Povinné sústavné vzdelávanie v ošetrovateľskej praxi sestier

Súhrn: Vývoj v ošetrovateľstve vo veľkej miere ovplyvnili celospoločenské zmeny súvisiace so vstupom do Európskej únie, nevynímajúc ani oblasť vzdelávania. Povolanie sestra patrí medzi regulované povolania s povinnosťou sústavného vzdelávania. Autorky uvádzajú výsledky prieskumu zameraného na postoj sestier v klinickej praxi k problematike povinného sústavného vzdelávania. Konštatujú, že sestry prikladajú dôležitý význam sústavnému vzdelávaniu, no v praxi sú pri jeho realizácii konfrontované rôznymi bariérami.

Kľúčové slová: Ošetrovateľská prax – sestra – povinné sústavné vzdelávanie.

Mandatory continuing education in nursing practice nurses

Summary: Development of the nursing largely influenced the whole society changes associated with accession to the European Union, not excluding of education. The nurse is regulated profession with the obligation of continuing education. The authors present the results of the research, which was focused on the issue of the attitude of nurses in clinical practice with importance on the obligation of continuing education. The nurses attach importance to continuing education, but have a lot of various barriers in nursing practice.
Keywords: Nursing practice – nurse – the obligation of continuing education.

Úvod

Regulované povolanie sestra v rámci povinného sústavného vzdelávania zahŕňa osobné vzdelávanie (štúdium vedeckých a odborných časopisov, učebníc, participácia na výskumných projektoch), vzdelávanie na pracovisku (semináre, prednášky, výmena skúseností), ako aj vzdelávanie na ostatných pracoviskách (kongresy, konferencie, školiace programy, študijné pobyty, distančné vzdelávanie). Systém sústavného vzdelávania je povinný v mnohých krajinách a je prepojený na obnovenie registrácie alebo obnovenie certifikácie odborníkov. Sústavné vzdelávanie sestier výrazným spôsobom prispieva k zvyšovaniu kvality ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj k odstraňovaniu nesprávnych návykov pri jej poskytovaní. Zároveň umožňuje dôslednejšie využívanie najnovších poznatkov a zdokonaľovanie zručnosti. Prínosom sústavného vzdelávania je zároveň profesijný rast každého pracovníka ošetrovateľského tímu, nevynímajúc ani záujem zdravotníckeho zariadenia, ktoré tiež významne prispieva k sústavnému vzdelávaniu pracovníkov (Bernadič, 2007). Cieľom sústavného vzdelávania sestier je kvalita, ktorá by mala byť vždy dosiahnutá. Dôležité je presadzovanie svojich zručností a vedomostí do klinickej praxe, nakoľko inteligencia bez schopnosti a vôle je bezpredmetná a necení sa (Lunterová, 2010).

Ciele prieskumu

Cieľom nášho prieskumu (2016) bolo zistiť postoj sestier v klinickej praxi k problematike povinnosti sústavného vzdelávania. Zároveň identifikovať bariéry, ktoré negatívne ovplyvňujú povinné sústavné vzdelávanie sestier. Tiež u sestier zistiť, aké najčastejšie spôsoby získavania kreditov v rámci sústavného vzdelávania preferujú.

Vzorka respondentov prieskumu

Prieskumnú vzorku tvorilo 50 sestier pracujúcich v ambulantnej a lôžkovej časti. Prieskumu sa zúčastnilo 45 (90 %) žien a 5 respondentov zastupovalo mužské pohlavie (10 %). Počet respondentov vo veku menej ako 30 rokov predstavoval 30 %, vo veku 31–45 rokov 28 %, vo veku 45–55 rokov 30 % a vo veku viac ako 55 rokov sa prieskumu zúčastnilo 12 % respondentov.

Metóda prieskumu

Prieskum sme realizovali prostredníctvom metódy neštandardizovaného dotazníka, ktorý pozostával z 18 položiek rôznej typológie.

Výsledky prieskumu

Analýza jednotlivých položiek dotazníka

 

Tabuľka 1 Vnímanie dôležitosti sústavného vzdelávania v klinickej praxi sestrami

Možnosť odpovede	n početnosť	% percentá
považujem za dôležité	39	78
považujem za menej dôležité	11	22

 

Tabuľka 2 Prehľad najčastejších foriem sústavného vzdelávania sestier

Možnosť odpovede	n početnosť	% percentá
kurzy, stáže	13	26
participácia na výskume	2	4
konferencie	50	100
odborné semináre	50	100
publikačná činnosť	12	24
pedagogická činnosť	3	6

 

Tabuľka 3 Prehľad najčastejšej účasti sestier na odborných podujatiach

Možnosť odpovede	n početnosť	% percentá
aktívna účasť	8	16
pasívna účasť	42	84

 

Tabuľka 4 Prehľad najčastejších bariér pri sústavnom vzdelávaní sestier

Možnosť odpovede	n početnosť	% percentá
konferencie mimo pracoviska	14	28
zamestnávateľ finančne nepodporuje účasť na konferenciách	6	12
nadčasová práca ako deficit	2	4
časový deficit	26	52
problém pri výmene služieb v kolektíve	12	24
finančná náročnosť	8	16

 

Diskusia

Na základe analýzy výsledkov nášho prieskumu konštatujeme, že sestry vnímajú povinné sústavné vzdelávanie za dôležité a uvedomujú si jeho význam pre dosiahnutie kvalitatívnych zmien v ošetrovateľskej praxi. No zistili sme aj fakt, že až 22 % respondentov prieskumu nepovažuje za dôležité sústavne vzdelávanie ako súčasť zvyšovania profesionality sestry (tab. 1), čo hodnotíme ako negatívne zistenie. Zároveň uvádzame, že sestry využívajú rôzne formy povinného sústavného vzdelávania (tab. 2), v rámci ktorých sú výrazne konfrontované mnohými bariérami zo strany kolegov, zamestnávateľa, nevynímajúc ani rodinu (tab. 4). Negatívnym zistením je aj skutočnosť, že sestry sa síce zúčastňujú v rámci povinného sústavného vzdelávania odborných podujatí, no až 84 % opýtaných respondentov preferuje pasívnu účasť ako najčastejšiu formu účasti (tab. 3).

Z toho následne vyplývajú aj finančné bariéry, nevynímajúc oblasť poplatkov spojených s odbornými podujatiami, nakoľko pasívna účasť v rámci odborných podujatí je spoplatnená. Pozitívne je zistenie, že hlavným atribútom pre sestry v rámci výberu účasti na odbornom podujatí predstavuje jeho tematické zameranie a nie početnosť získaných kreditov. Negatívne hodnotíme zistenie, že sestry len minimálne publikujú. Ich publikácie by boli zdrojom významných informácií v podobe rozpracovania zaujímavých kazuistík, ošetrovateľských procesov či postupov u pacientov. Tieto časopisecké alebo knižné zdroje by tiež mohli predstavovať významný prínos pre prepojenie teórie s praxou a následne progres vývoja ošetrovateľstva. Zároveň sme zistili, že sestry sa vo veľkej miere nestotožňujú s udelením sankcií stavovskej organizácie, ktorá však pri ich udeľovaní postupuje podľa platných legislatívnych postupov.

Výsledky nášho prieskumu dopĺňa Drahoňová (2011), ktorá uvádza, že v rámci povinného sústavného vzdelávania sestier sa najčastejšie vyskytujú problémy, akými sú neúplne potvrdenia o účasti na vzdelávacích aktivitách (absencia údajov o časovej dĺžke trvania vzdelávacej aktivity sestry, chýbanie údajov o počte pridelených kreditov, ako aj pečiatka či podpis organizátora vzdelávacej aktivity). Častým javom je aj falšovanie potvrdení o účasti zo strany sestier a neuhradenie manipulačného poplatku či odmietnutie zaplatiť manipulačný poplatok za hodnotenie sústavného vzdelávania. Guľášová (2007) vo svojom prieskume uvádza, že sestry majú predpoklady, aby sa stali nositeľkami zmeny v systéme zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, ako aj v spoločnosti ako celku. Získanie vedomostí a potrebných schopností na zvládnutie zmeny im pomáha rolu sestry zefektívniť. Musia sa podeliť o svoje vedomosti a zručnosti s ostatnými, udržiavať tempo s najnovším vývojom profesie a pokračovať vo vlastnom raste a rozvíjať svoje sebauvedomenie. Gazdíková (2014) uvádza, že sestry pracujúce na ambulanciách strádajú prevažne ponuku odborných podujatí, rovnako im chýba kontakt s inými sestrami pre potrebu výmeny skúseností navzájom.

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov nášho prieskumu navrhujeme nasledujúce odporúčania, akými sú: podporovať sestry zo strany zamestnávateľa, aby sa pravidelne zúčastňovali odborných seminárov nielen pasívnou, ale aj aktívnou účasťou (nižšia finančná náročnosť), vytvárať bezbariérové podmienky sestrám zo strany zamestnávateľa a kolegov na podporu účasti konferencií aj mimo svojho pracoviska, participácia sestier na výskumnej a publikačnej činnosti/kazuistiky z praxe, fotodokumentácia, organizovať pravidelné odborné podujatia pre sestry aj z ambulantnej sféry (predovšetkým zlepšiť informovanosť o ich realizácii), aktívna účasť sestier na odborných podujatiach prezentovaním kazuistík, fotodokumentácií, videozáznamov, účasť sestier na domácich a zahraničných stážach za účelom získavania nových vedomostí, praktických zručností a skúseností s ich následnou aplikáciou do klinickej praxe.

Záver

Ošetrovateľstvo je súčasťou celého komplexu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je dôležité, aby sa o významné pozitívne zmeny v ošetrovateľstve výrazným spôsobom pričinili predovšetkým sestry. Uplatňovanie nových reforiem, inovatívnych postupov v ošetrovateľskej praxi si vyžaduje zo strany sestier komplexnú zmenu, nevynímajúc sféru myslenia, profesionálneho prístupu, komplexného vnímania pacienta a vzájomnej spolupráce celého multidisciplinárneho tímu. Realizácia mnohých zmien v ošetrovateľskej praxi je ovplyvniteľná predovšetkým postojom, prístupom a uplatňovaním sústavného vzdelávania sestier.

PhDr. Mgr. Jana Cinová, PhD., PhDr. Iveta Ondriová, PhD., PhDr. Ľubomíra Lizáková, PhD., PhDr. Andrea Šuličová, PhD., Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, PU v Prešove

Literatúra:

1. Bernadič M et al. Nové trendy v sústavnom vzdelávaní. Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a laboratórnych techník. 2007;13(2):71–72. ISSN 1335-5090

2. Drahoňová I. Výsledky a skúsenosti z hodnotenia sústavného vzdelávania. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2011;9(5):8, ISSN 1336-183X

3. Gazdíková K et al. Špecifiká práce sestry v ambulancii všeobecného lekára. Ošetrovateľsky obzor. 2014. [online]. Dostupné z: http://www.osetrovatelsky.herba.sk/osetrovatelsky-obzor-1-2-2014/specifika-prace-sestry-v-ambulancii-vseobecneho-lekara

4. Guľašová I. Sestra – nositeľka zmeny ako základný predpoklad ďalšieho rozvoja ošetrovateľstva ako autonómnej vednej disciplíny. Revue ošetrovateľstva, sociálnej práce a laboratórnych metodík. 2007;2(3):127–130, ISSN 1335-5090

5. Lunterová J. Vzdelávanie v profesii sestry. Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2010;8(3):12. ISNN 1336-183X

6. Hudáková D. Postoj sestier v klinickej praxi k povinnosti sústavného vzdelávania. Diplomová práca. Konzultant: PhDr. Mgr. J. Cinová, PhD. Prešov: PU v Prešove, FZO, 2016, s. 75

 

Recenzovaly:

Mgr. Eva Klára Novotná – Nemocnice Milosrdných sester sv. Karla Boromejského, Praha

Mgr. Zdeňka Pavelková, Ph.D. – Ústav ošetřovatelství, porodní asistence a neodkladné péče, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích

 

Více o autorce:

PhDr. Mgr. Jana Cinová, PhD., Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, PU v Prešove
1993–1997: SZŠ, Prešov – odbor Všeobecná zdravotná sestra; 1997–2000: Bc. štúdium – odbor Ošetrovateľstvo, UPJŠ v Košiciach; 2000–2004: Mgr. štúdium – odbor Pedagogika, FFPU v Prešove; 2005–2007: PhDr. – rigorózna skúška, odbor pedagogika, FFPU v Prešove; 2007–2010: PhD. – doktorandské štúdium, odbor Ošetrovateľstvo, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava; od 2004: Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, PU – odborný asistent pre študijný odbor Ošetrovateľstvo

 

 

• tisk
• předplatit si