Výskyt malnutrície u hospitalizovaných seniorov

Súhrn: Príspevok sa zaoberá problematikou malnutrície u pacientov vyššieho veku. Na základe dotazníka MNA sme zisťovali výskyt malnutrície u seniorov hospitalizovaných na geriatrickom oddelení. Výsledky prieskumu preukázali malnutríciu u 30,5 % a riziko vzniku malnutrície u 6,1 % skúmaných seniorov. Na základe týchto výsledkov odporúčame skríning a detekciu malnutrície u hospitalizovaných seniorov, ktoré sú nevyhnutné pre zahájenie včasnej liečby a nutričnej podpory.

Kľúčové slová: staroba – výživa – ošetrovateľstvo – malnutrícia – MNA.

The incidence of malnutrition in hospitalized elderly

Summary: The paper deals with the issue of malnutrition in elderly patients. On a questionnaire MNA examined we the prevalence of malnutrition in elderly hospitalized in geriatric departments. The survey results showed malnutrition in 30.5 % and the risk of malnutrition in 6.1 % of surveyed seniors. Based on these results, we recommend screening and detection of malnutrition in hospitalized seniors that are necessary to begin early treatment and nutritional support.

Keywords: age – nutrition – nursing – malnutrition – MNA.

Úvod

Výživa patrí medzi jeden z hlavných faktorov vonkajšieho prostredia, ktorý sa uplatňuje pri vzniku, v prevencii a liečbe ochorení. Je považovaná za základnú biologickú potrebu človeka, dodáva organizmu energiu a látky dôležité pre jeho stavbu a normálne fungovanie.

Význam zdravej výživy a príjem tekutín ovplyvňuje zdravotný stav seniora a zlepšuje jeho kvalitu života (Martinková, 2015). Nedostatočná výživa nie je a nemôže byť považovaná za prirodzený sprievodný znak starnutia. Starší ľudia sú však podvýživou ohrození vzhľadom k multifaktoriálnym okolnostiam: fyziologickým, psychologickým, sociálnym, diétnym a environmentálnym. Sestra preto hrá kľúčovú úlohu v prevencii a zaisťuje včasné intervencie pri výskyte nutričných problémov sledovaním rizikových oblastí a významných známok, ktoré môžu ovplyvniť príjem potravy a tekutín (Pokorná, 2013).

V praxi sa väčšinou pri posudzovaní nutričného stavu pacienta využívajú antropometrické merania, hodnotenie biochemických parametrov, klinické vyšetrenia, získanie výživovej anamnézy a meranie energetického výdaja (Pokorná, 2013; Kozierová et al., 1995). Okrem uvedených vyšetrení možno využiť hodnotiace techniky a nástroje, ktoré majú formu jednoduchých dotazníkov či formulárov. Medzi tieto nástroje patrí aj Mini Nutritional Assessment (MNA) – škála pre hodnotenie stavu výživy, tzv. malý výživový test.

Cieľ

Cieľom prieskumu bolo zistiť výskyt malnutrície u hospitalizovaných seniorov.

Metodika

Na zhodnotenie stavu výživy hospitalizovaných seniorov sme použili nástroj MNA, ktorý zahŕňa štyri hlavné oblasti: antropometrické meranie, celkové hodnotenie, stravovacie návyky a subjektívne posúdenie zamerané na posúdenie vlastného stavu výživy a zdravia. Každá otázka sa hodnotí váženým skóre. Celkové skóre je v rozmedzí od 0 do 29 bodov. Hodnota nad 24 bodov hovorí o normálnom nutričnom stave zdravej osoby. Skóre od 17 do 23,5 boda poukazuje na osoby s rizikom poruchy výživy. Hodnota nižšia ako 17 bodov predstavuje malnutríciu. Výber súboru respondentov bol zámerný. Seniori zaradení do prieskumu museli spĺňať nami určené kritériá zaradenia do výberového súboru. Kritériá zaradenia do prieskumnej vzorky boli: vek 65 a viac rokov, hospitalizácia minimálne 1 týždeň a ochota spolupracovať. Základný súbor tvorilo 82 pacientov, z čoho 62 % bolo žien a 38 % mužov. Vek respondentov sa pohyboval v rozmedzí od 65 do 89 rokov. Samotný zber údajov sme vykonávali osobne v období od decembra 2014 do februára 2015 u pacientov hospitalizovaných na geriatrickom oddelení. Na spracovanie získaných dát sme použili deskriptívnu štatistiku.

Výsledky

Výsledky nášho prieskumu naznačujú, že 52 (63,4 %) skúmaných seniorov vykazuje veľmi dobrý stav výživy. Riziko podvýživy sme zistili u piatich (6,1 %) seniorov a samotná podvýživa bola na základe škály MNA preukázaná u 25 (30,5 %) pacientov vyššieho veku. Výsledky MNA vyhodnotenia sú uvedené v tabuľke 1.

Analýza jednotlivých oblastí hodnotenia MNA u seniorov s podvýživou

Nasledujúca časť je venovaná výsledkom jednotlivých oblastí hodnotenia MNA so zameraním na seniorov s rizikom vzniku podvýživy a s podvýživou (n = 30).

Antropometrické meranie zahŕňalo štyri otázky týkajúce sa hmotnosti a výšky, potrebné na výpočet body mass indexu (BMI), obvodu paže a lýtka a úbytku hmotnosti za posledné 3 mesiace. Výsledky antropometrického merania preukázali, že u 33 % pacientov s podvýživou boli hodnoty BMI nižšie ako 19, avšak až 50 % týchto pacientov malo hodnoty BMI v norme (tab. 2). Pri meraní obvodu stredu ramena sme zistili, že 47 % pacientov malo obvod ramena pod 21 cm, 43 % malo obvod ramena 21–22 cm a 10 % nad 22 cm. Obvod lýtka malo 67 % pacientov pod 31 cm a 33 % malo 31 a viac cm. Zaujímavým zistením bol i fakt, že u viac ako polovice z celkového počtu seniorov nebolo možné zistiť presný údaj o úbytku hmotnosti za posledné 3 mesiace.

Celkové hodnotenie zahŕňalo šesť otázok týkajúcich sa závislosti v IADL, užívania liekov, mobility, psychického stavu, akútneho ochorenia a úrazu a prítomnosti kožných ulcerácií. V skupine respondentov s podvýživou a rizikom jej vzniku bolo 50 % závislých a 50 % nezávislých v inštrumentálnych aktivitách denného života, pričom 37 % bolo upútaných na lôžko či invalidný vozík. Psychický stav bol u 60 % zhodnotený ako normálny, preležaniny, vredy predkolenia či iné ulcerácie boli preukázané u 17 % pacientov. Za hodnotné považujeme výsledky súvisiace s užívaním liekov a akútnym ochorením, ktoré sú uvedené v tabuľke 3 a 4.

Oblasť stravovacích návykov zahŕňala šesť otázok týkajúcich sa počtu jedál v priebehu dňa, druhu jedla, množstva tekutín a rozsah pomoci pri stravovaní. Až 77 % pacientov uviedlo, že sa stravuje 3 a viac krát denne, pričom mäso, vajcia, mliečne výrobky konzumuje 67 % opýtaných iba jedenkrát denne, ovocie a zeleninu konzumuje denne len polovica (50 %). Denný príjem tekutín bol u 40 % seniorov nad 1000 ml, u 53 % od 600 do 1000 ml a u 7 % pod 600 ml. Stratu chuti do jedla pocítilo za posledné tri mesiace 53 % opýtaných výrazne, 40 % len mierne a zvyšných 7 % vôbec. Pri hodnotení schopnosti najesť sa sme dospeli k záverom, že u 17 % seniorov je pomoc pri jedle nutná, 40 % sa naje samo, ale s problémami, 43 % sa dokáže najesť samostatne, bez problémov.

Subjektívne posúdenie obsahovalo dve otázky zamerané na posúdenie vlastného stavu výživy a zdravia. Z odpovedí vyplynulo, že iba 3 % seniorov sa hodnotia ako podvýživení. Až 77 % to posúdiť nevedelo a zvyšných 20 % odpovedalo, že žiadne problémy nemá.

Diskusia

Príjem potravy a tekutín zaznamenáva so zvyšujúcim sa vekom podstatné zmeny dané súborom fyziologických, psychologických, sociálnych a ekonomických faktorov. Výsledky populačných štúdií medzi seniormi udávajú zvýšené riziko vzniku porúch výživy a hydratácie u 65 % seniorov žijúcich v prirodzenom domácom prostredí a až u 90 % seniorov hospitalizovaných či inštitucializovaných (Kubešová, Weber, 2008). V civilizovaných krajinách dochádza k dvom tretinám úmrtí v súvislosti so stravovacími návykmi. Veľký podiel tvoria ľudia obézni, ale bohužiaľ i ľudia s podvýživou (Holmerová et al., 2007). Význam výživy je v patogenéze geriatrickej krehkosti kľúčový. Malnutrícia sa vyskytuje u 20–80 % hospitalizovaných seniorov, zvyšuje výskyt komplikácií, predlžuje pobyt a zvyšuje náklady (Topinková, 2003). Holmerová et al. (2007) uvádza, že u 70 % chorých, ktorí prichádzajú do nemocnice s rôznym stupňom malnutrície, sa ich stupeň zhorší. Ak sa nepristúpi k liečbe umelou výživou, dochádza až u 4 % pacientov k závažným komplikáciám vedúcim k smrti. Pokročilá malnutrícia sa v starobe vyskytuje až v 50 %. Našim prieskumom sme zistili výskyt malnutrície u seniorov hospitalizovaných dlhšie ako jeden týždeň na geriatrickom oddelení v 30,5 % a riziko vzniku malnutrície u 6,1 % seniorov.

Podľa Topinkovej (2003) medzi najčastejšie príčiny malnutrície v starobe patrí:

M – malabsorbcia, maldigescia pri ochoreniach GIT,

A – anorexia, zníženie hmotnosti,

L – lieky – polypragmázia, anorektický efekt niektorých farmák,

N – nákup, nedostupnosť stravy, nevhodné stravovacie návyky

U – ústa (orálne zdravie, zubné náhrady), problémy s hryzaním a prehĺtaním,

T – tyreopatia (hypertyreóza),

R – rezidentná starostlivosť (chorí v dlhodobej ústavnej starostlivosti),

I – IADL závislosť,

C – cholesterol (nízky obsah cholesterolu v diéte),

E – emócie (depresia), ekonomika (nedostatok financií).

V súvislosti s výsledkami nášho prieskumu je nutné zdôrazniť najmä polyfarmakoterapiu a výskyt akútneho ochorenia. Zdravotný stav do značnej miery ovplyvňuje stravovacie návyky a celkový stav výživy. Mnohé chorobné procesy či ochorenia majú negatívny vplyv na schopnosť prijímať a spracovávať potravu. Jedná sa najmä o ochorenia dutiny ústnej, zápalové a nádorové ochorenia tráviaceho systému, žlčové kamene, ochorenia pečene, pankreasu či klinické prejavy ochorení ako nauzea, zvracanie, hnačka a bolesť. Lieky najmä pri ich nadmernej konzumácii napomáhajú k rozvoju deficitu výživy, môžu meniť chuť do jedla, narušiť jej vnímanie, interferovať s resorpciou či exkréciou výživných látok (Kozierová et al., 1995). Ako významný faktor vzniku malnutrície u seniorov žijúcich v prirodzenom domácom prostredí je potrebné zdôrazniť vplyv zlej finančnej situácie. Puteková, Martinková, Boroňová (2015) píšu, že funkciu tráviaceho traktu u seniorov ovplyvňuje aj kvalita potravín, ktorá je vo veľkej miere ovplyvnená aj ekonomickou situáciou.

Zdravotný stav pacienta ovplyvňuje výživu, ale platí to aj naopak – výživa ovplyvňuje zdravotný stav seniora. Malnutrícia vedie k množstvu komplikácií, ktoré ovplyvňujú prognózu chorého seniora. Znížením svalovej sily, vrátane dychového svalstva, dochádza k hypoventilácii a vzniku pľúcnych infekcií. Prispieva k tomu i porucha imunitného systému, ktorá môže vyústiť do bronchopneumónie, močovej infekcie až septického stavu. Malnutrícia môže spôsobovať zhoršenie motility čreva, zhoršenie črevnej bariéry a v dôsledku toho i translokáciu baktérií do krvného obehu. Znížená koncentrácia plazmatických bielkovín vedie k poklesu onkotického tlaku plazmy. Vznikajú opuchy, porušený je transport železa, kortizolu a liekov. S poklesom bazálneho metabolizmu, poklesom tvorby a koncentrácie trijódtyronínu dochádza k poklesu termoregulácie, ktorá sa prejavuje znížením telesnej teploty a zimomravosťou. V dôsledku nedostatku vitamínov a stopových prvkov môže dôjsť k postihnutiu krvotvorného systému a k rozvoju anémie či pancytopénie (Holmerová et al., 2007). U staršej populácie často nachádzame mnohopočetnú patológiu, polymorbiditu, poruchy mobility, kognitívne poruchy a ďalšie zdravotné problémy, obmedzenú fyzickú zdatnosť a sebestačnosť. Významná je tiež spoluúčasť už spomínaných sociálnych a environmentálnych faktorov. Preto sa v geriatrii, viac než v iných odboroch, zdôrazňuje potreba komplexného zhodnotenia prítomnosti ochorení, obmedzení a rizík (Topinková, Neuwirth, 1995). Vzhľadom na časté poddiagnostikovanie prítomných patológií a nedostatočné signalizovanie problémov zo strany chorého sa odporúča aktívny prístup a skríning rizikových seniorov umožňujúci včasné odhalenie a liečbu malnutrície.

V súvislosti s prevenciou a liečbou malnutrície sa ako jedna z najvhodnejších možností javí nutričná podpora. Starnovská (2011) ju definuje ako súčasť komplexnej liečby seniorov, ktorej cieľom je dlhodobo udržať uspokojivý stav výživy a vyrovnaný stav vnútorného prostredia pacienta, ktorý nutričnú podporu vyžaduje.

Nutričná starostlivosť je založená na individuálnych nutričných potrebách a preferenciách každého pacienta. Všetci pacienti, ktorí sú podvyživení alebo v riziku vzniku podvýživy, by mali mať plán nutričnej starostlivosti. Každý navrhovaný úkon alebo intervencia majú byť plánované a dokumentované v pláne nutričnej starostlivosti rovnakým spôsobom, ako je zaznamenávaná ostatná liečba v lekárskej alebo ošetrovateľskej dokumentácii.

Záver

Výživa a hydratácia hrá v starostlivosti o geriatrického pacienta veľmi významnú úlohu. Správna výživa a dostatočná hydratácia ovplyvňuje celkový stav organizmu, telesnú a duševnú výkonnosť, odolnosť voči infekcii, lepšie zvládanie stresu či rýchlejšie hojenie rán. Správna výživa má všeobecne pozitívny vplyv na kvalitu života seniorov. Preto by malo byť hodnotenie stavu výživy seniorov neoddeliteľnou súčasťou komplexného posúdenia staršieho pacienta. Jedným z najvhodnejších nástrojov pre detekciu stavu výživy hospitalizovaných seniorov je formulár MNA. Vzhľadom na výsledky nášho prieskumu preto odporúčame posudzovať stav výživy seniorov hospitalizovaných v nemocniciach a zariadeniach pre seniorov alebo nesebestačných seniorov v domácej starostlivosti a na základe tohto posúdenia stanoviť presné a individualizované intervencie, zamerané na zlepšenie ich nutričného stavu.

K prvotným intervenciám by malo patriť:

• multidisciplinárna spolupráca – lekár, sestra, nutričný terapeut, fyzioterapeut, rodina ai.,
• starostlivosť o ústnu dutinu a orálne zdravie,
• podpora príjmu stravy per os: pri podávaní stravy zabezpečiť dostatku času, vhodnú polohu a prostredie, kompenzačné pomôcky, zistiť obľúbené potraviny,
• pravidelné váženie pacientov,
• vedenie záznamu o množstve a druhu prijatej potravy.

PhDr. Oľga Kabátová, PhD., Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave
Bc. Mária Gurínová, študent, Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave

 

Literatúra:

1. Holmerová I, Jurašková B, Zikmundová K et al. Vybrané kapitoly z gerontologie. Praha: Gema, 2007

2. Kozierová B et al. Ošetrovateľstvo 1.2. Martin: Osveta, 1995, 1474 s.

3. Kubešová H, Weber P. Poruchy příjmu potravy ve stáří. Interní medicína. 2008;10(2):64–68

4. Martinková J. Význam výživy u seniora s demenciou. In Nové trendy v ošetrovateľstve II. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, 2015, s. 39–40

5. Pokorná A et al. Ošetřovatelství v geriatrii. Hodnoticí nástroje. Praha: Grada, 2013

6. Puteková S, Martinková J, Boroňová J. Kontaminovaná potravina ako rizikový faktor infekcie u seniorov In XIX. Slovensko-český kongres o infekčních chorobách. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU, 2015, s. 84

7. Topinková E, Neuwirth J. Geriatrie pro praktického lékaře. Praha: Grada, 1995

8. Topinková E. Využití standardizovaných škál pro hodnocení stavu výživy u starších nemocných. Česká geriatrická revue. 2003;1(1):6

 

Recenzovaly:

Mgr. Helena Michálková, Ph.D. – Ústav ošetřovatelství, porodní asistence a neodkladné péče, Zdravotně sociální fakulta, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
PhDr. Jana Novotná, Ph.D. – Katedra sociální práce, Vysoká škola polytechnická Jihlava

 

Více o autorce:

PhDr. Oľga Kabátová, PhD., Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva, Trnava
2002–2006: Stredná zdravotnícka škola Trnava – odbor Zdravotnícky asistent; 2006–2009: Bc. štúdium – Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnava; 2009–2011: Mgr. štúdium – Masarykova univerzita, Lekárska fakulta, Brno, program Špecializácia v zdravotníctve, odbor Ošetrovateľská starostlivosť v gerontológii; 24. 4. 2014: rigorózna skúška v odbore Ošetrovateľstvo – TU, Trnava, 2011–2014: doktorandské štúdium v odbore Ošetrovateľstvo – Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva; 2014–2015:Fakultná nemocnica Trnava – sestra pri lôžku; od 2015: FZaSP TU, Katedra ošetrovateľstva – odborný asistent ; od 2015: Liečebňa dlhodobo chorých, Hlohovec – sestra pri lôžku

 

• tisk
• předplatit si