Číslo 2 / 2019

Výstava „Hospic v obrazoch“

Datum: 10. 4. 2019

Autor: Dagmar Magurová, Anna Hudáková, Mgr. Ing. Jozef Krajči

O problematike hospicovej starostlivosti a o činnosti funkčných hospicov na území Slovenskej republiky pojednáva výstava ich fotografi í pod názvom „Hospic v obrazoch“.

Výstava prebiehala na pôde Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity v Prešove v období
od 20. marca do 7. apríla 2019. Išlo o putovnú výstavu, odobrenú Asociáciou hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska, ako dobrovoľného občianskeho združenia, pod záštitou ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky, doc. MUDr. Andrey Kalavskej. Cieľom podujatia bolo naplnenie presvedčenia, aby sa problematika umierania a hospicovej starostlivosti vnímala ako prirodzená súčasť života.

Hospicová starostlivosť a hospicové hnutie

Filozofia hospicu je inšpirovaná holistickou filozofiou, ktorá predstavuje komplexnú starostlivosť o človeka vo vnímaní jeho biopsychosociálnej jednoty. Práve táto holistická filozofia a holistický prístup, uplatňovaný pri starostlivosti a rešpektujúci potreby tela, mysle i ducha nevytvára žiadny priestor pre akúkoľvek selekciu jedincov z dôvodu veku alebo spoločenského postavenia. Do hospicu môže byť prijatý každý, bez rozdielu veku, pohlavia, národnosti, rasy, sociálneho postavenia či náboženského vyznania.

Hospicové hnutie je ucelený systém pomoci zomierajúcim a ich rodinám, ktorý sa snaží o svoju vlastnú identitu v súčasnom systéme víťaznej medicíny. Hospicová starostlivosť je filozofia holistickej starostlivosti, systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti, hľadajúci možnosti, ako obnoviť dôstojnosť a zmysel osobného naplnenia zomierajúceho, pričom dôraz je kladený na pacienta a rodinu v podstatnej miere ako na chorobu, kde cieľom je zlepšenie kvality zostávajúceho života a princípom je holistická filozofia žitia a umierania.

Základné aspekty hospicovej starostlivosti:
→ vytvára podmienky pre uspokojenie biologických, psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb terminálne chorých,
→ zaručuje, že nebudú chorí trpieť bolesťou, ani nepríjemnými príznakmi choroby,
→ zaručuje, že vždy bude rešpektovaná ich ľudská dôstojnosť,
→ zaručuje, že nezomrú osamotení, izolovaní od svojich blízkych,
→ budú mať primerane možný komfort,
→ zabezpečuje podporu psychickú, duchovnú, ako aj starostlivosť tým, ktorí sa o umierajúcich starajú,
→ učí potrebným vedomostiam a zručnostiam pri ošetrovaní umierajúcich,
→ zabezpečuje podpornú starostlivosť na uspokojenie psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb,
→ rodiny sú zapojené do procesu rozhodovania rovnako ako pacient,
→ dôraz sa kladie na poskytovanie kvality života, nie na vytváranie nádeje na dlhší život,
→ smútok pozostalých je súčasťou plánu starostlivosti.

Výstava „Hospic v obrazoch“

Vedenie Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej univerzity (ďalej PU) v Prešove, ktoré v spolupráci s prvým slovenským Hospicom Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi usporiadali mimoriadne a zaujímavé atypické podujatie, ktoré formou workshopu vyvrcholilo vernisážou fotografi ckej výstavy „Hospic v obrazoch“. Zámerom podujatia bolo priblížiť hospicové hnutie a jeho filozofiu na Slovensku predovšetkým tým, ktorí sa o dianie a postavenie hospicov v spoločnosti zaujímajú, resp. do ich činnosti zasahujú (personál, pedagógovia, stážisti či dobrovoľníci) so zreteľom osloviť nielen študentov fakulty, ale širokú odbornú a laickú verejnosť. Podujatie sa udialo 20. marca 2019 s otvorením v aule doc. MUDr. Arnošta Bayera, CSc. Výstava je putovná a na Fakulte zdravotníckych odborov PU trvala do 7. apríla. Počas uvedeného podujatia boli odprezentované nasledujúce hospice: Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi, Hospic – dom pokoja a zmieru u Bernadetky v Nitre, Hospic sv. Luj29 za v Handlovej, Hospic milosrdných sestier v Trenčíne a Hospic sv. Františka z Assisi v Palárikove.

Počas celého obdobia trvania výstavy mohli návštevníci na FZO PU v Prešove nielen prezrieť samotnú fotodokumentáciu skutočne špecifi ckých rozmerov, ale aj vyjadriť svoje postrehy, pripomienky a návrhy v písomnej podobe do kronikyHospicu Matky Terezy v Bardejove, ktorá bola pre tento účel umiestnená v rovnakých priestoroch.

Historia hospicov na Slovensku

Hospicové hnutie u nás nemá dlhú históriu. Jej začiatky realizovala práve Slovenská charita, a to rekonštrukciou bývalej cirkevnej školy v Bardejovskej Novej Vsi, ktorá im bola prinavrátená reštitúciou štátu po roku 1989. Po neuveriteľných ťažkostiach sa hospic podarilo slávnostne otvoriť 1. júla 2003 s kapacitou 20 lôžok. Otvorením prvého hospicu nastal na Slovensku mimoriadny „hospicový boom“ a v krátkom čase sa vybudovalo ďalších 5 hospicov: Ľubica pri Kežmarku a Trenčín (2005), Nitra (2007), Palárikovo a Banská Bystrica (2008). Odvtedy však u nás pretrváva isté status quo v počte šiestich zariadení. Neskôr pribudli zariadenia podobného typu, a to známy detský hospic Plamienok v Bratislave, mobilný hospic v Handlovej a dva detské mobilné hospice (Banská Bystrica a Košice). Tento stav sa žiaľ nemení a ďalšie hospice sú napriek opodstatnenosti a potrebám spoločnosti v nedohľadne, a to nielen z dôvodu finančnej neschopnosti zainteresovaných. Naopak, je potrebné uviesť, že vo svete vzhľadom na geografi cký vývoj a starnutie ľudstva hospicov neustále pribúda. U nás je situácia alarmujúca, sme stále akoby „na chvoste záujmu štátu“, napriek tomu, že ich zriaďovanie je podľa mienky verejnosti prepotrebná záležitosť.

Potešujúcim faktom je, že pri organizovaní rôznych odborných aktivít a konferencií, ktoré hospic organizuje, sa aktívnym spôsobom podieľa práve Fakulta zdravotníckych odborov PU, a tieto potom aplikuje pri výchove zdravotníckych pracovníkov, z ktorých mnohí nachádzajú svoje poslanie v paliatívnej a hospicovej starostlivosti.

Hospic nie je iba zariadením, stavebnou jednotkou, hospic je myšlien ka, filozofia. Predstavuje spoločenstvo ľudí, ktorí vkladajú tomuto za riadeniu dušu. Kontinuálne napĺňajú fi lozofi u hospicovej starostlivosti. Všetci si uvedomujeme, že hospicový tím vykonáva fyzicky a psychicky náročnú prácu v interakcii s pacientmi, ale aj s ich príbuznými, ako aj s pozostalými. Členovia multidisciplinárneho tímu dokážu dokorán otvoriť svoje srdcia, poskytnúť pomocnú ruku, a súčasne rešpektovať humánny prístup k umierajúcemu človeku s rešpektovaním jeho dôstojnosti v každom okamihu jeho žitia. Doprevádzanie umierajúcich vyžaduje celého človeka, je nesmierne náročné a vyžaduje mimo profesionality aj obrovskú dávku empatie, ľudskosti, úcty k trpiacemu človeku. Každé zomieranie je jedinečné a pre toho, kto sprevádza svojho blízkeho na ceste do večnosti je síce bolestnou, ale vždy jedinečnou a neopakovateľnou udalosťou. Každý si zaslúži odísť z tohto sveta s vedomím ľudskej spolupatričnosti a obklopený tými, ktorých mal v živote najradšej. Pozitívna spätná väzba, ktorá sa im dostáva od príbuzných, priateľov a známych je najlepším dôkazom významu ich úsilia a pracovného nasadenia.

Vychádzajúc z uvedeného, sme presvedčení, že výstava fotografii hospicov na Slovensku napomohla rozšíriť obzor všetkých návštevníkov, ktorí sa výstavy zúčastnili, a následne sa problematika filozofie hospicovej starostlivosti bude šíriť aj v budúcnosti. Nezabúdajme, že pri starostlivosti o chorých v rámci hospicovej starostlivosti je nutné zabezpečiť maximálnu kvalitu života do posledného okamihu, a preto by v nás mali kontinuálne rezonovať slová: „Ak sa nedá naplniť život dňami, napĺňame dni životom."