Číslo 3 / 2022

Elderspeak v ošetrovateľskej praxi

Datum: 15. 6. 2022

Autor: PhDr. Silvia Danková, PhD.

Súhrn: Hlavným cieľom prieskumu bolo popísať problematiku komunikácie s geriatrickým pacientom a identifikovať prejavy elderspeaku využívaného v ošetrovateľskej praxi.

Kľúčové slová: starnutie, staroba, geriatrický pacient, komunikácia, elderspeak

Elderspeak in nursing practice

Summary: The aim of this research is to describe the issues related to communication with geriatric patients and to identify manifestations of elderspeak used in nursing practice.

Keywords: aging, old age, geriatric patient, elderspeak, communication

Úvod

Staroba so sebou prináša rôzne zmeny na všetkých orgánových systémoch. Tie postihujú aj zmyslové vnímanie, napríklad zhoršený sluch, ktorý môže spôsobiť bariéru pri komunikácii. Mnoho ľudí trpí predsudkami, že starí ľudia sa neustále na niečo alebo niekoho vo svojom okolí sťažujú, sú zábudliví, opakujú vždy to isté alebo zveličujú. To všetko bráni efektívnej komunikácii. Je nutné odstrániť komunikačné bariéry a prekonať predsudky. Dôležité je neignorovať seniorov, byť trpezlivými a zachovať si rozvahu, aby sme uľahčili plynulý priebeh vzájomnej efektívnej komunikácie, aktívne ich podporovať a povzbudzovať, motivovať, usmerniť ich a radiť im. Súčasťou života človeka je komunikácia, ktorá nás sprevádza životom. Bez nej by nebola možná spoločenská existencia. Nie každý vie zručne komunikovať a niekedy sa vyskytnú komunikačné problémy, ktoré môžu prejsť až do konfliktnej alebo krízovej komunikácie. To sa môže stať neočakávane, v tých najnevhodnejších chvíľach. Preto je dôležité vopred sa na také situácie pripraviť. Pri nedostatočnej pripravenosti sú naše reakcie neprimerané a narúšajú naše interpersonálne vzťahy, spôsobujú neurózy, znižujú pracovný výkon a kvalitu práce. Efektívna komunikácia si vyžaduje od zdravotníckych pracovníkov nielen odborné vedomosti a komunikačné zručnosti, ale aj obrovskú dávku empatie a schopnosti načúvať. Sestry sa učia ako správne komunikovať, no nie všetky to aplikujú do klinickej praxe. Neprejavujú ochotu komunikovať so starými ľuďmi a často nevyužívajú techniky aktívneho naslúchania a ich komunikácia smeruje k neprofesionálnej komunikácii.

Elderspeak

Elderspeak je inhibujúci štýl komunikácie (secondary baby talk, či bábätkovská reč). Je charakterizovaný využívaním zdrobnenín, množného čísla pri oslovovaní jedinca, neprimeraným zjednodušeným obsahom správy, neprimeranou neverbálnou a verbálnou komunikáciou.

Tieto prvky v komunikácii s geriatrickým pacientom následne vedú k jej neúspešnosti. Ak sa vyskytujú, nedosiahneme stanovený cieľ a nesplnia sa naše očakávania. Majú celkovo negatívny efekt a dopad na pacienta. Starí ľudia sa izolujú a často trpia úzkosťou. Niekedy dochádza k poklesu kognitívnych funkcií, ako aj celkového funkčného stavu geriatrického pacienta.

Elderspeak predstavuje závažný problém vyskytujúci sa v komunikácii so starým človekom v zdravotníckych zariadeniach, ale aj mimo nich. Jeho výskyt negatívne ovplyvňuje spoluprácu geriatrického pacienta a zdravotníckeho pracovníka. Na pracoviskách je elderspeak pomerne rozšírený. Prvky elderspeak sa vo všeobecnosti považujú za nevhodné a označujú sa ako prekážka medzigeneračnej komunikácie, deštruujú ľudskú dôstojnosť. Preto sme sa rozhodli venovať tejto problematike.

Cieľ prieskumu

Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť využívanie prvkov elderspeak u zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach v komunikácii s geriatrickým pacientom.

Prieskumné otázky

1. Využívajú respondenti prvky elderspeak vo verbálnej komunikácii?
2. Využívajú respondenti prvky elderspeak v neverbálnej komunikácii?
3. Využívajú respondenti prvky elderspeak v paralingvistickej komunikácii?

Výber vzorky

Prieskumnú vzorku tvorilo spolu 62 respondentov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie sestra vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom svätého Lukáša, n.o. v Košiciach (VŠOÚG), v Univerzitnej nemocnici – Nemocnica svätého Michala, a.s. pracovisko Košice na Klinike gerontológie a geriatrie, na oddelení dlhodobo chorých (ODCH) a v Nemocnici Košice – Šaca a.s., 1. súkromná nemocnica na oddelení ODCH. Respondenti boli vybraní náhodným výberom.

Realizácia prieskumu

Prieskum sme realizovali v uvedených zdravotníckych zariadeniach (ZZ) v mesiaci januári a februári v roku 2020. Pred začatím realizácie prieskumu sme podali písomné žiadosti sestrám pre riadenie ošetrovateľskej starostlivosti na miestnej úrovni v uvedených zdravotníckych zariadeniach.

Metodika a metódy prieskumu

Metódou prieskumu bol zvolený škálový dotazník, ktorý je anonymný a dobrovoľný. Distribuovali sme 80 dotazníkov. Návratnosť bola 62 (77,5 %) dotazníkov. Na distribúciu dotazníkov sme získali písomný súhlas respondentov. Dotazník bol zameraný na problematiku komunikácie s geriatrickým pacientom. Dotazník obsahoval spolu 24 položiek, z toho 23 uzavretých a 1 otvorenú položku.

Analýza a interpretácia výsledkov prieskumu

Získané údaje sme kvalitatívne a kvantitatívne analyzovali a vyhodnotili. Použili sme aritmetický priemer, vyjadrený v percentách a absolútnych číslach. Na spracovanie výsledkov sme použili Microsoft Office (MS Word a MS Excel). V tab. 1 uvádzame najdôležitejšie výsledky prieskumu.

V tejto otázke sme zisťovali, či pri komunikácii s geriatrickým pacientom respondenti spomaľujú rečové tempo, zvyšujú tón hlasu, zmenia intonáciu alebo viackrát zopakujú podanú informáciu. Viac ako polovica 11 (55 %) respondentov z VŠOÚG a polovica (50 %) respondentov z ostatných ZZ súhlasilo s využívaním uvedených nevhodných prvkov paralingvistickej komunikácie. Nesúhlas uviedli iba 3 (7,14 %) respondenti v ostatných ZZ a plný nesúhlas iba jeden (5 %) respondent vo VŠOÚG (tab. 2).

Až 20 (47,62 %) respondentov z ostatných ZZ a 7 (35 %) z VŠOÚG súhlasí s výrokom „pri komunikácii s geriatrickým pacientom nadmerne využívam mimiku“. Nesúhlas vyjadrilo 6 (30 %) respondentov vo VŠOÚG a 10 (23,81 %) v ostatných ZZ (tab. 3).

Súhlas s nadmerným využívaním gestiky pri komunikácii s geriatrickým pacientom vyjadrilo až 28 (66,67 %) respondentov v ostatných ZZ a 12 (60 %) respondentov vo VŠOÚG. Jeden (2,38 %) respondent z ostatných zariadení nesúhlasil s častým využívaním gestiky (tab. 4).

Pri komunikácii s geriatrickým pacientom využíva haptiku až 13 (65 %) respondentov z VŠOUG a 23 (54,76 %) respondentov v ostatných ZZ. Avšak nesúhlas vyjadrili dvaja (10 %) respondentov VŠOÚG a jeden respondent pracujúci v ostatných ZZ (tab. 5).

Celkom 11 (55 %) respondentov pracujúcich vo VŠOÚG a 17 (40,48 %) respondentov pracujúcich v ostatných ZZ uviedlo, že sa vo svojom okolí často stretávajú s devalvačnými prvkami komunikácie so staršími ľuďmi. Plný nesúhlas nevyjadril žiaden respondent (tab. 6).

Pri komunikácii s geriatrickým pacientom nevyužíva pseudofamiliárne oslovenie až 65 % respondentov z VŠOÚG, keďže 10 (50 %) respondentov vyjadrilo s tvrdením nesúhlas a 3 (15 %) plný nesúhlas. V ostatných ZZ nesúhlasí s výrokom až 66 % respondentov, z toho 15 (35,71 %) respondentov vyjadrilo nesúhlas a 13 (30,95 %) plný nesúhlas. Avšak najviac až 16,67 % respondentov používa pseudofamiliárne oslovenie geriatrického pacienta, keďže 1 (2,38 %) respondent vyjadril plný súhlas a 6 (14,29 %) respondentov súhlas (tab. 7).

V otázke č. 7 sme sa pýtali respondentov či využívajú pri komunikácii s geriatrickým pacientom odborné výrazy bez overenia, či daným výrazom rozumejú. Vo VŠOÚG plný súhlas a súhlas s uvedeným tvrdením neuviedol žiadny respondent a nesúhlas vyjadrilo 12 (60 %) respondentov. V ostatných ZZ vyjadrili súhlas štyria (9,53 %) respondenti, až 27 (64,28 %) respondentov vyjadrilo nesúhlas a 5 (11,90 %) plný nesúhlas (tab. 8).

Pri komunikácií s geriatrickým pacientom nepoužíva zdrobneniny až 20 (47,62 %) respondentov v ostatných ZZ, ale iba 3 (15 %) respondentov vo VŠOÚG. Až 45 % respondentov používa zdrobneniny pri komunikácii s geriatrickým pacientom vo VŠOÚG z toho plný súhlas vyjadrili 4 (20 %) a súhlas 5 (25 %) respondenti. Neutrálny postoj vyjadrilo 6 (30 %) respondentov z VŠOÚG.

Diskusia

Prieskumnú vzorku tvorí spolu 62 respondentov. Viac ako polovica (56,45 %) respondentov vykonáva odborné pracovné činnosti pri poskytovaní ZS v kategórii sestra a iba 7 (11,29 %) respondentov v kategórii sestra s pokročilou praxou. Najviac respondentov 17 (27,42 %) vykonáva zdravotnícke povolanie sestra kratšie ako 5 rokov. Najmenej respondentov 9 (14,52 %) > 20 rokov, ale < 30 rokov a 9 (14,52 %) respondentov uviedlo > 30 rokov odbornej praxe.

Paralingvistické prvky elderspeak pri komunikácii s geriatrickým pacientom používa až 15 (75 %) respondentov z VŠOÚG a 30 (71,43 %) respondentov v ostatných ZZ (tab. 1). Využívanie prvkov elderspeak pri komunikácii s geriatrickým pacientom a respondentmi sú v zhode s tvrdením autorky Boroňovej (2015), ktorá uvádza, že elderspeak je často využívaný nevhodný štýl komunikácie aj v ZZ a je bežnou výbavou komunikácie mnohých sestier. Podobný výskum bol realizovaný Kabátovou (2011), naše výsledky sa približujú k zhode jej tvrdeniam, hlavne v oblastí verbálnej, neverbálnej komunikácie a devalvačným prvkom v komunikácii, používanie odborných výrazov a zdrobnenín.

Odporúčania pre prax zamerané na elimináciu elderspeaku pri komunikácii s geriatrickým pacientom

→ Využívať meracie a hodnotiace nástroje na hodnotenie schopností seniora, ako základ reálneho posúdenia ich stavu a možností vzájomnej spolupráce, napríklad: Barthelov test každodenných činností, Folsteinov test kognitívnych funkcií.
→ Reálne posúdiť zmyslové funkcie. Na základe výsledkov hodnotenia zaistiť kompenzačne pomôcky na zlepšenie komunikácie.
→ Identifikovať prejavy neúčinnej komunikácie.
→ Aktívne sa pýtať na potreby seniora so zameraním na jeho individualitu.
→ Nevyužívať pri komunikácii s geriatrickým pacientom nadmerne prvky neverbálnej komunikácie, najmä haptiku a gestiku, paralingvistickej a neverbálnej komunikácie, ako napríklad: kolektívne „my“ či zdrobneniny.
→ Navrhnúť, aby ZZ organizovali odborné podujatia pre sestry zamerané na efektívnu komunikáciu s geriatrickým pacientom.
→ Navrhnúť, aby sa pregraduálne vzdelávanie sestier v oblasti komunikácie rozšírilo a výuka bola viac zameraná na praktické cvičenia, nácvik techník aktívneho naslúchania, na spôsoby a možnosti odstraňovania komunikačných bariér (Kvaková, 2020).

Záver

Našim hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť využívanie prvkov elderspeak u zdravotníckych pracovníkov v komunikácii s geriatrickým pacientom. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že prvky elderspeak respondenti využívajú vo verbálnej komunikácii s geriatrickým pacientom, najčastejšie v paralingvistickej, no najmä v neverbálnej komunikácii. Najčastejšie vyskytujúce sa prvky elderspeak v komunikácii s geriatrickým pacientom sú nadmerné využívanie haptiky, gestiky, spomalenie rečového tempa, zvýšenie tónu hlasu a zmena intonácie hlasu, používanie odborných výrazov a zdrobnenín. Tieto prejavy negatívne vplývajú na osobnosť každého pacienta, obzvlášť na geriatrického pacienta. Preto je veľmi dôležité, aby sestry pri výkone svojho povolania hlavne, keď plnia rolu sestry komunikátorky, dávali na prvé miesto primeranú komunikácia, bez prvkov elderspeaku. V práci sestry zohráva profesionálna komunikácia významnú úlohu. Dobrý vzťah sestry s pacientom je kľúčom k udržaniu kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Efektívna komunikácia s pacientom signalizuje, že zdravotnícky pracovník si váži pacienta ako človeka a prejaví sa to na jeho zdravotnom stave.

Literatúra

1. BOROŇOVÁ J. Eldearspeak – nevhodný štýl komunikácie využívaný v ošetrovateľskej praxi. Nové trendy v ošetrovateľstve. Zborník abstraktov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou 2015, Trnava: 29–30.
2. KABÁTOVÁ O. Úskalia komunikácie medzi sestrou a geriatrickým pacientom. Diplomová práca. Masarykova univerzita, Lekárska fakulta, Katedra ošetrovateľstva 2011. [online]. Dostupné na: https://is.muni.cz/th/363515/lf_m/diplomova_praca.pdf.
3. KVAKOVÁ K. Elderspeak. Absolventská práca. SZŠ Košice 2020.
4. POLEDNÍKOVÁ Ľ. Ošetrovateľský proces v geriatrickom ošetrovateľstve. Martin: Osveta 2013: 21–66. ISBN 9788080634100.

O autorke

PhDr. Silvia Danková, PhD., dipl. s.
Pracuje ako odborná asistentka v Ústavu Ošetrovateľstva, LF UPJŠ v Košiciach, Slovenská republika.