Mobilita, sebestačnosť a kvalita života u seniorov

Súhrn: Úvod: Cieľom našej práce bolo zistiť vplyv zmenenej mobility a straty sebestačnosti na subjektívne vnímanie kvality života seniorov. Porovnávali sme rozdiely v percepcii kvality života u seniorov v domácom prostredí a vo vybraných sociálnych zaria­deniach. Materiál a metodika: V súbore 119 respondentov žijúcich v domácom prostredí a v sociálnych zariadeniach sme analyzovali vplyv zmenenej mobility a sebestačnosti na kvalitu ich života. Prieskum sme realizovali prostredníctvom štandardizovaného nástroja WHOQOL-BREF a štruktúrovaného rozhovoru so seniormi. Výsledky: Zistili sme, že pomerne malý počet seniorov žijúcich v domácom prostredí hodnotilo kvalitu svojho života ako veľmi dobrú (0,8 %), kým v sociálnom zariadení bola kvalita života vnímaná lepšie (3,4 %). Negatívnu kvalitu života uvádzali seniori (8,4 %) žijúci v sociálnom zariadení ako osoby žijúce bez partnera. Kvalitu svojho života v našej štúdii vnímali lepšie muži než ženy. V seniorskom veku kvalita života závisí od zdravotného stavu seniora, ktoré je považované za najdôležitejší faktor percepcie ich života. Záver: Dôležité pre seniorov je zachovanie čo najdlhšej vitality, zdravia, sebe­stačnosti vo svojom prirodzenom prostredí a so svojimi najbližšími.

Kľúčové slová: seniori, sebestačnosť, zmenená mobilita, kvalita života

Mobility, self-sufficiency and quality of life in seniors

Summary: Introduction: The aim of our work was to determine the impact of altered mobility and loss of self-sufficiency on the subjective perception of the quality of life of seniors. We compared the differences in the perception of the quality of life in seniors in home environment and in selected social facilities. Material and methodology: We analyzed the impact of altered mobility and self-sufficiency on the quality of life of 119 respondents living in home environment and social facilities. We conducted the survey through a standardized tool WHOQOL-BREF and a structured interview with seniors. Results: We found that a relatively small number of seniors living at home rated their quality of life as very good (0.8%), while in the social facilities the quality of life was perceived better. The negative quality of life was reported by seniors (8.4%) living in social facilities as people without a partner. In our study, men perceived the quality of their lives better than women. In senior age, the quality of life depends on the health status of the senior, which is considered to be the most important factor in the perception of their lives. Conclusion: It is important for seniors to maintain the longest possible vitality, health, and self-sufficiency in their natural environment, with their loved ones.

Keywords: seniors, self-sufficiency, altered mobility, quality of life

 

Úvod

Mobilita je definovaná ako schopnosť pohybovať sa samostatne v rámci komunity a vonkajšieho prostredia. Tvorí základ pre aktívne starnutie a je úzko spojená so zdravotným stavom a kvalitou života (Webber, 2010). Seniorom s pribúdajúcimi rokmi ubúda fyzická sila a neustále byť v pohybe znamená žiť život bez odkázanosti na pomoc inej osoby (Tokovská, 2011). Obmedzenie pohyblivosti výrazne ovplyvňuje kvalitu života jedinca, najmä ak ide o seniora, ktorý má okrem iného zmenené reakcie na vonkajšie podnety. Samotná kvalita života (QoL – Quality of Life) senior­skej populácie prezentuje mnoho atribútov, z ktorých najdôležitejším je pohyb (Hudáková et al., 2010). K základným predpokladom pozitívneho vnímania well-being u seniorov patrí nevyhnutne dobre fungujúca motorika, a na ňu nadväzujúca schopnosť voľného pohybu.

Kvalita života je vysoko frekventovaný pojem v súvislosti s pojmami ako je životný spôsob, životný štýl a životná úroveň. Davidová (2010) tvrdí, že kvalitu života chápeme v jej diferencovanosti, ktorá vychádza aj z odlišných životných podmienok, zo spôsobu života, v ktorých jednotlivec alebo skupina žije. Kvalita života je viacrozmerná veličina a zvyčajne je definovaná ako subjektívne posúdenie vlastnej životnej situácie. Na starnutie vplýva spôsob života, akým seniori prežívajú obdobie staroby a tiež prostredie, v ktorom človek žije. Môže to byť len pasívne dožívanie spojené s chorobami, depresiami, samotou, ale tiež obdobie vyplnené aktivitami, ktoré prinášajú osobné uspokojenie (Junger et al., 2009). Pri meraní kvality života u seniorov dostávajú sa do popredia pojmy ako sú autonómia, sebestačnosť, schopnosť rozhodovania, absencia bolesti a utrpenia. Taktiež je dôležité zachovanie zmyslových schopností, určitý finančný štandard, pocit užitočnosti pre iných, pocit šťastia (Gurková, 2011). Na zvýšení a stabilite kvality života seniorov sa významne podieľajú podporné osoby a ošetrovateľský tím. Ošetrovateľstvo sa venuje problematike kvality života seniorov vo veľkej miere a vychádza z celostného – holistického prístupu. Jeho hlavným cieľom je uspokojovanie potrieb seniorov, vyplývajúcich z roly chorého (Hudáková et al., 2016).

Cieľ štúdie

Hlavným cieľom práce bolo zistiť vplyv zmenenej mobility a sebestačnosti na percepciu kvality života u vybranej vzorky seniorov pomocou štandardizovaného dotazníka a štruktúrovaného rozhovoru a porovnať zistenia u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v sociálnom zariadení.

Metodika

V práci sme použili štandardizovaný dotazník kvality života WHOQL–BREF (Dragomirecká et al., 2006), ktorý obsahuje 26 položiek, tie sú skórované pomocou 5bodovej Likertovej škály, kde 1 vyjadruje najhoršie vnímanie a 5 je najlepšie vnímanie kvality života. Položky dotazníka sú združené do štyroch subškál: fyzické zdravie, psychická oblasť, sociálne vzťahy, prostredie. Realizácia zberu údajov prebiehala v sociálnych zariadeniach Prešovského samosprávneho kraja: Zariadenie opatrovateľskej služby v NsP Sv. Jakuba, n. o., v Bardejove, Zariadenie opatrovateľskej služby v Zborove, Zariadenie pre seniorov Topľa v Bardejove, Centrum sociálnych služieb v Poprade. Výskum u seniorov žijúcich v domácom prostredí bol realizovaný v rámci ich spoločenskej akcie, ktorú organizoval Obecný úrad Mlynárovce. Na doplnenie údajov sme okrem štandardizovaného dotazníka použili aj metódu štruktúrovaného rozhovoru, kde seniori analyzovali svoje vzťahy v rodinách, osobné a zdravotné obmedzenia. Výber respondentov pre štúdiu bol zámerný v celkovom počte 120 seniorov žijúcich v Prešovskom kraji. Návratnosť dotazníka bola 99,2 %.

Analýza výsledkov prieskumu

V rámci demografických ukazovateľov (konkrétne veku) najväčšie zastúpenie mala veková kategória v rozpätí 65–69 rokov (26,9 %). Najmenšie zastúpenie sme evidovali u 85–89ročných (10,1 %). Kvalitu svojho života hodnotili seniori žijúci v domácom prostredí v priemerne (29,4 %). Prekvapujúco menší počet seniorov žijúci v domácom prostredí (iba 1 opýtaný) hodnotil kvalitu svojho života ako veľmi dobrú (tab. 1).

Spokojnosť so svojim zdravím podľa našich zistení je u respondentov žijúcich v domácom prostredí (14,2 %) skoro rovnaká ako u respondentov žijúcich v inštitucionálnom zariadení (15 %). Vyššia nespokojnosť so svojim zdravím je u seniorov (19,3 %) žijúcich v sociálnom zariadení (tab. 2).

Sebestačnosť významnou mierou ovplyvňuje kvalitu života seniorov. Zachovanie si sebestačnosti je veľmi dôležitý ukazovateľ funkčnosti pre vyšší vek. V našej vzorke najväčšiu skupinu tvorili čiastočne sebestační seniori (44,5 %), ktorí dokážu vykonávať základné denné činnosti samostatne. Do najmenšej skupiny patrili úplne imobilní (4,2 %) seniori (tab. 3).

Obmedzenia v bežných denných aktivitách sú dôsledkom mnohých ochorení. Zistili sme, že najväčšie zastúpenie majú ochorenia pohybového systému (40,4 %) a ochorenia srdca a (21 %). Najmenšie zastúpenie (4,2 %) tvoria ochorenia dýchacieho systému (tab. 4).

 

Diskusia

Jednou z priorít 21. storočia je zvyšovanie kvality života vo všetkých vekových kategóriách. Kvalitné a pokojné prežívanie obdobia staroby je možné deklarovať dobrým zdravotným stavom, požadovanou úrovňou sebestačnosti, pozitívnym rodinným prostredím, dobre fungujúcim zdravotným a sociálnym systémom pre seniora.

Našej štúdie sa zúčastnilo 37,8 % mužov a 62,2 % žien. Feminizácia staršej populácie je podľa Hudákovej et al. (2010) charakteristickou črtou súčasnosti. Z celkového počtu obyvateľov žije v Slovenskej republike viac ako polovica žien (51,3 %). V porovnaní s výsledkami sčítania ľudí pred 10 rokmi počet žien na 1 000 mužov klesá, ale len veľmi mierne.

Jedným z prvých výskumov, ktoré sledovali individuálne preferencie v oblasti života u zdravých seniorov, bola dublinská štúdia využívajúca dotazník SEIQOL (Schedule for the Evaluation of Individual Quality of Life). Pri hodnotení mali respondenti pomenovať päť oblastí, ktoré sú pre kvalitu ich života najdôležitejšie. Za najdôležitejšie seniori považovali sociálne kontakty a činnosti vo voľnom čase, zdravie, rodinu, podmienky bývania a náboženstvo. Výsledná štúdia potvrdila relatívne vysoké hodnotenie kvality života seniorov (Dragomirecká et al., 2009). Výskum realizovaný vo Fínsku, ktorý hodnotil kvalitu života seniorov na základe skúmania zdravia, funkčného stavu, demografických zmien a úrovne príjmov viedol k záveru, že kvalita života seniorov je v domácom prostredí vyššia, ako v domovoch dôchodcov (Bőckerman et al., 2011). V práci sme sa zamerali aj na aktiváciu potrebnej energie seniorov pre fungovanie v každodennom živote. Zistili sme, že dostatok ich síl a vôle často záleží od zdravotných a psychických problémov, ktoré sa v značnej miere vyskytujú u našich seniorov. Potrebnú energiu pre každodenný život preukazovali seniori, ktorí žijú vo vlastných domácnostiach so svojimi príbuznými (18,4 %) ako seniori žijúci v inštitucionálnej starostlivosti (15,9 %). Kardinálnou otázkou pre vyšší vek podľa Zaremba (2011) je zachovanie fyzickej, psychickej, sociálnej a ekonomickej sebestačnosti. V našej vzorke najväčšiu skupinu tvorili čiastočne sebestační (44,5 %), ktorí dokážu vykonávať základné denné činnosti a potrebujú pomoc len pri niektorých úkonoch. Topinková (2005) porovnáva sebestačnosť a závislosť u seniorskej populácie v Českej republike, kde vekovú skupinu 60–74ročných tvorí 84,8 % úplne sebestačných, k čiastočne sebestačným patrí 12,5 % osôb a nesebestačných je 2,9 % z celkovej vzorky. Do vekovej kategórie > 80 rokov patrili úplne sebestační jedinci (48,6 %), čiastočne sebestační (34,9 %) a nesebestačné osoby (16,6 %). K frekventovaným príčinám straty fyzickej a psychickej sebestačnosti patria ochorenia s ťažkým zdravotným postihnutím s následnou kontinuálnou pomocou inej osoby.

Prevalencia disabilizujúcich ochorení v najväčšej miere obmedzuje sebaopateru v denných aktivitách, čo potvrdili aj naše zistenia, kde najväčšie zastúpenie obmedzení v bežných denných aktivitách zapríčiňujú pohybové ochorenia (40,4 %). Naše výsledky sa v tomto prípade zhodujú s výsledkami Zaremba (2010), ktorý vo svojom výskume prioritne uvádza ochorenia pohybového systému u 38,5 % seniorov, častejšie u žien (42,7 %) ako u mužov (32,6 %). Druhé miesto tvoria ochorenia obehovej sústavy (24,1 %), bez väčších rozdielov medzi mužmi a ženami. Išlo najčastejšie o arteriálnu hypertenziu a ischemickú chorobu srdca.

Cieľom starostlivosti o seniorov je udržať maximálnu sebestačnosť u starých ľudí v ich domácom ­prostredí. Podiel tejto „neformálnej“ pomoci poskytovanej členmi rodiny, príbuznými v podmienkach Slovenska je ešte vždy dostatočný. Podiel „formálneho“ sektora organizovaného štátom, ošetrovateľskými agentúrami, súkromnými službami a dobrovoľným sektorom predstavuje len štvrtinou celkového objemu starostlivosti (Hegyi et al., 2010). Existuje aj skupina seniorov, u ktorých je inštitucionálna starostlivosť nevyhnutná, keďže predstavuje jediné riešenie ich nepriaznivého zdravotného či sociálneho stavu. Významnú úlohu stabilizácie a zvyšovania kvality života vo vyššom veku má samotné ošetrovateľstvo, ktoré vplýva na biologické, psychické, sociálne a spirituálne potreby starého človeka. Prejavy starnutia sa vekom neustále prehlbujú a každodenné aktivity sa stávajú obmedzenejšie, čo sa odráža na vnímaní kvality svojho života a spokojnosťou so svojim zdravím. Obidve skupiny našich respondentov hodnotili kvalitu svojho života ako dobrú a veľmi dobrú (16,8 %). Dragomirecká et al. (2009) predpokladajú, že kvalita života klesá s pribúdajúcim vekom a negatívne ju ovplyvňuje choroba, osamelosť, chudoba a zlé rodinné vzťahy. Naše zistenia potvrdili, že nižšiu kvalitu života mali respondenti, ktorí patrili do skupiny chorých a osamelo žijúcich osôb. Kvalitu svojho života v našom výskume vnímajú lepšie muži než ženy.

Záver

Zdravotný stav u seniorov je ovplyvňovaný pocitom spokojnosti, kde zdravie je považované za najdôležitejší faktor, ktorý limituje ich život. Vyššiu nespokojnosť so svojim zdravím uvádzali seniori žijúci v inštitucionálnych zariadeniach (19,3 %). Spokojnosť so svojim zdravím bola vyššia u mužskej populácie. Kvalita života seniora v inštitucionálnom zariadení je podmienená objektívnymi i subjektívnymi faktormi, ale v konečnom dôsledku závisí od miery uspokojovania potrieb jednotlivca, keďže rozdielne sociálne prostredie vo väčšej miere vplýva na psychický a emocionálny stav seniorov.

V záujme pozitivity a určitej satisfakcie seniorov v domácom prostredí alebo sociálnom zariadení prispievajú aj v pokročilom veku vhodné aktivity a stimuly prostredia. Predovšetkým ide o prevenciu komplikácií a intenzívnu aktivizáciu seniorov s cieľom zabrániť predčasnej strate sebestačnosti. Rovnako je dôležité zabezpečiť dostatok kompenzačných pomôcok, zohľadňujúcich ­reálne potreby se­niorov na uľahčenie ­mobility. 

Literatúra

1. BÖCKERMAN P., JOHANSSON E., SAARNI S. ­Institutionalisation and quality of life for elderly people in Finland. CEPS 2011. ­[online]. Available from: http://www.ceps.eu/book/institutionalisation-and-quality-life-elderly-people-finland.
2. DAVIDOVÁ E. et al. Kvalita života a sociální determinanty zdraví u Romů v České a Slovenské republice. Praha: Triton 2010. ISBN 978-80-7387-428-5.
3. DRAGOMIRECKÁ E., ­BARTOŇOVÁ J. Dotazník kvality života světové zdravotnické organizace WHOQOL-BREF. Psychometrické vlastnosti a první zkušenosti s českou verzí. Psychiatrie 2006; 10(3): 144–149. [online]. Dostupné z: http://www.tigis.cz/images/stories/psychiatrie/2006/03/02_dragomirec_psych_3-06.pdf.
4. DRAGOMIRECKÁ E., PRAJSOVÁ J. WHOQOL-OLD: příručka pro uživatele české verze dotazníku Světové zdravotnické organizace pro měření kvality života ve vyšším věku. Praha: Psychiatrické centrum 2009. ISBN 978-80-87142-05-9.
5. GURKOVÁ E. Hodnocení kvality života. Pro klinickou praxi a ošetřovatelský výzkum. 1. vyd. Praha: Grada Publishing 2011. ISBN 978-80-247-3625-9.
6. HEGYI L., KRAJČÍK Š. Geriatria. 1. vyd. Bratislava: Herba 2010. ISBN 978-80-89171-73-6.
7. HUDÁKOVÁ A., ELIÁŠOVÁ A., NÉMETH F. Status seniora v spoločnosti. Geriatria 2010; 16(4): 171–174.
8. HUDÁKOVÁ A., NOVOTNÁ Z., NÉMETH F. et al. Geriatrické syndrómy ako prediktory ošetrovateľstva v geriatrii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2016.
9. JUNGER J., LONGAUEROVÁ A., ­HEROVA Z. et al. Zdravie a kvalita života seniorov. ­[online]. Dostupné z: https://www.unipo.sk/public/media/10304/Junger,%20Longauerova,%20Uherova,%20Kandrac,%20Zuskova,
%20Bakalar,%20Slancova_Zdravie%20a%20kvalita%20zivota%20senirov.pdf.
10. TOKOVSKÁ M. Aktivácia seniorov kinezioterapiou. Sestra a lekár v praxi 2011; 10(7–8): 44–45. ISSN 1335-9444.
11. TOPINKOVÁ E. Geriatrie pro praxi. 1. vyd. Praha: Galén 2005. ISBN 80-7262-365-6.
12. WEBBER S. C., PORTER M. M., MENEC V. H. Mobility in older adults: a comprehensive framework. The gerontologist 2010; 50(4): 443–450. doi: 10.1093/geront/gnq013.
13. ZAREMBA V., ZAVÁZALOVÁ H., ZIKMUN­DOVÁ K. et al. Zdravotní situace seniorů ve věku 75–79 let: patří tato věková skupina k mladším nebo starším seniorům? Geria­tria 2011; 1: 26–32.

 

---

PhDr. Anna Hudáková, PhD.¹, PhDr. Gabriela Kuriplachová, PhD.¹, doc. PhDr. Ľubomíra
Tkáčová, PhD., MPH¹, Mgr. Jana Bryndzová²

¹ Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove, Slovenská republika
² Oddelenie centrálnych operačných sál, Nemocnica sv. Jakuba n. o. Bardejov, Slovenská republika

 

 

• tisk
• předplatit si