Využitie moderného terapeutického krytia v starostlivosti o rany

Ošetrovanie rán prekonalo v histórii obrovský vývoj. Súčasný pohľad na manažment rán sa už neobmedzuje len na výber konkrétneho postupu či krytia, ale terapiu vníma komplexne a zároveň individuálne. Vďaka ošetrovaniu pomocou moderných obväzových materiálov môžeme zvýšiť kvalitu života pacienta. Každý pacient ocení teoretické vedomosti a praktické zručnosti sestier a zároveň znalosti v oblasti moderných postupov

Starostlivosť o rany

„Ako ranu (vulnus) označujeme každé porušenie súvislosti kože, sliznice alebo povrchu niektorého orgánu“ (Bakoš, 2006, s. 13).

Cieľom každého ošetrovania rany je čo najrýchlejšia funkčná regenerácia, prípadne reparácia poškodeného tkaniva, pretože „hojenie rán je prejavom schopnosti kože regenerovať epitel a zároveň obnovovať väzivové a podporné tkanivo“ (Tereková a kol., 2004, s. 8).

Okrem ochrany rany môže obväz aktívne ovplyvňovať priebeh jej hojenia tým, že ju čistí, vytvára v nej vhodnú mikroklímu a udržiava ju v kľude. Miera, v akej konkrétny obväz vyhovuje špecifickému procesu hojenia rany, závisí od vlastností použitého materiálu. Základné požiadavky na krytie rany sú absorpčná schopnosť a kapacita obväzu, priepustnosť pre plyny a znášanlivosť obväzov s ranou.

Moderné krytie rán

Moderné krytie je nepriepustné pre mikroorganizmy a malo by vylúčiť ďalšiu kontamináciu rany. Pacientom tieto obväzy zabezpečujú komfort, pretože sa ľahšie snímajú; dôležitý je aj predĺžený interval preväzov. Výber obväzového materiálu závisí od typu rany. K ošetrovaniu nehojacich sa rán používame rôzne druhy prípravkov:

Hydrogély – gél dokáže rehydratovať spodinu rany, podporuje ohraničenie nekrózy, uľahčuje jej odstránenie. Používa sa v kombinácii s inými typmi obväzov (Hydrosorb gel, Tender Wet active cavity, Atrauman Ag, Actisorb Plus, Silvercel).

Hydrokoloidy – absorbujú exsudát, indikátorom výmeny je vyklenutie obväzu. Toto krytie sa využíva pri málo až stredne secernujúcich ranách vo fáze granulácie a epitelizácie, nemožno ich používať pri infikovaných ranách (Granuflex, Hydrocol, Comfeel Plus, Adaptic).

Hydropolyméry – sú podobné hydrokoloidom. Po aplikácii obväz kopíruje reliéf rany, dochádza k mechanickému masírovaniu spodiny rany a k absorpcii prebytočného exsudátu. Používa sa pri ranách mierne secernujúcich, neinfikovaných, na podporu granulácie a epitelizácie (Tielle).

Absorbenty s preplachovým účinkom – sú určené na ošetrovanie rán vo fáze čistenia a granulácie (Tender Wet).

Algináty – sú netkané vlákna z morských rias, ktoré absorbujú tekutinu z rany a vytvárajú rôsol. Používajú sa pri stredne až silno secernujúcich ranách. Vhodné sú pre infikované okraje rany. Potrebujú druhotné krytie (Sorbalgon, SeaSorb Soft, Kaltostat).

Semipermeabilné filmy – ide o tenké krytie, ktoré po priložení adheruje len na kožu, nie na ranu. Pôsobia ako bakteriálna bariéra, používajú sa výlučne ako sekundárne krytie, keďže ide o transparentné a ranu vizuálne kontrolovateľné krytie (Cutifilm, Bioclusiv, Suprasorb F).

Antiseptické obväzy – ich využitie je v profylaxii a terapii lokálnej infekcie, pretože sú napustené antibakteriálnou látkou. Potrebujú druhotné krytie. Chránia granulačné tkanivo a umožňujú voľný prechod exsudátu (Inadine, Betadine masť).

Obväzy s aktívnym uhlím a striebrom – aktívne uhlie absorbuje mikroorganizmy a striebro svojimi antibakteriálnymi účinkami ničí baktérie absorbované na uhlík. Používajú sa pri silno secernujúcich a zapáchajúcich ranách (Actisorb).

Cieľ prieskumu

Naším cieľom v prieskumnej časti bolo posúdiť využitie moderného terapeutického krytia v procese hojenia rán. Stanovili sme predpoklad, v ktorej sme predpokladali, že moderné terapeutické krytie rán sa v praxi využíva viac ako tradičné metódy ošetrovania rán.

Metodika a realizácia prieskumu

Na dosiahnutie stanovených cieľov sme použili anketu. Získané údaje sme vyhodnocovali kvalitatívnou a kvantitatívnou metódou v tabuľkách a grafoch. Prieskumnú vzorku tvorilo 80 respondentov, sestier pracujúcich na lôžkových chirurgických oddeleniach. Prieskum sme realizovali v roku 2012.

Interpretácia výsledkov

Cieľom prieskumu bolo zistiť informovanosť sestier o využití moderného terapeutického krytia v starostlivosti o rany a posúdiť jeho využitie v procese hojenia rán. Stanovený predpoklad sme overovali v dotazníku siedmimi položkami. V prvej položke sme sa pýtali, či sestry vykonávajú na oddelení preväzy rán. Všetkých 100 % sestier odpovedalo áno. V druhej položke sme zisťovali, ktoré typy rán ošetrujú najčastejšie. 37,50 % sestier uviedlo, že najčastejšie ošetrujú aseptické operačné rany. Následne sme zisťovali, ktorú z tradičných metód využívajú pri ošetrovaní rán najčastejšie. Zistili sme, že 93,75 % sestier využíva aplikáciu Betadine roztok, Betadine masť a Inadine. Položkou č. 4 sme zisťovali, ktorú z moderných metód využívajú najčastejšie pri ošetrovaní rán. 47,50 % sestier uviedlo, že vôbec nepoužívajú moderný obväzový materiál. V ďalšej položke sme sa pýtali, či majú možnosť porovnať na oddelení využitie tradičnej a modernej metódy pri ošetrovaní rán. Zistili sme, že 53,75 % sestier túto možnosť nemá. V položke č. 6 sme sa pýtali, či majú sestry informácie o tom, ktorá z moderných metód je najlepšia pre jednotlivé typy rán. 56,25 % sestier uviedlo, že takéto informácie má. V poslednej položke 62,50 % sestier uviedlo, že informačný materiál o moderných metódach ošetrovania rán sa na ich pracovisku nachádza.

Predpoklad v našom prieskume nebol podporený, moderné terapeutické krytie rán sa využíva v praxi menej často ako tradičné metódy ošetrovania rán.

Odporúčania pre prax

Na základe kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy výsledkov prieskumu odporúčame pre sestry tieto návrhy:

• sústavne si rozširovať a doplňovať vedomosti formou odborných seminárov zameraných na problematiku starostlivosti o rany,
• realizovať prieskumy zamerané na monitorovanie procesu hojenia rán pri využití moderného terapeutického krytia a následne analyzovať závery a tak skvalitňovať ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta,
• sústavne propagovať nové poznatky o výsledkoch liečby formou moderného terapeutického krytia na seminároch, školeniach.

Záver

V oblasti starostlivosti o rany ustavične prebieha značný vývoj. Aby poskytovanie starostlivosti bolo na čo najvyššej úrovni, mali by sme brať do úvahy výsledky výskumov a klinické novinky. Žijeme v dobe, keď by už pre sekundárne sa hojace rany nemal trpieť pacient ani jeho rodina. No zatiaľ je realita iná. Naším prieskumom sme zistili, že sestry najčastejšie ošetrujú rany tradičnými metódami. Napriek tomu, že väčšina sestier moderné metódy ošetrovania rán nevyužíva a nemá možnosť ich porovnať s tradičnými metódami, majú informácie o tom, ktorá z moderných metód je najvhodnejšia pre jednotlivé typy rán.

PhDr. Andrea Dobsonyová, VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava
Mgr. Denisa Mazanová, Zdravoúsmev s. r. o., Nové Zámky
Doc. PhDr. Monika Jankechová, PhD., VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava

 

Literatúra:

1. Bakoš E a kol. Chirurgia. 2. vydanie. Nitra: Agrokomplex-výstavníctvo, 2007, s. 13–15. ISBN 978-80-8094-242-7

2. Bureš I. Léčba rány. Praha: Galén, 2006, s. 78. ISBN 80-7262-413-X

3. HARTMANN – RICO s. r. o. Kompendium rán a ich ošetrovania. Bratislava: Paul Hartmann AG, 1999, s. 123. ISBN 3-929870-19-3

4. Mazanová D. Využitie hyperbarickej oxygenoterapie v starostlivosti o rany. Bakalárska práca. Nové Zámky: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ladislava, 2012

5. Stryja J. Repetitorium hojení ran. Semily: Geum, 2008, s. 199. ISBN 978-80-862-5660-3

6. Tereková V, Kubicová Ľ, Ozogányová M. Moderné trendy ošetrovania chronických rán. Ošetrovateľský obzor. 2004;1(1–2):8–11. ISSN 0457-4214

 

• tisk
• předplatit si