Zmena prístupu k vzdelávaniu ošetrovateľských postupov ako faktor pozitívne vplývajúci na klinický stres študentov ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie

Súhrn: Klinická prax u študentov ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie predstavuje dominantnú oblasť vzdelávania. Sprievodným javom realizácie klinickej výučby je prežívanie stresu študentmi. Stres – najmä intenzívny – negatívne vplýva na zdravie študentov a rozvoj ich osobnosti. Vzdelávacie inštitúcie by mali vytvárať optimálne vzdelávacie podmienky a využívať rôzne metódy a stratégie pri vzdelávaní v snahe predchádzať respektíve minimalizovať klinický stres. Implementácia 3 krokového modelu vzdelávania ošetrovateľských postupov predstavuje možnosť, ako znižovať úroveň stresu študentov, zvyšovať ich spokojnosť s pracovným výkonom a zlepšovať ich postoj k profesii. Dôležitou súčasťou 3 krokového modelu vzdelávania je implementácia takzvaných „intermediálnych učební“, ktoré sú využívané v predpríprave študentov pred ich nástupom na klinickú prax.

 

Kľúčové slová: študenti ošetrovateľstva, študenti pôrodnej asistencie, klinický stres, vzdelávanie, intermediálna učebňa

 

Change in the approach to the education of nursing procedures as a factor positively affecting the clinical stress of nursing and midwifery students

Summary: Clinical practice is the dominant area of education for nursing and midwifery students. The perception of stress by students is an accompanying phenomenon of the implementation of clinical practice. Stress – especially intense – negatively affects students health and the development of their personality. Educational institutions should create optimal educational conditions and use various methods and strategies in education in an effort to prevent or minimize clinical stress. The implementation of the 3rd step model of education in nursing procedures represents an opportunity to reduce the level of stress, increase satisfaction of students with clinical performance and improve their attitude to the profession. An important part of the 3rd step model of education is the implementation of ‘intermediate classrooms’ which are used in the preparation of the students before entering clinical practice.

Keywords: nursing students, midwifery students, clinical stress, education, intermediate classroom
 

Úvod

Povolanie sestry a pôrodnej asistentky patria k vysoko humánnym profesiám. Ich výkon je extrémne fyzicky a psychicky náročný, s čím súvisí aj vysoká úroveň stresu a profesionálneho vyhorenia (Tung et al., 2018). Príprava na tieto povolania je korigovaná nariadeniami a smernicami Európskej únie. Keďže ide o regulované povolania – profesionálna príprava integruje prevažne praktickú výučbu v klinických podmienkach.

Sprievodným javom procesu vzde­lávania je stres pociťovaný študentmi. Stres súvisí s akademickým, ale najmä klinickým prostredím študentov. Kým nízka úroveň stresu má zvyčajne pozitívne účinky ako napríklad posilnenie študentov pri dosahovaní cieľov, podpora motivácie, intenzívny a chronicky pôsobiaci stres má naopak negatívne dopady (Bhurtun et al., 2019). Nad­merný stres vplýva na fyzické a duševné zdravie, podnecuje nevhodné zlozvyky, vedie k úzkostným stavom, depresii a vyhoreniu – čím ohrozuje motiváciu študentov k výkonu profesie a ochotu zotrvať v zdravotníctve. Je dôležité uviesť, že intenzívny stres pociťovaný študentmi počas klinickej praxe brzdí motorický a mentálny výkon, bráni osvojeniu si adekvátnych zručností pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti pacientom, ­vplýva na výsledky vzdelávania, znižuje ich sebavedomie a v konečnom dôsledku bráni profesionálnemu rozvoju osobnosti (Tung et al., 2018; Baluwa et al., 2021; Chaabane et al., 2021).

Stres, stresory a intervencie k redukcii stresu

Prvé zmienky a štúdie, ktoré analyzovali stres u študentov a faktory, ktoré stres podnecujú boli zaznamenané už v 70. rokoch 20. storočia. Od tohto obdobia bolo publikovaných veľké množstvo výskumov v rôznych krajinách sveta, ktoré poukazujú na intenzitu prežívaného stresu, preskúmaná bola široká škála stresorov (tab. 1), dopady stresu na zdravie študentov, ich osobnosť, analyzované boli aj najčastejšie používané spôsoby zvládania stresu – takzvané kopingové stratégie.

Vzdelávacia inštitúcia by mala aktívne reflektovať na klinický stres študentov s cieľom redukovať ho, a vyhnúť sa tak jeho nežiadúcim dopadom. Medzi intervencie redukujúce stres patrí napríklad vytváranie lepších podmienok pre klinickú výučbu, podpora efektívnejšieho začlenenia sa do klinického prostredia, poskytnutie adekvátnej podpory študentom, ak je to potrebné minimalizácia úloh, ktoré sú kladené na študentov v klinickom prostredí zo strany učiteľov/mentorov a zdravotníckeho personálu tak, aby sa predišlo pracovnému preťaženiu (Subhi Al Zayyat et al., 2014; Timmins et al., 2002), povzbudzovať študentov, aby diskutovali o svojich pocitoch, problémoch súvisiacich s výkonom klinickej praxe a možných riešeniach (Bhurtun et al., 2019), realizovať supervízne stretnutia zamerané na redukciu stresu (Gurková et al., 2017), vytvárať podporné ­programy ­zamerané na edukáciu študentov v oblasti kopingových stratégií (Labrague et al., 2018). K týmto aktivitám, ktorými vzdelávacia inštitúcia môže prispieť k redukcii stresu, musíme zaradiť aj jej nosnú činnosť, a tým je vytváranie optimálnych podmienok pre výučbu študentom v demonštračných podmienkach a neustále integrovanie ­nových metód a stratégií vzdelávania.

Intermediálna učebňa – vzdelávacia stratégia s potenciou zníženia klinického stresu

K najdôležitejším oblastiam vzdelávania v odbore ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia patria ošetrovateľské postupy. Ich adekvátne zvládnutie v podmienkach klinickej praxe predstavuje významnú oblasť procesu vzdelávania a profesionálneho formovania osobnosti študenta. Na väčšine slovenských vzdelávacích inštitúcií prebieha výučba v oblasti ošetrovateľských postupov podľa 2 krokového modelu – najprv študent získava nosné vedomosti a zručnosti v demonštračných podmienkach na vzdelávacej inštitúcii (1. krok), potom vzdelávanie prebieha priamo v reálnych klinických podmienkach (2. krok). Snahou demonštračného vzdelávania je čo najlepšie pripraviť študenta na výkon ošetrovateľskej starostlivosti v klinickej praxi, čo je aj pre neustále sa meniace kompetencie čoraz náročnejší proces. Napriek demonštračnej predpríprave sa u študentov objavujú nedostatky pri aplikácii teoretických poznatkov a praktických zručností pri výkone ošetrovateľských postupov v klinickej praxi. Jedným z faktorov, ktoré znižujú kvalitu realizácie ošetrovateľských postupov je úzkosť, strach a stres. Strach a neistota automaticky brzdia fyzický a mentálny výkon študenta (Fontana, 2016) a osvojenie si zručností, pretože blokujú myslenie a zhoršujú motorickú činnosť. Výrazným problémom sú najmä výkony realizované u detí nízkeho veku či u pacientov v kritickom stave. Z pohľadu študentov je ošetrovanie dieťaťa blokované nasledovnými faktormi: odlišnosť komunikácie s detským pacientom, nedostatok sebadôvery, neistota, ­nedostatok vedomostí (Mrosková et al., 2009; Magurová et al., 2010), vyššia náročnosť saturovania bio-psycho-sociálnych potrieb u detských pa­cientov v porovnaní s dospelými (Cinová et al., 2020), strach z ublíženia dieťaťu (Pulito-Martos et al. 2012; Li et al., 2020; Labrague et al., 2017). Problémom môže byť aj nižší počet vzdelávacích hodín venovaný špecifikám ošetrovateľských postupov u detí, odlišnosť materiálno technického zázemia na vzdelávacích inštitúciách a v klinických podmienkach. Všetky uvedené javy sa podieľajú na dlhšom adaptačnom procese študenta na klinickej praxi na detských oddeleniach a sú možnou príčinou nižšej motivácie študenta pracovať s detským pacientom, a to nielen počas štúdia, ale aj po jeho ukončení.

Pri zdolávaní týchto prekážok a znižovaní klinického stresu študentov je vhodné pozmeniť proces vzde­lávania v oblasti ošetrovateľských postupov – vytváraním „intermediálnych učební“ a ich využívaním pri vzdelávaní špecifických ošetrovateľských intervencií (napríklad vzdelávanie v intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti, u patologických novorodencov, u detí nízkeho veku). Využívanie intermediálnej učebne mení pôvodný 2 krokový model na 3 krokový model vzde­lávania. Prakticky to znamená, že študent najprv nadobudne základné vedomosti a praktické zručnosti pre výkon ošetrovateľských postupov v demonštračnom prostredí (1. krok). Pred nástupom na klinickú prax absolvuje intenzívny predklinický vzde­lávací kurz realizovaný v intermediálnej učebni (2. krok), a až po jeho absolvovaní rea­lizuje klinickú prax na detskom oddelení (3. krok). Predklinická výučba v intermediálnej učebni sa zameriava na vzdelávanie ­špecifických ošetrovateľských ­postupov a jej absolvovanie má potenciál lepšie pripraviť študenta na klinickú prax, minimalizovať nedostatky pri výkone ošetrovateľskej starostlivosti, znížiť úroveň stresu študenta, posilniť jeho sebavedomie a sebaúctu, či motivovať ho k výkonu práce.

Na základne schváleného projektu Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR (KEGA) č. 031PU-4/2021 – Intermediálna učebňa na nácvik ošetrovateľských postupov u dojčiat, ako prostriedok zvýšenia kvality vzdelávacieho procesu a prepájania teórie s praxou – autori príspevku:

→ zriadia intermediálnu učebňu určenú na výučbu ošetrovateľských postupov u dojčiat, a implementujú ju do vzdelávacieho procesu;
→ posúdia efektivitu výchovno-vzde­lávacieho procesu realizovaného v priestoroch intermediálnej učebne na výkon ošetrovateľských ­postupov študentmi v klinickej ­praxi, na mieru ich stresu a úroveň ich motivácie k práci s detským pacientom.

Záver

Intermediálna učebňa má potenciál znížiť rôzne bariéry u študenta pri výkone ošetrovateľských postupov – dominantne úroveň pociťovaného stresu. Súčasne veríme, že podporí kritické myslenie, schopnosť realizácie komplexnej ošetrovateľskej starostlivosti a osobnostný rozvoj študenta. Nový model vzdelávania prebiehajúci v intermediálnej učebni predstavuje možnosť zvýšenia motivácie študentov a záujmu o klinickú prax s detským pacientom. V neposlednom rade vzdelávanie v intermediálnej učebni otvára možnosť pre alternatívnu klinickú výučbu študentov v období špecifických epidemiologických situácií, ako je pandémia covid-19. 
 

KEGA č.031PU-4/2021: Intermediálna učebňa na nácvik ošetrovateľských postupov u dojčiat, ako prostriedok zvýšenia kvality vzdelávacieho procesu a prepájania teórie s praxou.

Literatúra

1. BALUWA M. A., LAZARO M., MHANGO L. et al. Stress and coping strategies among Malawian undergraduate nursing students. Adv Med Educ Pract 2021; 12: 547–556. doi: 10.2147/AMEP.S300457.
2. BHURTUN H. D., AZIMIRAD M., SAARANEN T. et al. Stress and coping among nursing students during clinical training: an integrative review. J Nurs Educ 2019; 58(5): 266–272. doi: 10.3928/01484834-20190422-04.
3. CINOVÁ J., ŠANTOVÁ T., ŠULIČOVÁ A. et al. Náročnosť absolvovania klinickej ošetrovateľskej praxe študentov vo vzťahu k detskému pacientovi. Grant journal 2020; 9(1): 11–16.
4. FONTANA D. Stres v práci a v životě. Jak ho pochopit a zvládat. Praha: Portál 2016. ISBN 978-80-26210-337.
5. GURKOVÁ E., ZELENÍKOVÁ R., MROSKOVÁ S. et al. Stres z klinickej praxe a jeho zvládanie u študentov ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo – teória, výskum, vzdelávanie 2017; 7(1). [online]. Dostupné z: https://www.osetrovatelstvo.eu/archiv/2017-rocnik-7/cislo-1/stres-z-klinickej-praxe-a-jeho-zvladanie-u-studentov-osetrovatelstva#.
6. CHAABANE S., CHAABNA K., BHAGAT S. et al. Perceived stress, stressors, and coping strategies among nursing students in the Middle East and North Africa: an overview of systematic reviews. Syst Rev 2021; 10(1): 136. doi: 10.1186/s13643-021-01691-9.
7. LABRAGUE L. J., McENROE-PETITTE D. M., AL AMRI M. et al. An integrative review on coping skills in nursing students: implications for policymaking. Int Nurs Rev 2018; 65(2): 279–291. doi: 10.1111/inr.12393.
8. LABRAGUE L. J., McENROE-PETITTE D. M., GLOE D. et al. A literature review on stress and coping strategies in nursing students. J Ment Health 2017; 26(5): 471–480. doi: 10.1080/09638237.2016.1244721.
9. LI Z. S., HASSON F. Resilience, stress, and psychological well-being in nursing students: a systematic review. Nurse Educ Today 2020; 90: 104440. doi: 10.1016/j.nedt.2020.104440.
10. MAGUROVÁ D., MROSKOVÁ S., ONDRIOVÁ I. Špecifiká vzdelávania klinických cvičení v pediatrii a problémové oblasti z pohľadu študentov ošetrovateľstva. Pediatria 2010; 5(2): 117.
11. MROSKOVÁ S., MAGUROVÁ D., ­ONDRIOVÁ I. Pohľad študentov ošetrovateľstva na proces vzdelávania v oblasti pediatrického ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo 21. storočia v procese zmien III [online]. Zborník z medzinárodného sympózia. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva. 2009; 1112–1120.
12. PULITO-MARTOS M., AUGUSTO-LANDA J. M., LOPEZ-ZAFRA E. Sources of stress in nursing students: a systematic review of quantitative studies. Inter Nurs Rev 2011; 59(1): 15–25. doi: 10.1111/j.1466-7657.2011.00939.x.
13. SUBHI AL ZAYYAT A., AL GAMAL E. Perceived stress and coping strategies among Jordanian nursing students during clinical practice in psychiatric/mental health courses. Int J Ment Health Nurs 2014; 23(4): 326–335. doi: 10.1111/inm.12054.
14. TIMMINS F., KALISZER M. Aspects of ­nurse education programmes that frequently cause stress to nursing students – fact-finding sample survey. Nurse Educ Today 2002; 22(3): 203–211. doi: 10.1054/nedt.2001.0698.
15. TUNG Y. J., LO K. K. H., HO R. C. M. et al. Prev­alence of depression among nursing students: a systematic review and meta-analysis. Nurse Educ Today 2018; 63: 119–129. doi: 10.1016/j.nedt.2018.01.009.

 

---

PhDr. Slávka Mrosková, PhD.¹, PhDr. Iveta Ondriová, PhD.¹, PhDr. Gabriela Kuriplachová PhD.¹, PhDr. Alena Schlosserová, PhD.², PhDr. Jana Cuperová, PhD.¹, doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD., MPH¹, PhDr. Dagmar Magurová PhD.¹

¹ Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika
² Katedra pôrodnej asistencie, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika

 

 

• tisk
• předplatit si