Kvalita života u dialyzovaných pacientov

Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo popísať problematiku vplyvu dialyzačnej liečby. Na pacienta a zistiť subjektívne vnímanie kvality života vo fyzickej, psychickej a sociálnej oblasti.

Kľúčové slová: dialýza, hemodialýza, zdravotné problémy, psychické problémy, sociálne problémy

The quality of life in dialyzed patients

Summary: The main aim of the survey was to describe the impact of dialysis treatment on the patient and to find out the subjective perception of the quality of life in physical, psychological and social domains.

Keyword: dialysis, hemodialysis, health problems, mental problems, social problems

 

Úvod

Následkom chronického ochorenia obličiek pacienti podstupujú dialyzačnú terapiu. Tá prináša so sebou množstvo problémov a obmedzení. Spôsobuje zdravotné problémy zanecháva následky aj na psychike a množstvo sociálnych problémov. Dialýza ovplyvňuje rodinný aj pracovný život. Pacienti sú vystavení početným stresom a zákazom, musia dodržiavať diétu s obmedzením tekutín, pravidelne užívať lieky. Vplyvom dialyzačnej terapie sú časovo limitovaní, často majú zmenený vzhľad, sexuálne dysfunkcie, vysokú chorobnosť.

Chronické ochorenie obličiek ovplyvňuje život chorého i život jeho rodiny. Všetci prechádzajú štádiami adaptácie na ochorenie. Rodina mobilizuje svoje sily, aby pomohla svojmu členovi. Roly a povinnosti, ktoré predtým vykonával chorý sa posúvajú na ostatných členov rodiny, alebo zostávajú nezastúpené. Niektorí členovia rodiny nie sú schopní vyrovnať sa s novou situáciou, čo môže spôsobiť, že hľadajú formu úniku zo stresujúceho prostredia. Rodina pri stretnutí s chorobou nemá vyskúšanú stratégiu, je nútená hľadať spôsoby riešenia vzniknutých problémov. Rodine treba poskytovať podporu a informácie. Dbať na to, aby chorý, ale aj členovia rodiny pochopili ochorenie, proces liečby a jej dôsledky. Pomáhať rodine vyrovnať sa s realitou choroby a so zmenami, ktoré choroba prináša (Bullová et al., 2000).

Cieľ prieskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť subjektívne vnímanie kvality života u dialyzovaných pacientov vo fyzickej, psychickej a sociálnej oblasti.

Prieskumné otázky

→ Zistiť zdravotné problémy u dialyzovaných pacientov.
→ Zaevidovať psychické problémy dialyzovaného pacienta.
→ Zmapovať problémy so spánkom u pacienta na dialyzačnej liečbe.

Výber vzorky

Výskumný súbor tvorilo 50 respondentov. Z toho 5 (10 %) respondentov tvorilo mužské pohlavie a 45 (90 %) respondentov ženské pohlavie.

Realizácia prieskumu

Prieskum bol realizovaný v období február–marec 2020. Do prieskumu sa zapojili pacienti, ktorí navštevujú dialyzačné stredisko FMC – dialyzačné služby, s. r. o. trieda SNP 1, Košice. Do prieskumu boli zapojení len tí pacienti, ktorí boli schopní a ochotní spolupracovať.

Metodika a metódy prieskumu

Prieskum bol realizovaný formou štandardizovaného dotazníka KDqOL (kidney disease quality of life instrument). Dotazník respondenti vyplňovali elektronickou formou, obsahoval 35 otázok (uzavreté aj otvorené). Otázky obsahovali sociologické a demografické údaje respondentov, zdravotné, psychické a sociálne problémy respondentov, obmedzenia v bežných aktivitách respondentov.

Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Získané údaje sme kvalitatívne a kvantitatívne analyzovali a vyhodnotili. Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Na spracovanie výsledkov sme použili Microsoft Office (MS Word a MS Excel). Uvádzame najdôležitejšie výsledky prieskumu v tabuľkovej forme:

Vyhodnotenie otázky č. 1

Do prieskumu sa zapojilo 50 (100 %) respondentov z toho 45 ženského pohlavia (90 %) a 5 mužského pohlavia (10 %) (tab. 1).

Vyhodnotenie otázky č. 2

V súbore je najmenej zastúpená veková skupina 20–30 rokov a to 3 respondenti (6 %), 4 respondenti vo veku 51–60 rokov (8 %), 5 respondentov vo veku 61–70 rokov (10 %), 7 respondentov vo veku 31–40 rokov (14 %), 13 respondentov vo veku 71–80 rokov (26 %), najviac zastúpená veková skupina je od 41 do 50 rokov (36 %) (tab. 2).

Vyhodnotenie otázky č. 3

Iba 1 respondent (2 %) uviedol, že jeho zdravie je vynikajúce, 3 respondenti (6 %) uviedli, že ich zdravie je veľmi dobré, 18 respondentov (36 %) uviedlo, že sa cítia dobre, 12 respondentov (24 %) sa cítia obstojne a 16 respondentov (32 %) uviedlo, že sa cítia zle (tab. 3).

Vyhodnotenie otázky č. 4

Celkom 2 respondenti (4 %) uviedli, že mali veľmi veľkú fyzickú bolesť, 7 respondentov (14 %) udali veľkú bolesť, 14 respondentov (28 %) popisovalo strednú bolesť, 8 respondentov (16 %) uviedlo slabú bolesť, 6 respondentov (12 %) popísalo veľmi slabú bolesť a zvyšných 13 respondentov (26 %) nemalo žiadnu bolesť (tab. 4).

Vyhodnotenie otázky č. 5

Celkom 1 respondent (2 %) odpovedal, že psychické ťažkosti mu pri spoločenských aktivitách prekážali extrémne, 12 respondentov (24 %) odpovedalo, že im prekážali psychické ťažkosti dosť výrazne pri spoločenských aktivitách, až 17 respondentov (34 %) odpovedalo, že ťažkosti ich obmedzovali stredne, 10 respondentov (20 %) uviedlo mierne ťažkosti a zvyšných 10 respondentov (20 %) uviedlo, že psychické ťažkosti nemali vôbec (tab. 5).

Vyhodnotenie otázky č. 6

Na otázku koľko respondentov malo ťažkosti so spánkom, odpovedali 3 respondenti (6 %) že nemali ťažkosti nikdy, 13 respondentov (26 %) mali ťažkosti so spánkom málokedy, niekedy malo problémy so spánkom 14 respondentov (28 %), dosť často ťažkosti malo až 16 respon-dentov (32 %) 3 respondenti (6 %) mali ťažkosti väčšinou a len 1 respondent (2 %) mal ťažkosti znovu zaspať stále (tab. 6).

Vyhodnotenie otázky č. 7

Na otázku, ako boli respondenti spokojní s podporou, ktorú dostávali od svojej rodiny a priateľov odpovedali 4 respondenti (8 %), že boli veľmi nespokojní, 4 respondenti (8 %) boli trochu nespokojní, skôr spokojní s podporou rodiny bolo 7 respondentov (14 %) a veľmi spokojných bolo až 35 respondentov (70 %) (tab. 7).

Diskusia

Prieskumný súbor tvorilo 50 (100 %) respondentov z toho 45 (90 %) žien a 5 (10 %) mužov z dialyzačného strediska FMC – dialyzačné služby, s. r. o., Košice. V porovnaní s obdobím pred rokom, 16 (32 %) respondentov nášho prieskumu zhodnotilo svoj terajší zdravotný stav ako oveľa horší. Mahrová et al. (2016) uvádzajú, že na fyzickú zdatnosť a celkovú kvalitu života majú vplyv i komplikácie (ochorenia kostí, anémie a mnoho ďalších), preto je pre chronicky chorých pacientov dôležité udržiavať alebo rozvíjať pohybové schopnosti. V -otázke, vo ktorej sme sa pýtali respondentov či pociťovali fyzickú bolesť za posledné 4 týždne, v našom prieskume odpovedalo prekvapivo najviac (26 %) respondentov, že nepociťovali žiadnu bolesť. Mahrová et al. (2016) u pacientov v Českej republike zistila zhoršenie kvality života v oblasti duševného zdravia, čo sa v našom súbore pacientov potvrdilo, až 80 % respondentov malo psychické ťažkosti pri spoločenských aktivitách. Pacienti s chronickým ochorením obličiek majú často problémy so spánkom. Pýtali sme sa respondentov, či mali problémy so spánkom. V našom prieskume odpovedalo 94 % respondentov, že mali problémy so spánkom. Vo vzťahu pacienta k jeho rodine a priateľom v našom prieskume bolo až 70 % respondentov veľmi spokojných s podporou, ktorú dostávali od svojej rodiny a priateľov, kolektív autoriek Kotlářová et al. (2019) uvádzajú podobné výsledky v sociálnej opore blízkych.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov prieskumu sme navrhli nižšie uvedené návrhy odporúčania pre zlepšenie pohody a skvalitnenie života dialyzovaných pacientov:

→ Neustále podporovať pacientov liečených dialýzou.
→ Poskytovať pacientom dostatok pre neho zrozumiteľných informácií o liečbe.
→ Aktívne využívať teoretické vedomosti v praxi.
→ Venovať dostatočnú pozornosť psychickému stavu dialyzovaných pacientov a zabezpečiť možnosť spolupráce s psychológom.
→ Pri starostlivosti o dialyzovaného pacienta venovať pozornosť výskytu negatívnych pocitov – depresia, úzkosť, nervozita, zúfalstvo, stres.
→ Dôkladne informovať pacientov o stravovacom a pitnom režime.
→ Robiť pravidelný monitoring kvality života dialyzovaných pacientov.
→ Vytvoriť internetovú stránku pre dialyzovaných pacientov daného regiónu, kde sa nachádza dialyzačné zariadenie, ktoré pacienti navštevujú. Na týchto stránkach môžu pacienti medzi sebou komunikovať, organizovať si spoločné stretnutia, výlety.
→ Podporovať pacientov k aktívnemu životu (naďalej sa stretávať s priateľmi, nevyhýbať sa spoločnosti, odporučiť účasť v kluboch dialyzovaných a transplantovaných pacientov.
→ Poskytnúť pacientom a rodinným príslušníkom informácie o internetových stránkach, na ktorých môžu nájsť rôzne brožúry a časopisy o problematike dialýzy (Vargová, 2019).

Záver

Výsledky prieskumu poukazujú na to, že subjektívne vnímanie kvality života dialyzovaného pacienta je nižšie ako u zdravého človeka. Pacienti pociťujú bolesti, sú unavení, cítia sa izolo-vaní, sú pod stresom a každý ich deň je ovplyvnený myšlienkami na ich ochorenie. Mnoho pacientov prišlo kvôli svojmu ochoreniu o možnosti študovať alebo pracovať, sú odkázaní na pomoc od iných ľudí. Úlohou sestier je podať pomocnú ruku týmto pacientom, dostatočne ich informovať, podporovať a motivovať. Kvalita života je dynamicky sa meniaci stav, ktorý ovplyvňuje celý rad fyzických, psychických a sociologických faktorov. Monitorovanie a poznanie týchto faktorov, nám umožňuje primeranými intervenciami zvýšiť kvalitu života dialyzovaných pacientov vo všetkých oblastiach.

Literatúra

1. BULLOVÁ A., MOKÁŇ M. Život dialyzovaného pacienta. Martin: FLIPO 1999. ISBN 80-968103-8-3.
2. MAHROVÁ A., SVOBODA L., KŘÍŽOVÁ E. et al. Kvalita života pacientů léčených peritoneální dialýzou – průřezová studie v České republice. Kontakt 2016; 18(4): 274–283.
3. KOTLÁŘOVÁ J., ŠKVRŇÁKOVÁ J. Kvalita života u pacientů v predialýze a s peritoneální dialýzou. Ošetrovateľstvo: teória, výskum, vzdelávanie 2019; 9(2): 49–55. [online]. Dostupné z: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2019-rocnik-9/cislo-2/kvalita-zivota-u-pacientu-v-predialyze-a-s-peritonealni-dialyzou.
4. VARGOVÁ B. Zdravotné, psychické a sociálne problémy dialyzovaného pacienta. Absolventská práca, SZŠ Košice2019: 26–66.

 

---

O autorke

PhDr. Silvia Danková, PhD., dipl. s.

Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu ošetrovateľstva, LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika.
 

---

Recenzie

PhDr. Milan Laurinc. PhD., MPH
Katedra ošetrovateľstva, FSVaZ UKF v Nitre; Oddelenie anestéziológie a intenzívnej starostlivosti, NÚSCH, a. s., pracovisko DKC; Salvus, s. r. o., Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti Slovenská republika

doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD., MPH
Katedra Ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika

 

• tisk
• předplatit si