Úloha sestry v starostlivosti o migrantov

Problematika migrácie a migrantov v súčasnosti patrí medzi najčastejšie diskutované problematiky v rámci politického a sociálneho diania. Vo veľkej miere však ovplyvňuje i oblasť zdravotníctva. Príspevok predkladá vlastnú skúsenosť sestier s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti migrantom v utečeneckom tábore Dobová v Slovinsku.

Človek sa obvykle cíti dobre medzi svojimi blízkymi, tam, kde sa narodil, vyrástol a kde sa cíti ako doma. Nie vždy vo svojej rodnej krajine však môže zostať. Každý rok milióny mužov, žien a detí na Zemi opúšťajú svoje domovy a prekračujú hranice krajín v snahe nájsť väčší pocit istoty pre seba a svoje rodiny. Rozhodnutie odísť môže byť dobrovoľné alebo nútené. Niekedy je cieľom nájsť úrodnejšiu poľnohospodársku pôdu alebo lepšiu prácu. Niektorí musia opustiť svoje domovy v dôsledku prírodnej katastrofy a niektorí musia utekať, aby si zachránili holý život (Kuševová, 2012). Problematika utečencov predstavuje nový fenomén, ktorý si bude vyžadovať čoraz väčšiu pozornosť ako zo strany sociálnych, tak zdravotníckych pracovníkov. Sestra ako dôležitá súčasť multidisciplinárneho tímu má v starostlivosti o tieto osoby významnú úlohu.

Analýza problematiky

Ošetrovateľstvo je nielen mimoriadne náročné povolanie, ale i podnetné a radostné poslanie, v ktorom sa spája majstrovstvo odborných výkonov s ochotou pomáhať ľuďom a pracovať v ich prospech. Prepojenie odborných vedomostí a praktických zručností s hlbokým altruizmom prejavujúcim sa v láskavej starostlivosti o človeka je typickou črtou súčasného ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo je veda, ale i umenie zároveň (Novotný, 2006). Dobrá sestra dokáže plniť viaceré funkcie a poslania, je schopná hľadať nové tvorivé prístupy pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti a získavať nové skúsenosti pri vykonávaní svojej profesie (Wiczmándyová, Tkáčová, 2010). V dňoch 25.–27. 12. 2015 a 4.–7. 2. 2016 bolo našim hlavným poslaním dobrovoľne pomáhať ľuďom s ťažkým osudom – utečencom, migrujúcim cez Slovinsko do Rakúska a Nemecka. Pričiniť sa vlastnou rukou o túto pomoc nám bolo umožnené prostredníctvom Tropic Teamu Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety pod vedením pána profesora Krčméryho.

Migranti prichádzali do nášho stanoviska, utečeneckého tábora v obci Dobová v Slovinsku, zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. V obci Dobová, kde sa nachádza hlavný priechod na slovinsko-chorvátskej hranici, sa denne zaregistruje 3000–5000 migrantov, odkiaľ väčšinu z nich prevezú vlakom do obce Šentilj na severovýchode Slovinska, pri ktorej sa nachádza hlavný železničný hraničný priechod do Rakúska. Po registrácii im humanitárni pracovníci poskytujú jedlo, šatstvo a zdravotnú starostlivosť. Zdravotná pomoc je poskytovaná Tropic Teamom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a dobrovoľníkmi z radov lekárov, sestier či medikov. Tímy dobrovoľníkov sa v tábore obmieňajú v 4-dňových intervaloch. Zdravotná starostlivosť a ošetrenie sú poskytované v špeciálnom vyhrievanom stane. Vybavenie stanu je na podmienky poľnej nemocnice nadštandardné, okrem základného zdravotníckeho vybavenia a materiálu (obväzový materiál, tlakomery, teplomery, oxymetre, glukomery, injekčný materiál, lieky ai.) sme mali k dispozícii i EKG prístroj, defibrilátor, USG prístroj či vlastnú sanitku na prevoz ťažko chorých pacientov do nemocnice. Ako sestry dobrovoľníčky sme pracovali v denných a nočných službách. V jednej službe sme ošetrili približne 130–150 pacientov, pričom ženské a mužské pohlavie bolo zastúpené približne rovnomerne. Veľký počet našich pacientov tvorili deti i ženy vo vysokom štádiu tehotenstva. Stanoviť presné vekové rozmedzie ošetrených bolo ťažké, pretože väčšina z nich nepozná svoj presný dátum narodenia.

Krčméry et al. (2015) zistili, že k najčastejším lekárskym diagnózam utečencov patria zápaly horných dýchacích ciest, zápal pľúc, zápaly kože a mäkkých tkanív vrátane rán a uhryznutí hmyzu. Z neinfekčných ochorení to bola hypertenzia, nespavosť, diabetes mellitus, celkové vyčerpanie organizmu, depresia a neuropsychiatrické ochorenia, súvisiace s dlhodobým stresom. V našom prípade sme sa stretávali najmä s pacientmi so zápalmi horných dýchacích ciest, ktorými trpeli z veľkej časti deti, ďalej to boli pacienti s celkovou vyčerpanosťou a kolapsovými stavmi, pacienti s poruchou vyprázdňovania stolice v zmysle hnačky i zápchy, pacienti s vyvrtnutými členkami či pacienti s ranami na dolných končatinách spôsobenými omrzlinami či otlakmi. Spektrum najčastejších sesterských diagnóz, s ktorými sme sa stretávali v čase nášho pôsobenia v utečeneckom tábore, uvádzame v tabuľke 1.

V rámci ošetrovateľskej starostlivosti sme vykonávali meranie základných vitálnych funkcií (krvný tlak, pulz, telesná teplota, saturácia O₂), meranie glykémie, ošetrovanie a preväzovanie rán (rezné, tržné rany, omrzliny, otlaky), hydratáciu pacientov (rehydratačné perorálne roztoky), podávanie liekov per os (analgetiká, antibiotiká, antipyretiká), podávanie subkutánnych (inzulín) a intramuskulárnych injekcií či podávanie infúznej terapie. Jednotlivé ošetrovateľské intervencie boli vykonávané na základe indikácie alebo v spolupráci s lekárom.

Pri samotnom ošetrovaní bolo nutné dodržiavať zásady multikultúrnej starostlivosti, pretože väčšina pacientov bola moslimského vierovyznania. Stretli sme sa s odmietaním moslimských žien nechať sa vyšetriť/ošetriť zdravotníkom mužského pohlavia. Častým problémom bola i jazyková bariéra, pretože nie všetci migranti hovorili anglicky, čo spôsobovalo problémy pri diagnostike ich zdravotných ťažkostí. V takýchto prípadoch nám bol zabezpečený tlmočník. V rámci komunikácie nám boli veľmi nápomocné tzv. komunikačné karty, na ktorých nám pacient mohol svoj zdravotný problém ukázať. Hoci je v súčasnosti, najmä v súvislosti s medializáciou a prezentovaním negatívnych skúseností s migrantmi, verejná mienka skôr protiutečenecká, naša skúsenosť je iná. V rámci našej misie sme sa nestretli s jediným prejavom agresivity. Práve naopak. Napriek strachu, beznádeji a bezmocnosti, ktoré veľakrát utečenci prežívali, boli títo ľudia vďační za každú pomoc – za každé vyšetrenie, liek, či obyčajné pohladenie a slovo podpory.

Záver

Názory verejnosti na utečencov sú rôzne: utečenci stoja náš štát veľa peňazí, utečenci nám berú pracovné príležitosti, utečenci sa výrazne podieľajú na zvýšení kriminality, utečenci sú zdrojom cudzích chorôb a ochorení. Je si však potrebné uvedomiť, že nikto sa nestane rád alebo si nevyberie byť utečencom. Sestra ako dôležitý článok multidisciplinárneho tímu si má ceniť pacienta s jeho náboženským presvedčením, životnou hodnotou, zvykmi a pri ošetrovaní sa má usilovať vytvárať podmienky, ktoré vyhovujú jeho individuálnym potrebám. V súčasnosti sa od sestier očakáva, že budú poznať rôzne kultúry, budú pripravené na komunikáciu s príslušníkmi iných kultúr, ako aj hodnotiť aktuálny zdravotný stav pacienta vrátane potrieb súvisiacich s odlišnou kultúrou a poskytovať kultúrne zhodnú a vhodnú starostlivosť (Dobsonyová, Jankechová, Kollárová, 2015). Okrem dobrovoľníctva a jeho osvety sa preto v súvislosti s migráciou stále viac dostáva do popredia multikultúrne orientovaná ošetrovateľská starostlivosť.

PhDr. Oľga Kabátová, PhD., PhDr. Silvia Puteková, PhD., Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva, Trnava

Literatúra:

1. Dobsonyová A, Jankechová M, Kollárová L. Manažment ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta s inou kultúrou. In Hulková V (ed.) Ošetrovateľstvo naprieč kultúrami. Zborník. Piešťany: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2015, s. 54–60

2. Krcmery V et al. Respiratory infections after camping in free nature are the current diseases in Migrants to Austria and Germany via Hungary in September 2015: Experience from Röszke and Vámoszabadi. Clinical Social Work. 2015;2(5):39–41

3. Kriglerová EG a kol. Migranti – nový pohľad na staré problémy: Multikulturalizmus a kultúrna integrácia migrantov na Slovensku. Bratislava: Centrum pre výskum etnicity a kultúry, 2009

4. Kuševová S. Úloha sestry v záchytnom tábore. In Wiczmándyová D, Tkáčová Ľ (eds.) Multikultúrny dialóg v pomáhajúcich profesiách. Zborník. Michalovce: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2012

5. Novotný J. Nursing as humanitarian science. Ošetřovatelství. 2006;8:1–200

6. Wiczmándyová D, Tkáčová Ľ. Sociálno-ekonomický aspekt migrácie sestier. Vzdelávanie v nelekárskych odboroch – zborník príspevkov zo 4. medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: SZU, 2010

 

• tisk
• předplatit si