Číslo 6 / 2022
Sestra v interakcii s terminálne chorým pacientom
Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo overiť, aké postoje v rámci komunikácie majú sestry pracujúce s terminálne chorými pacientmi.
Kľúčové slová: terminálne chorí pacienti, dôležitosť komunikácie, sestra v interakcii s pacientom, paliatívna starostlivosť
Nurse interacting with a terminally ill patient
Summary: The main aim of the survey was to verify the communication attitudes of nurses working with terminally ill patients.
Keywords: terminally ill patients, importance of communication, nurse interacting with the patient, palliative care
Úvod
Komunikácia slúži na upevnenie vzťahov medzi sestrou a terminálne chorým pacientom, čo je veľkým pozitívom v pomoci pri zmiernení jeho fyzických symptómov a zlepšení psychického stavu. Dobrá komunikácia priaznivo ovplyvňuje priebeh ochorenia. Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov s terminálne chorým, hlavne v neskorších štádiách ochorenia, je zameraná na paliatívnu starostlivosť, ktorá smeruje na zlepšenie kvality života nielen samotného pacienta, ale aj jeho rodiny, aby včas liečila bolesť, psychické, duchovné problémy a zmiernila utrpenie. Starostlivosť o rodinu znamená psychosociálnu podporu rodinným príslušníkom pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a aj po jeho úmrtí. Komunikovať s pacientom neznamená iba hovoriť, ale musíme vedieť, čo chceme povedať. Musíme vedieť rozhodnúť, kedy podáme informáciu, zvoliť správne miesto pre uskutočnenie komunikácie. Mali by sme hovoriť zrozumiteľne, jasne a nekomplikovane. Berieme na vedomie pacientove pocity, umožníme pacientovi aby sa dostatočne vyjadril. Na konci rozhovoru overíme, či našu informáciu prijal a porozumel jej.
Cieľ prieskumu
Hlavným cieľom našej práce bolo zistiť aké postoje majú sestry na potrebu interakcie v komunikačnom procese s terminálne chorými pacientmi.
Prieskumné otázky
→ Považujú sestry komunikáciu s terminálne chorým pacientom za dôležitú?
→ Majú sestry záujem o prehlbovanie vedomostí v oblasti komunikácie?
→ Majú sestry na komunikáciu s terminálne chorým pacientom čas?
Výber vzorky
Prieskumný súbor pozostával z dvoch prieskumných vzoriek. Celkovo tvorilo prieskumný súbor 50 respondentov z dvoch zdravotníckych zariadení, 20 z geriatrického zariadenia a 30 z Kliniky pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny (KPAIM) v Košiciach. Respondenti boli vybraní zámerným výberom.
Realizácia prieskumu
Prieskum sme realizovali formu dotazníka, ktorý bol anonymný. Dotazníky boli osobne odovzdané v počte 50, vyzbierali sme 50 dotazníkov, ich celková návratnosť bola 100 %.
Na základe schválenia žiadosti o realizáciu prieskumu bol prieskum realizovaný v mesiacoch december 2019 a január 2020 vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša (VŠOUG) a v Detskej fakultnej nemocnici na oddelení KPAIM v Košiciach.
Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu
Získané údaje z dotazníka sme analyzovali a spracovávali pomocou programov Microsoft Office (MS Word a MS Excel). Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Uvádzame najdôležitejšie výsledky prieskumu vo forme grafov 1–9.
Diskusia
Na základe výsledkov nášho prieskumu a na základe našich skúseností konštatujeme, že pre sestry je komunikácia s terminálne chorým pacientom počas poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti dôležitá. Komunikácia je základom ľudskej interakcie (Casey et al., 2011). Efektívna komunikácia s nevyliečiteľne chorým pacientom je rovnako dôležitá ako uspokojovanie jeho základných potrieb (Ilievová, 2008). Slort et. al. (2011) uvádzajú, že efektívna komunikácia medzi zdravotníkmi a pacientmi je základná požiadavka pre poskytovanie kvalitnej starostlivosti. Bolo preukázané, že efektívna komunikácia je pre pacienta prospešná, zmierňuje bolesť a zlepšuje jeho psychický stav. Naopak neefektívna komunikácia má nežiaduci vplyv na pacienta, spôsobuje úzkosť a pacient je nespokojný s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou. Podľa Maňhalovej (2011) sestra, aby mohla poskytovať čo možno najlepšiu starostlivosť, je dôležité, aby vedela správne komunikovať, ide o nástroj uspokojovania potrieb človeka. Vedieť správne komunikovať nie je jednoduché, o to viac, pokiaľ sa má sestra naučiť komunikovať s terminálne chorým. Maňhalová (2011) na základe svojich výsledkov zistila, že 32 % respondentov uviedlo skôr áno na otázku, či je pre nich dôležitá komunikácia s terminálne chorým, 28 % uviedlo odpoveď áno, 15 % respondentov označilo odpoveď skôr nie, 21 % respondentov udáva, že nie je dôležitá komunikácia s terminálne chorým a štyri respondenti (4 %) uviedli odpoveď neviem. Z týchto výsledkov môžeme skonštatovať, že pre väčšinu sestier je komunikácia s pacientom v terminálnom štádiu dôležitá a tieto údaje sa zhodujú aj s našimi výsledkami komunikácie sestier s nevyliečiteľne chorým pacientom.
Odporúčania pre prax
→ Zaviesť povinné semináre pre sestry 1× za štvrť rok na tému komunikácia s pacientom, na prehlbovanie teoretických vedomostí a formovanie komunikačných zručností.
→ Zaviesť pravidelné audity na oblasť komunikácie sestra-pacient.
→ Uskutočňovať výmenu skúseností medzi pracovne staršími a pracovne mladšími sestrami v oblasti prístupu a komunikácie s pacientom.
→ Zabezpečiť maximálne personálne obsadenie ošetrovacej jednotky sestrami, aby tým bol zabezpečený časový priestor pre rozhovor s pacientmi.
→ Eliminovať faktory na ošetrovacej jednotke brzdiace komunikáciu sestry.
→ Zaviesť povinné rekreačné pobyty sestier v rámci psychohygieny.
Záver
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta v terminálnom štádiu je nesmierne vyčerpávajúca nielen po fyzickej, ale hlavne po psychickej stránke. Od zdravotníckeho pracovníka sa požaduje nielen dostatok vedomostí na ich ošetrovanie, ale vysoký dôraz sa kladie aj na správnu vzájomnú interakciu v komunikačnom procese, pretože jeho súčasný život je naplnený utrpením a bolesťou. Keďže sestra pozná pacientovu prognózu, musí prispôsobiť rozhovor s ním tak, aby pacientovi neublížila. Mnoho sestier túto úlohu zvláda dostačujúco, no z nášho prieskumu sme zistili, že sestry majú nedostatky v komunikácii s týmto typom pacientov. Je však chvályhodné, že chcú na sebe pracovať a vzdelávať sa v tejto oblasti. Preto je nutné, aby sestry absolvovali odborné prednášky a školenia zamerané na edukáciu v oblasti komunikačných zručností.
Literatúra
1. CASEY A., WALLIS A. Effective communication: principle of nursing practice E. Nurs Stand 2011; 25(32): 35–37.
2. GALUŠKOVÁ N. Komunikácia s nevyliečiteľne chorým pacientom. Absolventská práca. SZŠ Košice 2020: 42–43.
3. ILIEVOVÁ Ľ. Efektívna komunikácia v podmienkach štúdia v odbore ošetrovateľstvo. Cesta k profesionálnímu ošetřovatelství III. Sborník příspěvků III. Slezské vědecké konference ošetřovatelství s mezinárodní účastí. Opava: Slezská univerzita v Opavě 2008: 109–112.
4. MAŇHALOVÁ J. Znalosti a dovednosti sester v komunikaci s umírajícím pacientem. České Budějovice 2011. Bakalářská práce. Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, Katedra ošetřovatelství.
5. SLORT W., BLANKENSTEIN A. H. Facilitators and barriers for GP-patient communication in palliative care: a qualitative study among GPs, patients, and end-of-life consultants. Br J Gen Pract 2011; 61(585): e167–e172. doi: 10.3399/bjgp11X567081.
O autorke
PhDr. Silvia Danková, PhD., dipl. s.
Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu Ošetrovateľstva, LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika
Recenzia
PhDr. Silvia Pastorová
Nefrologická klinika, Logman a. s., Košice, Slovenská republika
PhDr. Katarína Samecová
Psychiatrická klinika, Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, Slovenská republika
Další články v tomto čísle
- Když se pere duše s tělem
- Životní jubileum PhDr. Hildy Vorlíčkové, DBA (*18. 8. 1942)
- Projekt PREVENCE II řeší nadlimitní dlouhodobou psychickou a fyzickou zátěž zdravotníků
- Válečný chirurg prof. Jan Levit nepatří smrti ani zapomnění – připomínka transportů do Terezína v roce 1942
- Kulatý stůl na téma prevence, sledování a léčby dekubitů v České republice
- Editorial
- Care Comm s. r. o. – těžké chvíle nás nejvíce posouvají
- Lázně v České republice se těší celosvětovému věhlasu a vysokému kreditu
- Integrativní přístup jako nutná inovace lázeňské léčby
- Úloha lázeňské péče v prevenci duševního zdraví