Vplyv fyzických a psychických faktorov pôsobiacich na sestry pracujúce na operačnej sále

Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť vplyv fyzických a psychických faktorov pôsobiacich na osobnosť sestier pracujúcich na operačných sálach.

Kľúčové slová: sestra inštrumentárka, operačne sály, rizikové faktory, zmeny na organizme sestry

The impact of physical and psychological factors on nurses working in the operating theatre

Summary: The main objective of the survey was to determine the impact of physical and psychological factors on the personality of nurses working in operating theatres.

Key words: theatre nurse, operating theatre, risk factors, changes on the nurse’s organism

doi: 10.48095/ccflo2024135

 

Úvod

Povolanie sestier v dnešnej dobe je veľmi náročné, keďže sa na nich kladú vysoké nároky, či už z fyzického, alebo psychického hľadiska. Nezastupiteľné miesto v operačnom tíme majú operačné sestry. Pre väčšinu populácie sú operačné sestry – inštrumentárky, neviditeľné. O ich práci sa veľa nerozpráva, dalo by sa povedať, že sú pre pacientov tak trochu aj anonymné.

Sestru, ktorá nastupuje ako inštrumentárka na operačnú sálu, čaká nesmierne ťažká úloha. Operačná sestra sa stretáva so zavádzaním nových operačných postupov, ktoré kladú maximálny dôraz na jej manuálnu a technickú zručnosť, flexibilnosť, presnosť, pohotovosť,

rozhodnosť, spoľahlivosť, rýchlosť. Profesia sestry na operačnej sále vyžaduje kritické myslenie, adaptabilitu, odborné znalosti na vysokej úrovni, je náročná na dlhodobú koncentráciu, vnímanie, pozornosť, myslenie, pamäť a schopnosť rýchleho rozhodovania sa (Kudlejová et al., 2014). Každý deň sa stretáva s pacientmi, ktorí sú v ohrození života. Musí byť schopná zvládať záťažové situácie, ako je napr. resuscitácia pacienta, pri nich môže pociťovať strach, obavy. Tiež je vystavená dlhodobému státiu, aj nepohodlnému držaniu tela pri operačných výkonoch. Na organizmus sestry neblaho pôsobí nepravidelné stravovanie, nedostatočný príjem tekutín aj nadmerné pôsobenie klimatizácie.

Do psychickej záťaže môžeme zahrnúť aj stále vyšší počet pacientov, prácu na zmeny v nepretržitej prevádzke, zlé vzťahy na pracovisku. Musíme tiež povedať, že každého stresuje niečo iné, a každý reaguje na stres ináč (Čech, 2014).

Cieľ prieskumu

Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť vplyv fyzických a psychických faktorov pôsobiacich na osobnosť sestier pracujúcich na operačných sálach.

Prieskumné otázky

1. Pociťujú sestry v súvislosti s prácou na operačných sálach zmeny v pitnom režime?
2. Pociťujú sestry v súvislosti s prácou na operačných sálach následky z nepravidelného stravovacieho režimu?
3. Vplýva negatívne na sestry pracujúce na operačných sálach dlhodobé státie počas operačných výkonov?
4. Pociťujú sestry pracujúce na operačných sálach zmeny v duševnej oblasti?

Výber vzorky

Výskumný súbor tvorilo 50 respondentov pracujúcich na operačných sálach. Z toho 6 % tvorilo mužské pohlavie a 94 % ženské.

Realizácia prieskumu

Prieskum sme realizovali v mesiacoch december 2022 až január 2023 (dotazníkovou metódou) u sestier pracujúcich na operačných sálach v Detskej Fakultnej nemocnici (DFN) a Východoslovenskom ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. (VÚSCH) v Košiciach a tiež elektronickou formou. Pred začatím realizácie prieskumu sme získali súhlas od námestníkov zdravotníckych zariadení.

Metodika a metódy prieskumu

Prieskum bol realizovaný formou dotazníka. Pre potreby nášho prieskumu boli jednotlivé položky vzhľadom k vymedzeným cieľom upravené. Použili sme zatvorené otázky s ponukou výberu odpovede z uvedených možností, ktorá najviac vystihovala ich názory. Dotazník sme distribuovali osobne a elektronicky. Zo 70 dotazníkov bola návratnosť v počte 50.

Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Údaje z prieskumu sme kvalitatívne a kvantitatívne analyzovali a vyhodnotili. Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Na spracovanie výsledkov bol použitý Microsoft Office (MS Word a MS Excel). Najdôležitejšie výsledky prieskumu uvádzame v tabuľkovej forme.

Vyhodnotenie otázky č. 1

Do prieskumu sa zapojilo 50 respondentov, z toho bolo 14 (28 %) respondentov z VÚSCH. Z DFN v Košiciach bolo zastúpených 7 (14 %) respondentov a z elektronického zberu zastúpených bolo 29 (58 %) respondentov (tab. 1).

Vyhodnotenie otázky č. 2

Prieskumu sa zúčastnilo 47 žien (94 %) a 3 muži (6 %) (tab. 2).

Vyhodnotenie otázky č. 3

V DFN v Košiciach odpovedali 3 (6 %) respondenti na odpoveď, že ich dľžka odbornej praxe je 11–20 rokov, > 25 rokov v tomto zdravotníckom zariadení pracujú 4 (8 %) respondenti. Vo VUSCH 3 (6 %) respondenti uviedli dľžku praxe do 5 rokov, 2 (4 %) respondenti uviedli dľžku praxe 6–10 rokov, 6 (12 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 11–20 rokov a dľžku praxe > 25 rokov uviedli 3 (6 %) respondenti. Pri elektronickom zbere údajov 2 (4 %) respondenti uviedli dľžku praxe do 5 rokov, 13 (26 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 6–10 rokov, 8 (16 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 11–20 rokov a 6 (12 %) respondentov uviedlo dľžku praxe > 25 rokov (tab. 3).

Vyhodnotenie otázky č. 4

V DFN v Košiciach 4 (52 %) respondenti uviedli, že z nepravidelného pitného režimu pociťujú únavu. Únavu nepociťujú 3 (48 %) respondenti. Vo VÚSCH 7 (50 %) respondentov pri nepravidelnom pitnom režime pociťuje únavu a 7 (50 %) respondentov nepociťuje únavu pri nepravidelnom pitnom režime. Z elektronického zberu údajov 21 (72 %) respondentov pociťuje únavu z nepravidelného pitného režimu a 8 (28 %) nemá pocit únavy (tab. 4).

Vyhodnotenie otázky č. 5

V DFN v Košiciach 5 (71 %) respondentov uviedlo, že z nepravidelného pitného režimu pociťujú bolesť hlavy a 2 (29 %) respondenti nepociťujú bolesť hlavy. Vo VÚSCH 10 (71 %) respondentov pri nepravidelnom pitnom režime pociťuje bolesť hlavy a 4 (29 %) respondenti nepociťujú bolesť hlavy pri nepravidelnom pitnom režime. Z elektronického zberu údajov 24 (84 %) respondentov pociťuje bolesť hlavy z nepravidelného pitného režimu a 5 (16 %) respondentov nepociťuje bolesť hlavy (tab. 5).

Vyhodnotenie otázky č. 6

V DFN v Košiciach 1 (14 %) respondent uviedol, že z nepravidelného pitného režimu pociťuje závraty a 6 (86 %) respondenti nepociťujú závraty. Vo VÚSCH 6 (43 %) respondentov pri nepravidelnom pitnom režime pociťuje závraty a 8 (57 %) respondentov nepociťujú závraty pri nepravidelnom pitnom režime. Z elektronického zberu údajov 18 (62 %) respondentov pociťuje závraty z nepravidelného pitného režimu a 11 (38 %) respondentov nepociťuje závraty (tab. 6).

Vyhodnotenie otázky č. 7

V DFN v Košiciach 3 (43 %) respondenti uviedli, že z nepravidelného stravovacieho režimu pociťujú podráždenosť a 4 (57 %) respondenti nepociťujú podráždenosť. Vo VÚSCH 4 (29 %) respondenti pri nepravidelnom stravovacom režime pociťuje podráždenosť a 10 (71 %) respondentov nepociťuje podráždenosť pri nepravidelnom stravovacom režime. Z elektronického zberu údajov 15 (52 %) respondentov pociťuje podráždenosť z nepravidelného stravovacieho režimu a 14 (48 %) respondentov nepociťuje podráždenosť (tab. 7).

Vyhodnotenie otázky č. 8

V DFN v Košiciach 4 (57 %) respondenti uviedli, že z nepravidelného stravovacieho režimu pociťujú pokles energie a 3 (43 %) respondenti nepociťujú pokles energie. Vo VÚSCH 8 (57 %) respondentov pri nepravidelnom stravovacom režime pociťuje pokles energie a 6 (43 %) respondentov nepociťuje pokles energie pri nepravidelnom stravovacom režime. Z elektronického zberu údajov 19 (65 %) respondentov pociťuje pokles energie z nepravidelného stravovacieho režimu a 10 (35 %) respondentov nepociťuje pokles energie (tab. 8).

Vyhodnotenie otázky č. 9

V DFN v Košiciach 6 (85 %) respondentov uviedlo, že dlhodobé státie počas inštrumentovania má na nich negatívny vplyv a 1 (15 %) respondent nepociťuje negatívny vplyv z dlhodobého státia počas inštrumentovania. Vo VÚSCH 14 (100 %) respondentov uviedlo, že dlhodobé státie počas inštrumentovania má na nich negatívny vplyv. Z elektronického zberu údajov 28 (95 %) respondentov uviedlo, že dlhodobé státie počas inštrumentovania má na nich negatívny vplyv a na 1 (5 %) respondenta dlhodobé státie nemá negatívny vplyv (tab. 9).

Vyhodnotenie otázky č. 10

V DFN v Košiciach 7 (98 %) respondentov uviedlo, že nespozorovali na sebe zmeny v duševnom zdraví. Vo VÚSCH 13 (92 %) respondentov nespozorovalo na sebe zmeny v oblasti duševného zdravia a 1 (8 %) respondent uviedol pozitívnu odpoveď. Z elektronického zberu údajov 2 (6 %) respondenti zaznamenali na sebe zmeny v oblasti duševného zdravia, 27 (94 %) respondentov nespozorovalo na sebe zmeny v oblasti duševného zdravia (tab. 10).

 

Diskusia

Do prieskumu sa zapojilo 50 respondentov, z toho bolo 14 (28 %) respondentov z VÚSCH, z DFN v Košiciach 7 (14 %) respondentov a z elektronického zberu 29 (58 %) respondentov. V prieskume dominuje 47 žien (94 %) a 3 muži (6 %).

V DFN v Košiciach odpovedali 3 (6 %) respondenti na odpoveď, že ich dľžka odbornej praxe je 11–20 rokov, > 25 rokov v tomto zdravotníckom zariadení pracujú 4 (8 %) respondenti. Vo VUSCH 3 (6 %) respondenti uviedli dľžku praxe < 5 rokov, 2 (4 %) respondenti uviedli dľžku praxe 6–10 rokov, 6 (12 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 11–20 rokov a dľžku praxe > 25 rokov uviedli 3 (6 %) respondenti. Pri elektronickom zbere údajov 2 (4 %) respondenti uviedli dľžku praxe < 5 rokov, 13 (26 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 6–10 rokov, 8 (16 %) respondentov uviedlo dľžku praxe 11–20 rokov a 6 (12 %) respondentov uviedlo dľžku praxe > 25 rokov. Z nepravidelného pitného režimu pociťuje závraty 50 % respondentov nášho prieskumu, únavu 64 % respondentov a bolesti hlavy uviedlo 78 % respondentov. Kollárová (2016), uvádza vo svojom šetrení bolesti hlavy u 41 % sestier z nedostatočného pitného režimu. Dodržiavanie pitného režimu je základom pre fungovanie ľudského organizmu. K nevhodným nápojom môžeme zaradiť kávu a presladené nápoje. Medzi vhodné nápoje patrí voda, minerálne vody a bylinné čaje. V našom prieskume 44 % respondentov uviedlo podráždenosť pri nepravidelnom stravovacom režime. Podobné výsledky uvádza vo svojej analýze Kollárová (2016), 62 % respondentov pociťuje následky z nepravidelného stravovania a to nesústredenosť, nervozitu a frustráciu. Až 96 % respondentov nášho prieskumu uviedlo, že dlhodobé státie počas inštrumentovania má na nich negatívny vplyv. Negatívne duševné zmeny na sebe pociťuje iba 10 % respondentov nášho prieskumu.

Odporúčania pre prax

• Zabezpečiť pozitívne interpersonálne vzťahy vhodnou komunikáciou v tíme.
• Komunikovať o problémoch zamestnancov a hľadať vhodné riešenia.
• Zabezpečiť výmenu cirkulujúcej a inštrumentárnej sestry počas dlhotrvajúcich operačných výkonoch, aby mali čas na dodržiavanie pitného, stravovacieho režimu, aj na psychohygienu.
• Zabezpečiť pri operáciách inštrumentárkam možnosť striedania státia a sedenia, ako prevenciu vzniku varixov a opuchov dolných končatín.
• Zabezpečiť zo strany nadriadených optimálne podmienky na pokojné a pohodlné stravovanie.
• Dbať na primeranú profesionálnu adaptáciu, aby sa predišlo konfliktom medzi členmi operačného tímu.
• Neprekračovať stanovenú mesačnú normu hodín na sálach, dbať na rovnomerne rozvrhnutie služieb sestrám.
• Umožniť sestrám čerpanie dovolenky v požadovanom termíne a hlavne počas letných mesiacov.
• Zabezpečiť pravidelné preškoľovanie inštrumentárok na zvyšovanie bezpečnosti, ochrany zdravia na operačných sálach (Hamarová, 2023).

Záver

Sestry pracujúce na operačných sálach majú veľmi náročnú, ale prekrásnu prácu. Ich miesto v operačnom tíme je nezastupiteľné a cenné. Sestry sú počas operačných výkonov často vystavené fyzickej a psychickej záťaži. Dôležitou podmienkou zvládania stresov na operačnej sále je primeraná profesionálna adaptácia. Nevyhnuté je tiež morálne ohodnotenie práce sestier, pre ich udržanie na pracoviskách operačných sál.

Literatúra

1. ČECH P. Dokazovaní škodlivin v pracovním prostředí a ergonomie. Brno: Mendelova univerzita v Brně 2014. ISBN 978-80-7375-941-4.
2. HAMAROVÁ V. Špecifika práce sestry na operačnej sále. Košice, 2023. Absolventská práca. Stredná zdravotnícka škola, Kunčínova 40.
3. KOLLÁROVA M. Rizikové faktory v práci sestier na operačnej sále. Nové Zámky, 2006. Bakalárska práca. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava.
4. KUDLEJOVÁ M. et al. Inštrumentovanie. Princípy, zásady, techniky a postupy. Martin: Osveta 2014. ISBN 978-80-8063-423-0.

---

O autorke

PhDr. Silvia Danková, PhD., MPH, dipl.s.
Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu Ošetrovateľstva, LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika.

---

Recenzie

PhDr. Gabriela Kuriplachová, PhD.
Katedra Ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov PU, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika

doc. Ľubomíra Tkáčová, PhD., MPH
Katedra Ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov PU, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika

 

• tisk
• předplatit si