Postoje k očkovaniu u vybranej skupiny rodičov

Súhrn: V poslednom čase sme svedkami silnejúcich antivakcinačných aktivít, ktoré rozširujú vedecky nepodložené správy o neúčinnosti, či dokonca škodlivosti očkovania. Rodičia tak podľahnú strachu a rozhodnú sa svoje deti neočkovať, mysliaci si, že tak dieťa chránia. Príspevok mapuje postoje rodičov k očkovaniu prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie. Analýzou dát konštatujeme, že u 94,1 % respondentov prevažoval kladný postoj k očkovaniu. O povinnosti očkovania deti vedelo 61,8 % rodičov. Zistili sme, že medzi faktormi, ktoré ovplyvňujú postoj rodičov k očkovaniu, sú pohlavie, vzdelanie, vek respondentov, cena vakcíny, nevedomosť, nízka informovanosť o očkovaní zo strany zdravotníckych pracovníkov, očkovací kalendár, názor iných rodičov a názor lekára. Považujeme za dôležité odovzdávať najnovšie odborné a pravdivé informácie o očkovaní rodičom prostredníctvom zdravotníckych pracovníkov, lekárov a sestier. Len tak je možné vyvrátiť mýty spojené s touto problematikou.

Kľúčové slová: Očkovanie – vedomosti – sestra – postoje rodičov – bariéry – očkovania.

Attitudes toward vaccination among a selected group of parents

Summary: Recently, we are witnesses intensifying against vaccination activities that expand scientifically unsubstantiated reports of ineffectiveness or even harmful effects vaccination. So parents succumb to the fear and decide not to vaccinate their children, thinking that as a child to protect. The contribution maps parental attitudes to vaccination, through a questionnaire of our own design. Data analysis state that the 94.1 % of respondents prevailed positive attitude to vaccination. 61.8 % of parents knew about the obligation of children vaccination. We found that among the factors that affect parental attitudes to vaccination are gender, education, age of the respondents, the price of the vaccine, ignorance, low awareness of vaccination by health professionals, vaccination calendar, the opinions of other parents and the medical establishment. We consider it important to pass on the most recently expert information about vaccination to parents through health workers, doctors and nurses. The only way to disprove the myths connected with this issue.
Keywords: Vaccination – knowledge – nurse – parental attitudes – barriers of vaccination.

 

Úvod

Očkovanie patrí medzi významné objavy histórie medicíny a v súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších tém odbornej verejnosti, ale i rodičov. Na Slovensku je očkovanie riadené zákonom NR č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Očkovací kalendár, ktorý je platný na území Slovenskej republiky, bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s § 5 zákona č. 355/2007 Z. z. Vyhláška rozdeľuje očkovanie na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek; povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz; očkovanie osôb cestujúcich do cudziny a z cudziny; očkovanie osôb na vlastnú žiadosť a povinné mimoriadne očkovanie. Povinné očkovanie detí je hradené štátom a pokiaľ ho rodič u dieťaťa odmietne, je sankcionovaný pokutou. V prípade odporúčaného očkovania sa každý rodič dieťaťa rozhoduje sám na základe informácií a vedomostí o očkovaní (Malovecká, Lehocká, Mináriková, Foltán, 2014). Treba však upozorniť na ohrozenie úspechov v očkovaní zo strany rôznych kampaní, ako napríklad kampaň za slobodnú voľbu očkovania. Takéto antivakcinačné aktivity sa v posledných rokoch objavujú nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Ich hlavným cieľom je zneistiť a vytvoriť pochybnosti o význame a potrebe očkovať. Tieto aktivity boli a sú ovplyvňované viacerými skutočnosťami. Dávajú napríklad do súvislosti s očkovaním závažné poruchy zdravia, hlavne neurologické, ako napríklad vznik autizmu po očkovaní proti osýpkam, syndróm náhleho úmrtia dojčiat po očkovaní proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu, hoci viaceré spoľahlivé štúdie tieto pseudoargumenty vyvrátili (Krausová, 2013).

 

Cieľ

Cieľom prieskumu bolo zmapovať informovanosť rodičov o očkovaní u detí a identifikovať faktory, ktoré ovplyvňujú postoj rodičov k očkovaniu.

 

Metodika

K identifikácii vedomostí a postojov rodičov k očkovaniu sme použili kvantitatívnu metódu zberu údajov prostredníctvom dotazníka vlastnej konštrukcie, ktorý obsahoval 16 položiek. V prvých troch otázkach sme zisťovali demografické údaje – pohlavie, vzdelanie a vek respondentov. Ďalšie otázky z dotazníka boli zamerané na informovanosť respondentov o očkovaní, postoje rodičov k očkovaniu a na zistenie faktorov ovplyvňujúcich postoj rodičov k očkovaniu. Zber dát sme realizovali v decembri 2015 a januári 2016. Kritériom výberu respondentov pre prieskumnú vzorku boli rodičia, ktorých dieťa navštevovalo materskú školu v Zubrohlave, bez rozdielu pohlavia, veku, vzdelania, ktorí súhlasili s vyplnením dotazníka a boli ochotní spolupracovať na prieskume. Výberový súbor tvorilo 34 respondentov s dvomi homogénnymi skupinami, 17 mužov a 17 žien (100 %). Najväčšie zastúpenie respondentov vzhľadom na vek predstavovalo 11 žien vo veku 31–40 rokov (64,7 %) z celkového počtu opýtaných a 9 mužov v tom istom vekovom rozlíšení (52,9 %) z celkového počtu opýtaných. Druhou najpočetnejšou skupinou respondentov boli muži a ženy vo veku 41 a viac rokov. Mužov bolo 5 (29,4 %) z celkového počtu opýtaných a ženy boli 3 (17,6 %) z celkového počtu opýtaných. Najmenšiu skupinu respondentov tvorili muži a ženy vo veku 26–30 rokov – 2 (5,9 %) z celkového počtu opýtaných. Druhou najmenšou skupinou boli muži a ženy vo veku 18–25 rokov, čo predstavovalo štyroch rodičov (11,8 %) z celkového počtu 34 (100 %) opýtaných respondentov.

Úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou dosiahlo 16 respondentov (47 %). Vysokoškolské vzdelanie uviedlo 9 (26,5 %) respondentov. Stredoškolské vzdelanie bez maturity uviedlo 5 (14,7 %) respondentov. Štyria respondenti muži označili svoje vzdelanie ako základné (11,8 %) a žiadna zo žien neoznačila túto možnosť. Získané informácie sme spracovali pomocou jednorozmernej deskriptívnej štatistiky, absolútnej a relatívnej početnosti. Za limity prieskumu považujeme neochotu respondentov spolupracovať na prieskume.

 

Výsledky

Dojem, že očkovanie vo svete nie je nutné, vyvoláva aktuálna priaznivá situácia vo výskyte infekčných ochorení. Tento pocit u širokej verejnosti potvrdzuje účinnosť očkovania a ochranu detí pred nákazami a taktiež bezpečnosť vakcín (Kovács, 2010). Z výsledkov prieskumu sme zistili, že úplný súhlas s tvrdením, že očkovanie je najúčinnejšia forma prevencie, vyjadrilo 15 (44,1 %) opýtaných rodičov. Úplný nesúhlas vyjadrili 3 (8,8 %), a to dvaja muži a jedna žena. Respondenti pri tvrdení, že očkovanie je zbytočné, vyjadrili skôr nesúhlas s tvrdením, a to 13 (38,2 %) zo všetkých 34 respondentov. Úplný nesúhlas vyjadrilo 11 (32,4 %) respondentov, 4 (11,7 %) muži a 7 (20, 5 %) žien. Na stranu súhlasu sa priklonilo 10 (29,4 %) respondentov. Nesúhlas s tvrdením, že kvôli negatívnym skúsenostiam dieťa očkovať nedá, vyjadrilo 29 (85,3 %) rodičov. Chorobu ako dôvod na odmietnutie očkovania uviedlo 31 (91,1 %) respondentov. S tvrdením, že očkovanie je nedostatočná ochrana pred infekciou, vyjadrilo úplný súhlas 6 (17,6 %) rodičov. S tvrdením, že rodičia majú byť tí, ktorí rozhodnú o očkovaní dieťaťa, bolo stotožnených 14 (41,2 %) rodičov a dvaja (5,9 %) úplne nesúhlasili. Dvanásť (35,2 %) žien a 11 (32,3 %) mužov (67,6 %) úplne súhlasili, že povinné očkovanie by nikdy nemalo byť zrušené. Úplný nesúhlas s výrokom, že nepovinné očkovanie je zbytočné, povinné očkovanie môjmu dieťaťu stačí, vyjadril iba jeden muž (2,9 %) zo všetkých rodičov. Úplný súhlas s výrokom, že pri nepovinnom očkovaní ma zaujíma cena vakcíny, sa rozhodlo prideliť 15 rodičov (44,1 %). U výroku viac informácií o očkovaní by mal poskytovať pediater reagovali všetci respondenti úplnou zhodou súhlasných odpovedí. U 12 (35,2 %) opýtaných respondentov bol zdrojom informácií o očkovaní práve pediater. Najväčšiu skupinu však tvorili rodičia, ktorí najčastejšie získavajú informácie o očkovaniach detí od svojich známych – 21 (61,8 %). Z internetu čerpajú informácie skôr ženy 9 (26,4 %) ako muži 7 (20,5 %). V menšej miere rodičia získavajú informácie o očkovaní z televízie, rádia – 3 ženy (8,8 %) a 7 (20,6 %) mužov. Z kníh, časopisov a odbornej literatúry čerpajú informácie v rovnakom zastúpení muži a ženy – 7 (20,6 %). Názor lekára na očkovanie je pre 29 (85,3%) rodičov podstatný, záleží im na ňom, vždy im pomôže sa rozhodnúť, či dajú dieťa očkovať, alebo nie. Pri rozhodovaní dať dieťa zaočkovať názory a skúsenosti iných rodičov nezaujímajú 8 (23,5 %) respondentov. Pri analýze vedomostí rodičov sme zisťovali, či respondenti majú vedomosť o tom, že keď odmietnu povinné očkovanie svojho dieťaťa, môžu byť sankcionovaní pokutou až do výšky 331 €, a či ich tento fakt pri rozhodovaní očkovať dieťa ovplyvní. Až 13 (38,2 %) rodičov, z toho 7 (20, 6 %) mužov a 6 (17,6 %) žien, o tomto fakte nevedelo. Tento fakt ovplyvní pri rozhodovaní dať svoje dieťa zaočkovať 11 (32, 3 %) rodičov, a to šesť mužov a päť žien. Tento fakt neovplyvní rozhodovanie a rodičia sú ochotní znášať pokutu až do výšky 331 eur uviedlo 10 (29,4 %) respondentov (graf 1). Prieskumom sme zistili, že len štyria rodičia (11,8 %) vlastnili očkovací kalendár a zároveň ho aj využívali (graf 2).

zdroj grafů: autorky

 

Diskusia

Slovenský očkovací program patril a stále patrí medzi najlepšie na svete. Príkladom významu očkovania sú aj štatistické ukazovatele výskytu infekčných ochorení, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje. Slovensko patrí k štátom v Európe, v ktorých sa od roku 2004 udržiava nulový výskyt osýpok napriek rozsiahlej epidémii, ktorá postihla v rokoch 2010/2011 mnoho európskych štátov. Výskyt detskej obrny sa na Slovensku nezaznamenal od roku 1960, treba dodať, že Slovensko bolo prvou krajinou, kde sa začalo proti detskej obrne plošne očkovať. Diftéria je príkladom, ktorý sa nevyskytuje na území Slovenskej republiky od roku 1970. Nebola zavlečená ani počas epidémie v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu v 90. rokoch, kedy ochoreli práve neočkovaní a nedostatočne očkovaní. Priaznivá situácia je aj vo výskyte rubeoly. Na Slovensku v období rokov 2002–2007 bolo hlásených 16 prípadov rubeoly, ale od roku 2008 sme rubeolu nezaznamenali. Priaznivá situácia je aj vo výskyte mumpsu. V roku 2011 bola chorobnosť na mumps v Slovenskej republike 0,04/100 000, teda 2 prípady (Krištúfková, 2012). Tieto ukazovatele úspechov sú výsledkom spoločného úsilia pediatrov a epidemiológov. O význame očkovania netreba pochybovať, hoci tí, ktorí zapochybujú, majú často málo skúseností s infekciami, ktoré sa dnes nevyskytujú, alebo sú ovplyvnení protivakcinačnými názormi iných (Hudečková, Švihorová, 2013).

Štúdia, ktorá bola vykonaná v Číne, zistila, že rodičovské postoje a názory sú najsilnejšie prediktory pri rozhodovaní o uplatnení očkovania, či už povinného, alebo nepovinného. Autori vyvodili záver, že pokiaľ majú rodičia výborne znalosti o vakcínach a ich bezpečnosti, zvolia očkovanie ako tu najlepšiu voľbu pre svoje dieťa (Wu et al., 2014). Výsledky výskumu zameraného na dôveru rodičov v očkovanie, ktorý prebiehal v Číne, poukázali, že ak by boli rodičia zapojení do rozhodovania o prijatí vakcín a tiež o zložení očkovacieho kalendára, mali by väčší záujem aj o nepovinné očkovanie. U viac ako polovice respondentov bola cena označovaná ako dôležitý faktor pri rozhodovaní dať dieťa zaočkovať. Na rozdiel od čínskych rodičov ani sankcia za odmietnutie dieťa očkovať neovplyvní rozhodovanie približne tretiny rodičov z našej vzorky. Čínski vedci ďalej zistili, že rodičia nepoznajú nežiaduce účinky vakcín; každý prejav, ktorý sa objaví, považujú za zlý a akékoľvek verejne vyhlásené spochybnenie vakcíny rodičov ovplyvní negatívne (Wu et al., 2014). Dostávať viac informácií o očkovaní od pediatra a sestier z ambulancií je pre rodičov veľmi dôležité. Viac informácií zo strany zdravotníckych pracovníkov by si želalo až 93 % rodičov (Brown et al., 2010). Pediater hrá kľúčovú úlohu pri rozhodovaní rodičov dať svoje dieťa zaočkovať aj v našom prieskume. Rodičia považujú názor lekára za podstatný a jeho odporúčania berú vážne. Informácie od lekára im pomáhajú pri rozhodnutí, či dajú svoje dieťa očkovať, alebo nie.

Viaceré výskumy poukázali na význam očkovacieho kalendára ako faktoru, ktorý rodičov dokáže ovplyvniť. Rodičia, ktorí vlastnili očkovací kalendár, nemali nikdy oneskorenie pri očkovaní ich detí a ani očkovanie neodmietli (Saada et al., 2015). Fakt, že len štyri rodičia z nášho malého prieskumu vlastnili očkovací kalendár, sa rovnako ukazuje ako možná bariéra v očkovaní detí.

 

Záver

Z nášho prieskumu nemôžeme a ani nechceme tvrdiť, že išlo o reprezentatívnu vzorku. Chceme však poukázať na niektoré zistenia, ktoré sú zhodné s inými výskumami vo svete, prípadne môžu byť podnetom pre ďalšie skúmanie v tejto oblasti. Napriek zisteniam o pozitívnych postojoch rodičov k očkovaniu a dobrej informovanosti z hľadiska povinnosti očkovať si myslíme, že je stále nutné zvyšovať informovanosť rodičov o povinnom a nepovinnom očkovaní detí, taktiež o nepriaznivých účinkoch očkovania a obzvlášť o dôsledkoch, ktoré môžu nastať, ak rodič odmietne dať svoje dieťa zaočkovať. Informovanosť rodičov o rozdelení očkovania by mohla byť ovplyvnená zo strany zdravotníckych pracovníkov napríklad odovzdaním očkovacích kalendárov už pri narodení dieťaťa. Rodičia v našom prieskume za najpoužívanejší zdroj informácií o očkovaní označovali iných rodičov a internet. Klamlivé, neúplné informácie môžu byť dôvodom k dezinformáciám a odmietaniu očkovania. Vzdelávanie a edukácia patrí k prioritným kompetenciám zdravotníckych pracovníkov, na čo by nemali zabúdať. O tom, či je táto kompetencia v praxi napĺňaná, svedčí požiadavka rodičov dostávať viac informácií práve od sestry a pediatra. Rodič, ktorý je zaneprázdnený v práci a nemá čas, aby si vyhľadal informácie sám, mal by mať možnosť získať ich od lekára, ak nie ústne, tak aspoň vo forme informačných brožúr a iných materiálov. Za prínosné považujeme vytvorenie informačných násteniek v čakárňach pediatrov, ale aj v predprimárnych zariadeniach. Navrhujeme tému očkovanie viac verejne propagovať, a to napr. pozvaním odborníka na očkovanie do relácie v regionálnej a verejnoprávnej televízii a diskutovať s ním o tejto problematike, taktiež organizovať verejné besedy o význame očkovania na vidieku a v mestách. Za dôležité takisto považujeme informovať o význame očkovania už stredoškolských študentov, ktorí v budúcnosti budú tiež rodičmi, a na stredných školách organizovať diskusie spojené s prednáškami o očkovaní. Pre sestry v pediatrii odporúčame organizovať semináre o očkovaní, čím by sa zvýšil záujem o túto tému, a výsledky prezentovať na konferenciách. Pre laika je ťažké zhodnotiť dôveryhodnosť informácií, ktoré sú zverejňované o očkovaní na internete, preto odporúčame rodičom, aby sa vždy radili s odborníkmi a v prípade pochybnosti sa opýtali na názor aj viacerých zdravotníckych pracovníkov.

Očkovanie je považované za jeden z najdôležitejších spôsobov prevencie pred vznikom infekčných ochorení, aj keď názory rodičov na očkovanie sú častokrát pod vplyvom mnohých neraz nepodložených mýtov rozdielne. Treba len dúfať, že Slovensko nezíde s nastúpenej dlhoročnej cesty a ďalej bude prezentovať dobré výsledky vo výskyte chorôb, ktorým sa dá predísť očkovaním (Krištúfková, 2012).

 

PhDr. Alena Uríčková, PhD., Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave
Bc. Mária Mokošáková, študentka, Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita v Trnave

 

Literatúra:

1. Brown K et al. Factors underlying parental decisions about combination childhood vaccinations including MMR: A systematic review. Vaccine. 2010;28:4235–4248. ISSN 0264-410X

2. Hirte M. Očkování – pro a proti. 2. vyd. Brno: Outdooring, 2009. 405 s. ISBN 978-80-904361-2-1

3. Hudečková H, Švihrová V. Očkovanie. Martin: Osveta, spol. s r. o., 2013. 221 s. ISBN 978-80-8063-396-7

4. Kovács L. Očkovanie dnes a zajtra. Pediatria pre prax. 2008;9(3):153–156. ISSN 1336–8168

5. Krausová R. Očkovanie: Rodičia by mali klásť otázky a trvať na odpovediach. Dieťa. 2013;19(3):34–38. ISSN 1338-2845

6. Krištúfková Z. Povinné očkovanie a riziká antivakcinačných tendencií. Pediatria pre prax. 2012;13(6):244–246. ISSN 1336–8168

7. Malovecká I, Lehocká Ľ, Mináriková D, Foltán V. Analýza problematiky vakcinácie v pediatrii. Klin Farmakol Farm. 2014;28(3):92–96. ISSN 1212-7973

8. Saada A et al. Parents’ Choices and Rationales for Alternative Vaccination Schedules. A Qualitative Study. Public Health. 2015;53(3):236–243. ISSN 1471-2458

9. Wu C et al. Beliefs and Knowledge about Vaccination against AH1N1pdm09 Infection and Uptake Factors among Chinese Parents. Environmental Research and Public Health. 2014;11:1989–2002. ISSN 1660-4601

 

Recenzovaly:

PhDr. Daniela Rybárová, PhD. – NsP Svet zdravia, Spišská Nová Ves
Mgr. et Bc. Jiřina Weisová – Gynekologicko-porodnické oddělení, Slezská nemocnice Opava

 

Více o autorkách:

PhDr. Alena Uríčková, PhD., Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva, Trnavská univerzita v Trnave
1983: Gymnázium Hlohovec; 1985: SZŠ, Trnava, nadstavbové štúdium – odbor Ženská sestra; 1999: SZŠ, Trnava, vyššie odborné vzdelanie – odbor Všeobecná sestra; 1999: SPAM, kvalifikačný kurz Manažment v zdravotníctve; 2005: ukonč. FZaSP, Trnava – odbor Ošetrovateľstvo; 2006: vykonanie rigoróznej skúšky; 2008: Kurz inštruktora prvej pomoci; 2009: Pedagogická fakulta, UK Bratislava – doplňujúce pedagogické štúdium; 2010: obhajoba dizertačnej práce; 1985–1993: NsP Trnava, gynekologické oddelenie – operačná sála, inštrumentárka; 2005: Národný onkologický ústav Bratislava, gynekologické oddelenie – vedúca sestra; 2005–2006: Všeobecná zdravotná poisťovňa Krajská pobočka Trnava – Odbor nákupu zdravotnej starostlivosti – hlavný analytik, revízny asistent; od 2006: Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva – odborný asistent

Bc. Mária Mokošáková, študent
2009: ukonč. ZŠ Zubrohlava; 2013: ukonč. Gymnázium Antona Bernoláka; 2016: ukončenie 1. stupňa bakalárskeho štúdia FZaSP, Trnava, odbor Ošetrovateľstvo

 

• tisk
• předplatit si