Pracovná spokojnosť sestier ako determinant kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny

Súhrn: Východiská: Spokojnosť sestier na pracovisku determinuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Cieľ: Posúdiť vplyv a prepojenie pracovnej spokojnosti sestier s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou. Súbor a metodika: Údaje boli zozbierané na vzorke 228 sestier na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR. Metódou boli elektronické a tlačené dotazníky vlastnej konštrukcie. Dotazník č.1 (30-položkový) bol určený pre analýzu Herzbergových motivačných a hygienických faktorov, Maslowovej pyramídy potrieb, copingové stratégie sestier a symptómy stresu. Dotazník č. 2 (20-položkový) bol upriamený na štandardizované ukazovatele kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Pre štatistické spracovanie som použila výpočet P-hodnoty a korelačného koeficientu medzi premennými a Wilcoxonov test. Najviac respondentov bolo vo veku 41–50 rokov. Výsledky: Pri zisťovaní hladiny významnosti v overovaní hypotéz sa zistilo, že neexistuje korelácia medzi kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti a spokojnosťou sestier na pracovisku. Korelácia existuje medzi Herzbergovými motivátormi, hygienickými faktormi, Maslowovou pyramídou potrieb a spokojnosťou sestier na pracovisku. Copingové stratégie, ktoré využívajú sestry pri zvládaní záťažových situácií sú zamerané na problém. Výskum potvrdil, že u sestier sa najčastejšie prejavujú emocionálne príznaky stresu. Význam výskumu spočíva v potvrdení, že pracovná spokojnosť sestier, nemá vplyv na zníženie štandardov v ošetrovateľstve, ale vo zvyšovaní spokojnosti sestier na pracovisku, čo prispieva k efektivite práce. Záver: V zdravotníckych zariadeniach je potrebné budovať pracovnú atmosféru a prostredie podporujúcu rešpekt a úctu k zamestnancom.

Kľúčové slová: pracovná spokojnosť, hierarchia potrieb, hygienické faktory, motivátory, kvalita ošetrovateľskej starostlivosti

Nurses’ job satisfaction as a determinant of the quality of nursing care in anesthesiology and intensive care units

Summary: Background: Nurses’ job satisfaction determines the quality of nursing care. Aim: To assess the impact and association of nurses’ job satisfaction with the nursing care provided. Set and methodology: Data were collected from a sample of 228 nurses in anesthesiology and intensive care units in the Slovak Republic. The method was electronic and printed questionnaires of our own design. Questionnaire 1 (30-item) was designed to analyze Herzberg’s motivational and hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs, nurses’ coping strategies and stress symptoms. Questionnaire 2 (20-items) was directed to standardized indicators of quality of nursing care in anesthesiology and intensive care units. For statistical processing, I used the calculation of P-value and correlation coefficient between variables and the Wilcoxon test. Most of the respondents were in the age group of 41–50 years. Results: When the level of significance was found in the hypothesis testing, it was found that there was no correlation between the quality of nursing care and nurses’ job satisfaction. A correlation exists between Herzberg’s motivators, hygiene factors, Maslow’s pyramid of needs and nurses’ workplace satisfaction. Coping strategies used by nurses in coping with stressful situations are problem-focused. Research has confirmed that nurses are most likely to show emotional symptoms of stress. The significance of the research lies in the confirmation that the job satisfaction of nurses does not have an impact on lowering the standards in nursing but on increasing the job satisfaction of nurses in the workplace, which contributes to the effectiveness of the work. Conclusion: In health care facilities, it is necessary to build a working atmosphere and the environment that promotes respect and esteem for employees.

Key words: job satisfaction, hierarchy of needs, hygiene factors, motivators, quality of nursing care

 

Úvod

„Jeden spokojný zamestnanec urobí viac ako traja nespokojní zamestnanci“.
Henry Ford

V práci človek strávi viac ako polovicu svojho života. Každý túži, aby na mieste, kde strávi veľkú časť svojho života bol spokojný, vyrovnaný a šťastný. Nie vždy sa však dajú vytvoriť podmienky pre vyrovnanosť a šťastie. Spokojnosť je determinant, ktorý je možné čo najviac ovplyvniť v pozitívnom smere. Pacienti očakávajú poskytovanie kvalitných služieb v ošetrovateľskej starostlivosti. Sestry očakávajú, že v práci budú mať vytvorené podmienky pre spokojnosť a harmóniu vo výkone povolania vo verejnom záujme. Spokojnosti zamestnancov a zároveň motiváciu pracovníkov na pracovisku v spojitosti s inými determinantmi sa venovali viaceré odborné časopisy a zahraničné weby (Hitka et al., 2011; Festikin et al., 2002). V spojitosti s kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti sa autori venovali skôr v súvislosti k pracovnej záťaži, k syndrómu vyhorenia, a celkovo k preťaženosti sestier (Ondriová et al., 2008). S témou kvality ošetrovateľskej starostlivosti a spokojnosti sestier na pracovisku sa výskumom začali venovať až v roku 2013 v dokumente Sociológia medicíny, s názvom „Spokojnosť s kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti v lôžkových zariadeniach sociálnej starostlivosti a v zariadenia sociálnej starostlivosti“, autori Novokreščenov et al. (2013). Neskôr, v roku 2020 autori Bolatbekov et al. (in: Abildinova et al., 2020) v článku „Hodnotenie spokojnosti s profesionálnym výkonom sestry“.

Z iných zahraničných zdrojov to boli autori Dewi et al. (2022) v článku „Determinanty spokojnosti sestier s prácou v nemocniciach“. V dokumente „Spokojnosť s prácou a postoje k ošetrovateľskej starostlivosti medzi sestrami pracujúcimi v centrálnej nemocnici v Mzuzu, Malawi“ autori Nyirenda et al. (2016).

„Nárast záujmu o sledovanie pracovnej spokojnosti sestier súvisí nielen s potrebami konkrétnych zdravotníckych zariadení, ale aj so sociálno-politickými aspektmi našej profesie, s ktorými sme v európskom kontexte konfrontovaní. Najvýznamnejšie problémy, ktoré zintenzívňujú záujem o danú problematiku, predstavujú nedostatok sestier v kontexte štruktúrnych zmien zdravotnej starostlivosti, predčasný odchod sestier z profesie, ako aj migrácia sestier. Výsledky týchto výskumných aktivít potvrdzujú, že najvyššiu pracovnú hodnotu u českých sestier zohrávajú faktory, ako je mzda, starostlivosť o pacientov a istota pracovného miesta. Výskumy, ktoré boli zrealizované na Slovensku, nezachytávajú reprezentatívnu vzorku sestier“ (Gurková, 2012), alebo sa týkajú len špecifickej skupiny sestier (Tabaková, 2009), kde sledovali pracovnú spokojnosť v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Medzinárodná štúdia The European Nurses’ Early Exit Study (známa ako The European NEXT-Study), realizovaná na vzorke 56 000 sestier z desiatich európskych krajín (vrátane Slovenska), zistila, že sestry z bývalých postkomunistických krajín uvádzali vo všeobecnosti nízku pracovnú spokojnosť a horšie pracovné podmienky. (Gurková et al., 2013).

Súbor a metodika

Výberový súbor 228 sestier sme získali v rámci ústavných zdravotníckych zariadení: Univerzitnej nemocnice Bratislava-Kramáre, Univerzitnej nemocnice Bratislava-Ružinov, Univerzitnej nemocnice Bratislava-Petržalka, Univerzitnej nemocnice Košice 1 (L. Pasteura), Univerzitnej nemocnice Košice 2 (Železničná nemocnica), Univerzitnej nemocnice Prešov, Nemocnice Žiar nad Hronom, FN Trnava, Univerzitnej nemocnice Martin, Univerzitnej nemocnice Žilina, FN Nitra, Agel s. r. o. nemocnice Levice, Agel s. r. o. nemocnice Zvolen, FN Banská Bystrica. Dotazníky boli distribuované elektronicky pomocou aplikácie Forms, a v e-sekcii Lekári, zdravotné sestry a zdravotnícky asistenti. U respondentov, kde som predpokladala nedostupnosť elektronickej komunikácie, som dotazníky posielala v tlačenej verzii. Dotazník bol anonymizovaný, rozsiahlejšie demografické údaje boli v tomto prípade irelevantné. Ako doplnkovú metódu som zvolila pološtrukturovaný rozhovor. Oslovila som 19 respondentov, u ktorých som predpokladala aktívnu spoluprácu. Ani jeden z oslovených respondentov nebol ochotný spolupracovať. Z danej skúsenosti usudzujem, že priamy kontakt a konfrontácia daného problému bol pre respondentov konsekvenčný.

Na prvý dotazník, týkajúci sa zhodnotenia spokojnosti na pracovisku, elektronicky odpovedalo 176 respondentov. Na vytlačenú verziu dotazníka, ktorý bol distribuovaný osobne, odpovedalo 52 respondentov zo 100 odovzdaných. Spolu na prvý dotazník odpovedalo 228 respondentov. Na druhý dotazník týkajúci sa zhodnotenia kvality ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) odpovedalo 91 respondentov elektronickou formou. Na písomnú formu odpovedalo 39 zo 100 respondentov. Spolu na druhý dotazník odpovedalo 130 respondentov. Získané údaje som spracovala percentuálne a graficky (graf 1).

Na grafickom zobrazení je jednoznačné, že prevládalo vekové zloženie respondentov 41–50 rokov, čo korešponduje s celkovým starnutím personálu a nedostatočnou náhradou mladých zdravotníckych pracovníkov.

Dotazník č. 1 určený pre zber dát na a zisťovanie korelácie medzi dvomi premennými: Herzbergovými motivátory a celkovou spokojnosťou sestier na pracovisku, Herzbergovýmu hygienickými faktormi a celkovou spokojnosťou sestier na pracovisku, Maslowovou hierarchiou potrieb a celkovou spokojnosťou sestier na pracovisku. Jednotlivé položky v dotazníku č. 1 som určila takto:

• Herzbergovým hygienickým faktorom zodpovedali položky: 9–15,17,19–21,23,24;
• Herzbergovým motivátorom zodpovedali položky: 2–8,16,18,22,25,26;
• Fyziologické potreby: 12,13,17,21,24;
• Potreba bezpečia a istoty: 10,11,14,15,19;
• Potreba lásky a spolupatričnosti: 9, 20,23;
• Potreba úcty a uznania: 2,3,4,25;
• Potreba sebarealizácie: 5,6–8,16,18,22,26.

Zhrnutie pracovnej spokojnosti vyjadrenej respondentmi v dotazníku č. 1 so spracovaním dát Likertovou stupnicou na základe zozbieraných odpovedí podľa kategorizácie Herzbergových kritérií pracovnej spokojnosti a Maslowovej hierarchie potrieb nám ukazuje tab. 1.

V tab. 1 je vidieť, že najviac sú sestry spokojné s motivátormi podľa Herzbergovej kategórie a so sebarealizáciou a personálnymi vzťahmi s kategórie Maslowovej pyramídy.

V dotazníku č. 2 boli hodnotené atribúty kvality ošetrovateľskej starostlivosti Likertovou stupnicou. Výber bol zostavený na základe mnohoročných skúseností a štúdiom interných štandardov OAIM.

Tab. 2. uvádza ukazovatele kvality ošetrovateľskej starostlivosti.

Z tabuľky 2 vyplýva, že najčastejšie sa vyskytuje nedostatok v ošetrovateľskej starostlivosti o ústnu dutinu, incidencia dekubitov, zapárenia, nozokomiálne nákazy, správanie sa personálu k pacientom, nedostatočná toaleta dýchacích ciest a zápaly invazívnych vstupov.

Fúziou oboch dotazníkov a hľadaním korelácií medzi dvomi premennými „pracovná spokojnosť sestier a kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti na oddeleniach OAIM“ som dospela k záveru, ktorý je uvedený v tab. 3.

Z tabuľky 3 vyplýva, že kvalita poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti má medián 1,76 a modus 1. Spokojnosť na pracovisku má medián 3,45 a modus 3. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kvalita ošetrovateľskej starostlivosti nemusí byť závislá od celkovej spokojnosti sestier. Vzťah medzi indikátorom kvality a spokojnosťou sestier som overila aj štatistickým výpočtom Pearsonovým a jeho neparametrickou verziou Spearmannovým koeficientom. Pretože medzi spokojnosťou sestier a kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti je korelačný koeficient veľmi blízky nule, znamená, že medzi skúmanými premennými nie je lineárna súvislosť. P-hodnota je vyššia než hladina významnosti korelačného koeficientu, čo nám dokazuje, že neexistuje pozitívny vzťah medzi spokojnosťou sestier na pracovisku a kvalitou ošetrovateľskej starostlivosti.

K zaujímavým záverom som dospela otázkou č. 27 dotazníku č. 1, ktorá bola venovaná copingovým stratégiám sestier, či uprednostňujú stratégiu zameranú na problém, emócie, alebo uprednostňujú únikovú stratégiu. Ponúknuté odpovede A, B boli vymedzené pre coping so stratégiou na problém, odpovede C,D pre coping so stratégiou na emócie a odpovede E a F pre únikový coping (tab. 4).

Analýzou a spracovaním získaných dát som zistila (tab. 4, graf 2), že sestry uprednostňujú pri zvládaní záťažových situácii stratégie zamerané na problém, to znamená, že pri vzniknutej situácii riešia a analyzujú problém. Za úvahu stojí spomenúť, že výskum, ktorý som realizovala v rokoch 2014–2018, v meríte aktuálnej témy a výskumu som pri analýze dát zistila, že sestry, ktoré nepracujú na OAIM, zvládajú záťažové situácie copingom zameraným na emócie.

 

Otázka č. 28 v dotazníku č. 1 bola určená na zistenie výskytu symptómov stresu u sestier. Grafické zobrazenie (graf 3) nám predkladá prevahu emocionálnych príznakov stresu.

Výskumom som zistila, že kvalita ošetrovateľskej starostlivosti nemusí byť závislá od celkovej spokojnosti sestier. Zistila som, že sestry sú najviac spokojné s Herzbergovými motivátormi, konkrétne s vykonávanou prácou a atraktivitou práce. To poukazuje na fakt, že byť zdravotníkom nie je povolanie ale poslanie. V rovine Maslowovej pyramídy sú sestry najviac spokojné s potrebou spolupatričnosti a sebarealizáciou. Menej sú spokojné s hygienickými faktormi a s tým súvisiacimi Maslowovými fyziologickými potrebami konkrétne so spôsobom odmeny. Doménou záťažových situácií sú oddelenia OAIM, kde sestry sú častejšie vystavené fyzickým a psychickým záťažiam a nepredvídateľným udalostiam ako sestry na iných oddeleniach. Výskumom som zistila, že sestry pracujúce na oddeleniach OAIM uprednostňujú stratégie zamerané na problém, to znamená, že aktívne riešia vzniknuté problémy. Najčastejším symptómom je emocionálny stres.

Záver

Cítiť sa komfortne na pracovisku úzko súvisí s pocitom komfortu aj u pacientov. Aj keď sú pacienti kontinuálne analgosedovaní a napojení na umelú pľúcnu ventiláciu, vnímajú celkový prístup a poskytovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Udržiavanie a zvyšovanie štandardov v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti úzko súvisí so spokojnosťou sestier na pracovisku. Aktívna snaha zamestnávateľa podporovať pracovnú spokojnosť sestier pozitívne pôsobí na vnímanie celovej atmosféry na pracovisku sestier a znížením ich fluktuácie, odlivu do iných profesií a rekvalifikácie. Jedným z mnohých spôsobov, ako zvýšiť spokojnosť sestier a nepriamo aj kvalitu starostlivosti o pacienta, môžu byť pravidelné stretnutia sestier (semináre realizované v rámci oddelenia OAIM), spoločné úsilie hľadať čo najvhodnejšie spôsoby riešenia vzniknutých problémov na pracovisku a vyslovenie konkrétnych požiadaviek smerom k zamestnávateľovi pri náznakoch nespokojnosti sestier.

Literatúra

1. ABILDINOVA S. K., KULOV D. B., BOLATBEKOVA A. A. et al. Assessment of satisfaction with professional activity of nurses. Organization and economics of health care. Medical Nurs 2020. [online]. Dostupné z: file:///C:/Users/Spr%C3%A1vca/Downloads/otsenka-udovletvorennosti-professionalnoy-deyatelnostyu-meditsinskih-sester-pmsp%20(1).pdf.
2. BARÁK N. Problematika pracovnej motivácie v konkrétnej inštitúcii. Banská Bystrica, 2012. Bakalárska práca. Bankovný inštitút vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Vedúci práce Ing. Adriana Zliechovcová.
3. BARBIRIKOVÁ E. Názory pracovníkov na faktory pracovnej motivácie v rámci vybranej organizácie. Brno, 2012. Magisterská diplomová práca. Masarykova univerzita. Fakulta sociálních studií. Katedra sociální politiky a sociální práce. Vedúci diplomovej práce prof. PhDr. Tomáš Sirovátka, CSc.
4. HITKA M., BLAŠKOVA M. Model riadenia pracovnej motivácie v priemyselných podnikoch. Drevárská fakulta. Technická univerzita vo Zvolene. Zvolen, 2011. [online]. Dostupné z: http://human.potential.development.home.mruni.eu/wp-content/uploads/2013/07/Bla%C5%A1kov%C3%A1-M.-%E2%80%93-Hitka-M.2011-Model-riadenia-pracovnej-motiv%C3%A1cie-v-priemyseln%C3%BDch-podnikoch-Model-of-Work-Motivation-Management-in-Productive-Companies.pdf.
5. DEWI D. A. P., DARNOTO S., SETIYADI N. A. Determinants of nurse job satisfaction in hospitals: a literature review. Atlantis press 2022. doi: 10.2991/ahsr.k.220403.017.
6. DROZDOVÁ R. Zátĕž profese sestry. Jfmed.uniba.sk. 2005.
7. FARKAŠOVÁ D. et al. Ošetrovateľstvo teória. 1. vyd. Martin: Osveta 2005. ISBN 80-8063-182-4.
8. FETISKIN N. P., KOZLOV V.V., MANUILOV G. M. Sociálno- -psychologická diagnostika rozvoja osobnosti a malých skupín. Integrálna spokojnosť s prácou. Vydavateľstvo Inštitútu psychoterapie 2002: 470–473.
9. GURKOVÁ E. Faktory pracovnej spokojnosti slovenských sestier. Zarządzanie. Teoria i Praktyka 2012; 2(6): 195-2032012. [online]. Dostupné z: https://bazhum.muzhp.pl/media/files/Zarzadzanie_Teoria_i_Praktyka/Zarzadzanie_Teoria_i_Praktyka-r2012-t-n2_(6)/Zarzadzanie_Teoria_i_Praktyka-r2012-t-n2_(6)-s195-203/Zarzadzanie_Teoria_i_Praktyka-r2012-t-n2_(6)-s195-203.pdf.
10. GURKOVÁ E., ŽIAKOVÁ K. Pracovná spokojnosť a úvahy českých a slovenských sestier odísť z pracoviska a profesie sestry. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave 2013. [online]. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dernarova6/subor/5.pdf.
11. JAKUŠOVÁ V. Základy zdravotníckeho manažmentu. Martin: Osveta 2010.
12. KILÍKOVÁ M., KATRIŇÁKOVÁ T. Pracovné prostredie ako faktor spokojnosti sestier. Prohuman.sk. 2023. [online]. Dostupné z: https://www.prohuman.sk/ osetrovatelstvo/pracovne-prostredie-ako-faktor-spokojnosti-sestier.
13. KOLLÁROVÁ B., POŽONSKÁ M., MIŽENKOVÁ Ľ. Ľudské zdroje a manažment ošetrovateľskej starostlivosti v chirurgických odboroch. In: JUDIČÁKOVÁ M., CHALUPOVÁ M., MIŽENKOVÁ Ľ. et al. (eds.). Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť – základný predpoklad kvality života pacientov. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2010: 145–170.
14. KREMPASKÝ J. Nemocnice hlásia iba pár prípadov preležanín. SME Domov. 2010. [online]. Dostupné z: https://domov.sme.sk/c/5663545/nemocnice-hlasia-iba-par-pripadov-prelezanin.html.
15. LEWIK.cz. Ochrana zdravia pred fyzickou, psychickou pracovnou a senzorickou záťažou pri práci (verejné zdravie). 2011. [online]. Dostupné z: https://www.lewik.org/term/1024/ochrana-zdravia-pred-psychickou-pracovnou-zatazou-a-senzorickou-zatazou-pri-praci-verejne-zdravie/.
16. NOVOKRESCHENOV I.G., CHUNAKOV V. V., SENCHENKO I. K. et al. Satisfaction with the quality of nursing care in inpatient social service institutions. Saratov: State Medical University of Saratov 2013.
17. NYIRENDA M., MUKWATO P. Job satisfaction and attitudes towards nursing care among nurses working at Mzuzu Central Hospital in Mzuzu, Malawi. Malawi Med J 2016; 28(4): 159–166. doi: 10.4314/mmj.v28i4.3.
18. OLEXOVÁ C., BOSÁKOVÁ M. Motivácia a spokojnosť zamestnancov. EPI 2006. [online]. Dostupné z: https://www.epi.sk/odborny-clanok/Motivacia-a-spokojnost-zamestnancov.htm.
19. ONDRIOVÁ I., KAŠČÁKOVÁ M. Riziká psychickej a fyzickej záťaže sestier pracujúcich s kriticky chorými. Katedra ošetrovateľstva Fakulta zdravotníctva, Prešovská univerzita v Prešove 2008. [online]. Dostupné z: https://www.unipo.sk/public/media/files/docs/fz_veda/svk/dokument_154_31.pdf.
20. SLOV-LEX.sk. Vyhláška č.542/2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. 2007. [online]. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/542/.
21. TABAKOVÁ M., NEMČEKOVÁ M. Faktory ovplyvňujúce pracovnú spokojnosť sestier v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti. In: Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve a v pôrodnej asistencii. Martin: Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine 2009: 213–224.
 

---

O autorke

Malvína Slobodníková má špecializácii v odbore anestéziológia a intenzívna medicína získanej na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Vyštudovala ošetrovateľstvo na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave. Svoju profesionálnu kariéru začala ako sanitárka na oddelenie OAIM, inštrumentárka na operačnom sále a sestra pre SKCH. V rokoch 2021–2023 pôsobila ako pedagóg odborných predmetov na Strednej zdravotníckej škole v Nitre. V súčasnosti pracuje ako sestra v Hematologickej ambulancii FN v Nitre.

 

• tisk
• předplatit si