, celospoločensky naďalej udržať vysokú úroveň zaočkovanosti detskej populácie a tým sa vyhnúť zbytočným epidémiám a úmrtiam detí. Aktívna imunizácia aj naďalej zostáva najefektívnejším preventívnym opatrením v ochra- ne ľudí pred šírením infekčných chorôb. Cieľom štúdie bolo zistiť, aké sú názory a informovanosť tehotných žien o vakcinácii detí. V rámci informovanosti sa špeci cky zameriavame na úroveň informovanosti o očkovaní od zdravotníckych pracovníkov a na preferujúce informačné zdroje, z ktorých respondentky čerpajú. 

Metóda a materiál 

Pre výskum bol zvolený dizajn prierezovej kvantitatívnej štúdie. Na zber relevantných údajov bol po- užitý neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol konštruovaný tak, aby zisťoval názory a informovanosť tehotných žien o vakcinácii u detí. Výskumný súbor tvorilo
115 tehotných žien vo veku od 18–40 rokov žijúcich na území SR. Výber respondentiek bol zámerný. Pre súbor boli vopred určené zaraďovacie (inkluzívne) kritéria: aktuálna tehotnosť a informovaný súhlas respondentky so zaradením do štúdie. V súbore bolo 59,13 % respondentiek z mesta
a 40,87 % z dediny. Respondentky, ktoré sa zúčastnili výskumu, mali prevažne ukončené vysokoškolské vzdelanie (61,74 %) a stredoškolské vzdelanie (35,65 %). Väčšina respondentiek (88,70 %) už malo jedno a viac detí a 11,30 % čakalo svoje prvé dieťa. Dosiahla sa určitá reprezentatívnosť, ale závery výskumu sa interpretujú len na podmienky tohto súboru.

Zrozumiteľnosť dotazníka bola overená pilotnou štúdiou s piatimi tehotnými ženami, ktoré boli oslovené na základe osobných kontaktov. Na základe pilotáže sa modikovali problematické formulácie niektorých položiek dotazníka. Zvolil sa kombinovaný spôsob administrácie dotazníkov (osobne, elek- tronicky). Osobne sa dotazníky distribuovali v troch gynekologických ambulanciách v Banskej Bystrici, v čase prenatálnych poradní. Výber gynekologických ambulancií bol podľa dostupných možnosti a tiež na základe súhlasu oslovených gynekológov v gynekologických ambulanciách. Tehotné ženy dotazník vyplnili písomne, alebo sa im poslal elektronicky po získaní ich súhlasu a dobrovoľnom poskytnutí ich mailovej adresy prostredníctvom linkového odkazu na dotazník. Osobne sa distribuovalo 75 dotazníkov. Responzibilita osobne distribuovaných dotazníkov bola 76 % (n = 57). Podarilo sa získať 75 e-mailových adries. Responzibilita elektronicky získaných dotazníkov bola 86,66 % (n = 65). Z dôvodu nesprávneho alebo neúplného vyplnenia sa muselo vyradiť 7 dotazníkov. Pre účely štúdie bolo súhrnne použitých 115 dotazníkov. Na analýzu a vyhodnotenie údajov bola použitá deskriptívna štatistika. Zber výskum- ných dát bol realizovaný v období september 2016 – november 2016. 

Výsledky 

Z opýtaných najviac (38,26 %) respondentiek nesúhlasilo s očkovaním a boli za úplné zrušenie očko- vanie. Za zachovanie povinného očkovania na Slovensku v takom rozsahu, ako je v súčasnosti, bolo 28,70 % respondentiek. Niektoré respondentky (8,70 %) vyjadrili názor, že by boli za zrušenie očkovania, ale len proti niektorým ochoreniam, ako sú napr. čierny kašeľ, hepatitida, osýpky, pneumokoky a mumps. Za zachovanie povinného očkovania a jeho prípadné rozšírenie o niektoré ochorenia bolo 6,09 % respondentiek. Voľnú odpoveď využilo 17,39 % opýtaných (tab. 1). Prezentujeme niektoré ich názory: 

„Nie som ani za, ani proti, ne­ viem ako sa rozhodnem, ocenila by som viac informácií v masmédiách o očkovaní a nech lekári sú odbor­ ní, tu nejde o biznis (ako je to nie­ kedy v ich prípade), ale o zdravie dieťaťa.“ 

„Som za zrušenie povinného oč­ kovania dovtedy, dokedy sa nezlep­ ší dohľad nad výrobou, prevozom
a skladovaním vakcín.“ 

Ako najčastejšie dôvody negatívneho názoru k očkovaniu respondentky vyjadrili, že očkovanie by nemalo byť povinnosťou, ale malo by byť osobným rozhodnutím rodiča (uviedlo 31,30 % responden- tiek), očkovanie je príliš rizikové, majú strach o zdravie svojho dieťaťa (uviedlo 20,00 %). Niektoré respondentky (12,17 %) označili možnosť „iné“ (tab. 2). Uvádzame zaujímavé odpovede: 

„Nie je dobre riešený dohľad
a deti sa očkujú hlava nehlava, či sú zdravé, či choré. Chce to trans­ parenciu v tejto oblasti a hlavne osvetu.“ 

„Zloženie vakcín, netestovanie dieťaťa na rôzne alergie pred oč­ kovaním, neinformovanie lekára
o vakcinácii, neinformovanie o ňu, v prípade poškodenia dieťaťa po očkovaní nenesie zodpovednosť nikto.“ 

„Bojím sa viac nežiaducich účin­ kov vakcín ako chorôb, proti ktorým sa očkuje.“ „Všeobecná nedôvera lekárom, je to biznis pharma riem a bojím sa o zdravie svojich detí.“ 

Respondentky vyjadrili svoj názor aj na otázku, či ak by sa zmenilo po- vinné očkovanie na nepovinné, dali by svoje dieťa zaočkovať. V prípade nepovinného očkovania 53,04 % respondentiek by svoje dieťa nedalo zaočkovať a 33,91 % respondentiek by dalo svoje dieťa zaočkovať aj v prípade dobrovoľného očkovania. K tejto otázke sa nevedelo vyjadriť 13,04 % respondentiek. 

Graf 1 zahŕňa 10 ochorení, proti ktorým sa očkuje na Slovensku. Respondentky mali možnosť označiť
(z možností „áno“, „nie“, „neviem“) tie ochorenia, ktoré môžu viesť k závažný následkom alebo dokonca smrti. 

Graf 1 prezentuje rozdiely vo vedomostiach respondentiek pri posúdení závažnosti jednotlivých ocho- rení. Za nezávažné označilo rubeolu 54,78 % respondentiek, mumps 51,30 %, morbilli 36,52 %, poliomy- elitídu 39,13 %, invazívne nákazy vyvolané pneumokokmi 43,48 %, vírusovú žltačku typu B 46,09 %, he- mo lové invazívne nákazy (38,26 %, diftériu 58,26 %, tetanus 64,35 % a pertussis 53,04 % respondentiek. Úroveň informovanosti o očkovaní zo strany zdravotníckych pracovníkov (tab. 3) najpočetnejšie 25,22 % respondentiek vyhodnotilo ako čiastočnú, 24,35 % ako dostatočnú, 23,48 % ako nedostatočnú a iba 14,78 % ako veľmi dobrú. Viac ako polovica respondentiek (60 %) vyhodnotilo informovanosť o nežiaducich účinkoch očkovania zo strany zdravotníckych pracovníkov ako nedostatočnú, 13,91 % ako čiastočnú, 9,57 % ako dostatočnú úroveň informovanosti a iba 6,96 % ako veľmi dobrú (tab. 3). 

Internet sa preukázal ako najčastejší zdroj informácií o očkovaní (40 %). Druhou najčastejšou odpo- veďou, ktorú uviedlo 20 % respondentiek, boli iné zdroje, kde uvádzali ako zdroj informácií o očkovaní vlastné pocity, príbalové letáky, informácie od farmaceutov, lekárni- kov a chemikov. Zdroj informácií
o očkovaní od odborníkov, ako sú ošetrujúci lekári a iní zdravotnícki pracovníci, uviedlo 18,26 % respon- dentiek. Odborné prednášky ako zdroj informácií uviedlo 13,91 % respondentiek (tab. 4). 

Respondentiek sme sa pýtali, aké zdroje odborných informácií o očkovaní by uvítali. Viac ako jedna tretina (34,78 %) respondentiek by privítalo viac odborných podujatí týkajúcich sa očkovania, 31,30 % by uvítalo informácie od pediatrov v pediat- rických ambulanciách. Iba 6,96 % respondentiek označilo ako žiadúci zdroj internet. Odpoveď „iné“ ozna- čilo 13,04 % respondentiek, z nich uvádzame niektoré odpovede: 

„Zaručene objektívne informácie v pediatrickej ambulancii bez pre­ pojenia pediatrov na farmaceutické rmy.“ 

„Nezávislé odborné štúdie, do­ tazníky anamnestické a poučenie lekára pred každým očkovaním
s podpismi obidvoch strán aj so súhlasom/odmietnutím a o podpise lekára a poučení.“ 

„Hlavne nestranne, čiže obe stra­ ny (odborne zastúpené), pretože
z masmédií ide väčšinou o straše­ nie a nie odborné závery (aj zo stra­ ny lekára alebo iného odborníka proti očkovaniu).“ 

Diskusia 

Preukázalo sa, že viac ako tretina tehotných žien vyjadrila názor nesúhlasu s očkovaním a bola za úplné zrušenie očkovanie. Ako najčastejšie dôvody negatívneho názoru k očkovaniu respondentky uvádzali, že očkovanie by nemalo byť povinnosťou, ale malo by byť osobným rozhodnutím rodiča a že očkovanie je príliš rizikové a majú strach o zdravie svojho dieťaťa. Podľa inej štúdie dôvody negatívneho postoja k očkovaniu zahŕňali strach, riziko, hnev, zmätok, ťažkosti pri rozhodovaní a nízku dôveru v odborníkov (Austin et al., 2008). Podľa štúdie, ktorá skúmala prekážky vakcinácie u rodičov, ktorých deti neboli zaočkované do dvoch rokov bolo zistené, že hlavné dôvody boli presvedčenie, poznatky a obavy (Niederhauser, Markowitz, 2007). Je alarmujúce, že viac ako polovica tehotných žien skúmaného súboru vyjadrila, že v prípade nepovinného očkovania by svoje dieťa nedala zaočkovať, a iba jedna treti-na by dala svoje dieťa zaočkovať aj
v prípade dobrovoľného očkovania. Aj podľa štúdie v ČR bol preukázaný rastúci trend rutinného odmietania očkovania u detí v posledných desiatich rokoch (v porovnaní so situáciou v roku 2004, p < 0,001). Najdôležitejšími faktormi spojenými s touto progresiou boli nedôvera k očkovaniu, strach z niektorých zložiek vakcíny a strach z nežiaducich reakcií (Daňová et al., 2015). 

Informačný portál Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS, 2015) uvádza, že podľa prieskumov vykonaných na Slovensku v rokoch 2013 a 2014 by v prípade dobrovoľnosti nechalo svo- je deti očkovať 86 %, resp. 85 % ro- dičov. Približne 10–11 % opýtaných by očkovanie absolvovalo za iných podmienok, v neskoršom veku dieťaťa, prípadne proti menšiemu počtu chorôb. Odmietavý postoj k očkovaniu pritom vyjadrili len 4 % opýtaných. Poklesom zaočkovanosti pod 95 % hrozí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vznik epidémií takých chorôb, ktoré sa pri vysokej zaočkovanosti v krajine vôbec nevyskytujú alebo sa vyskytujú len ojedinele. 

Na základe výsledkov našej štúdie môžeme konštatovať, že u tehotných žien prevláda skôr negatívny názor na očkovanie, z čoho vyplýva, že zdravotnícki pracovníci musia čeliť rastúcim obavám rodičov ohľadom očkovania ich detí. Je ťažké komunikovať s rodičmi, ktorí odmietajú očkovanie. Úspech zo strany zdravotníckych pracovníkov si vyžaduje lepšie pochopiť vnímanie a odmietavé reakcie rodičov, ich neistoty, ako aj načúvať s rešpektom ich námietky, prejaviť uznanie ich obáv, poskytovať pravdivé informácie o výhodách a rizikách očkovania a pokúsiť sa poopraviť nepochopenie ohľadom očkovania, podporovať otázky a premyslené re exie o tomto probléme a podporovať rodičov
v rozhodnutiach, ktoré robia. 

Štúdia zisťovala aj ako tehotné ženy vnímajú závažnosť ochorení, proti ktorým je určená povinná vakcinácia na Slovensku. Zistilo sa, že viac ako polovica respondentiek si neuvedomuje nebezpečenstvo vyplývajúce z možnosti prepuknutia uvedených infekčných nákaz (graf 1). Aj podľa štúdie zameranej na rodičov, ktorí nedali zaočkovať svoje deti, bolo preukázané, že rodi- čia mali nepresné vnímanie pomeru rizík a prínosov z dôvodu nedostatku vedomostí o týchto ochoreniach. Aj keď sa rodičia rozhodli neočko- vať svoje dieťa, bolo z tejto štúdie zrejmé, že rodičia uznali očkovanie za pozitívnu akciu, avšak nemohli prekonať obavy o bezpečnosti vak- cíny (Cullen, 2005). Aj Oude Engberink et al. (2016) uvádzajú, že rodi- čia nie sú si vedomí chorôb, pre ktoré existujú očkovacie látky. Kuchar et al. (2017) vo svojom výskume zistili, že povedomie o rizikách spojených s infekčnými ochoreniami je dôležitým určujúcim faktorom, či dať, alebo nedať svoje deti očkovať. 

V prezentovanej štúdii sa preukázalo menej uspokojivé zistenie,
že úroveň informovanosti zo strany zdravotníckych pracovníkov u tehotných žien o prínosoch očkova- nia a o nežiaducich účinkoch očko- vania je čiastočná až nedostatočná (tab. 3). Nedostatočné informácie od zdravotníkov vedú k pochybnostiam o vakcinácii a ľahší prístup k dezinformáciám zo strany antivakcinačných aktivistov. Je nutné zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi zdravotníkmi a tehotnými ženami a venovať im viac času v otázkach vakcinácie detí. Je veľmi dôležité, aby tehotné ženy informovali erudovaní zdravotnícki pracovníci (gynekológ, sestra/ pôrodná asistentka, verejný zdravotník, pediater...), ktorí sú zárukou ob- jektívnych a relevantných informácií založených na vedeckých dôkazoch. Nedostatok a neobjektívne informácie neumožňujú robiť správne rozhodnutia. S nedostatočnou informovanosťou o očkovaní môže súvisieť práve nízka dôvera, neistota a strach v súvislosti s očkovaním dieťaťa, ktoré uvádzajú vyššie uvedené štúdie. Informácie poskytované zdravotníkmi by mali uľahčiť rozhodovací proces (Austvoll-Dahlgren, Helseth, 2010). Rozhodovanie o očkovaní je zložitý proces a pre jeho efektívny priebeh je potrebné, aby matky mali prístup k informáciám založeným na vedeckých dôkazov a schopnosť po- chopiť takéto informácie. Dezinformácie o vakcínach zavádza rodičov, ktorí môžu oneskoriť alebo odmietnuť očkovanie pre svoje deti, čím ich vystavujú riziku a závažnosti chorôb. Mnohí rodičia nerozumejú týmto rizikám a netušia, že aj oni sú neinformovaní. Zo strany zdravotníkov je nevyhnutné bojovať proti dezinformácii a okrem vzdelávania už tehot- ných žien vnímame za dôležité aj vytvárať dôverujúci vzťah, čo predstavuje príležitosť pre zvýšenie dôvery v očkovacie programy (Pineda, Myers, 2011). Podľa výsledkov štúdie zameranej na dôveru alebo nedôveru ako aj vzťah so zdravotníkmi boli práve tieto faktory kľúčové pre rozhodovanie matiek o očkovaní svojich detí (Benim et al., 2006). Záver čínskej randomizovanej kontrolovanej štúdie hovorí o súvislosti vzdelávania tehotných žien o vakcinácii so zlepšením poznatkov týkajúcich sa imunizácie a zvýšenia pokrytia, úplnosti a aktuálnosti vakcinácie u detí (Hu et al., 2017). Cullen (2005) uvádza, že rodičia potrebujú informácie na vyváženie rizík spojených s det- skou chorobou proti riziku očkovania. Zdravotníci musia byť aktuálni, aby mohli poskytovať konzistentné a presné informácie. Najčastejším zdrojom informácií o vakcinácii v našom výskume sa preukázal internet. Informácie o očkovaní od zdravotníckych pracovníkov a na základe odborných pred- nášok získala iba tretina tehotných žien (tab. 4). Internet považujeme za viacrozmerné médium komunikujúci slovom, statickým a dynamickým obrazom a zvukom. Na jednej strane môže byť internet prospešným pre populáciu, pretože môže slúžiť ako prostredie na rozširovanie po- znania ľudstva. Aj autori Tabacchi et al. (2017) vo svojom výskume zistili, že u 42,5 % respondentov bol zdrojom informácií o vakcinácii práve in- ternet. Bolo preukázané, že on-line príspevky pravdepodobne vyvolá- vajú strach a pochybnosti v súvislosti s očkovaním, čo môže ovplyvniť rozhodnutia (Penţa, Băban, 2014). Zistenia naznačujú, že cielené vzdelávacie kampane sú potrebné na to, aby sa riešili obavy verejnosti týkajúce sa očkovania. Na základe výsledkov autori štúdie zdôraznili, že zdravotnícki pracovníci ako predstavitelia verejného zdravia by mali byť relevantnými zdrojmi o vakcinácii a mali by sa vzdelávať o danej problematike celý život. Populácia by mala dostávať dôveryhodné informácie o očkovaní, a tým konfrontovať argumenty antivakcinačných aktivistov, ktoré zverejňujú na svojich webových stránkach. Mccombs (2009) tvrdí, že dnešná doba je len tzv. „honba za klikom“ a ak chcú médiá uspieť, musia neustále prinášať šokujúce titulky a obrazy. 

Je zarážajúce, že hodnota informácie sa v súčasnosti hlavne posudzuje počtom „lajkov“ ako jej odbornou relevanciou. Štúdia autorov Baschi
et al. (2017) dokázala, že až 65,5 % videí na internete odrádza verejnosť od očkovania a poskytujú dezinformácie, čo je alarmujúce. Naumann (2008) upozorňuje na fakt, že internet je bez regulátora a žiadny zákon neobmedzuje obsah stránok. To zname- ná, že antivakcinační aktivisti veľmi radi využívajú sociálne internetové siete na šírenie nepravdivých infor- mácií o vakcinácii. Internet je najlepším, ale zároveň aj najhorším miestom získavania informácií o zdraví a informácie o vakcinácii sú dobrým príkladom tohto tvrdenia. Môžeme konštatovať, že názory tehotných žien v našom výskumnom súbore sa preukázali ako menej uspokojivé, čo môže byť ovplyvnené práve nevhodným zdrojom informovanosti. Podľa zistených výsledkov by tehotné ženy uvítali odborné informácie týkajúce sa očkovania a informácie od pediatrov v pediatrických ambulanciách. Aj autori Ames et al. (2017) zisťovali v 38 štúdiách v krajinách rôzneho ekonomického zázemia názory ma- tiek na očkovanie detí, kde porovnateľne zistili, že respondentky hodnotili svoje vedomosti o očkovaní za nedostatočné a pripisovali to predovšetkým zlej komunikácii so zdravotníkmi a dožadovali sa viac zrozumiteľných informácií o možných nežiaducich účinkoch vakcinácie. Taktiež uvádzali, že je ťažké nájsť objektívny a dôveryhodný zdroj informácií o očkovaní. Vzhľadom k uvedenému je treba zamerať sa na informovanosť o vakcinácii rodičov v dostatočnom časovom predstihu pred samotnou vakciná- ciou, čiže už počas tehotenstva. Na informovanosti sa môžu významne podieľať aj pôrodné asistentky, či už v rámci gynekologických preventívnych prehliadok ako aj v predpôrodnej príprave. 

Záver 

Zistili sme, že názory tehotných žien na očkovanie detí boli zväčša negatívne, čo zrejme vyplývalo z preukázanej nedostatočnej informovanosti z relevantných zdrojov. Alarmujúce je, že tehotné ženy si neuvedomujú riziká závažných infekčných ochorení. Nedostatok povedomia respondentiek o chorobách by si vyžadovalo potrebu lepšej informovanosti rodičov, čo môže byť hlavným určujúcim faktorom pri rozhodovaní sa o očkovaní dieťaťa. Preukázané menej uspokojivé výsledky štúdie poukazujú na nevyhnutnosť prijatia dôsledných opatrení a koncepčného riešenia skutočnosti zo strany zdravotníckych pracovníkov predovšetkým z oblasti verejného zdravotníctva, ako aj posilniť informovanosť žien o vakcinácii detí zo strany pôrodných asistentiek, ktoré sú najviac v kontakte s tehotnými ženami. Je nevyhnutné poskytovať relevantné informácie o očkovaní na základe validných výsledkov výskumov z oblasti vakcinácie, budovať vzťah dôvery a angažovať odbornou argumentáciou budúce matky v rozhodovaní o očkovaní vlastných detí, a tým ochraňovať a pomáhať zachovať zdravie nás všetkých. 

---

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., PhDr. Simona Kelčíková, PhD., Mgr. Dominika Paráková, Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta Uk, Martin 

---

Literatúra 

1. ames HM, Glenton c, lewin s. parents’ and informal caregivers’ views and expe- riences of communication about routine childhood vaccination: a synthesis of qua- litative evidence. cochrane databese syst rev. 2017; 2(cd011787). 

2. austin H, campion-smith c, omas s. et al. parents’ di culties with decisions about childhood immunisation. commu- nity pract. 2008; 81(10): 32–5. 

3. austvoll-dahlgren a, Helseth s. What informs parents’ decision-making about childhood vaccinations? J adv nurs. 2010; 66(11): 2421–30. 

4. basch cH, zybert p, reeves r. et al. What do popular youtubetM videos say about vaccines? child care Health dev. 2017; 43(4): 499–503. 

5. benin al, Wisler-scher dJ, colson e, sha- piro ed, Holmboe es. pediatrics. Qualita- tive analysis of mothers’ decision-making about vaccines for infants: the importance of trust. 2006; 117(5): 1532–41. 

6. cullen J. Why parents choose to not va- ccinate their children against childhood diseases. dostupné on-line z: https://www. nursingtimes.net/clinical-archive/immuno- logy/why-parents-choose-to-not-vaccina- te-their-children-against-childhood-dise- ases/199780.article [cit. 2018-01-10]. 

7. daňová J, sálek, J, kocourková a. et al. Fac- tors associated with parental refusal of rou- tine Vaccination in the czech republic. cent eur J public Health. 2015; 23(4): 321–3. 

8. Federman rs. Understanding vaccines:
a public imperative. yale J biol Med. 2014; 12; 87(4): 417–22. 

9. Hu y, chen y, Wang y. et al. prenatal vaccination education intervention im- 

proves both the mothers’ knowledge and children’s vaccination coverage: evidence from randomized controlled trial from eastern china. Hum Vaccin immunother. 2017; 13(6): 1–8. 

10. Hudečková H. Verejné zdravotníctvo
a imunizácia pre študijný odbor verejné zdravotníctvo. [elektronický dokument] Martin: Jesseniova lekárska fakulta Uk, 2009. 

11. kuchar e, ludwikowska k, Marciniak d. et al. public perception of the risks asso- ciated with infectious diseases in poland: ebola and in uenza and eir impact on the attitude to Vaccination. adv exp Med biol. 2017; 980: 27–36. 

12. Mccombs M. agenda setting. nastolová- ní agendy, masová média a veřejné míně- ní. praha: portál, 2009. 

13. naumann, F. dějiny informatiky. praha: academia, 2008. 

14. niederhauser Vp, Markowitz M. barriers
to immunizations: Multiethnic parents of under- and unimmunized children speak. J am acad nurse pract. 2007; 19(1): 15–23. 

15. Oude engberink a, carbonnel F, lognos b. et al. comprendre la décision vaccinale des parents pour mieux accompagner leurs choix: étude qualitative phénoméno- logique auprès des parents français. can J public Health. 2016; 106(8): 527–32. 

16. penţa Ma, băban a. dangerous agent or saviour? HpV vaccine representations on online discussion forums in romania. int J behav Med. 2014; 21(1): 20–8. 

17. pineda d, Myers MG. Finding reliable information about vaccines. pediatrics. 2011; 127(1): 134–7. 

18. slovenská epidemiologická a vakcinolo- gická spoločnosti (seVs). zaočkovanosť 

na slovensku klesá, hrozia nám epidémie chorôb proti ktorým sa očkuje. dostupné on-line z: http://www.ockovanieinfo. sk/clanok-sk-1-82-zaockovanost-na- -slovensku-klesa-hrozia-nam-epide- mie-chorob-proti-ktorym-sa-ockuje- 

[cit. 2017-01-10].
19. tabacchi G, costantino c, cracchiolo M. 

et al. information sources and knowledge on vaccination in a population from southern italy: e escUlapiO pro-
ject. Hum Vaccin immunother. 2017; 13(2): 339–345. 

20. WHO. european immunization Week. dostupné on-line z: http://www.euro.who. int/en/health-topics/disease-prevention/ vaccines-and-immunization/european- -immunization-week [cit. 2018-01-10].