Informovanosť pôrodných asistentiek a sestier o bondingu po pôrode

Súhrn: Prvý kontakt medzi matkou a jej dieťaťom je veľmi dôležitý a vyžaduje zo strany pôrodných asistentiek a sestier rešpekt, ochranu a podporu. Cieľom štúdie bolo zistiť informovanosť pôrodných asistentiek a neonatologických sestier o bondingu po pôrode. Štúdie sa zúčastnilo 92 pôrodných asistentiek, sestier (vek 37,1 ± 12,2 rokov), ktoré aktuálne pracovali na pôrodnej sále. Metódou zberu údajov bol dotazník vlastnej konštrukcie. Pre vyhodnotenie sme použili deskriptívnu štatistiku. Zistili sme, že väčšina pôrodných asistentiek a sestier vyjadrila, že má informácie o podpore bondingu po pôrode, a väčšina subjektívne zhodnotila svoje informácie ako veľmi dobré a dostatočné, avšak ich vedomosti neboli u niektorých správne. Podpora bondingu po pôrode by sa mala stať prioritou pre pôrodné asistentky, sestry a prirodzeným prvkom popôrodnej starostlivosti. Implementácia kontaktu koža na kožu, ktorý je prostriedkom podpory bondingu po pôrode, si vyžaduje správnu informovanosť, vedomosti, pochopenie významu bondingu po pôrode, ochotu, zanietenosť a iniciatívu pôrodných asistentiek a sestier.

Kľúčové slová: Informovanosť – podpora bondingu po pôrode – kontakt koža na kožu –

pôrodná asistentka – sestra.

The awareness of midwives/nurses about bonding after birth

Summary: The first contact between mother and her newborn is very important and requires the respect, support and protection of midwives and nurses. The aim of our study was to find out awareness of midwives and nurses on support of bonding after birth. 92 midwives and nurses were included in the study (age 37.1 ± 12.2 years) which are working in the birthing room. The method of data collection was our own questionnaire. For results we used descriptive statistic. We found out that most of midwives and nurses have information about support of bonding and most of respondents consider their information as very good and sufficient, but their knowledge was not right sometimes. Support of bonding after birth should be a priority for midwives and nurses and natural component of postpartum care. Implementation of skin-to-skin contact after birth requires right information, knowledge, understanding of importance of bonding after birth, willingness and initiative of midwives and nurses.
Keywords: Awareness – support of bonding after birth – skin-to-skin contact – midwife – nurse.

Úvod

Bonding predstavuje zložitý proces prepojenia (vzťahovej väzby) medzi matkou a jej dieťaťom, ktorý sa formuje už pri plánovaní tehotenstva alebo pri zistení, že žena je tehotná, pokračuje počas celého obdobia tehotenstva, najvýznamnejšie stúpa v treťom trimestri, ku koncu tehotenstva a vrcholí po pôrode počas bezprostredného a ničím nerušeného kontaktu koža na kožu až do samoprisatia dieťaťa a pokračuje aj v ďalšom období dieťaťa, zvlášť v prvom roku života dieťaťa (Mazúchová, Kelčíková, Vasilková, 2016).

Problematika podpory bondingu je veľmi aktuálna, čo možno konštatovať na základe existujúcich vedeckých dôkazov o význame týchto prirodzených procesov s dôrazom na nenahraditeľné benefity pre dieťa aj matku (Moore et al., 2012; Marin, 2010; Bergman, Bergman, 2013; Takahashi, Tamakoshi, 2011) a tiež aj na základe čoraz väčšieho záujmu žien domáhajúcich sa bezprostredného kontaktu so svojimi deťmi po pôrode. Vytvorenie podmienok a priestoru pre jeho podporu je často v rukách a na ochote pôrodných asistentiek a sestier. K tomu je potrebná ich informovanosť a chápanie významu podpory bondingu a realizácie skin to skin starostlivosti. Úlohou pôrodnej asistentky a sestry je položiť novorodenca na hruď matky kontaktom koža na kožu a prikryť ich spoločnou prikrývkou ako jednu neoddeliteľnú jednotku. Pôrodná asistentka počas podpory bondingu po pôrode pozoruje ženu, hodnotí jej bio-psycho-sociálnu pohodu, nenarušuje a neobmedzuje ich kontakt až po samoprisatie dieťaťa. Dôležité je aj monitorovania novorodenca. Ak si matka alebo dieťa vyžadujú urgentnú lekársku starostlivosť, podpora bondingu sa odloží na neskôr, po stabilizácii stavu matky či novorodenca.

Cieľom štúdie bolo zistiť informovanosť pôrodných asistentiek a sestier o bondingu po pôrode.

Metodika

Výskumu sa zúčastnilo 92 pôrodných asistentiek a sestier z 24 slovenských nemocníc. Zaraďovacími kritériami boli: aktuálna práca pôrodných asistentiek a sestier na pôrodnej sále. Z celkového počtu (n = 92) bolo 62 pôrodných asistentiek a 30 novorodeneckých sestier. Najmladšia respondentka mala 18 rokov a najstaršia 57 rokov. Priemerný vek respondentiek bol 37,1 ± 12,2 rokov. Priemerná dĺžka praxe bola 15,60 ± 13,25 rokov.

Na zber údajov a dosiahnutie stanovených cieľov sme si zvolili empirickú metódu – dotazník. Použili sme neštandardizovaný dotazník vlastnej konštrukcie. Dotazníky sme overovali pilotnou štúdiou na 2 respondentkách, s jednou pôrodnou asistentkou a s jednou neonatologickou sestrou. Po zohľadnení pripomienok sme sformulovali konečnú verziu dotazníka. Dotazník sme distribuovali osobne a elektronicky. Osobne v písomnej podobe sme distribuovali 20 dotazníkov, navrátilo sa nám 15, čo je 75% responzibilita. Elektronicky bolo naším cieľom získať 100 respondentiek a dotazník vyplnilo 77 respondentiek, čo je 77% responzibilita. O distribúciu dotazníka sme požiadali Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek s prosbou o rozposlanie linku nášho dotazníka cez e-mailové adresy sestier a pôrodných asistentiek. Administrácia dotazníka bola realizovaná aj pomocou Iniciatívy pôrodných asistentiek Slovenska, ktorá dotazník zverejnila na ich stránke. Dáta sme zbierali v mesiacoch máj 2016 až január 2017.

Výsledky

V tabuľke 1 prezentujeme subjektívne vyjadrenie respondentiek, či disponujú informáciami o podpore bondingu po pôrode, a ich subjektívne hodnotenie úrovne informácií.

Väčšina respondentiek vyjadrila, že má informácie o podpore bondingu po pôrode (úplne súhlasilo 39,1 % a skôr súhlasilo 40,2 %). Iba 14,1 % odpovedalo, že skôr nesúhlasia s tým, že majú informácie o podpore bondingu po pôrode. Informácie o podpore bondingu ako veľmi dobré subjektívne zhodnotilo 16,3 % respondentiek, 46,7 % ich považovalo za dostatočné, 18,5 % nevedelo posúdiť svoje informácie, 16,3 % ich zhodnotilo ako čiastočné a 2,2 % respondentiek vyjadrilo, že ich považuje za nedostatočné (tab. 1).

V tabuľke 2 prezentujeme odpovede, odkiaľ respondentky získali svoje informácie o bondingu

Najviac informácií o bondingu získali respondentky v škole (34,8 %), na pracovisku od rodičiek (28,2 %), samoštúdiom (17,4 %). Internetom informácie získalo 10,9 % a na konferenciách 8,7 % respondentiek (tab. 2).

V tabuľke 3 prezentujeme odpovede týkajúce sa definície bondingu vo všeobecnosti.

Správnu definíciu bondingu označilo 32,6 % respondentiek (tab. 3)

V tabuľke 4 prezentujeme odpovede týkajúce sa potrebnej časovej dĺžky podpory bondingu po pôrode.

Správnu odpoveď o dĺžke trvania podpory bondingu po pôrode označilo 42,4 % respondentiek (neobmedzene do samoprisatia dieťaťa). Za pozitívnu odpoveď môžeme považovať aj možnosť 1– 2 hodiny, ktorú označilo 14,1 % respondentiek.

foto: Profimedia

Diskusia

V našej štúdii sa pôrodné asistentky a sestry vyjadrovali k svojej informovanosti o podpore bondingu po pôrode. Išlo o subjektívne zhodnotenie, či disponujú informáciami o tejto problematike a ako hodnotia svoje informácie. Zistili sme, že väčšina pôrodných asistentiek a sestier mala informácie o podpore bondingu po pôrode a svoje informácie o podpore bondingu zhodnotila ako veľmi dobré a dostatočné. Aj keď väčšina pôrodných asistentiek, sestier sa považovala za informovaných v problematike podpory bondingu, nemôžeme sa uspokojiť, pretože v našom súbore boli aj pôrodné asistentky a sestry, ktoré skôr nesúhlasili, že majú informácie o problematike, a tiež niektoré zhodnotili, že majú iba čiastočné alebo nedostatočné informácie (tab. 1). Podľa štúdie Mazúchová, Kelčíková, Vasilková (2016) zameranej na informovanosť žien o bondingu bolo zistené, že väčšina žien uviedla, že bola pred pôrodom informovaná o bondingu. Aj keď ide iba o subjektívne posúdenie, ktoré nemusí byť dôveryhodné, je potrebné, aby pôrodné asistentky a sestry boli viac informované ako ženy prichádzajúce na pôrod, pretože v dôsledku nedostatočnej alebo iba čiastočnej informovanosti môže dôjsť k mnohým nedorozumeniam, ktoré môžu mať vplyv na proces bondingu po pôrode. Čiastočne naše obavy z väčšej informovanosti rodiacich žien ako pôrodných asistentiek, sestier sa nám potvrdili v odpovediach na otázku, odkiaľ pôrodné asistentky a sestry najviac získali informácie o podpore bondingu po pôrode, kde niektoré uviedli, že najviac informácií získali na pracovisku práve od rodičiek. Ďalšie respondentky tieto informácie získali v škole, samoštúdiom, internetom, alebo na konferenciách (tab. 2). Bolo by žiadúce vzdelávanie sa pôrodných asistentiek a sestier o tejto problematike, a to zvlášť na vedeckých seminároch, aby disponovali s relevantnými informáciami, ktoré môžu mať vplyv na ich postoje a tiež na správnu realizáciu podpory bondingu po pôrode.

Informácie pôrodných asistentiek, sestier sme sa v štúdii snažili preveriť prostredníctvom otázok zameraných na ich vedomosti. Napriek tomu, že väčšina pôrodných asistentiek a sestier vyjadrila, že v problematike bondingu je informovaná, správnu definíciu bondingu označila len jedna tretina respondentiek (tab. 3). Podľa podobnej českej štúdie správnu definíciu bondingu uviedlo 64,6 % respondentov (Hamanová a kol., 2015), z čoho vyplýva, že informovanosť zdravotníckych pracovníkov v českých pôrodniciach je takmer o polovicu vyššia. Pri hlbšom preskúmaní sme zistili, že vedomosti pôrodných asistentiek a sestier nie sú u všetkých dostatočné, pretože správnu odpoveď o dĺžke trvania podpory bondingu po pôrode (neobmedzene do samoprisatia dieťaťa) označila menej ako polovica respondentiek (tab. 4). Moore et al. (2016) uvádza, že kontakt koža na kožu v ideálnom prípade začína pri narodení a má trvať nepretržite až do konca prvého dojčenia. Môžeme konštatovať, že zrejme práve na nedostatku vedomosti pôrodných asistentiek a sestier zlyháva podpora bondingu po pôrode, čo sa preukázalo v štúdii (n = 2001 žien), podľa ktorej väčšine žien bolo dieťa priložené kontaktom koža na kožu, avšak iba na krátku dobu (1–5 minút) (Mazúchová et al., 2016). Láničková (2013) vo svojej práci uvádza, že u väčšiny opýtaných českých rodičiek (65 %) bol kontakt s dieťaťom umožnený na dobu v priemere 1–1,5 hodiny po pôrode a u 27 % rodičiek trval kontakt s dieťaťom veľmi krátko (10–15 minút).

Mrowetz, Paremská (2013) považujú rolu pôrodnej asistentky a sestry z hľadiska podpory bondingu za nesmierne dôležitú. Pôrodná asistentka sprevádza matku počas celej doby pôrodu aj pred ním, pomáha jej budovať vzťah k jej dieťaťu, a tak podporovať zdravé adaptačné mechanizmy.

Záver

Môžeme konštatovať, že napriek tomu, že pôrodné asistentky a sestry majú pocit, že sú dostatočne informované v problematike bondingu, nie je tomu tak úplne. Je dôležité posilniť informovanosť ďalším vzdelávaním pôrodných asistentiek, sestier v tejto problematike. Podpora bondingu po pôrode by sa mala stať prioritou pre pôrodné asistentky a sestry a prirodzeným prvkom bezprostrednej starostlivosti o rodičku po pôrode. Priloženie dieťaťa na telo matky tesne po pôrode kontaktom koža na kožu si vyžaduje správnu informovanosť, vedomosti, pochopenie významu bondingu, ochotu, zanietenosť a iniciatívu zo strany pôrodných asistentiek a sestier.

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., PhDr. Simona Kelčíková, PhD., Bc. Martina Kovačíková, Ústav pôrodnej asistencie, Jesseniova lekárska fakulta UK, Martin

 

Literatúra:

1. Bergman J, Bergman N. Whose choice? Advocating birthing practices according to baby’s biological needs. The Journal of Perinatal Education. 2013;22(1):8–13

2. Hamanová A, Lamplotová L, Lamková I. Podpora bondingu porodními asistentkami a dětskými sestrami. II. mezinárodní konference Kvalita a její perspektivy: Péče o ženu a dítě. Pardubice: Univerzita Pardubice, 2015, s. 20–30. ISBN 978-80-7395-895-4

3. Marín GMA, Llana MI, López EA et al. Randomized controlled trial of early skin-to-skin contact: effects on the mother and the newborn. Acta Paediatrica. 2010;99(11):1630–1634

4. Mazúchová L, Kelčíková S, Vasilková P et al. 2016. Podpora bondingu po pôrode. Česko-slovenská Pediatrie. 2016;71(4):196–201

5. Mazúchová L, Kelčíková S, Vasilková P. Informovanosť žien o bondingu. Pediatrie pri praxi. 2016;17(2):122–125

6. Moore ER, Bergman N, Anderson GC et al. Early skin-to-skin contact for mothers and their healthy newborn infants. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2016;11(CD003519)

7. Moore ER, Anderson GC, Bergman N et al. Early skin to skin contact for mothers and their healthy newborn infants. Cochrane Database of Systematic Reviews. 2012;16(5)

8. Mrowetz M, Paremská M. Podpora raného kontaktu jako nepodkročitelná norma –chiméra, či realita budoucnosti? Pediatrie pro praxi. 2013;14(3):201–204

9. Láničková H. Podpora bondingu ve Fakultní nemocnici Brno. Bakalářská práce. Brno: Masarykova univerzita, Lékařská fakulta, Katedra porodní asistence, 2013

10. Takahashi Y, Tamakoshi K. Comparison of salivary cortisol, heart rate, and oxygen saturation between early skin-to-skin contact with different initiation and duration times in healthy, full-term infants. Early Human Development. 2011;87(3):151–157

 

Recenzovaly:

PhDr. Ľubica Rybárová, PhD. – Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove
PhDr. Adriana Nemčoková, dipl. p. a. – Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, Nemocnica Rožňava

---

Více o autorce:

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., Ústav pôrodnej asistencie JLF UK v Martine
1992: ukonč. Stred. zdravot. škola Topoľčany; 1997: ukonč. Mgr. štúdium Ošetrovateľstvo, JLF UK; 2000: doplň. pedagog. štúdium na PdF UK; 2003: Kurz Poradenstvo pri dojčení; 2008: ukonč. doktorand. štúdium, odbor Ošetrovateľstvo, JLF UK, Martin; 1997–2002: SZŠ M. R. Štefánika, Martin – učit. odb. predmetov; 2003–2011: UK JLF Martin, Ústav ošetrov. – odborná asistentka; od 2011: UK JLF Martin, Ústav pôrodnej asistencie – odbor. asistentka

 

• tisk
• předplatit si