Motivácia sestier pre výkon povolania

Súhrn: Príspevok sa zaoberá motivačnými faktormi, ktoré vplývajú na výkon povolania sestry. Na základe dotazníkového šetrenia sa zisťovali faktory motivácie a rozdiely v motivácii sestier pracujúcich v nemocniciach na Slovensku a v Čechách. Výsledky prieskumu preukázali, že najväčšími motivačnými faktormi sú úroveň vzťahov na pracovisku, platové ohodnotenie a uznanie práce. Na základe dosiahnutých výsledkov odporúčame realizovať podporné aktivity pre zotrvanie sestier v profesii na celoštátnej úrovni i v kompetencii manažmentu zdravotníckych pracovísk.

Kľúčové slová: motivácia – sestra – povolanie – motivačné faktory.

Motivation of nurses to perform their jobs

Summary: The paper deals with the motivational factors which influence nurses in the performance of their jobs. Motivational factors and the differences in the motivation of nurses working in hospitals in Slovakia and Czech Republic have been surveyed through a questionnaire. The results of the survey have shown that the level of relationships at the workplace, salary and recognition of the work remain the strongest motivational factors. On the base of the obtained results, support activities to encourage nurses to remain in their profession should be performed on a state level as well as in cooperation with the health care workplaces management.
Keywords: motivation – nurse – profession – motivational factors.

Úvod

Motivácia sestrám napomáha pri učení a povzbudzuje ich potrebu sebarealizácie a aktivity, aby dosiahli vytýčené ciele. Podnecuje k rozvoju osobnosti a neustálemu napredovaniu. (Obročníková, Majerníková, 2012). Ak má sestra poskytovať kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť, musí byť adekvátne motivovaná a mať vytvorené čo najlepšie pracovné podmienky.

Magurová a kol. (2010) prezentujú ako motivačné faktory pre výkon povolania sestier túžbu pomáhať druhým, vnútorné naplnenie (ich práca má pre nich zmysel a robia ju rady), pozitívne vnímanie spoločnosti a pozitívnu odozvu od pacientov, dobrý kolektív, finančné ohodnotenie v zmysle spokojnosti so mzdou alebo možnosti jej zvýšenia. V neposlednom rade priraďuje k motivačným faktorom možnosť kariérneho rastu a ďalšieho vzdelávania, pochvalu a dobré vzťahy s nadriadenými, ale aj imidž zariadenia či jeho vybavenie.

Cieľom prieskumu bolo zistiť, ktoré faktory najviac motivujú sestry pre výkon povolania, a porovnať rozdiely v motivácii slovenských a českých sestier.

Metodika

Prieskum mal charakter kvantitatívneho šetrenia. K zberu údajov bol použitý neštandardizovaný dotazník Kubišovej (2013), ktorý sme použili s písomným súhlasom autorky. Dáta boli získavané v mesiacoch november 2015 a február 2016. Samotnému zberu dát predchádzalo súhlasné stanovisko vedenia oslovených nemocníc a riadiacich pracovníkov na jednotlivých oddeleniach. Výber respondentov bol zámerný. Kritérium výberu bol výkon sesterskej profesie a ochota spolupracovať. Dotazník vyplňovali sestry pracujúce v nemocniciach na Slovensku a v Čechách. Spolu bolo distribuovaných 175 dotazníkov, pričom sa vrátilo 161 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 92% návratnosť. Po vyradení pre chybné a neúplné vyplnenie dotazníka sme v štúdii pracovali so vzorkou 145 dotazníkov. Na štúdii participovalo spolu 86 slovenských a 59 českých sestier. Súčasťou dotazníka boli demografické položky. Pri zisťovaní motivačných a demotivačných vplyvov na výkon povolania sestry hodnotili obdobie posledného pol roka v zamestnaní.

Pri spracovaní výsledkov bola použitá jednoduchá deskriptívna štatistika. Získané údaje boli spracované v tabuľkovom programe Microsoft Excel 2013.

Výsledky

Základný súbor tvorilo 145 respondentov. Najviac slovenských sestier (36,05 %) bolo vo vekovej kategórii 36–45 rokov a české sestry (28,81 %) mali dominantné zastúpenie vo vekovej kategórii nad 55 rokov. Podľa dosiahnutého vzdelania malo najväčšie zastúpenie v súbore 35 % (n = 30) slovenských sestier s bakalárskym stupňom vzdelania a 69,49 % (n = 41) českých sestier so stredoškolským vzdelaním. Súbor slovenských sestier mal 100% ženské zastúpenie, pri českých sestrách tvorili ženy 93 % (n = 55) a muži 7 % (n = 4). Demografické údaje sú uvedené v tabuľke 1.

V nasledujúcej časti prezentujeme výsledky prieskumného šetrenia u slovenských a českých sestier. Jednotlivé výsledky, ktoré zaznamenali slovenské sestry, uvádzame v tabuľke 2. Výpovede českých sestier sú prezentované v tabuľke 3.

Sestry sa vyjadrovali k viacerým motivačným faktorom. Podľa zaznamenaných výpovedí nie sú pracovné podmienky na súčasnom pracovisku motivujúce pre 51,2 % slovenských sestier. Naopak u dvoch tretín (66,1 %) českých sestier ide o významný motivačný faktor. Práca s modernou technikou a prístrojovým vybavením rozhodne motivuje 89,6 % sestier na Slovensku a 84,7 % sestier v Čechách. Vonkajší imidž zariadenia motivuje slovenské sestry o niečo viac ako české. Efektívna komunikácia s manažmentom slovenských nemocníc a prístup k informáciám je pri výkone povolania motivujúcim faktorom pre 79 % sestier. Pre nadpolovičnú väčšinu českých sestier (57,7 %) je takáto komunikácia tiež motivujúca. Pri výkone povolania slovenských sestier je najviac dôležité uznanie práce a pochvala, čo dokumentovali v 94,2 % odpovedí. Túto skutočnosť podobne potvrdili skoro všetky ich české kolegyne. Pre 93 % slovenských sestier je silným motivačným faktorom platové ohodnotenie ich práce. České sestry (96,6 %) motivuje platové ohodnotenie ešte výraznejšie. Iba pre 11,6 % sestier na Slovensku a pre 20,4 % českých sestier nie je pre výkon povolania motivujúce bezplatné umožnenie ďalšieho vzdelávania. Kariérny postup nie je motivujúci pri výkone povolania pre necelú tretinu (30,2 %) slovenských sestier a podobný názor potvrdzuje 45,8 % českých sestier. Úroveň vzťahov na pracovisku motivuje pri výkone povolania 95,4 % slovenských a 96,6 % českých sestier.

Sestry sa v našej štúdii vyjadrovali k jednotlivým motivačným faktorom. Zaujímalo nás, či všetky spomínané faktory majú vplyv na ich pracovný výkon a dopad na kvalitu práce. Slovenské sestry túto skutočnosť rozhodne potvrdili (44,2 %) alebo skôr potvrdili (31,4 %). U českých sestier sa rozhodne áno vyjadrilo 32,2 % a skôr áno 47,5 %. Výsledky vyhodnotenia uvádzame v tabuľke 4.

Diskusia

Výsledky nášho prieskumu odhalili faktory, ktoré najviac motivujú sestry pre výkon povolania. Je dôležité, aby sa tieto faktory u sestier neustále posilňovali pre ich udržanie a stabilizáciu v zdravotníctve. Tlačová agentúra Slovenskej republiky uviedla v roku 2015 štatistiku, podľa ktorej slovenské a české zdravotníctvo potrebuje vyššiu efektivitu. Priaznivé nie sú ani štatistiky z hľadiska počtu sestier na 1000 obyvateľov. Najnovšie údaje OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) ukazujú, že Slovensko je z hľadiska počtu sestier na 1000 obyvateľov pod priemerom. Kým na 1000 obyvateľov pripadá v priemere asi 8,8 sestier, na Slovensku je to 5,9. Najlepšie sú na tom Švajčiarsko (16,6), Dánsko a Belgicko (15,4) či Island (14,8). Česká republika má na 1000 obyvateľov asi osem sestier.

Z výsledkov nášho šetrenia sme zistili zaujímavé skutočnosti. Pri vyhodnotení percentuálnych údajov u všetkých sledovaných faktorov sme stanovili poradie tých, ktoré sestry považujú za najviac dôležité. Pre slovenské sestry je v ich odpovediach rozhodne áno a skôr áno najviac motivačným faktorom pre výkon povolania úroveň vzťahov na pracovisku, čo dokumentovalo 95,4 % sestier. Nasleduje uznanie práce a pochvala (94,2 %) a platové ohodnotenie/mzda, ktorú považuje za najviac motivujúcu 93 % sestier pracujúcich na Slovensku. U českých sestier sme zaznamenali úplne súhlasné výsledky, keď 96,6 % sestier považuje za najviac motivujúce činitele pri výkone povolania rovnako všetky tri faktory, ktoré mali prevahu aj u slovenských sestier. Pri stanovení poradia iba podľa možnosti odpovede rozhodne áno české sestry pri motivačných faktoroch na základe odpovedí prezentujú toto poradie: 1. plat/mzda, 2. vzťahy na pracovisku, 3. uznanie práce a pochvala.

Hoci pracovné prostredie s dobrými medziľudskými vzťahmi motivovalo najviac slovenských sestier, Obročníková a Majerníková (2012) v svojej štúdii porovnávaním odpovedí sestier podľa dĺžky praxe zistili, že táto skutočnosť nie je vôbec motivujúca pre žiadnu sestru, ktorá je v praxi menej ako rok. Pre 16,67 % sestier, ktoré boli v praxi viac ako 15 rokov, bola práve úroveň vzťahov na pracovisku veľmi dôležitá. Heplová a Michálková (2010) sa v prieskume zamerali na pracovné vzťahy medzi sestrami a lekármi a zistili, že 55 % sestier nepociťuje zo strany lekárov ocenenie a len polovica sa cíti byť plnohodnotným členom tímu. Ďalšia polovica sa považovala iba za poslušného vykonávateľa príkazov lekára a pacienta. Predpokladáme, že aj tieto výsledky odzrkadľujú realitu, a preto sú pre sestry dôležité dobre vzťahy na pracovisku. Podstatou nepriaznivej atmosféry na pracovisku môžu byť nezhody s kolegami, konflikty s nadriadeným, nedostatočné platové ohodnotenie, ale aj stereotypná práca, nemožnosť kariérneho postupu a získavania nových zručností alebo málo stimulujúce prostredie.

Uznanie práce a pochvala je tak pre slovenské, ako aj pre české sestry významným motivačným činiteľom. Jirkovský (2014) prezentoval výsledky výskumu sociálneho statusu povolania ošetrovateľskej profesie v Čechách, podľa ktorého skončila sesterská profesia na treťom mieste spomedzi dvadsiatich šiestich povolaní. Sesterské povolanie stále nesie úctu a vážnosť v spoločnosti a tvorí pozitívny spoločenský status. Preto je dôležité, aby sestry za výkon svojej náročnej profesie získali uznanie. Spoločenské uznanie práce u väčšiny sestier potvrdili ako významný motivačný činiteľ aj Obročníková a Mejerníková (2011). Berryová a kol. (2009) uvádzajú, že hodnotenie práce jednotlivca významne vplýva na jeho predstavu o sebe. Spätnú väzbu však treba podať uvážene, má byť konkrétna, detailná a týkať sa pracovnej činnosti. Bělohlávek (2008) uvádza, že na to, aby bola pochvala účinná, je dôležité chváliť zamestnanca tak, aby vedel, za aký výkon je pochválený. O pozitívnom vplyve pochvaly na pracovný výkon svedčia aj výsledky štúdie Kubišovej (2013), kde 81,82 % sestier považuje pochvalu za významný motivačný činiteľ.

Mzda a platové ohodnotenie zohráva svoju úlohou nielen pri motivácii pre výkon povolania, ale súvisí aj so spokojnosťou sestier. Štúdia Heplovej a Michálkovej (2010) odhalila, že 54 % českých sestier nie je spokojných s finančnou odmenou za výkon práce. Prieskum Kubišovej (2013) potvrdil, že u 58,58 % sestier je pri výkone povolania mzda významným motivačným činiteľom. Balková a Zibrinová (2012) zistili, že väčšinu sestier motivuje najviac plat a na svojich pracoviskách nie sú spokojné s finančným ohodnotením. Realizovaný celoplošný prieskum Asociácie sestier a pacientov o podmienkach ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie v SR odhalil nespokojnosť zo svojej mzdy a pocit nespravodlivosti u 84 % (n = 2406) slovenských respondentov. Aj táto skutočnosti vyburcovala štrajk slovenských sestier, ktoré na konci roku 2015 podávali v nemocniciach hromadné výpovede za dosiahnutie lepších pracovných podmienok a finančného hodnotenia. Obdobnú situáciu zažívajú nateraz sestry v Poľsku, ktoré podobne žiadajú pri výkone povolania priaznivejšie podmienky.

Záver

Motivácia vedie sestry k získaniu a udržaniu profesionality, odborného rozvoja, neustálemu vzdelávaniu a zlepšovaniu sa, budovaniu odolnosti voči zhoršujúcim sa podmienkam tak, aby mohli pacientom poskytnúť čo najlepšiu starostlivosť. Motiváciu pre výkon povolania ohrozujú v rôznej miere faktory pracovného prostredia. Ich prítomnosť vplýva na pracovnú spokojnosť sestier a kvalitu práce, čo potvrdila aj naša štúdia. Pre udržanie sestier v povolaní a ich motiváciu pre zotrvanie v profesii je treba postupne realizovať opatrenia na celoštátnej úrovni tak, aby sestry neodchádzali za lepšími pracovnými a platovými podmienkami do zahraničia. Určite je dôležité podporiť záujem mladých ľudí o vzdelávanie v sesterskej profesii, pretože priemerný vek sestier pôsobiacich v zdravotníckych zariadeniach je alarmujúci. Úlohou manažmentu pracoviska by okrem iného malo byť aj vytváranie priaznivej pracovnej klímy, kontrola pracovných podmienok a náprava zistených nedostatkov. Sledovanie úrovne vzťahov na pracovisku, kontrola spokojnosti zamestnancov, efektívna komunikácia a spätná väzba medzi manažmentom a zamestnancami môže byť prínosom pre všetkých zúčastnených. Určitým stimulom pre sestry môže byť aj možnosť kariérneho postupu a vytvorenie podmienok pre ďalšie odborné vzdelávanie. Vzhľadom na nedostatok erudovaných a skúsených sestier v praxi je dôležité vážne pristúpiť k vzniknutému problému a začať sa zaoberať jeho riešením; podporiť a realizovať také aktivity, ktoré budú mať priaznivý vplyv na motiváciu sestier a budúcnosť sesterského povolania.

PhDr. Andrea Ševčovičová, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko Rožňava
Bc. Martina Emödiová, I. gynekologicko-pôrodnícka klinika, Univerzitná nemocnica Luisa Pasteura, Košice

 

Literatúra:

1. ASAP. Pracovné podmienky sestier a pôrodných asistentiek v SR. [online]. 2014. [cit. 2016-06-15]. Dostupné z: http://www.asapoz.eu/clanky/nase-aktivity/-pracovne-podmienky-sestier-a-porodnych-asistentiek-v-sr-----text.html

2. Balková H, Zibrinová M. Motivace sester na pracovišti. Sestra. 2012;22(6):29–30. ISSN 1210-0404

3. Berryová LM. Psychológia v práci. Bratislava: Ikar, 2009, s. 265. ISBN 978-80-551-1842-0

4. Bělohlávek F. Jak vést a motivovat lidi. 5. vyd. Brno: Computer Press, 2008, 113 s. ISBN 978-80-251-2235-8

5. Heplová M, Michálková M. Motivační prvky v práci sestry. Sestra. 2010;20(11):30–31. ISSN 1210-0404

6. Jirkovský D. Sociální status ošetrovatelské profese v ČR. In Cesta k modernímu ošetřovatelství XVI. Recenzovaný sborník příspěvků z odborné konference s mezinárodní účastí. Praha: Fakultní nemocnice v Motole, 2014, s. 31–36. ISBN 978-80-87347-17-1

7. Kubišová H. Motivace všeobecných sester při výkonu jejich povolání. Bakalářska práce. Brno: Masaryková univerzita, Lékařská fakulta, 2013, 95 s.

8. Magurová D et al. Demotivačné faktory ovplyvňujúce pracovný výkon sestry vyplývajúce z výskumu. In Cesta k profesionálnímu ošetřovatelství V. Sborník příspěvků V. Slezské vědecké konference ošetřovatelství s mezinárodní účastí. Opava: Slezská univerzita v Opavě, FVP, UO, 2010, s. 164–171. ISBN 978-80-7248-607-6

9. Obročníková A, Majerníková Ľ. Motivačné a demotivačné činitele pre vzdelávanie a prácu sestier. In Quo vadis zdravotníctvo. Zborník príspevkov z vedecko-odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou. Prešov: PU v Prešove, 2012, s. 422–433. ISBN 978-80-555-0698-2

10. TASR. Sestrám chýbajú kompetencie, do zahraničia nejdú iba pre plat. [online]. 2015. [cit. 2016-06-15]. Dostupné z: https://www.istp.sk/clanok/8214/Sestram-chybaju-kompetencie-do-zahranicia-nejdu-iba-pre-plat

Recenzovaly:

Mgr. Eva Klára Novotná – Chirurgická intenzivní péče, Nemocnice Milosrdných sester sv. Karla Boromejského v Praze
PhDr. Adéla Holubová – Nemocnice Tábor, a. s.

Více o autorkách:

PhDr. Andrea Ševčovičová, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Detašované pracovisko Rožňava
1996–2000: ukonč. SZŠ Prešov – odbor Všeobecná sestra; 2002–2004: ukonč. FZ PU v Prešove, Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo; 2007–2009: ukonč. VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave, Mgr. štúdium – Ošetrovateľstvo; 2009–2011: ukonč. CCaKV PU v Prešove, doplňujúce pedagogické štúdium; 2011–2012: rigorózna skúška v odbore Ošetrovateľstvo FZO PU v Prešove; 2014: PhD. štúdium, FZO PU v Prešove; 2004–2006: Súkromná zubná prax v Prešove, sestra; od 2007: Prápor RCHBO v Rožňave, mladšia zdravotníčka; od 2012: VŠZaSP sv. Alžbety, Detašované pracovisko v Rožňave – externý pracovník

Bc. Martina Emödiová, I. gynekologicko-pôrodnícka klinika, Univerzitná nemocnica Luisa Pasteura, Košice
2005–2009: ukonč. SZŠ Košice – odbor Zdravotnícky asistent; od 2010: UNLP Košice, I. gynekologicko-pôrodnícka klinika, zdravotnícky asistent; 2012–2016: ukonč. Vysoká škola zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety v Rožňave, Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo

 

• tisk
• předplatit si