Vplyv efektívneho manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti na kvalitu života pacienta so stimuláciou miechy

Súhrn: Hlavným cieľom výskumu bolo analyzovať koreláciu medzi optimálnym manažmentom ošetrovateľskej starostlivosti a kvalitou života u osôb s implantátom stimulátora miechy.

Kľúčové slová: manažment, interdisciplinárna starostlivosť, multidisciplinárna starostlivosť, kvalita života, stimulácia miechy, chronická bolesť

The effect of effective management of nursing care on the quality of life of a patient with spinal cord stimulation

Summary: The main aim of the research was to analyze the correlation between optimal management of nursing care and quality of life in persons with a spinal cord stimulator implant.

Key words: management, interdisciplinary care, multidisciplinary care, quality of life, spinal cord stimulation, chronic pain

 

Úvod

Chronická bolesť chrbtice, ktorou trpí až 80 % populácie, výrazne vplýva na kvalitu života a vykonávanie každodenných činností. Postihuje nielen ľudí v staršom veku, ale čoraz častejšie sa stáva nepríjemným spoločníkom mladšej generácie. Chronickú bolesť môžeme zaradiť k civilizačným chorobám. Najnovšie výsledky klinických štúdií ukazujú, že populácia s nižším vekom trpí prevažne bolesťami chrbta v súvislosti s poškodením medzistavcových platničiek. Populácia s vyšším vekom zasa trpí bolesťami v spojení s degeneratívnymi zmenami na spinálnych štruktúrach (Rapčan et al., 2022). Liečba chronickej bolesti chrbta si vyžaduje komplexnejší prístup.

Autori štandardného postupu pri chronickej vertebrogénnej bolesti chrbta MUDr. Róbert Rapčan et al. uvádzajú, že patofyziológia bolestí chrbta je komplexný proces, ktorý vzniká v dôsledku podráždenia nociceptorov, alebo bolesť prenášajúcich nervových vlákien pri mechanickom alebo zápalovom poškodení. Priame poškodenie periférneho nervu vedie k vzniku tzv. neuropatickej bolesti, ktorá zapríčiňuje obmedzenie pohybu s prítomnosťou množstva neurologických symptómov. Neuropatická bolesť je charakterizovaná ako bolesť, ktorá je spôsobovaná primárnym poškodením alebo dysfunkciou periférneho alebo centrálneho nervového systému (Rapčan et al., 2022).

Rozlišujeme dva základné typy neuropatickej bolesti:

• bolesť vyvolaná stimuláciou receptorov;
• bolesť spontánna, ktorá je na stimulácii nezávislá.

Spontánna bolesť môže byť trvalá alebo intermitentná (striedanie bezbolestných fáz a bolesti). Intenzita neuropatickej bolesti môže kolísať, spravidla stúpa pri únave alebo pri emóciách. Najčastejšie je zasiahnutá drieková a krčná chrbtica. Pri záchvatoch môže bolesť vystreľovať do hlavy, rúk alebo nôh, často zasahuje aj prednú časť hrudníka, čo môže imitovať bolesť pri infarkte. K častým príznakom vertebrogénneho algického syndrómu patria:

• neurologické problémy (brnenie, tŕpnutie, mravčenie, znížená citlivosť);
• bolesť hlavy a migréna;
• problémy s hybnosťou (sťažené vstávanie, bolesť pri pohybe hlavy, atď.);
• stuhnutie svalov alebo ich slabosť;
• závraty a pocity nevoľnosti;
• svalová dysbalancia;
• bolesť vystreľujúca do slabín;
• dýchavičnosť;
• chronická únava;
• tinitus.

Liečba vertebrogénnej chronickej bolesti je individuálna. Riadime sa anamnézou pacienta, príčinou jej vzniku, dĺžkou trvania, lokalizáciou a charakterom (Horvátová, 2015). Štandardná terapia vertebrogénneho syndrómu spočíva z troch vzájomne sa dopĺňajúcich častí:

• farmakoterapia;
• fyzioterapia;
• operačné intervencie.

Ak boli vyčerpané metódy štandardnej liečby bolesti, toxické účinky liekov znemožňujú ich ďalšie podávanie, alebo sú vyčerpané možnosti chirurgického kauzálneho riešenia bolesti a ďalšie operačné riešenie bolesti už neprinesie pacientovi úľavu, alebo ho vystaví vysokému riziku poškodenia, prichádza do úvahy implantácia miechových stimulátorov (SCS – spinal cord stimulation).

Neurostimulácia miechy je terapeutická metóda, ktorá sa používa pri liečbe chronickej bolesti chrbta, spočíva v stimulácii miechy jemnými elektrickými výbojmi prostredníctvom elektród. Je to miniinvazívny operačný postup, ktorý pozostáva z implantácie elektród do epidurálneho priestoru blízko k mieche, kde sú fixované v podkožnom tkanive. Elektródy sú zapojené do zdroja energie, ktorý vydáva elektrické výboje a tie následne zabraňujú prenosu bolesti z miesta vzniku bolesti do mozgu (Rapčan et al., 2016). Neurostimulátor je podobný kardiostimulátoru, zdroj energie je implantovaný do podkožia. Pred implantáciou prístroja je nutné, aby pacient prešiel množstvom vyšetrení. Okrem základného interného predoperačného a anestéziologického vyšetrenia, je potrebné stanovisko imunológa, neurológa, algeziológa a psychiatra. Psychiatrické vyšetrenie musí pacient podstúpiť, pretože u pacientov trpiacich chronickou bolesťou je 3× vyššie riziko vzniku psychiatrických symptómov, taktiež je potrebné eliminovať potencionálnu závislosť na analgetikách a opiátoch. Imunologické vyšetrenie je dôležitým nástrojom zníženia rizika infekcie, optimalizácie hojenia a včasnej diagnostiky a liečby prípadných imunodeficiencií. Výsledky vyšetrení sa následne komplexne vyhodnotia. Bez multidisciplinárnej a interdisciplinárnej starostlivosti o pacienta by sa očakávaný výsledok liečby nedostavil. Každý člen tímu je zodpovedný za svoje úlohy a povinnosti, ale zároveň spolupracuje s ostatnými členmi tímu. Multidisciplinárny a interdisciplinárny prístup by mal byť štandardnou súčasťou spolupráce zdravotníckeho tímu. Výsledkom ich spolupráce má byť spokojnosť pacienta a pozitívny posun v kvalite jeho života.

Kvalita života je celková spokojnosť pacienta so svojim životom, je to pojem, ktorý zahŕňa viaceré aspekty ľudského života. Kľúčová je subjektivita, ako jednotlivec vníma svoj život a jeho rôzne aspekty:

• fyzické zdravie – stav fyzického zdravia pacienta, vrátane symptómov ochorenia, schopnosti pohybu a celkovej schopnosti zvládať denné aktivity života;
• psychické zdravie – duševný stav pacienta, vrátane emocionálnej stability, duševnej pohody a schopnosti zvládať stresové situácie;
• sociálne interakcie – kvalita vzťahov pacienta s rodinou, priateľmi a komunitou, schopnosť zapájať sa do sociálnych aktivít.

Kvalita života je komplexný a dynamický, neustále sa meniaci koncept. Zlepšovanie kvality života je trvalý proces. Dôležité je vnímať ho holisticky a brať do úvahy dimenzie, ktoré ovplyvňujú blaho človeka. Koncept kvality pozostáva z objektívnej a subjektívnej dimenzie:

• objektívne – materiálne podmienky (príjem, bývanie, prístup k službám), zdravie (fyzické a psychické), sociálne podmienky – dostupnosť zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť, stabilita, životné prostredie, vzdelanie, práca, sociálne vzťahy;
• subjektívne – vnímanie postavenia v spoločnosti, spokojnosť, emocionálna pohoda, zvládanie stresu, vnímanie zmyslu a hodnoty vlastného života, pocit kontroly nad vlastným životom a jeho smerovaním, osobnostné črty, odolnosť, adaptabilita (Farkašová et al., 2021).

Výrazný vplyv na kvalitu života pacientov má bezpochyby manažment ošetrovateľskej starostlivosti. Manažment ošetrovateľskej starostlivosti zabezpečuje koordináciu starostlivosti poskytovanú zdravotníckymi pracovníkmi. Zahŕňa plánovanie, organizáciu, implementáciu, edukáciu, vyhodnocovanie a kontrolu zdravotnej starostlivosti poskytovanú pacientom. Efektívnym manažmentom môžeme zabezpečiť včasnú, kontinuálnu a primeranú zdravotnú starostlivosť, zlepšiť koordináciu starostlivosti o pacienta, komunikáciu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi, poskytnúť optimálnu starostlivosť, zameranú na individuálne potreby pacienta. Cieľom efektívneho manažmentu starostlivosti o pacienta je spokojnosť pacienta a zlepšenie kvality jeho života, čo vedie k lepším výsledkom liečby, zníženiu rizika komplikácií a hospitalizácií.

Cieľ výskumu

Cieľom výskumu bolo zhodnotiť kvalitu života pacientov pred a po aplikácii SCS v doménach fyzického zdravia, prežívania, sociálnych vzťahov a prostredia.

Výskumné otázky

Zistiť, aký vplyv má manažment ošetrovateľskej starostlivosti na kvalitu života pacientov so stimuláciou miechy.

Overiť, či interdisciplinárna a multidisciplinárna spolupráca vplýva kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti.

Zhodnotiť kvalitu života pacientov pred a po aplikácii SCS.

Výber vzorky

Hlavným kritériom výberu boli pacienti s klinickou diagnózou chronický vertebrogénny algický syndróm – po implantácii SCS. Výskumnú vzorku tvorilo 79 pacientov v ústavnej a ambulantnej starostlivosti.

Realizácia výskumu

Výskum bol realizovaný v dvoch etapách. V prvej boli realizované prípravné práce v súvislosti s výberom respondentov, tvorbou dotazníkov a ich distribúciou. V druhej etape prebiehal zber informácií a vyhodnocovanie výsledkov dotazníkov. Zber potrebných údajov prebiehal v termíne od 1. 9. 2023 do 28. 2. 2024. Dotazníky boli distribuované nasledovným spôsobom:

• FN Nitra – klinika neurochirurgie – osobná distribúcia;
• ÚVN Ružomberok – prostredníctvom poštovej zásielky, ich ďalšiu distribúciu zabezpečila hlavná sestra neurochirurgickej kliniky, Mgr. Janka Vraniaková.

Metodika a metódy výskumu

Výskum bol realizovaný prostredníctvom 28-položkového štandardizovaného dotazníka kvality života WHOQOL-BREF (World Health Organization Quality of Life – BREF), otázky boli zamerané na domény fyzického zdravia, prežívania, sociálnych vzťahov a prostredia. V druhom 18-položkovom dotazníku vlastnej konštrukcie – Vplyv ošetrovateľského manažmentu na kvalitu života pacienta, boli otázky zamerané na celkovú kvalitu života a spokojnosť so životom pacientov v súvislosti s manažmentom.

Analýza a interpretácia výsledkov výskumu

Získané údaje sme následne analyzovali, štatisticky spracovali a graficky zaznamenali. Vplyv manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti na každodenné aktivity života hodnotili pacienti v skúmanom súbore pozitívne, 34,18 % respondentov hodnotilo známkou 1 (veľmi dobre), 65,82 % známkou 2 (dobrá). Celkom 79,75 % hodnotilo celkovú kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti známkou 1 (veľmi dobre), 20,25 % známkou 2 (dobrá). Vplyv implantácie SCS v oblasti zdravia a celkovej spokojnosti pacienti hodnotili kladne. Vplyv implantácie SCS v jednotlivých doménach – fyzické zdravie (bolesť, iné symptómy, únava, straty energie, pohyblivosť a schopnosť vykonávať denné aktivity, potreba častej lekárskej starostlivosti), prežívanie (potešenie zo života, spokojnosť so sebou, negatívne pocity, schopnosť sústredenia), sociálne vzťahy (osobné vzťahy, priatelia, pocit bezpečia, sexuálny život), prostredie (životné prostredie, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, doprava, finančná situácia, prístup k informáciám, záľuby), hodnotili pacienti pred implantáciou a 3 mesiace po implantácii. Menej priaznivo hodnotili spoluprácu a komunikáciu medzi špecialistami. Prehľad kľúčových zistení uvádzame vo forme grafov 1–3.

Na základe analýzy údajov z dotazníka WHOQOL-BREF sme vyhodnotili zmeny vo vnímaní celkovej spokojnosti a zdravia.

Graf 1 znázorňuje výsledky štúdie o vplyve implantácie SCS na zdravie a celkovú spokojnosť pacientov, implantácia viedla k výraznému zlepšeniu v oboch oblastiach.

Graf 2 znázorňuje vplyv implantácie SCS na kvalitu života pacientov v doménach fyzického zdravia, prežívania, sociálnych vzťahov a prostredia.

Graf 3 znázorňuje analýzu dát z dotazníka – Vplyv ošetrovateľského manažmentu na kvalitu života pacientov. Celkom 75,95 % respondentov označilo vplyv manažmentu na celkovú kvalitu života a spokojnosť so životom, ako veľmi dobrý, 22,78 % ako dobrý.

Diskusia

Celostný (holistický) prístup v medicíne a ošetrovateľstve vníma pacienta ako komplexnú bytosť. Je to moderný a efektívny spôsob starostlivosti o pacienta, ktorý vedie k zlepšeniu ich kvality života, celkového zdravia a pohody. Snaha o zlepšenie kvality života, motivuje pacientov k zvýšenej aktivite a spolupráci (Gulášová, 2006). K zlepšeniu výsledkov liečby a celkovej spokojnosti s poskytovanou starostlivosťou, v nemalej miere prispieva osobná zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov a pacientov. Efektívny manažment zahŕňa koordináciu a organizáciu poskytovanej starostlivosti s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu spokojnosť pacientov a ich schopnosť vykonávať každodenné aktivity života. Je zameraný na efektivitu, kvalitu a bezpečnosť poskytovania starostlivosti.

Kľúčové prvky efektívneho manažmentu zahŕňajú:

1. Plánovanie a organizácia: definovanie cieľov starostlivosti, stanovenie postupov a plánovanie zdrojov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov.

2. Koordinácia: zabezpečenie súladu medzi poskytovateľmi starostlivosti a plynulého prechodu medzi fázami liečby.

3. Monitorovanie a hodnotenie: sledovanie výsledkov poskytovanej starostlivosti, zhodnotenie efektívnosti a identifikáciu oblastí na zlepšenie.

4. Komunikácia: zabezpečenie otvorenej a efektívnej komunikácie medzi členmi zdravotníckeho tímu, pacientmi a ich rodinami (Kilíková et al., 2008).

Pacienti, ktorí dostávajú kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť majú:

• vyššiu kontrolu nad bolesťou;
• vyššiu mobilitu a funkčnosť;
• nižšiu mieru depresie a úzkosti;
• vyššiu kvalitu života.

Odporúčania pre prax

Na základe analýzy zistení výskumu, sme navrhli nasledovné odporúčania:

• Implementovať komplexný plán starostlivosti, zodpovedajúci špecifickým potrebám pacienta, pravidelne vyhodnocovať efektívnosť plánu s jeho následnou aktualizáciou.
• Zabezpečiť efektívnu komunikáciu s pacientmi.
• Zapojiť pacientov a ich rodinných príslušníkov do procesu plánovania a rozhodovania o starostlivosti.
• Podporovať tímovú prácu a koordináciu medzi oddeleniami a profesiami v rámci zdravotníckych zariadení.
• Podporovať kontinuálne vzdelávanie ošetrovateľského personálu.
• Zlepšiť komunikáciu medzi sestrami na všetkých úrovniach riadenia.

Záver

Pre dosiahnutie optimálnej kvality života pacienta je efektívny manažment ošetrovateľskej starostlivosti kľúčový. Jeho súčasťou je multidisciplinárna a interdisciplinárna spolupráca, tieto dva prístupy sú navzájom prepojené. Ideálne by bolo realizovať ich implementáciu do praxe v čo najväčšej miere, pretože umožňujú poskytovať holistickú a cielenú ošetrovateľskú starostlivosť. Neoddeliteľnou súčasťou je taktiež podpora manažmentu v oblasti tímovej spolupráce a vzájomná koordinácia medzi oddeleniami a profesiami v rámci zdravotníckych zariadení. Ďalším kľúčovým krokom smerom k zlepšeniu kvality starostlivosti o pacientov je zvýšenie úrovne komunikácie medzi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi. Na záver môžeme skonštatovať, že efektívny manažment pomáha pacientom zlepšiť ich fyzické i psychické zdravie a tým znižuje riziko depresie a úzkosti, čo následne vedie k ich opätovnej socializácii, zvýšeniu kvality života a spokojnosti pacientov so životom.

Schéma 1 znázorňuje komplexnú analýzu vplyvu manažmentu ošetrovateľskej starostlivosti na kvalitu života pacientov.

 

Literatúra

1. DRAGOMIRECKÁ E., BARTOŇOVÁ J. WHOQOL-BREF, WHOQOL-100: World Health Organization Quality of Life Assessment: příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnické organizace. Praha: Psychiatrické centrum Praha 2006. ISBN 80-85121-82-4. [online]. Dostupné z: 100_World_Health_Organization_Quality_of_Life_Assessment_prirucka_pro_uzivatele_ceske_verze
_dotazniku_kvality_zivota_Svetove_zdravotnicke_organizace.

2. FARKAŠOVÁ D. et al. Teória ošetrovateľstva – princípy a prax. Martin: Osveta 2021.

3. GULÁŠOVÁ I. Problematika hodnotenia kvality problematika hodnotenia kvality života pacientov trpiacich chronickým života pacientov trpiacich chronickým obličkovým ochorením – renálnou insuficienciou. Urolog Praxi 2006; 4: 152–154.

4. HORVÁTHOVÁ M. Neuropatická bolesť: Bedeker zdravia 2015. [online]. Dostupné z: https://www.zzz.sk/clanok/9864-neuropaticka-bolest.

5. KILÍKOVÁ M., JAKUŠOVÁ V. Teória a prax manažmentu v ošetrovateľstve. Martin: Osveta 2008. ISBN 978-80-8063-290-8.

6. RAPČAN R., GAJDOŠ M., GRIGER M. et al. Klinický algoritmus u pacienta pred implantáciou miechového stimulátora. Bolesť 2016; 19(2): 54–58. [online]. Dostupné z: https://www.vusch.sk/wp-content/ uploads/2019/10/KLINICK%C3%9D-ALGORITMUS- -U-PACIENTA.pdf.

7. RAPČAN R., MARTULIAK I. Vertebrogénna bolesť chrbta. Štandardné postupy 2022. Ministerstvo zdravotníctva SR. [online]. Dostupné z: https://www.health.gov.sk/?Standardne-Postupy-V-Zdravotnictve.

 

---

O autorce

Mgr. Andrea Tkáčová

V rokoch 2001–2015 pracovala vo FN Nitra, na KAIM ako anestéziologická sestra. V rokoch 2016–2020 v FMC dialyzačné služby Nitra, v pozícii sestra. V súčasnej dobe pôsobí ako odborná učiteľka na SZŠ Nitra.

 

• tisk
• předplatit si