Komunikácia so sluchovo postihnutými pacientmi

Strata sluchu sa často označuje ako „neviditeľné postihnutie“, a to nielen kvôli nedostatku viditeľných príznakov, ale aj preto, že v komunitách bola dlho stigmatizovaná a ignorovaná.

Postihuje ľudí všetkých vekových kategórií, má vplyv na ekonomickú, sociálnu, vzdelávaciu, pracovnú oblasť (WHO, 2021). Následne stratou sluchu vznikajú problémy s duševným zdravím – zníženie sebavedomia, frustrácia, depresia, úzkosť. Tieto ťažkosti výrazne ovplyvňujú celkovú kvalitu života jedinca. Vplyv sluchového postihnutia je u každého jedinca individuálnou záležitosťou. Závisí od faktorov – stupeň, typ postihnutia. Ideálne je vnímať, že porucha sluchu skutočne môže prinášať špecifické potreby a niektoré obmedzenia. Uvedomenie si svojich talentov a silných stránok a zároveň obmedzení, ktoré porucha sluchu prináša pomôže sluchovo postihnutému dozrieť v silnú osobnosť. Umožní mu otvorene hovoriť s inými ľuďmi o poruche sluchu a vytvárať si tak podmienky, ktoré mu uľahčia bežný život, komunikáciu aj vzdelávanie v počujúcej spoločnosti (Hovorková et al., 2017).

S dnešnou dobou prichádza generácia sluchovo postihnutých, ktorí vedia fungovať vo svete počujúcich aj nepočujúcich, pretože používajú modernú technológiu. Sestry často neprichádzajú do kontaktu so sluchovo postihnutými pacientmi, to však neznamená, že im ich problémy budú cudzie. Preto je potrebné v komunikácii so sluchovo postihnutými dodržiavať niekoľko základných, no dôležitých krokov, aby nevznikali zbytočné bariéry:

• Dodržiavať očný kontakt, tiež vzdialenosť od pacienta nesmie byť väčšia ako 1,5 m, zabezpečiť vhodné osvetlenie.
• Eliminovať rušivé vplyvy.
• Pri komunikácii nepiť, nejesť, nežuť žuvačku, negestikulovať rukami v oblasti našej tváre, nadmerne sa nehýbať.
• Zrozumiteľne a nahlas komunikovať, používať spisovný jazyk, vyhýbať sa odborným výrazom.
• Nekričať na pacienta.
• Ak je prítomný tlmočník, využiť jeho služby.
• Nechať pacienta vyjadriť svoje názory, myšlienky, pocity.
• V prípade nedostačujúcej komunikácie poskytnúť pacientovi písacie potreby na vyjadrenie sa.
• Vždy realizovať spätnú väzbu. 
• Rešpektovať individuálne zvláštnosti pacienta.

Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti je nesmierne dôležité nepozerať sa len na pacientove znevýhodnenie, ale je potrebné brať ho ako celok a zamerať sa aj na kvalitu jeho života. Aj neverbálnymi prejavmi (dotyk, pohľad do očí, úsmev) môžeme dať sluchovo postihnutému pacientovi najavo pochvalu, či uznanie. K metódam, ktoré napomáhajú pacientovi zmierniť jeho prežívanie a znižujú psychické ťažkosti patrí porozumenie, empatia, asertivita, trpezlivosť, efektívny rozhovor.

Literatúra

1. HOVORKOVÁ S., RZYMANOVÁ M., TARCSIOVÁ D. Máme dieťa s poruchou sluchu 2. Bratislava: Nadácia Pontis 2017.
2. WHO. World report on hearing. Geneva: spoločnosť Inis Communication 2021. ISBN 978-92-4-002049-8.

---

O autorke

PhDr. Silvia Danková, PhD., MPH, dipl.s.

Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu ošetrovateľstva,
LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika.

 

• tisk
• předplatit si