Intermediálna učebňa pre nácvik ošetrovateľských postupov u detí – prvé skúsenosti

Súhrn: Vzdelávanie sestier pozostáva z dvoch hlavných prvkov: teoretického, predklinického a klinického. Predklinická príprava študentov realizovaná v demonštračných podmienkach by mala študentov čo najefektívnejšie pripraviť na klinickú prax. Keďže klinické vzdelávacie prostredie je silným stresujúcim javom pre študentov, kvalitnejšia predpríprava má potenciál intenzitu stresu zmierniť. Špecifickým aspektom vo vzdelávaní sestier sú ošetrovateľské postupy u detského pacienta. Podpora vzdelávania ošetrovateľských postupov u detí začína na vzdelávacích inštitúciách vytvorením vzdelávacieho priestoru – intermediálnej učebne – a implementovaním novým metód a postupov vzdelávania s cieľom lepšej prípravy študentov pre potreby klinickej praxe s detským pacientom.

Kľúčové slová: študent ošetrovateľstva, intermediálna učebňa, simulačné vzdelávanie, ošetrovateľské postupy, detský pacient

Intermediate classroom for training nursing procedures in children – first experience

Summary: Nursing education consists of two main elements: theoretical, preclinical and clinical. Pre-clinical training of students carried out in demonstration conditions should prepare students for clinical practice as effectively as possible. Since the clinical educational environment is a highly stressful phenomenon for students, better pre-clinical preparation has the potential to reduce the intensity of stress. Nursing procedures for pediatric patients are a specific aspect in the education of nurses. Support for the education of nursing procedures in children begins at educational institutions with the creation of an educational space – an intermediate classroom – and the implementation of new methods and procedures of education with the aim of better preparing students for the needs of clinical practice with pediatric patients.

Keyword: nursing student, intermediate classroom, simulation-based learning, nursing procedures, pediatric patient

 

Úvod

Pregraduálne vzdelávanie sestier na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, má všeobecný charakter (Smernica EÚ, 2005). Keďže ide o prípravu sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť – starostlivosť o pacienta od narodenia po smrť – logickým vyústením je redukcia predklinického a klinického vzdelávania v oblastiach týkajúcich sa pediatrického a neonatologického ošetrovateľstva. Výraznú dominanciu nadobúdajú sféry vzdelávania orientované na dospelého pacienta. Dôsledkom týchto obmedzení môže byť horšia kvalita prípravy študentov pre potreby novorodeneckých a detských oddelení (Mrosková et al., 2023), pocit nižšej sebadôvery študentov pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti detskému pacientovi či nižší záujem po skončení štúdia pracovať na novorodeneckých a detských oddeleniach.

Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti novorodencovi, dieťaťu a jeho rodine si vyžaduje nadobudnutie veľmi špecifických vedomostí a zručností. Z pohľadu samotných študentov je starostlivosť o detského pacienta zložitejšia, náročnejšia v porovnaní s dospelým pacientom (Cinová et al., 2020). Súčasne nedostatočná demonštračná príprava študentov zameraná na ošetrovateľské postupy u detského pacienta (Farzi et al., 2018; Mrosková et al., 2021), ako aj veľké rozdiely medzi teóriou a požiadavkami klinickej praxe (Admi et al., 2018; Bam et al., 2014) sú pre študentov zdrojom negatívnych emócií, stresu a majú demotivačný charakter. Mnohokrát intervencie, ktoré sú študentmi bez väčších problémov realizované u dospelých pacientov, sú problematické u dieťaťa. Ide napríklad o monitoring fyziologických funkcií, komunikáciu s detským pacientom rôzneho veku, neinvazívny odber moču či zaistenie bezpečnosti dieťaťa. Problémom býva aj potreba modifikácie ošetrovateľskej intervencie podľa veku dieťaťa, príprava a podávanie liekov rôznymi cestami a výpočet ordinovaných dávok. Tieto problémy umocňuje výrazne kratšia klinická výučba na novorodeneckých a pediatrických oddeleniach v porovnaní s oddeleniami s dospelými klientmi, čo vedie k poklesu klinických skúseností študentov pri poskytovaní priamej ošetrovateľskej starostlivosti u detského pacienta. Do popredia sa teda dostáva otázka modifikácie vzdelávania najmä v problematike ošetrovateľských postupov u detského pacienta.

Intermediálna učebňa na nácvik ošetrovateľských postupov u detského pacienta

Pri riešení problémov vzdelávania ošetrovateľských postupov u detského pacienta sme na Fakulte zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity začali vytvorením nového vzdelávacieho prostredia – intermediálnej učebne, ktorej využitie je rôznorodé. Slúži nielen k demonštrácii ošetrovateľských postupov, ale je využívaná aj ako integrálna súčasť časti klinickej výučby. V porovnaní so štandardnými demonštračnými priestormi na fakulte, novo-vytvorená intermediálna učebňa disponuje troma špecifickými sektormi:

→ 1. sektor – dojčenský box/detská izba. Táto časť učebne svojím vybavením imituje nemocničnú izbu. Disponuje postieľkami, prebaľovacím pultom, kovovou vaničkou, dojčenskou váhou.
→ 2. sektor – vyšetrovňa. Je to vyšetrovací priestor v nemocnici. Je vybavená skriňami s úložným priestorom pre lieky a pomôcky spotrebného charakteru, má chladničku, boxy pre triedenie odpadu, vyšetrovacie lôžko. Do tejto časti sme zakomponovali veľký pracovný pult, ktorý slúži k príprave pomôcok, liekov a iných aktivít, ktoré môžu precvičovať viacerí študenti paralelne.
→ 3. sektor – trieda. Je vybavená stoličkami, stolom s počítačom, tabuľou. Keďže intermediálna učebňa stále zostáva vzdelávacím prostredím, študent potrebuje mať vytvorené podmienky aj pre zápis poznámok, výpočty a podobne.

Uvedené vybavenie a rozčlenenie intermediálnej učebne vo väčšej miere imituje nemocničné prostredie a umožňuje nácvik a precvičovanie ošetrovateľských postupov tak, aby bola zaistená väčšia kontinuita a študent si uvedomil, že aj v reálnom nemocničnom prostredí sa časť aktivít vykonáva priamo v izbe, v postieľke dieťaťa, naopak niektoré činnosti sa vykonávajú vo vyšetrovni.

V intermediálnej učebni aktuálne realizujeme novovytvorený blok simulačného vzdelávania. Počas 6 dní simulačnej výučby má študent priestor nadobudnúť vedomosti a zručnosti pri vybraných ošetrovateľských postupoch u detí nízkeho veku. Po skončení výučby v intermediálnej učebni absolvuje klinickú výučbu na detskom oddelení (6 dní). K výkonom, ktoré sme zaradili do simulačného bloku vzdelávania patrí napríklad manipulácia s dieťaťom, zaistenie bezpečnosti dieťaťa, podávanie stravy, celkový kúpeľ dojčaťa, príprava a aplikácia liekov, výpočet ordinovanej dávky lieku, práca s prístrojovou technikou ako je infúzna pumpa, perfuzomat, pulzný oximeter, zavádzanie nasogastrickej sondy, oxygenoterapia, práca s teplotnou tabuľkou, posudzovanie bio-psycho-sociálnych potrieb u dieťaťa.

Doposiaľ sme zrealizovali vzdelávanie v troch skupinách u 22 študentiek. Okrem vzdelávania súčasne hodnotíme mnohé parametre tak, aby sme posúdili efektívnosť nastaveného vzdelávania a mohli podľa potreby realizovať v budúcnosti korekcie. Medzi sledované javy sme zaradili napríklad úroveň vedomostí, sebadôveru pri realizácii ošetrovateľských intervencií, vnímanie náročnosti pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti detskému pacientovi, intenzitu prežívaného stresu. Intenzitu stresu sme hodnotili prostredníctvom numerickej škály v rozmedzí 0–10, kde hodnota 0 znamenala bez stresu a hodnota 10 znamenala percepciu extrémneho stresu. Kým pred začatím simulačnej výučby študentky pociťovali stres na priemernej úrovni 5,09, po skončení simulácie jeho intenzita klesla na úroveň 2,71, a po skončení klinickej praxe na detskom pracovisku bola intenzita stresu u študentiek ešte nižšia – na úrovni 1,50. Pre nás dôležitým zistením však ešte bolo, že skupina 23 študentiek, ktorá simulačné vzdelávanie pred nástupom na klinickú prax na detskom oddelení neabsolvovala, uvádzala intenzitu stresu po skončení klinickej praxe (jej trvanie bolo 10–12 dní) mierne vyššiu – na úrovni 2,39. Uvedené predbežné výsledky nám poukazujú na to, že simulačné vzdelávanie ako forma demonštračnej predprípravy na klinickú prax na detskom pracovisku dokáže efektívnejšie vplývať na intenzitu klinického stresu u študentiek.

Súčasne musíme uviesť, že s takouto formou vzdelávania sú študenti oveľa viac spokojní. V predchádzajúcom akademickom roku sme posudzovali spokojnosť študentov s pôvodným vzdelávaním ošetrovateľských postupov u detského pacienta. Iba nízke percento študentov bolo spokojných s metódami vzdelávania (18,4 %), použitými učebnými materiálmi, aktivitami (15,8 %) či celkovým spôsobom vzdelávania (7,9 %) (Mrosková et al., 2022). V rozpore s týmito výsledkami študentky, ktoré absolvovali simulačné vzdelávanie uvádzali oveľa vyššiu spokojnosť s metódami a spôsobom výučby. Kým priemerná hodnota spokojnosti u študentov, ktorí takéto vzdelávanie neabsolvovali bola 2,37, u študentiek ktoré absolvovali novovytvorený simulačný blok sme zistili priemernú hodnotu spokojnosti 4,74 – teda spokojnosť sa zdvojnásobila. Nepriamo to potvrdzujú aj vyjadrenia študentiek o simulačnom vzdelávaní: „Táto simulačná výučba bola pre mňa obohacujúca pre nadobudnutie vedomostí a zručností.“, „Práca s detským pacientom vo mne vzbudzuje veľký rešpekt a opatrnosť, preto si myslím, že je viac ako potrebné študentov pripravovať na prácu v tomto odbore.“, „Takáto výučba mi veľmi vyhovovala.“, „Simulačná výučba mi pomohla lepšie sa pripraviť na prácu s deťmi a motivovala ma k uvažovaniu nad vykonávaním môjho budúceho povolania s deťmi.“, „Rozhodne by som takého vyučovanie odporúčala aj ďalším spolužiakom.“ Ceníme si aj kritické vyjadrenia, ktoré zvyšujú efektivitu vzdelávacieho procesu ako je menší počet študentov v skupine, zaistenie väčšieho počtu pomôcok najmä spotrebného charakteru, možnosť si niektoré aktivity častejšie zopakovať a podobne.

Záver

Intermediálna učebňa je vzdelávacím priestorom, ktorý umožňuje začať novú etapu vo výučbe ošetrovateľských postupov u detského pacienta a súčasne podporí efektivitu vzdelávania v tejto veľmi špecifickej oblasti. Veríme, že ďalšie skúmané parametre poukážu na to, že simulačný blok vzdelávania nielen zmierňuje percepciu stresu u študentov, ale rovnako posilní ich sebadôveru, podporí ich úroveň vedomostí a zručností a niektorých z nich motivuje k práci s detským pacientom.

Literatúra

1. ADMI H., MOSHE-EILON Y., SHARON D. et al. Nursing students’ stress and satisfaction in clinical practice along different stages: a cross-sectional study. Nurse Educ Today 2018; 68: 86–92. doi: 10.1016/j.nedt.2018.05.027.
2. BAM V. B., OPPONG, G. A., IBITOYE M. B. Stress and coping mechanisms of nursing students during clinical practice in Ghana. J Sci Technol 2014; 34(2): 50–59. doi: 10.4314/just.v34i2.6.
3. CINOVÁ J., ŠANTOVÁ, T. ŠULIČOVÁ A. et al. Náročnosť absolvovania klinickej ošetrovateľskej praxe študentov vo vzťahu k detskému pacientovi. Grant J 2020; 9(1): 11–16.
4. EUR-Lex.cz. Směrnice Evropského parlamentu a Rady 2005/36/ES ze dne 6. července 2005 o uznávání odborných kvalifikací. [online]. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/CS/TXT/?uri=celex%3A32005L0036.
5. FARZI S., SHAHRIARI M., FARZI S. Exploring the challenges of clinical education in nursing and strategies to improve it: a qualitative study. J Educ Health Promot 2018; 7: 115. doi: 10.4103/jehp.jehp_169_17.
6. HAPPELL B. M. “Love is all you need”? Student nurses’ interest in working with children. J Soc Pediatr Nurs 2000; 5(4): 167–173. doi: 10.1111/j.1744-6155.2000.tb00106.x.
7. MROSKOVÁ S., SCHLOSSEROVÁ A. Príprava študentov na klinickú prax a náročnosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti z pohľadu študentov na pediatrických oddeleniach. Zdravotnícke štúdie 2021; 13(2): 21–24.
8. MROSKOVÁ S., CUPEROVÁ J., SCHLOSSEROVÁ A. Spokojnosť s výučbou ošetrovateľských postupov v problematike starostlivosti o detského pacienta ako motivačný faktor. Ošetřovatelské perspektivy 2022; 5(2): 109–121. doi: 10.25142/OSP.2022.015.
9. MROSKOVÁ S., KURIPLACHOVÁ G., CUPEROVÁ J. et al. Pripravenosť absolventov ošetrovateľstva na prácu na novorodeneckých a pediatrických oddeleniach z pohľadu zamestnávateľov. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia 2023; 21(2): 45–49.

 

---

Autori

PhDr. Slávka Mrosková, PhD.¹, PhDr. Iveta Ondriová, PhD.¹, PhDr. Alena Schlosserová, PhD.²

¹ Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika
² Katedra pôrodnej asistencie, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika

 

• tisk
• předplatit si