Využitie metódy Snoezelen u pacientov s Alzheimerovou chorobou

Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa realizuje v obzvlášť príjemnom a upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových prvkov, vôní a hudby, pričom jej cieľom je vyvolanie zmyslových pocitov. Celá koncepcia Snoezelen je založená na celostnom prístupe, naplňuje potreby prijatia a porozumenia klienta v atmosfére dôvery a uvoľnenosti.

V Snoezelen sa spájajú terapeutické prvky s prvkami špeciálno-liečebno-pedagogickými, s možnosťou ich prispôsobenia špecifickému postihnutiu (Ponechalová, 2009). Dôležitým faktom pri realizácii koncepcie Snoezelen zostáva uvedomenie si zloženia, odborná pripravenosť a kvalifikácia jednotlivých zamestnancov v pracovnom tíme v rámci konkrétneho zariadenia sociálnych služieb (Tokovská, 2011). V Snoezelen sa prevádza rovnomerná terapia. Ide o multisenzorickú terapiu, prostredníctvom ktorej pôsobia na zmysly rôzne technické zariadenia a pomôcky.

Cez zmysly sa organizmus stimuluje či upokojuje. Dobré zmyslové vnímanie je nesmierne cenným majetkom, ktorý je často považovaný za samozrejmosť. Ľudia sú schopní sa lepšie chrániť pred akoukoľvek ujmou, keď vidia, počujú, cítia, dotýkajú sa a komunikujú (Kabátová, Puteková, 2015). Problémové správanie pacienta s Alzheimerovou demenciou je jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú ošetrovateľskú starostlivosť (Martinková, Botíková, 2014). Väčšina typov demencií je nezvratná. U ľudí nastupuje ochorenie v staršom veku a postupne sa zhoršuje z dôvodu poškodenia mozgu (Balogová, Bramušková, 2016).

Snoezelen pomáha redukovať stres a stereotypné správanie, taktiež znižuje agresívne správanie a formy sebapoškodzovania. Poskytuje nádherné, neobyčajné zmyslové zážitky a podieľa sa na zlepšení a rozvíjaní kognitívnych schopností, koncentrácie, motivácie. Snoezelen u dementného seniora pozitívne vplýva na rozvoj kognitívnych schopností a komunikácie; podporu existujúcich zručností; zlepšenie schopnosti relaxácie a uvoľnenia; zlepšenie koncentrácie; elimináciu nepokoja, agresívneho správania; zníženie pocitu strachu a zlepšenie kvality spánku (Orieščiková, Hrčová, 2013).

Zmyslová aktivizácia je cielená, na potreby orientovaná biografická aktivizácia a celistvá podpora veľmi starých a demenciou postihnutých osôb. Zmyslová aktivizácia osloví zmysly človeka, ktoré sú kľúčom k jeho schopnostiam a zdrojom. Prostredníctvom podnetov znovu vyvoláme spomienky, prebudíme pamäť a umožníme verbálnu a neverbálnu komunikáciu s cieľom uspokojenia potrieb. Za zmyslovú stimuláciu môžeme celkom jednoducho považovať čokoľvek, čo stimuluje jeden z našich piatich zmyslov. Z objektov nájdených okolo domu je veľmi jednoduché vytvoriť nekonečné možnosti stimulácie niektorého alebo všetkých zmyslov. Tiež nezabúdajme, že veci, ktoré nám všetkým prinášajú potešenie – hudba a výtvarné umenie, dobré filmy a zábavný vtip či príbeh, poskytujú potešenie aj ľuďom s demenciou (Vojtová, 2015).

Zraková stimulácia u pacientov s Alzheimerovou chorobou môže zahŕňať svetlo, farbu, tvar či pohyb alebo kombináciu týchto prvkov. Jemné svetlá, kaleidoskopy, farebné maľby, prírodopisné filmy, krásny západ slnka, to všetko sú príklady vizuálnej stimulácie. Niektoré zrakové podnety môžu navyše stimulovať pamäť: západ slnka môže pacientovi pripomenúť spomienku na podobný západ slnka v jeho minulosti. Klasická maľba môže pripomenúť návštevu v múzeu alebo semináre umenia z vysokej školy.

Sluchová stimulácia sa vykonáva najmä prostredníctvom hudby alebo rôznych hudobných, najmä perkusívných nástrojov a spievania. Používa sa relaxačná hudba, klasická hudba, zvuky prírody, detská hudba, rozprávky, ale aj rytmická hudba s variáciou tónov a rytmov. Hrkálky a rôzne hudobné nástroje sú tiež vhodné, najmä vtedy, ak na nich hrá samotný pacient s Alzheimerovou chorobou (Ponechalová, 2009).

Na stimuláciu chuti neexistuje žiadne zvláštne vybavenie, preto je možné po navodení stavu relaxácie jednoducho použiť nápoje a potraviny rôznych chutí. Je vhodné experimentovať s novými jedlami, receptami a novými nápojmi. Podobne ako deti si ani pacient s Alzheimerovou chorobou neobľúbi všetko, čo mu ponúkneme, ale pravdepodobne si každý nájde niekoľko nových obľúbených jedál.

Niektoré z našich najsilnejších spomienok a asociácií spúšťa aróma (čuchová stimulácia). Vôňa, ktorá sa spája s udalosťou alebo momentom v minulosti, nás často prenesie do tohto momentu. Môže však urobiť oveľa viac než len rozhýbať pamäť. Pamäť však povzbudzuje a všetko, čo dokáže obnoviť spomienky, by malo byť dennou súčasťou života človeka s demenciou. Pri čuchovej stimulácii sa využívajú vonné oleje a vône z aromadifuzéry (eukalyptus, levanduľa) alebo reálne objekty (pomaranč, jablko, kvety, škorica a iné).

Všetko, čoho sa dá dotknúť, a všetko, čo sa môže dotknúť nás, môže byť stimulujúce (hmatová stimulácia). Každý pevný objekt má textúru, teplotu, tvar. V kolekcii môžeme mať loptičky hladké alebo drsné, tvrdé či mäkké, chlpaté alebo nie. Hmat zahŕňa tiež rozlišovanie a rozpoznanie teploty, bolesti a pozície tela (propriocepcia). Zoznam vecí, ktoré môžeme použiť na hmatovú stimuláciu u ľudí s Alzheimerovou chorobou, je takmer nekonečný. Každej „veci“, každého objektu v našom svete sa môžeme v určitých medziach dotknúť. Nielen povrch poskytuje hmatovú stimuláciu. Aj teplota sa rozlišuje použitím hmatu. Mokré či suché je hmatová dichotómia. Tiež pocit lepkavosti sa rozlišuje hmatom (Schmid, 2009).

Obrázky z okolia osôb (rodina, priatelia, príroda), známe vône a melódie prebudia u dementného človeka spomienky na jeho život. V prípade, že Snoezelen vykonáva kompetentná osoba s kvalifikáciou v komunikácii s ľuďmi s demenciou v rôznych fázach, možno očakávať, že títo chorí ľudia prežijú pocity, ktoré cítili, keď boli zdraví (Mertens, 2011). Existujú rôzne typy Snoezelen miestností. Od použitých farieb závisí nielen atmosféra miestnosti, ale aj cieľ jej použitia. V bielej miestnosti je možné pomocou projektorov premietať rozmanité efekty na biele steny, podlahu i strop. Je najčastejšie používaná ako voľnočasová aktivita a možnosť relaxácie aj pre klientov. V bielej miestnosti je predovšetkým stimulovaný zrak. Často je kombinovaná biela miestnosť s mäkkou zónou, kde sa môže klient pohodlne uložiť a sledovať projekciu v ľubovoľnej pozícii. Šedá miestnosť je zvukovo izolovaná, minimálne zariadená miestnosť redukujúca podnety, vybavená záťažovou vestou, malou skrýšou a študijným kútikom. Toto prostredie je vhodné pre klientov, ktorí majú problémy s pozornosťou. Klient sa v prostredí chudobnom na podnety môže sústrediť na jednu vec, neruší ho okolie. Terapeut môže lepšie odlíšiť reakcie na jednotlivé vnemy. V tmavej miestnosti je možné premietať efekty s maximálnym možným rozlíšením bez ďalších nežiaducich, rozptyľujúcich zrakových vnemov. Využívaná je predovšetkým ku zrakovej stimulácii (Tichá, 2011).

Vodná zóna na proprioreceptívnu stimuláciu poskytuje podporu človeka a umožní mu hýbať sa spôsobom, ktorý nie je v bežných podmienkach mimo vody možný. Pohyb vo vode je dobrým cvičením a pomáha vyvíjať telesný koncept (Orieščiková, Hrčová, 2013). Telesná nečinnosť je uznávaná v celom svete ako rizikový faktor pre udržanie zdravia, fyzickej a duševnej kondície. Vhodná pohybová aktivita u klientov s Alzheimerovou chorobou má ochranný aj liečebný význam (Puteková, 2015). Zriaďovanie miestností Snoezelen je finančne náročné, preto sa miestnosti u nás budujú zväčša svojpomocne s minimálnym technickým vybavením. Na Slovensku tiež chýbajú možnosti vzdelávania a poradenstva v oblasti Snoezelen, miestnosti sa preto nezriedka využívajú bez potrebných znalostí metodiky a bezpečnostných opatrení, so zredukovaným terapeutickým potenciálom. Preto je potrebné venovať sa tejto problematike. Poukázať na potrebu získavania financií a vedomostí o aplikácii inovatívnych alternatívnych metód do ošetrovateľskej starostlivosti (Ponechalová, 2009). Podstatné postavenie ošetrovateľstva v tejto problematike a úlohu pokročilej praxe v ošetrovateľstve so zameraním na alternatívne metódy, jeho manažment, výskum v oblasti a vzdelávanie špecialistov (Grešš Halász, Tkáčová, 2015).

Preniknúť do spôsobu vnímania a prežívania ľudí trpiacich príznakmi demencie je veľmi ťažké a zložité. Je ale nutné hľadať nové originálne spôsoby terapie, ktoré pomáhajú v starostlivosti o klientov s prejavmi nepokoja a agresie. Tieto nové metódy majú svoju protiváhu oproti reštrikčným opatreniam, ktoré sa často používajú u týchto klientov v inštitúciách poskytujúcich dlhodobú starostlivosť. Aj títo ľudia cez svoje obmedzenia sú rovnako jedineční ako každý iný človek a majú mať možnosť žiť svoj záver života dôstojne a s plným rešpektom k hodnote človeka (Procházková, 2009).

Základom úspešného manažmentu starostlivosti o pacienta s Alzheimerovou chorobou je identifikovanie problémového správania, sledovanie intervencií a nežiaducich účinkov s cieľom maximalizovať psychický a fyzický potenciál pacienta, a tým minimalizovať stres a pracovnú záťaž u zdravotníckych pracovníkov (Martinková, 2014). Cieľom efektívnej starostlivosti je podporiť kvalitu života, ktorá rešpektuje dôstojnosť, identitu a potreby postihnutého i ošetrujúceho (Puteková, 2016). V závere je možné konštatovať, že kvalitná ošetrovateľská starostlivosť je právom každého pacienta a povinnosťou všetkých sestier a zdravotníckeho personálu, ktorí túto prácu vykonávajú (Botíková, Mikulášová, 2015).

Ľubomíra Tkáčová, VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava, Psychiatrická nemocnica, Michalovce
Katarína Lancošová, DP Bl. M. D. Trčku, Michalovce, Psychiatrická nemocnica, Michalovce

Literatúra:

1. Balogov E, Bramušková J. Podvýživa seniorov – príčiny a riziká. In Deinštitucionalizácia sociálnych služieb v kontexte pomáhajúcich profesií. Zborník vedeckých prác z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou v Michalovciach. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2016, s. 8–13. ISBN 978-80-8132-144-3

2. Botíková A, Mikulášová J. Starostlivosť o pacientov vyživovaných enterálnou sondou v intenzívnej starostlivosti. In Bratová A, Zrubcová D (eds.) Sestra – poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti. Bratislava: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2015, s. 34–37. ISBN 978-80-89542-48-2

3. Grešš Halász B, Tkáčová Ľ. Pokročilá prax v ošetrovateľstve. In Cesta k modernímu ošetřovatelství XVII. – recenzovaný sborník příspěvků z odborné konference s mezinárodní účastí. [CD-ROM]. Praha: Fakultní nemocnice v Motole, 2015, s. 19–25. ISBN: 978-80-87347-20-1

4. Martinková J. Hodnotiace nástroje problémového správania u pacientov s Alzheimerovou chorobou. In Cesta k modernímu ošetřovatelství XVI. [CD-ROM]. Praha: Fakultní nemocnice v Motole, 2014, s. 131–135. ISBN 978-80-87347-17-1

5. Martinková J, Botíková A. Problémové prejavy správania u pacientov s Alzheimerovou demenciou. In Věda a výzkum v ošetřovatelství. Brno: Národní centrum ošetřovatelství a nelékařských zdravotníckých oborů, 2014, s. 61–62. ISBN 978-80-7013-570-9

6. Mertens K. Snoezelen für Menschen mit Demenz. [online]. 2011. [cit. 2016-04-22]. Dostupné z: http://www.der-weisse-raum.info/snoezelen-in-der-praxis/snoezelen-demenz.html

7. Orieščiková H, Hrčová J. Snoezelen – iný svet: základná filozofia a zásady budovania multisenzorických miestností. Efeta. 2013;23(3):11–15. ISSN 1335-1397

8. Ponechalová D. Snoezelen. Úvod do tematiky. [online]. 2009. [cit. 2016-04-22]. Dostupné z: http://szsapstrnava.edupage.org/files/snoezelen.pdf

9. Procházková E. Multisenzorická stimulace. Sestra. 2009;8(1–2):12–13. ISSN 1335-9444

10. Puteková S. Senior a pohybová aktivita. In Cesta k modernímu ošetřovatelství XVII. [CD-ROM]. Praha: Fakultní nemocnice v Motole, 2015, s. 59–61. ISBN 978-80-87347-20-1

11. Puteková S. Manažment ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s Alzheimerovou demenciou v domácom prostredí. In Spoločne proti Alzheimerovej chorobe. [CD-ROM]. Piešťany: AkSen – aktívny senior, o. z., 2016, s. 39–44. ISBN 978-80-971833-1-8

12. Kabatová O, Puteková S. Zmyslové zmeny v starobe. In Ošetrovateľská starostlivosť v geriatrii II. Trnava: Typi Universitas Tyrnaviensis, 2015, s. 9. ISBN 978-80-8082-918-6

13. Schmid J. Sensory Stimulation for Alzheimer’s. [online]. 2009. [cit. 2016-04-22]. Dostupné z: http://www.best-alzheimers-products.com/sensory-stimulation-for-alzheimer's.html

14. Tichá K. Metoda Snoezelen. Prohuman – Odborný internetový časopis – sociálna práca, psychológia, pedagogika, sociálna politika, zdravotníctvo, ošetrovateľstvo. [online]. 2011. [cit. 2016-04-22]. Dostupné z: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/metoda-snoezelen

15. Tokovská M. Snoezelen ako voľnočasová aktivita pre seniorov. Efeta. 2011;21(1):22–24. ISSN 1335-1397

16. Vojtová H. Zmyslová aktivizácia osôb so špecifickými potrebami. In Aktivizácia seniorov a nefarmakologické prístupy v liečbe Alzheimerovej choroby – zborník príspevkov z VII. medzinárodnej vedeckej konferencie v Bratislave. Bratislava: Slovenská Alzheimerova spoločnosť Centrum MEMORY n. o., Neuroimunologický ústav SAV, 2015,s. 48–53. ISBN 978-80-971103-3-8

 

Více o autorce:

Doc. PhDr. Ľubomíra Tkáčová, PhD., VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava, Psychiatrická nemocnica, Michalovce
2003–2006: Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo, Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku; 2006–2008: Mgr. štúdium – Ošetrovateľstvo, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave; 2010–2013: doktorandské štúdium, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave; 2013: doktorské štúdium, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave; 2015: Národný ústav celoživotného vzdelávania Bratislava – Lektor ďalšieho vzdelávania, Manažér ďalšieho vzdelávania; 2016: habilitačné konanie – VŠZaSP sv. Alžbety Bratislava; 1999–2010: Zariadenie pre seniorov v Michalovciach – sestra pri lôžku; 2006–2014: Detská psychiatrická ambulancia Michalovce – ambulantná sestra; od 2013: VŠZaSP sv. Alžbety, detašované pracovisko Bl. Metóda D. Trčku v Michalovciach – odborná asistentka; od 2015: VŠZaSP sv. Alžbety, detašované pracovisko Bl. Metóda D. Trčku v Michalovciach – zástupkyňa detašovaného pracoviska pre zdravotnícke odbory

 

• tisk
• předplatit si