Záťaž sestier na endoskopickom pracovisku

Súhrn: Práca poukazuje na súčasnú problematiku záťaže sestier pri jednotlivých endoskopických činnostiach, vyšetreniach a dennej prevádzke na endoskopickom pracovisku. Identifikuje rizikové a motivačné faktory sestier pri terapeutických endoskopických výkonoch. Hlavným cieľom práce bolo zistiť akej záťaži je vystavená sestra počas terapeutických endoskopických výkonov. Prieskum bol realizovaný v 13 nemocničných endoskopických pracoviskách, kde participovalo celkovo 58 endoskopických sestier. Analýzou výsledkov sme zistili, že miera fyzickej a psychickej záťaže po dennej službe a počas terapeutickej endoskopie je rovnaká. Nedostatok priestoru na plnohodnotné vykonanie kvalitnej práce, ako komunikácia s pacientom či dezinfekcia pracovného prostredia alebo endoskopických prístrojov a zvyšovanie náročnosti administratívy počas ošetrovateľskej starostlivosti, sú hlavné zaťažujúce faktory sestier. Celková záťaž by sa znížila zvýšením počtu sestier (58,6 % respondentov) a ich lepším finančným ohodnotením (41,4 %). Až 37 sestier (65,12 %) vnímajú röntgenové žiarenie ako závažnú psychickú a fyzickú záťaž. Miera celkovej záťaže by sa znížila vďaka skráteniu pracovnej doby v deň jeho používania a zásadnou zmenou legislatívy.

Kľúčové slová: sestra, endoskopické pracovisko, záťaž psychická, záťaž fyzická, terapeutická endoskopia, röntgenové žiarenie

Nursing workload at the endoscopic department

Summary: The focus of this work is on the current problems of the nursing workload during endoscopic procedures, clinical examinations and daily work activities at the endoscopic unit. It aims to identify the risk and motivational factors of nurses during therapeutic endoscopic procedures. The aim of this work was to analyse the type of nursing workload during therapeutic endoscopic procedures. The research was performed in 13 hospital endoscopic departments, with a total of 58 endoscopic nurses participating. By analysing the results, we found that the level of the workload after daily service and during therapeutic endoscopy was similar. The lack of time for full-featured tasks such as communication with ­patients, disinfecting the workplace or endoscopic equipment and the increased demands of administration during nursing care were identified as the most influential factors. The overall workload would be reduced by increasing the number of nurses (58.6% of the respondents) and better financial stimulation (41.4%). A total of 37 nurses (65.12%) assessed X-rays as a serious psychological and physical overload. The workload would be reduced by reducing the working time on days when X-rays are used and by essential modification of legislation.

Keywords: nurse, endoscopic department, psychological workload, physical workload, therapeutic endoscopy, X-ray radiation

 

Úvod

Oblasť gastroenterológie možno chápať ako zmes vedy a umenia. Umenie gastroenterológie nie je to, čo robíte, ale ako to robíte a predovšetkým ­zahŕňa porozumenie pacientovho ­vnútorného sveta a jeho choroby. V 60. rokoch 20. storočia sa gastroenterológovia oddelili z internistických oborov smerom k „proceduralistom“, ktorí vykonávali diagnostické a neskôr intervenčné endoskopie a ultrazvuk. V súčasnosti môže odbor endoskopia znížiť potrebu chirurgického zákroku endoskopickým odstránením lézií, vypustením abscesov alebo odstránením žlčových kameňov. Je pravdepodobné, že v blízkej dobe sa intervenčná (terapeutická) endoskopia začne separovať a oddeľovať od „bežnej“ gastro­enterológie s diagnostickou endoskopiou. Sledujúc tieto zmeny, ktoré sa dejú míľovými krokmi, si v zásade treba uvedomiť, že každé nové technológie a postupy si budú vyžadovať ďalšie školenia a skúšky, aby sa udržala spôsobilosť nielen sestier, ale celého tímu. Sestra je nenahraditeľná zložka v multidisciplinárnom endoskopickom tíme. Má nenahraditeľnú rolu pri jednotlivých výkonoch a procesoch. Sestra samostatne poskytuje pacientovi zdravotnú ošetrovateľskú starostlivosť, ekvivalentne ako lekár, len v inej vednej disciplíne. Nečaká len na rozhodnutia či rozkazy lekára pri lôžku chorého pacienta, ale samostatne poskytuje komplexnú ošetrovateľskú starostli­vosť (Vašutová, 2016). Okrajovo k psychickej záťaži sestry môžeme zahrnúť zodpovednosť za život, sociálnu interakciu medzi pacientom a sestrou, lekárom a sestrou, sestrou a iným zdravotníckymi pracovníkmi (Bátovský et al., 2014). V endoskopii je dôležitá správna psychická pohoda pri vykonávaní vyšetrenia. Lekár by nemohol endoskopovať bez kvalitne vzdelanej sestry a naopak (Vašutová, 2016). Sestra pracujúca na endoskopii môže byť zaťažená aj z mentálneho hľadiska. Má v pamäti množstvo postupov pri jednotlivých výkonoch, pod tlakom rozmýšľať nad možnými následkami, má rýchlo reagovať pri výkone či jeho komplikáciách, má mať dostatok informácií o priebehu vyšetrenia. Tempo a postup práce si neurčuje sama, keďže pracuje v spolupráci s lekárom. Je dôležité zladiť sa a vytvoriť si správny časový priestor či intenzitu práce. Musí jednotlivým vyšetreniam rozumieť, poznať anatómiu, patológiu či patofyziológiu. Musí sa správne rozhodovať a neustále mať vysokú dávku pozornosti, aby poskytovanie jej asistencie a starostlivosti o pacienta bolo kvalitné (Stuchlíková et al., 2018). Z emočnej zložky záťaže ide o mobbing a bossing. Prínosom je, ak sestra dokáže profesionálne ovládať a zvládať agresivitu a povyšovanie pacientov alebo kolegov (Divincová et al., 2014). Na endoskopickom pracovisku u pa­cientov, ktorí prichádzajú do urgentných príslužieb nabudení alkoholom, podráždení, alebo u pa­cientov v terminálnom štádiu, ktorý potrebujú osobitný prístup. V našom ponímaní sú to zväčša pacienti v terminálnom štádiu ochorenia prichádzajúci na endoskopiu k zavedeniu perkutánnej endoskopickej gastrostómii (PEG), alebo všeobecne diagnostickým procedúram, ktorých cieľom je najčastejšie ozrejmiť onkologické ochorenie (Divincová et al., 2014). Do senzorickej zložky záťaže zaraďujeme centrálny nervový systém sestry. Sestra pri výkone posudzuje a analyzuje, napríklad ako poznať špeciálne endo­skopické akcesóriá či nastavenia elektrochirurgických jed­notiek, tak často používaných pri samotných diagnostických či terapeutických výkonoch. Fyzická záťaž predstavuje na pracovisku nedodržanie určitých štandardov. Napríklad vyšetrovacie lôžko výškovo nastavi­teľné (elektricky, alebo nožnou stú­pačkou), podušky na jednoduchšie ­prešmyknutie pacienta po zákroku v celkovej anestéze na lôžko. Ďalej správne výškovo prispôsobené pracovné stoly či umývadla na mechanickú očistu prístroja a jeho dezinfekciu, pracovný stôl s akcesóriami správne osvetlený. Správne osvetlenie priestorov a dopad na zrak personálu. Endo­skopické vyšetrenia sa najčastejšie vykonávajú v tma­vých vyšetrovacích miestnostiach (Z.z. 192/2018; 578/2004). Sestra asistujúca pri endoskopiach horného gastrointestinálneho traktu okrem diagnostickej funkcie zastáva dôležitú funkciu i pri rôznych terapeutických výkonoch, ktoré musí poznať. Ako napríklad: polypektómie/mukozektómie žalúdka či pažeráka, endoskopická dilatácie stenóz pažeráka, alebo pylora, rekanalizácia inoperabilných tumorov pomocou APC (argon plasma koagulacia), predoperačná tetováž lézií pomocou „tuše“, endoskopické ošetrenie krvácajúcich vredov gastroduodena, ligácia krvácajúcich gastroezofageálnych varixov, PEG a perorálna endoskopická myotómia (POEM) / gastrická perorálna endoskopická pyloromyotómia (GPOEM), radiofrekvenčná ablácia, endoskopická resekcia a disekcia, endosonografická ultrasonografia (EUS), PEG (Štiasny et al., 2018). K uzatváraniu mukozotómie pri výkonoch môžeme použiť zväčša klipy či endoloop, takzvaná KING closure technika, alebo Over Stitch Apollo (Špičák et al., 2015). Ergo­nómia pri tejto práci u sestier je narušená. Nemeniaca jedna poloha a zaťažené ruky pracujúce s akcesóriami dlhšie ako 5 minút. Marlene Murty (2010) vo svojej štúdii hovorí o zvýšení rizika porúch horných končatín, syndrómu karpálneho tunelu, flebitídy, degenerácie chrbtice a „endoskopického palca“. Sestra asistujúca pri endoskopickej retrográdnej cholangiopankreatografii (ERCP) je často zaťažená röntgenovým (RTG) žiarením, chemickými faktormi, biologickým materiálom ako je žlč, sliny. Podobne pri ERCP doplňujúcom vyšetrení (mother-babycholangioskopia, Spy Glass) sestra trpí preťažením chrbtice, dlhým státím pri výkone, často v priemere aj 1 hodinu, manipuláciou s akcesóriami. Ide o nepravidelný pracovný čas, náročnosť časovej tiesne i manipuláciu s ťažkým alebo imobilným pacientom (Bátovský et al., 2014). ERCP a SpyGlass sú endoskopické výkony, ktoré by sa nedali vykonávať bez RTG žiarenia. Záťažou pre sestry a lekárov je žiarenie (Tomoyuki et al., 2014). Cieľovou skupinou, ktorú žiarenie zaťažuje a ohrozuje, sú endoskopisti, sestry a anestéziológovia. RTG žiarenie, ktoré najčastejšie využívame, je umiestnené nad „over-couch“ alebo pod „undercouch“ pacientom, alebo mobilné RTG jednotky nazývane C ramená, tie sa zvyčajne používajú pod posteľou pacienta. Obr. 1 hovorí o spôsobe dopadu žiarenia na pracovníkov počas výkonov (Desiree et al., 2017). Dumonceau et al. (2012) hovoria o žiarení prostredníctvom C ramena, ako o väčšom dopade žiarenia na personál, ako pri inom. Priemernú dávku počas ERCP vyšetrenia, dostavajú zdravotnícki pracovníci cez prvú vstupnú bránu – kožu až 55 % žiarenia, to je 347 mGy. Radiačné účinky na tkanivá môžeme klasifikovať ako stochastické a determinické. Stochastické účinky sa môžu prejaviť ako somatická mutácia (v tkanivách), alebo ako mutácie genetické (v bunkách). Môže ísť o tkanivové reakcie, ako sú šedý zákal, neplodnosť, strata vlasov, poškodenie kože. Sestra musí byť chránená ochranným odevom, ktorý je znázornený na obr. 2. Ochranný odev obsahuje ochrannú vestu plnenú olovom, špeciálne okuliare na ochranu zraku a nákrčnik na ochranu štítnej žľazy. Každý zdravotnícky pracovník musí mať dozimeter, ktorý ­zachytáva množstvo žiarenia uvoľneného do priestoru. Expozícia sa vyhodnocuje každý mesiac, aby dávka žiarenia nepresiahla prípustnú hornú hranicu normy (Tomoyuki et al., 2014). V prípade vyšetrenia dolného traktu môžeme spomenúť ďalší rad vyšetrení, pri ktorých sestra asistuje. Ide o ­samotnú kolonoskopiu, PEG, full thickness resekciu, polypektómiu alebo mukozektómiu, zastavovanie krvácania, ošetrenie APC angio­dysplázií, tetováž miesta karcinómu pred plánovanou operáciou, dilatácia resekčných stenóz, endoskopická submukózna disekcia, ošetrenie krvácania po polypektómii (Štiasny et al., 2018). Medzi rizikové faktory pôsobiace pri práci na endoskopickom pracovisku patria infekčné činitele. Sú to nebezpečenstvá biologické (priamy kontakt s telesnými tekutinami, kontaminovanými zariadeniami a potenciálne infekčným materiálom), chemické riziká (kontakt s výrobnými chemikáliami ako kvapaliny a výpary, lieky a potenciálne alergény, ako napríklad latex) a už spomínané riziko poranenia (napríklad z ihiel alebo iných ostrých nástrojov). Práca s chemickými látkami, teda dezinfekčnými prostriedkami. Majú schopnosť poškodiť genetický mate­riál bunky, čím existuje možnosť vzniku mutovaných (karcinogénnych) buniek a vzniku rakoviny. Mikrobiocídne látky sú v dezinfekcii a sterilizácii, obsahujú formaldehyd glutaraldehyd, ktoré toxicky ovplyvňujú reprodukčnú funkciu ženy. Importované ochorenia s rizikom nákazy v súvislosti s voľnou migráciou populácie. Napríklad vírusom hepatitídy A, B alebo C, HIV, stafylokokovými, alebo streptokokovými nákazami a respiračnými infekciami (Holčík et al., 2005).

Metódy

Prieskumnú vzorku sme vyberali cielene. Tvorili ju sestry pracujúce na vyšších špecializovaných endoskopických pracoviskách. Oslovili sme všetky (13) vyššie špecializované endoskopické pracoviská na Slovensku. Zistením personálnych kapacít sestier jednotlivých endoskopických pracovísk sa rozdalo 79 dotazníkov (100 %). Návratnosť dotazníkov bola 64 respondentov (81 %). Úplná návratnosť bola 58 respondentov (73,4 %), ktorých dáta sme štatisticky analyzo­vali. Na dotazník nám neodpovedalo spolu 15 respondentov a 6 respondentov nedodržalo úplné vyplnenie dotazníka. Pre štatistickú analýzu dát sme zvolili program Excel, zistenia sme popisovali prostredníctvom absolútnych početností a relatívnych početností (percentuálne hodnoty). Pri overovaní hypotéz sme použili nasledovné relevantné štatistické testy: Chí kvadrát test (test dobrej zhody), Chí kvadrát test nezávislosti, Fisherov exaktný test. Pri overovaní hypotéz uvedenými testami sme pracovali s hladinou významnosti 0,05, čo je štandardné nastavenie tejto hladiny. Ak štatistická významnosť, ktorú sme pomocou testov zistili, bola vyššia ako 0,05 (p > 0,05), hypotézu sme zamietli, a ak bola nižšia (p < 0,05), hypotézu sme prijali.

Výsledky

Vo vzorke sestier bol jeden muž (1,7 %) a zvyšok tvorili ženy (n = 57; 98,3 %). Sestry boli vo veku 24–65 rokov. Priemerný vek bol 45,6 roka (SD = 9,22). V dotazníkovej časti nás zaujímalo, ako vnímajú sestry záťaž fyzickú a psychickú, ako vnímajú sestry záťaž pri diagnostických a terapeutických výkonoch, ktoré výkony a faktory považujú za zaťažujúce a aké motivačné prvky by dokázali oceniť, aby sa znížila záťaž na endoskopickom pracovisku pri jednotlivých terapeutických výkonoch. Predpokladali sme, že psychická záťaž po odpracovanej dennej službe u sestier pracujúcich na endoskopických pracoviskách je vyššia ako fyzická záťaž. Otázky sme porovnali Fisherovým exaktným testom, kde štatistická významnosť je rovná p = 0,378. Medzi psychickou a fyzickou vyčerpanosťou po odpracovanej dennej službe ne­existuje štatisticky významný rozdiel (p > 0,05) (graf 1). V ďalšom cieli sme predpokladali, že psychická záťaž pri asistencii na terapeutických výkonoch u sestier pracujúcich na endo­skopických pracoviskách je vyššia ako fyzická záťaž. Otázky boli porovnané Fisherovým exaktným testom. Hodnota štatistickej významnosti je rovná p = 0,354. Medzi fyzickou a psychickou náročnosťou terapeutických výkonov neexistuje štatisticky významný rozdiel (p > 0,05) (graf 2). Predpoklad, že nedostatok času, zvýšená náročnosť a navyšovanie administratívy viac zaťažujú sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pri endoskopických výkonoch než iné faktory, sme prijali. Prostredníctvom Chí kvadrátu (test nezávislosti) sme porovnali označenie vs. neoznačenie odpovede pri jednotlivých možnostiach. Hodnota Chí kvadrátu je χ2 = 78,894 pri 10 stupňoch voľnosti a štatistická významnosť je p = 0,000. Medzi odpoveďami sestier existuje štatisticky významný rozdiel (p < 0,05). Sestry vo vyššej miere označovali možnosti nedostatok času (55,2 %), zvýšená náročnosť (51,7 %) a navyšovanie administratívy (67,2 %) než iné možnosti (tab. 1). Predpoklad, že vyššie pracovné ohodnotenie a vyšší počet sestier by znížili fyzickú záťaž sestier na endoskopickom pracovisku viac než iné opatrenia prijímame. Použitý bol Chí kvadrát (test nezávislosti) pre porovnanie označenie vs. neoznačenie odpovede pri jednotlivých ponúkaných možnostiach. Hodnota Chí kvadrátu je χ2 = 45,698 pri 6 stupňoch voľnosti a štatistická významnosť je p = 0,000. Medzi odpoveďami sestier existuje štatisticky významný rozdiel (p < 0,05). Sestry vo vyššej miere označovali opatrenie vyšší počet sestier (58,6 %) a opatrenie vyššie pracovné ohodnotenie (41,4 %) než iné opatrenia (tab. 2). Predpoklad, že RTG žiarenie predstavuje viac fyzickú záťaž pre sestry pracujúce na endoskopickom praco­visku ako psychickú záťaž, taktiež sme prijali. Použili sme Chí kvadrát (test dobrej zhody), pričom do analýzy sme zahrnuli len odpoveď ­fyzická ­záťaž a odpoveď psychická záťaž (spolu n = 43). Hodnota Chí kvadrátu je χ2 = 3,93 pri 1 stupni voľnosti a štatistická významnosť je p = 0,047. ­Medzi ­odpoveďami sestier existuje štatisticky významný rozdiel (p < 0,05). Sestry vo väčšej miere vnímajú fyzickú záťaž RTG žiarenia (65,12 %) ako psychickú ­záťaž (tab. 3). Predpoklad, že uplatnením motivačných prvkov (skrátenie pracovnej doby, legislatívne ošetrenie práce pod RTG žiarením) u sestier na endoskopických pracoviskách pri práci pod RTG žiarením by sa znížila ich pracovná záťaž, sa nám potvrdil. Štatistickú analýzu sme previedli pomocou Chí kvadrátu (test dobrej zhody). V prípade skrátenia pracovnej doby je hodnota Chí kvadrátu je χ2 = 50,414 pri 3 stupňoch voľnosti a štatistickej významnosť p = 0,000 a v prípade legislatívneho ošetrenia práce pod RTG žiarením je hodnota Chí kvadrátu je χ2 = 40,897 pri 3 stupňoch voľnosti a štatistická významnosť je p = 0,001. Na základe týchto zistení konštatujeme štatisticky významný rozdiel v oboch odpovediach (p < 0,05). Sestry vo vyššej miere súhlasia s tým, že skrátenie pracovnej doby (89,7 %) a legislatívne ošetrenie práce pod RTG žiarením (84,5 %) by boli vhodné opatrenia na zníženie ich pracovnej záťaže (tab. 4).

 

Diskusia

Mapovaním, či sestry vnímajú nárast zodpovednosti pri rozvoji medicíny sme zistili, že sestry v 96,6 % vnímajú v posledných rokoch pri rozvoji medicíny zvyšovanie zodpovednosti pri endoskopických výkonoch. Následne sestry zaznamenali nedostatok času v 68,9 %, pri vykonávaní práce na endoskopickom pracovisku. A potvrdili náročnosť ošetrovateľskej starostlivosti pri endoskopických výkonoch u 93,1 % sestier. Norton (2012) porovnáva minulosť a budúcnosť gastroenterologického ošetrovateľstva. Pred 75. rokmi sestry na endoskopii vykonávali pokyny lekárov a udržiavali pacientov v čistote. V súčasnosti popisuje zmenu publikáciou v Spojenom kráľovstve. S cieľom zvýšenia pracovnej sily a lepším ohodnotením sestier vytvoril projekt. Projekt sa týkal navýšenia kompetencií, vytvorenia organizačných zmien a finančného ohodnotenia, čím nastala konkurencia medzi odborníkmi. Tým sa navýšilo personálne zabezpečenie a znížila ich vyťaženosť. Sestra je koordinátorom multidisciplinárneho tímu a kľúčovým kontaktným bodom pre pacientov. Cochrane Effective Practice and Organisation of Care (2016) hovorí o nedostatku sestier v histórii. V súčasnosti dochádza k starnutiu pracovnej sily. Tým dochádza k rizikovým faktorom pre sestry. Sestry sú nespokojné s ­prácou, ­nedostatočnými personálnymi podmienkami, vysokou pracovnou záťažou a rovnakým platom. Táto fyzická záťaž by sa znížila vyriešením faktorov záťaže personálu. Mapovaním, či sa u sestier prejavujú zdravotné ťažkosti v súvislosti s vykonávanou prácou na endoskopickom pracovisku sme zistili, že viac ako 2/3 sestier (70,7 %) uviedlo, že sa u nich prejavujú zdravotné ťažkosti súvisiace s prácou na endoskopickom pracovisku. Ostatné sestry zaťažujúce situácie v práci nemajú. Ide o 6,9 % sestier. Chceli sme vedieť pri akých endoskopických terapeutických výkonoch sestra asistuje. Z daných odpovedí sestier vyplýva, že vykonávajú nasledovné terapeutické výkony (graf 3): dilatácia stenóz (94,8 %), PEG pull metódou (94,8 %), biologická liečba (89,7 %), ERCP (86,2 %), cholangioskopia diagnostická (77,6 % sestier), cholangioskopia s litotripsiou (62,1 %), endoskopická submukózna disekcia (58,6 %), EUS 53,4 %. Tým poukazujeme, že tieto dlhé obtiažné terapeutické výkony sú fyzicky a psychicky náročné, a pre väčšinu (96,6 %) sestier je fyzicky náročnejšie asistovať pri terapeutických výkonoch. Psychicky náročné to vníma (89,7 %). Hypotéza číslo tri sa potvrdila. Nedostatok času (55,2 %), zvýšená náročnosť (51,7 %) a zvyšovanie administratívy (67,2 %) zaťažujú sestry pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pri endoskopických výkonoch, viac než iné faktory. Tan et al. (2019) vykonali americký prieskum, ktorý priniesol dáta a tie poukazujú na fakt, že vyšší počet endoskopií bol spojený s vyšším rizikom záťaže, čo prináša vyššie riziko prenosu endoskopických infekcií. Tan et al. (2018) popisujú aká je dôležitá práca sestry na endoskopickom pracovisku, ako zohráva kľúčovú úlohu v každodenných úlohách. Rieši potreby pacientov, udržiava prostredie, doplňuje materiál, zabezpečuje dokumentáciu a iné úlohy, ktoré musí sestra zvládať na pracovisku. V tejto publikácií autori v jednotlivých častiach popisujú úlohy personálu, ktorý pracuje na endoskopickom pracovisku. Pre zaujímavosť vymenujeme personál, ktorý je do dennej prevádzky na endoskopickom pracovisku zapojení. Autori uvádzajú vedúcu endoskopickú sestru, zastupujúcu vedúcu sestru, zdravotné sestry, asistentov starostlivosti o pacientov, asistentov pridelených na ambulanciu, recepčného, manažéra endoskopie a ošetrovateľa. Každý pracovník vie, akú má povinnosť a kompetencie na vykonávanie činnosti. Rozdelením činnosti sa minimalizuje náročnosť, administratíva a nedostatok času. U nás, často krát na niektorých pracoviskách nemajú sestry ani pomocný personál a ani recepčnú.

Sestry udávajú, že napriek práci pod RTG žiarením, nepoznajú ­výšku svojej radiačnej záťaže a to 1/3 sestier (36,2 %). Napriek tomu majú sestry strach z dopadu RTG žiarenia na zdravie. Strach z dopadu na zdravie má viac ako 2/3 sestier (77,6 %). Pri mapovaní, koľko sestier ma od zamestnávateľa kompenzáciu za prácu pod RTG žiarením, sme zistili zaujímavé dáta. Kompenzáciu, ako je skrátenie pracovnej doby pri práci pod RTG žiarením, má len 29,3 % sestier a finančné ohodnotenie/príplatky ako kompenzáciu pri práci pod RTG žiarením má 65,5 % sestier. Stanovená hypotéza znela nasledovne: predpokladá sa, že RTG žiarenie predstavuje viac fyzickú záťaž pre sestry pracujúce na endoskopickom pracovisku, ako psychickú záťaž. Hypotéza sa potvrdila, sestry vo väčšej miere vnímajú fyzickú záťaž RTG žiarenia 65,12 %, ako psychickú záťaž. Vysokú expozíciu RTG žiarenia pri ERCP výkonoch pozoroval Murty (2010). Tri asistujúce sestry, ktoré splnili nosenie ochranných pomôcok, asistovali počas roka pri ERCP výkone. Jedná sestra, ktorá muskoskeletárnu záťaž hodnotila ako nízku, bola sestra, ktorá stála za hlavou pacienta. Ďalšie dve, ktoré asistovali pri výkone, hodnotili záťaž ako vysokú. Keďže všetci mali olovené ochranné pomôcky, ich záťaž bola vysoká najmä na nohy a chrbát. Asistencia pri dlhších výkonoch zaťažila zápästia, ruky a prsty. Najmä pri výkonoch, ktoré majú tendenciu trvať dlhšie. Počty výkonov pre endo­skopický tím pod RTG žiarením sa zvyšujú. Najmä z dôvodu rozšírenia laparoskopickej cholecystektómie sa zvýšili počty pacientov s ERCP výkonmi. V Brazílii skúmali dávky počas žiarenia, ktoré ukazovali dozimetre a porovnávali zistené výsledky s odporučenými dávkami medzinárodnej radiačnej ochrany. Zásadné je počas žiarenia používať olovenú vestu. Bez nej by sme mohli vykonávať menej, ako jedno ERCP za mesiac. Bez ochrany na krku by sme mohli asistovať pri 19 vyšetreniach za mesiac a bez ochranných okuliarov len sedem ERCP mesačne (Okuyama et al., 2016). Mapovaním motivačných prvkov znižujúcich pracovnú záťaž na endoskopických pracoviskách pri práci pod RTG žiarením sme zistili, že sestry vnímajú RTG žiarenie ako záťaž pre oči v 55,2 %. Polovica sestier (50 %) uviedla, že ich pracovisko je dostatočne vybavené. Sestry by si vedeli predstaviť na zníženie záťaže pri práci pod RTG žiarením pri dlhých terapeutických výkonoch aj kompenzáciu formou lepšieho finančného ohodnotenia, uvádza 2/3 (69 %). Pri práci v multidisciplinárnom tíme, kedy je jeden pracovník závislý na práci druhého, sestry uviedli že, spokojnosť s pracovným tímom je u väčšiny sestier (89,7 %). Záťaž pre sestry na endoskopickom pracovisku predstavujú aj pacienti, najmä neprispôsobiví, alebo agresívni. Sestry odpovedali, že viackrát do týždňa ošetrujú neprispôsobivých, alebo agresívnych pacientov, a to až štvrtina sestier (25,9 %), skoro 1/4 sestier 2× za týždeň (22,4 %) a skoro 1/2 sestier (44,8 %) raz za týždeň. Odporúčaním na ochranu endoskopického tímu počas RTG žiarenia sú pravidelné vzdelávacie a odborné prípravy. Kontrola radiačnej dávky, ktorá je prípustná počas ERCP je 55 a 347 mGy, hodnoty sú pri terapeutickej endoskopii prípustné 3× vyššie. Na monitorovanie RTG žiarenia sa odporúča nosiť dva dozimetre na olovenej veste a pod vestou. Odporúča sa aby personál počas výkonu bol v čo najväčšej vzdialenosti. Potrebné sú prítomne zásteny, alebo štíty na tlmenie žiarenia. Týmto dosiahneme zníženie žiarenia až o 90 % (Dumonceau et al., 2012). Niektoré endoskopické vyšetrenia sa realizujú pod RTG žiarením. Neexistuje žiadne špecifické RTG zariadenie na endokopické výkony, ktoré by sa používalo, aby sa znížila záťaž na sestry a pracovníkov počas endoskopických výkonov. Ide teda o štandardné RTG žiarenie. Keďže rádiológ je v dostatočnej vzdialenosti žiarenia, nedostáva takú dávku ako sestry, lekári a anestéziológovia, ­ktorý stoja pri pacientovi. Merania boli realizované počas vyšetrení ako sú ERCP a perkutánna transhepatálna cholangiografia. Merania ukázali, že poloha rádiológa nie je detegovaná žiarením. Ruky, nohy a oči, ktoré nie sú chránené ochranným oloveným odevom, sú vystavené vysokému žiareniu. Hodnoty závisia od typu RTG prístroja, od kvantity a kvality, dĺžky. Podľa typu možno povedať, že dosahujú 30 % maximálneho povoleného množstva (ASGE TECHNOLOGY COMMITTEE et al., 2010).

Záver

Sestra je nenahraditeľnou zložkou multipersonálneho odboru v každej sfére zdravotníctva. V niektorých oblastiach zdravotníctva sa stále riešia nedostatočné personálne, technické, finančné, materiálne, administratívne, vzdelávacie a iné problémy. Výsledkami práce sme zistili, že sestry pracujúce na endoskopickom pracovisku pociťujú psychickú záťaž pri práci, rovnako aj fyzickú po odpracovanej smene. Sestry najviac zaťažujú faktory ako nedostatok času, zvyšovanie náročnosti a administratívy pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Sestry by potrebovali vyššie pracovné ohodnotenie a personálne zabezpečenie. Taktiež pociťujú rovnako psychickú a fyzickú záťaž pri dlhých terapeutických endoskopických výkonoch. Pri terapeutických výkonoch najviac zaťažuje sestry RTG žiarenie, kedy sú viac fyzicky vyťažené ako psychický. Uplatnením motivačných prvkov, ako sú skrátenie pracovnej doby v deň práce pod RTG žiarením a legislatívne opatrenia pre endoskopické pracoviská, by sa sestrám znížila ich psychická a fyzická záťaž. Výsledky sme na obohatenie problematiky porovnávali aj so zahraničnými výsledkami. Ostáva nám veriť a trpezlivo čakať, že aj v našom zdravotníctve nastanú zmeny. Dúfame, že naša práca je malým kúskom mozaiky zmeny v lepšiu budúcnosť. 

Literatúra

1. ASGE TECHNOLOGY COMMITTEE, PEDROSA M., FARRAYE F. et al. Minimizing occupational hazards in endoscopy: per­sonal protective equipment, radiation safe­ty, and ergonomics. Gastrointest Endosc 2010; 72(2): 227–235. doi: 10.1016/j.gie.2010.01.071.
2. BÁTOVSKÝ M. et al. Aktuality v gastroenterológii 2014. 1. vyd. Bratislava: Herba 2014. ISBN 978-80-89631-25-4.
3. COCHRANE EFFECTIVE PRACTICE AND ORGANISATION OF CARE. Suggested risk of bias criteria for EPOC reviews. 2016. ­[online]. Available from: https://epoc.cochrane.org/sites/epoc.cochrane.org/files/public/uploads/Resources-for-authors2017/suggested_risk_of_bias_criteria_for_epoc_reviews.pdf.
4. DESIREE E. M., BETH S. Radiologic issues and radiation safety during ERCP. [online]. Available from: https://abdominalkey.com/radiologic-issues-and-radiation-safety-during-ercp/.
5. DIVINCOVÁ A., SIVÁKOVÁ B. Mobbing at workplace and its impact on employee performance. Human Resources Management & Ergonomic 2014; 8(2). [online]. Avail­able from: https://frcatel.fri.uniza.sk/hrme/files/2014/2014_2_02.pdf.
6. DUMONCEAU J.-M., GARCIA-FERNANDEZ F. J., VERDUN F. R. et al. ­Radiation protection in digestive endoscopy: ­European So­ciety of Digestive Endoscopy (ESGE) guide­line. Endoscopy 2012; 44(4): ­408–424. doi: 10.1055/s-0031-1291791.
7. HOLČÍK J., KAŇOVÁ P., PRUDIL L. Systém péče o zdraví a zdravotnictví. 1. vyd. Brno: NCO NZO 2005.
8. HOLUBOVÁ A., NOVOTNÁ H., Marečková J. et al. Ošetřovatelská péče v gastroentero­logii a hepatologii. Praha: Mladá fronta 2013. ISBN 978-80-204-2806-6.
9. MEISINGER Q. C., STAHL C. M., ANDRE M. P. et al. Radiation protection for the fluoro­scopy operator and staff. AJR Am J Roentgenol 2016; 207(4): 745–754. doi: 10.2214/AJR.16.16556.
10. MURTY M. Musculoskeletal disorders in endo­scopy nursing. Gastroenterology Nurs­ing 2010; 33(5): 354–361. doi: 10.1097/SGA.0b013e3181f38aa9.
11. NORTON C. The future of gastroenterology nursing. Frontline Gastroenterol 2012; 3(Suppl 1): S6–S8. doi: 10.1136/flgastro-2012-100195.
12. OKUYAMA Y., OKUYAMA C., ­KAWAKAMI T. et al. Evaluation of radiation doses to medi­cal staffs during endoscopic retrograde cholangiopancreatography (ERCP) and their therapeutic procedures and decreasing radiation exposure to staff by a workshop. Gastroenterological Endoscopy 2016; 58(4): 991–998. doi: 10.11280/gee.58.991.
13. STUCHLÍKOVÁ K., PADYŠÁKOVÁ H. Fyzická a psychická zátěž sester. Ošetrovateľský Obzor 2018; 15(3–4): 45–48.
14. ŠPIČÁK J., URBAN O. et al. Novinky v digestivní endoskopii.1 vyd. Praha: Grada Publishing 2015. ISBN 978-80-247-5283-9.
15. ŠTIASNY M., GURIN M., MARKO Ľ. Chirurgia súčasnosti. Miniinvazívna chirurgia a endoskopia 2018; 3(22): 30–39.
16. TAN G., RAO S. S. C. How to ergonom­ically design a modern endoscopic suite. Techniques in Gastrointestinal Endo­scopy 2019; 21(1): 133–139. doi: 10.1016/j.tgie.2019.07.001.
17. TAN G., THOMPSON T., SHARMA A. The ­roles and responsibilities of nurses in the endoscopy unit. In: SRIDHAR S., WU G. (eds). Diagnostic and therapeutic procedures in gastroenterology. Clinical Gastroenterology. Humana Press. doi: 10.1007/978-3-319-62993-3_46.
18. TOMOYUKI M., SASAKI T., SERIKAWA M. et al. Occupational radiation exposure dur­ing endoscopic retrograde cholangiopancreatography and usefulness of radiation protective curtains. Gastroenterology Research and Practice 2014. [online]. Avail­able from: https://www.hindawi.com/journals/grp/2014/926876/citations/.
19. VAŠUTOVÁ A. Vzťah sestra – lekár v súčasnom systéme zdravotníctva. In: Sestra 2016; 15(3–4): 4–7. ISSN 1335-9444.
20. Zákon 192/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

 

---

O autorke

Mgr. Emília Olekšáková

Pracuje na Klinike vnútorného lekárstva – endoskopické ambulancii a Ambulantnéj pohotovosti pre dospelých vo Fakultnej nemocnici Trnava, Slovenská republika. Autor toho času študuje na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v odbore ošetrovateľstvo doktorandské štúdium a na Slovenskej zdravotníckej univerzite certifikovanú pracovnú činnosť endoskopických vyšetrovacích metód v jednotlivých odboroch.

 

 

• tisk
• předplatit si