Ošetrovateľská starostlivosť o migrantov v utečeneckom tábore Alexandria v Grécku

Fenomén migrácie je súčasťou ľudských dejín už od ich počiatku, no najmä v súčasnej dobe ho možno zaradiť medzi vážne globálne problémy. Problematika migrantov patrí medzi najčastejšie a najdiskutovanejšie problematiky v rámci politického i sociálneho diania, no vo veľkej miere ovplyvňuje i oblasť zdravotníctva, vrátane ošetrovateľstva. V súvislosti s migráciou a s aktuálnou migračnou krízou sa stále viac dostáva do popredia multikultúrne orientovaná ošetrovateľská starostlivosť. Sestra sa stáva dôležitým členom multidisciplinárneho tímu. Príspevok opisuje vlastnú skúsenosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti o migrantov v utečeneckom tábore Veoria a Alexandria v Grécku.

V súvislosti s migráciou a s aktuálnou migračnou krízou sa stále viac dostáva do popredia multikultúrne orientovaná ošetrovateľská starostlivosť (Puteková, Kabátová, 2016). Profesia sestry je nielen mimoriadne náročná fyzicky a psychicky, ale i podnetné a radostné poslanie, ktoré kombinuje profesionálny výkon s ochotou pomáhať ľuďom a pracovať v ich prospech. Prepojenie vedomostí a praktických zručností s hlbokým altruizmom spojené so starostlivosťou je typickým rysom súčasného ošetrovateľstva (Novotný, 2006). Vplyvom migrácie sa zvyšuje podiel pacientov rôznych kultúr, čo samozrejme kladie nové nároky na zdravotnícky personál, vrátane sestier. Sestra musí byť pripravená plniť úlohy odborne, teoreticky aj prakticky v prospech obnovy a podpory zdravia, byť schopná nájsť nové kreatívne prístupy pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a získať nové skúsenosti v rámci profesie (Wiczmándyová, Tkáčová, 2010). Od sestier sa očakáva, že poznajú rôzne kultúry, sú pripravené komunikovať s príslušníkmi iných kultúr, ako aj posudzovať aktuálny zdravotný stav pacienta vrátane potrieb súvisiacich s odlišnou kultúrou a poskytovať kultúrne zhodnú a vhodnú ošetrovateľskú starostlivosť.

Stanový utečenecký tábor mal kapacitu cca 800 migrantov

Utečenecký tábor Alexandria

V gréckom meste Alexandria vznikol stanový utečenecký tábor s kapacitou cca 800 migrantov. Bol vybudovaný v priestoroch armády, ktorá tam stále pôsobí. Zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť poskytujú lekári a sestry zo Slovenska a z Českej republiky. Okrem zdravotníckych profesií sa na starostlivosti podieľali pracovníci logistiky a vodič sanitky zo Slovenska. Zdravotnícky tím spolu s logistami a vodičom prevádzkuje Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave.

Nad celým táborom dohliada grécka polícia a armáda, Červený kríž a Úrad vysokého komisára pre utečencov (UHNCR). Obyvateľmi tábora sú migranti vojnou zmietanej Sýrie, ktorí netrpezlivo čakajú, ako sa vyvinie situácia okolo azylovej politiky, či budú môcť odísť do vysnívaného Nemecka. Ubytovaní sú v stanoch. Sociálne zariadenia sú spoločné. Vonku pred stanmi sa nachádzajú prenosné hygienické zariadenia, tzv. TOI TOI (WC, sprchy). Zdravotnícka a ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje v murovanej budove, kde je vybavená kompletná ambulancia.

V ambulancii sa nachádza vybavenie potrebné na zabezpečenie lekárskej a ošetrovateľskej starostlivosti – dostatočné množstvo liekov (lieky per os, kvapky, masti, roztoky, spraye, infúzne roztoky), prístroje na meranie základných životných funkcií (tlakomery, teplomery, oxymetre), prístroje na meranie kapilárnej glukózy, kapilárneho hemoglobínu, CRP, EKG prístroj, inhalačné sety a resuscitačná súprava. Z jednorazového materiálu vybavenie obsahovalo obväzový materiál (štvorce, obväzy, elastické ovínadlá, náplasti rôznych veľkostí), injekčný materiál (ihly, striekačky rôznych veľkostí, infúzne súpravy, flexily). Urgentné stavy (úrazy, alergické reakcie, rodiace ženy, stavy ohrozujúce život) a špecializované vyšetrenia (gynekologické vyšetrenie, zubné ošetrenia, kolonoskopie), ktoré nebolo možné zvládať v rámci ambulancie, boli prevážané do najbližšej menšej nemocnice v meste Veroia našou sanitkou alebo gréckymi dobrovoľníkmi, ktorí nám boli nápomocní. Ambulancia bola otvorená od pondelka do piatku v čase od 10.00 do 19.00 hod., prípadne dlhšie podľa potreby, v sobotu od 10.00 do 15.00 hod. Po odchode zdravotníckeho tímu a počas nedele v prípade potreby migranti kontaktovali službu gréckej armády, ktorá kontaktovala službukonajúceho lekára. Službukonajúci lekár buď problém vyriešil telefonicky, alebo sa osobne dostavil do utečeneckého tábora.

Tábor bol vybudovaný v priestoroch armády, ktorá tam stále pôsobi

Prenosné hygienické zariadenia, tzv. TOI TOI (WC, sprchy) sa nachádzali vonku pred stanmi

Veľkú skupinu pacientov tvorili deti do 10 rokov

Ošetrovateľská starostlivosť o migrantov

Na ošetrenie prichádzali muži a ženy pomerne v rovnakom zastúpení. Veľkú skupinu našich pacientov tvorili deti od 0 do 10 rokov. Určiť presný vek sýrskeho migranta bolo ťažké, vzhľadom na to, že väčšina z nich nepozná svoj presný dátum narodenia. V takomto prípade sa do knihy pacientov uvádzal dátum 1. 1. a rok. Pre potreby vyšetrenia sa každý migrant preukazoval tzv. zelenou kartičkou, ktorá obsahovala meno, dátum/rok narodenia, identifikačné číslo a číslo izby. Deti sa ošetrovali na identifikačné karty rodičov.

Zdravotné problémy migrantov zo Sýrie sú podobné problémom zvyšku populácie, aj keď u niektorých skupín môžu mať zdravotné problémy vyššiu prevalenciu (Puteková, Kabátová, Krčméry, 2016). Úlohou sestry je posúdiť migranta. Posúdenie je základným kameňom ošetrovateľstva, ktorého cieľom je viesť systematické a integrované hodnotenie. Vyžaduje znalosti a pochopenie súvislosti jednotlivých faktorov. Komplexné posúdenie sestre napomáha odhaľovať skutočné i potenciálne problémy (Martinková, 2015). Najčastejšie zdravotné problémy migrantov zahŕňajú náhodné zranenia, popáleniny, kardiovaskulárne problémy (hypertenzia/hypotenzia), komplikácie súvisiace s tehotenstvom, pôrodom, šestonedelím a kojením, metabolické problémy (diabetes mellitus) a psychické problémy. Kľúčovým problémom býva i prerušenie starostlivosti pri chronických ochoreniach a nedodržiavanie liečebného režimu. U detí sa najčastejšie vyskytovali akútne infekcie horných a dolných dýchacích ciest a hnačky. Vplyvom nedostatočnej hygieny sa u väčšiny detí vyskytovali vši. U väčších detí sme sa často stretávali s odreninami na rôznych častiach tela, zlomeninami (najčastejšie zápästia a členky), ktoré vznikali pri hrách. Krčméry et al. (2015) uvádza, že k najčastejším lekárskym diagnózam utečencov patria zápaly horných dýchacích ciest, zápal pľúc, zápaly kože a mäkkých tkanív vrátane rán a uhryznutí hmyzu. Z neinfekčných ochorení uvádza hypertenziu, nespavosť, diabetes mellitus, celkové vyčerpanie organizmu, depresie a neuropsychiatrické ochorenia súvisiace s dlhodobým stresom. V rámci ošetrovateľskej starostlivosti sme vykonávali kontrolné meranie krvného tlaku u migrantov s hypertenziou a u kolapsových stavov, meranie telesnej teploty u interkurentných a zápalových ochorení, meranie glykémie, stanovovanie hemoglobínu a CRP, ošetrovanie akéhokoľvek narušenia integrity kože (odreniny, otlaky, popáleniny, uštipnutia hmyzom), zabezpečovanie hydratácie u detí a dospelých (rehydratačné perorálne roztoky), aplikácia liekov per os (antipyretiká, analgetiká, antibiotiká), aplikácia kvapiek (do očí, uší), podávanie inzulínu, injekcií i.m., i.v. a podávanie infúznej terapie u dehydratácie a kolapsových stavov.

Mgr. Richard Biely pri práci v tábore

PhDr. Silvia Puteková, PhD., pri práci
fota: Mgr. Richard Biely

Pri samotnom ošetrovaní bolo potrebné dodržiavať zásady multikultúrnej ošetrovateľskej starostlivosti, pretože všetci pacienti boli moslimského vierovyznania. Moslimské vierovyznanie vo veľkej miere ovplyvňovalo i samotnú ošetrovateľskú starostlivosť. Museli sme akceptovať, že moslimský muž rozhodoval za ženu, rešpektovať zahalenie ženy, rešpektovať, ak sa moslimská žena odmietala dať vyšetriť/ošetriť lekárovi mužského pohlavia. Značná časť moslimských mužov má panický strach z injekčných ihiel, pohľad na krv ich privádza takmer ku kolapsom. Veľkým problémom pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti bola jazyková bariéra, pretože takmer všetci migranti komunikovali iba v arabskom jazyku, čo spôsobovalo problémy pri diagnostike ich zdravotných ťažkostí. V rámci komunikácie nám boli nápomocné prekladače v mobilných telefónoch.

Záver

Poskytovanie zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti o migrantov je zložitý proces. Migrant z inej kultúry, iného vierovyznania, bez jazykových kompetencií a svojským postojom k svojmu zdraviu spôsobuje komplikácie pri poskytovaní starostlivosti. Medzi kľúčové problémy, ktoré komplikujú poskytovanie zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, patrí nedostatok vedomostí o liečebnom režime, jazyková bariéra a rôzne kultúrne postoje k zdraviu. Vnímanie zdravia a správanie počas ochorenia sú silne ovplyvnené našim kultúrnym dedičstvom. Je prirodzené, že na ochorenie, zranenie, bolesť, strach reagujeme inak, čo ovplyvňuje i kultúra. Sestra ako dôležitá súčasť multidisciplinárneho tímu má v starostlivosti migrantov významnú úlohu. Okrem dobrovoľníctva a jeho osvety sa preto v súvislosti s migráciou stále viac dostáva do popredia multikultúrne orientovaná ošetrovateľská starostlivosť (Kabátová, Puteková, 2016). Súčasťou tejto starostlivosti je i dodržiavanie ľudských práv a autonómie. Migranti majú plné právo požiadať o lekára určeného pohlavia, požadovať väčšie súkromie a právo na tlmočníka (Martinková, 2016). Aj napriek všetkým problémom, strachu, beznádeji a bezmocnosti, ktoré migranti prežívajú, sú vďační za každú pomoc, každé vyšetrenie/ošetrenie, lieky, či obyčajné pohladenie, úsmev a slová podpory.

Mgr. Richard Biely, Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva; Tropic Team, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety v Bratislave

 

Literatúra:

1. Kabátová O, Puteková S. Úloha sestry v starostlivosti o migrantov. Florence. 2016;XII(3):32–33

2. Krčméry V et al. Respiratory infections after camping in free nature are the current diseases in Migrants to Austria and Germany via Hungary in September 2015: Experience from Röszke and Vámoszabadi. Clinical Social Work. 2015;2(5):39–41

3. Novotný J. Nursing as humanitarian science. Kontakt. 2006;8:1–200. ISSN 1212-4117

4. Martinková J. Ošetrovateľská starostlivosť o migrantov v utečeneckom tábore. Sestra. 2016;15(9–10):18–19. ISSN 1335-9444

5. Martinková J. Fyzikálne posúdenie pacienta vo vyššom veku. In X. celoslovenská konferencia sestier pracujúcich v odboroch vnútorného lekárstva. Bratislava: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, 2015. [CD-ROM]. s. 21. ISBN 978-80-89542-47-5

7. Puteková S, Kabátová O. Nursing care for migrants in a refugee camp Dobová – Slovenia. Clinical social Work and Health Intervention. 2016;1(7):73–75

8. Puteková S, Kabátová O, Krčméry V. Ošetrovateľská starostlivosť o migrantov v utečeneckom tábore Dobová (Slovinsko). Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia. 2016;(2):21–25

9. Wiczmándyová D, Tkáčová Ľ. Sociálno-ekonomický aspekt migrácie sestier. In Vzdelávanie v nelekárskych odboroch – zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: SZU, 2010. s. 62–70. ISBN 978-80-89352-47-0

 

• tisk
• předplatit si