Sprevádzajúce osoby pri pôrode z pohľadu zdravotníckych pracovníkov

Súhrn: Odborná literatúra nám ponúka množstvo článkov o pozitívnom vplyve sprevádzajúcich osôb rodičiek na priebeh pôrodu. Cieľom štúdie bolo zistiť, aké sú názory a skúsenosti zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na pôrodnej sále na účasť sprevádzajúcich osôb rodičiek pri pôrode. Štúdie sa zúčastnilo 83 respondentov (vek 40,16 ± 11,07). Boli to pôrodné asistentky a gynekológovia/pôrodníci pracujúci na pôrodných sálach. Ako merací nástroj bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie. Výsledky štúdie ukazujú, že zdravotnícki pracovníci vnímajú sprevádzajúce osoby rodičiek skôr pozitívne (45,78 %), sú však aj zdravotnícki pracovníci, ktorí ich vnímajú skôr negatívne (14,45 %) a negatívne (2,40 %). Sprevádzajúce osoby neprekážajú vo výkone práce 51,80 % zdravotníckym pracovníkom a niekedy prekážajú 39,75 % zdravotníckym pracovníkom. Najčastejšiu negatívnu skúsenosť má zdravotnícky personál s manželmi/partnermi (50,60 %) a s dulami (33,73 %). Je potrebné neustále pracovať na vytváraní pozitívneho, podporujúceho prostredia voči sprevádzajúcim osobám zo strany zdravotníkov, ako aj zapracovať na vylepšení podmienok pre účasť sprevádzajúcich osôb, ako aj samotnej prípravy sprevádzajúcich osôb o možnostiach pomoci rodičke, aby sa predišlo konfliktom a negatívnemu vnímaniu, či už zo strany zdravotníckeho personálu, alebo samotných rodičiek a sprevádzajúcich osôb.

Kľúčové slová: pôrod – sprevádzajúce osoby – rodička – pôrodné asistentky – gynekológovia – pôrodníci.

Accompanying persons during delivery from the perspective of health professionals

Summary: The literature offers us a lot of articles about the positive impact of accompanying persons to the birth mothers. The aim of the survey was to determine what the opinions, experiences of health professionals working in the delivery room for the participation of persons accompanying mothers in childbirth. The study involved 83 respondents (age 40.16 ± 11.07). They were midwives and gynecologists/obstetricians working in the delivery room. As a measurement tool has been used the questionnaire constructed by ourselves. Our research results indicate that perception of an accompanying person by medical staff is rather positive (45.78 %), but there is a proportion of personnel that perceives them rather negative (14.45 %) or negative (2.40 %). Accompanying person is not hindering fulfillment of professional duties in 51.80 % of responses, they are sometimes hindering in 39.75 % of responses of medical personnel. Accompanying group which most commonly causes negative experience is the husband/partner (50.60 %), followed by the dula (33.73 %). It is necessary for medical personnel to permanently work on creating a positive, supportive surroundings in relation to the accompanying person, as well as contribute either to the improvement of conditions in which the accompanying person can take their part or to the specific training of rules and conditions under which the accompanying person is allowed to offer their help to the woman in labor, so that it is possible to effectively prevent conflict situations or negative perceptions either from the side of medical personnel or from the side of women in labor and their accompanying persons.
Keywords: delivery – accompanying persons – woman in labor – midwives – gynecologists – obstetricians.

Úvod

Prítomnosť sprevádzajúcej osoby rodičky na pôrodnej sále je stále častejším javom, s ktorým sa stretáva každý zdravotnícky pracovník pracujúci na pôrodnej sále. Účasť partnera pri pôrode je právom každej rodičky (Charta práv pacienta v Slovenskej republike, článok 7, bod 4), ak to priestorové, materiálne a personálne podmienky zariadenia umožňujú a ak je zo strany partnera dodržaných niekoľko základných princípov (MZ SR, 2008). Je na pôrodnej asistentke, aby pri prvom kontakte so sprevádzajúcou osobou posúdila, či sú podmienky z ich strany splnené.

V literatúre sa stretávame s množstvom odborných článkov, ktoré potvrdzujú teórie o pozitívnom vplyve sprevádzajúcich osôb rodičky na priebeh pôrodu a vnímanie celého procesu samotnou rodičkou. Napriek tomu sa však stretávame aj s negatívnymi názormi zdravotníckych pracovníkov na účasť sprevádzajúcich osôb pri pôrode, taktiež s ich pochybnosťami o význame sprevádzajúcich osôb rodičiek.

Prítomnosť sprevádzajúcej osoby rodičky na pôrodnej sále je stále častejším javom, s ktorým sa stretáva každý zdravotnícky pracovník pracujúci na pôrodnej sále
foto: Profimedia

Cieľom našej štúdie bolo zistiť názory, skúsenosti pôrodných asistentiek, gynekológov/pôrodníkov pracujúcich na pôrodnej sále s prítomnosťou sprevádzajúcich osôb rodičiek pri pôrode.

Pôrod dieťaťa je každodennou prácou pôrodníkov a pôrodných asistentiek, ale aj vrcholom tehotenstva ženy, nezabudnuteľnou a hlbokou spomienkou pre rodiacu ženu
foto: Profimedia

Metodika

Ako merací nástroj bol použitý neštandardizovaný dotazník zameraný na zisťovanie názorov, skúseností pôrodných asistentiek, gynekológov/pôrodníkov pracujúcich na pôrodnej sále s prítomnosťou sprevádzajúcej osoby rodičky. Naším cieľom bolo získať 100 respondentov. Štúdie sa zúčastnilo 83 respondentov. Dosiahnutá bola 83% responzibilita. Z toho bolo 58 pôrodných asistentiek a 25 gynekológov/pôrodníkov zo 6 pôrodníc na Slovensku. Vekový priemer respondentov bol 40,16 (± 11,07). Administráciu dotazníkov sme zabezpečili zaslaním poštou jednotlivým kontaktným osobám (pôrodným asistentkám), ktoré zabezpečili distribúciu medzi ostatných zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na pôrodnej sále.

Výsledky

Najviac respondentov (45,78 %) vníma sprevádzajúcu osobu skôr pozitívne, 13,25 % pozitívne, 24,09 % neutrálne, 14,45 % skôr negatívne a 2,40 % negatívne (tab. 1). Viac ako polovica respondentov (50,60 %) uviedla, že má negatívnu skúsenosť s prítomnosťou manžela/partnera pri pôrode, a 33,73 % respondentov uviedlo, že má negatívnu skúsenosť s prítomnosťou duly na pôrodnej sále (tab. 2). Len 8,43 % respondentov uviedlo, že im sprevádzajúce osoby rodičiek prekážajú pri práci. Väčšina respondentov (51,80 %) uviedla, že sprevádzajúca osoba rodičky im nevadí pri výkone ich práce, 39,75 % respondentom sprevádzajúca osoba prekáža pri výkone práce niekedy (tab. 3).

Diskusia

Pôrod dieťaťa je každodennou prácou pôrodníkov a pôrodných asistentiek, ale aj vrcholom tehotenstva ženy, nezabudnuteľnou a hlbokou spomienkou pre rodiacu ženu. V našom súbore mali všetci respondenti skúsenosť s prítomnosťou manžela/partnera rodičky pri pôrode. Viac ako polovica respondentov mala skúsenosť aj s prítomnosťou duly (57,83 %) alebo mamy rodičky (69,87 %). Partner/manžel/otec dieťaťa je najčastejšou sprevádzajúcou osobou. Len milujúci, informovaný partner/manžel môže rodiacej žene poskytnúť oporu v cudzom nemocničnom prostredí plnom neznámych nástrojov, prístrojov a ľudí.

Podľa výsledkov štúdie väčšina respondentov (45,78 %) vníma sprevádzajúcu osobu skôr pozitívne, 13,25 % pozitívne, 24,09 % neutrálne, 14,45 % skôr negatívne a 2,40 % negatívne (tab. 1). Medzi vnímaním prítomnosti sprevádzajúcej osoby rodičky lekármi a pôrodnými asistentkami boli len malé rozdiely, môžeme konštatovať, že pôrodné asistentky sprevádzajúcu osobu vnímajú o trochu pozitívnejšie ako lekári.

Zástancovia účasti manžela pri pôrode najčastejšie udávajú ako pozitívum ich vplyv na psychickú a emocionálnu pohodu rodičky. Zapojenie otca do procesu pôrodu vedie k redukcii strachu a úzkosti a tým i k zlepšeniu zvládania bolesti (Roztočil, 1996). Rodička sa necíti osamelo v cudzom prostredí pôrodnice, partner/manžel je pre ňu oporou, saturuje jej psychické potreby istoty a bezpečia (Vrábeľová, 2003). Partner/manžel pozná svoju partnerku/manželku, vie, ako reaguje v chvíľach nepohody a čo práve potrebuje, či slová podpory a útechy, alebo ubezpečovanie o svojej láske, alebo jej viac ako slová pomôže pohladenie, objatie, držanie za ruku. Sleduje náladu partnerky, usiluje sa vyhovieť jej želaniam, stará sa o jej psychickú pohodu (Kristová, Repková, 2006). Účasť otca pri pôrode napomáha k vžitiu sa do role otca, k bezprostrednému naviazaniu emočnej väzby s dieťaťom, k vytváraniu si pozitívneho vzťahu s potomkom (Nolan, 2012). Prítomnosť manžela pri pôrode taktiež vplýva na jeho vzťah s manželkou/partnerkou, vzťah sa prehlbuje, upevňuje sa citová väzba, partneri si uvedomia zodpovednosť za dieťa (Bolfík, 2005). Medzi kladné faktory prítomnosti partnera/manžela, ale aj inej sprevádzajúcej osoby pri pôrode môžeme zaradiť aj vplyv na zlepšenie komunikácie rodičky s pôrodným tímom (Repková, Padyšáková, 2007). Sprevádzajúca osoba zvyčajne reaguje na dianie na pôrodnej sále veľmi vnímavo a môže primeraným spôsobom preniesť požiadavky personálu na rodičku (Vrábeľová, 2003).

Na základe podobnej štúdie z roku 2006 medzi pôrodnými asistentkami, kde pôrodné asistentky vyjadrovali postoje k účasti otca pri pôrode, podporné stanovisko k jeho účasti pri pôrode vyjadrilo len 8 % pôrodných asistentiek a čiastočne podporné stanovisko k sprevádzajúcim osobám zaujalo 79 % respondentiek (Kristová, Repková, 2006). Môžeme konštatovať, že postoje k sprevádzajúcim osobám vzhľadom k našej štúdii sa vyvíjajú stále viac pozitívnejšie.

U našich respondentov sme tiež zisťovali, s ktorými typmi sprevádzajúcich osôb rodičky pri pôrode majú zlé skúsenosti. Polovica respondentov (50,60 %) vyjadrila, že má negatívnu skúsenosť s prítomnosťou manžela/partnera pri pôrode, a 33,73 % respondentov uviedlo, že má negatívnu skúsenosť s prítomnosťou duly na pôrodnej sále (tab. 2). Keďže najčastejšou sprevádzajúcou osobou pri pôrode je manžel/partner rodičky, s ktorou mali najčastejšie skúsenosti aj naši respondenti, je logické, že s nimi majú zdravotníci aj najčastejšiu negatívnu skúsenosť. Nakoľko však iba polovica respondentov mala skúsenosť s prítomnosťou duly pri pôrode, ich negatívna skúsenosť v tomto prípade (33,73 %) je dosť vysoká. Voči dulám sú na Slovensku určité predsudky, niektorí zdravotníci ich nevnímajú pozitívne, lebo niektoré duly nie sú zdravotníčky, a tak ich považujú za nekompetentné. Niektorí ich vnímajú ako „votrelcov“ alebo aj ako prejav nedôvery zo strany žien voči zdravotníkom, z čoho môže vyplývať ich negatívne vnímanie. Nedorozumenia medzi dulou a zdravotníckym personálom vznikajú často v prípadoch, keď dula, ktorá zastupuje priania ženy, veľmi dôsledne až nekompromisne trvá na ich splnení a na druhej strane zdravotnícky personál priania nemôže alebo nechce rešpektovať. Je to však všetko individuálne a závisí to od konkrétnej duly, nakoľko je vzdelaná, akú dôveru medzi zdravotníkmi si svojim prístupom vybuduje. Je pozitívne, ak dula podporuje v žene aktívny prístup k tehotenstvu, pôrodu i materstvu, podporuje sebavedomie budúcej matky a posilňuje v nej dôveru vo vlastné telo, podporuje zdravý životný štýl, pripravuje ženu na dojčenie. Podľa etického kódu občianskeho združenia Slovenské duly poslaním duly je poskytovať predovšetkým psychickú (ale aj fyzickú) oporu rodiacej matke a jej rodine. Dula žene poskytuje emocionálnu podporu a potrebné informácie už počas tehotenstva, ženu (a jej partnera) citlivým spôsobom doprevádza pri pôrode, rodine je nápomocná aj v šestonedelí. Kladie si za cieľ prispievať k dobrej telesnej a duševnej pohode matiek a novorodencov. Dula nemá zasahovať do kompetencií lekárov, pôrodných asistentiek ani ďalšieho zdravotníckeho personálu (Sivá, 2015).

Analýzou odpovedí na otázku, či majú zdravotnícki pracovníci pocit, že sprevádzajúca osoba rodičky pri pôrode prekáža vo výkone ich práce, sme zistili, že len 8,43 % respondentom sprevádzajúce osoby rodičiek prekážajú pri práci. Traja z nich svoj názor špecifikovali: „sprevádzajúca osoba ma vyrušuje“, „treba sa im viac prispôsobovať“, „keď tam má muža, nespolupracuje s personálom“. Polovica respondentov (51,80 %) uviedla, že sprevádzajúca osoba rodičky im nevadí pri výkone ich práce. Celkovo až 39,75 % respondentov uviedlo, že im sprevádzajúce osoby rodičiek na pôrodnej sále vadia niekedy (tab. 3). Najčastejšie špecifikovali túto svoju odpoveď nasledovne: „keď sa nevenuje žene, ale iným činnostiam (mobil a pod.), „keď má veľa otázok“, „keď fyzicky zavadzajú (málo miesta, plné boxy…)“, „ak komentuje moje výkony a všetko, čo robím“, „keď rozhoduje za manželku“, „keď je drzý, agresívny – žena je vtedy hysterická – chce byť viac ľutovaná“, „vadí mi pri intímnych výkonoch (vyšetrovanie ženy)“.

Simkin (2000) uvádza, že sprevádzajúca osoba by mala byť pri pôrode aktívna a pomáhať rodičke aj fyzicky, napríklad pri zaujatí úľavovej polohy v prvej dobe pôrodnej, pri zaujatí správnej polohy pri tlačení počas druhej doby pôrodnej. Mala by sa starať o zabezpečenie bezpečného prostredia počas chôdze rodičky, podopierať ju, bezpečnosť pri sede na fitlopte, pri vchádzaní do sprchy a vychádzaní z nej, masírovať oblasť krížov a driekovej oblasti podľa želania rodičky. V druhej dobe pôrodnej kontrolovať správne dýchanie rodičky, názorne demonštrovať dýchanie, v prípade, ak to situácia vyžaduje, po dohode s pôrodníkom prestrihnúť pupočnú šnúru, po dohode s neonatológom asistovať pri prvom ošetrení novorodenca.

Odporcovia myšlienky účasti otca pri pôrode dieťaťa najčastejšie uvádzajú, že prítomnosť ďalšieho laika na pôrodnej sále je nadštandard, ktorý kladie vysoké nároky na prácu už tak dosť zaťažených zdravotníckych pracovníkov, dochádza k zmene organizácie práce a prostredia (vyčlenenie pôrodného boxu pre páry, toalety pre návštevy…). V prípade výskytu komplikácií počas pôrodu môže otec na výzvu, aby sa vzdialil z miestnosti, reagovať rôzne, môže odmietnuť odísť. Pôrodnému tímu sa skomplikuje práca, okrem riešenia urgentnej situácie ohľadom rodičky sa musia zaoberať aj nespolupracujúcim partnerom, ktorý nerešpektuje ich pokyny. V tejto oblasti chýba aj legislatívne usmernenie, norma, vyhláška, o ktorú by sa zdravotnícki pracovníci mohli oprieť v prípade neumožnenia manželovi byť pri pôrode svojej manželky (Čunderlík, Mikulaj, 2000).

Častokrát sa pôrodný tím stretáva aj s nevoľnosťou partnera, kolapsovými stavmi. Ak manžel omdlie, ľahko sa pri páde môže zraniť a vyžaduje ošetrenie – starostlivosť od zdravotníckeho pracovníka, ktorého čas mohol byť využitý inak (Lajtman, 2004). Pôrod môže byť pre sprevádzajúcu osobu, zvlášť partnera/manžela aj nepríjemný, traumatizujúci zážitok, môže sa cítiť bezmocný, zúfalý, že nedokáže manželke počas bolestivých kontrakcií pomôcť. Pohľad na množstvo krvi, nástrojov, prístrojov nemusí spĺňať jeho predstavy o prostredí, do ktorého sa má narodiť jeho dieťa, a prežívanie týchto traumatických pocitov môže byť vzdialené od nádherného nezabudnuteľného zážitku na celý život. Týmto môže byť ovplyvnený nie len vzťah k dieťaťu, ale aj jeho vzťah k partnerke – najmä v oblasti sexuality manželov (Bolfík, 2005). Odporcovia účasti otca pri pôrode často udávajú, že častokrát ide len o komerčný záujem nemocnice, ktorá privítaním otcov na pôrodných sálach získava nielen dobré meno, ale i finančný profit (Lajtman, 2004). Otcovia zas častokrát podliehajú len módnym trendom a zúčastňujú sa pôrodu len preto, že aj ich známy bol pri pôrode a ak on nepôjde, tak je „padavka“ a nekráča s dobou (Kristová, Repková, 2006). Moraučíková a Hlinková (2011) popisujú úlohy zdravotníckych pracovníkov pôrodnej sály pri prítomnosti sprevádzajúcej osoby rodičky, a to venovať pozornosť nie len rodičke, ale aj sprevádzajúcej osobe, reagovať na vegetatívne zmeny (bdelosť, ospalosť) sprevádzajúcej osoby, nadviazať slovný kontakt na ľubovoľnú tému (s ohľadom na prebiehajúci pôrod), sledovať verbálne vyjadrovanie sprevádzajúcej osoby, môže odhaliť psychický alebo fyzický diskomfort, nevykazovať sprevádzajúcu osobu z pôrodnej sály v prípade hroziacich komplikácií, sprevádzajúca osoba väčšinou ocení tímovú kooperáciu a zvýšenú starostlivosť (rozhodnutie treba zvážiť na základe konkrétnych okolností, osobnosti sprevádzajúcej osoby, obsadenosti pôrodného sálu, závažnosti situácie…).

Záver

Je chvályhodné, že väčšina gynekológov/pôrodníkov, pôrodných asistentiek nášho súboru vníma prítomnosť sprevádzajúcich osôb skôr pozitívne. Je potrebné však ešte zapracovať na vylepšení podmienok pre účasť sprevádzajúcich osôb, ako aj zlepšiť samotnú prípravu sprevádzajúcich osôb o možnostiach pomoci rodičke, aby sa predišlo konfliktom a negatívnemu vnímaniu, či už zo strany zdravotníckeho personálu, alebo samotných rodičiek a sprevádzajúcich osôb. Bolo by vhodné vytvoriť lokálne štandardy prítomnosti sprevádzajúcich osôb pri pôrode, ktoré by zjednotili prístup a postoje všetkých zdravotníckych pracovníkov, najmä v otázkach podmienok prítomnosti sprevádzajúcich osôb rodičiek na pôrodnej sále, špecifikácie prípadov, kedy môže byť sprevádzajúca osoba požiadaná, aby opustila pôrodnú sálu, postupov zaujatia postoja voči špecifickým typom sprevádzajúcich osôb – agresívny, vulgárny, po požití alkoholu a pod., fotografovania na pôrodnej sále.

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., Ústav pôrodnej asistencie JLF UK v Martine

Literatúra:

1. Bolfík J. Prítomnosť partnera pri pôrode – pohľad sexuológa. Gynekologická prax. 2005;3(1):58–61

2. Čunderlík A, Mikulaj V. Účasť otca pri pôrode –„štandard“ alebo „nadštandard“. Lekársky obzor. 2000;49(5):169–170

3. Kristová J, Repková A. Prítomnosť partnera pri pôrode – áno či nie? Ošetrovateľský obzor. 2006;3(1):7–11

4. Lajtman E. Vývojové trendy v pôrodníckej starostlivosti. Gynekologická prax. 2004;2(1):41–42

5. Moraučíková E, Hlinková S. Úloha sprevádzajúcej osoby pri pôrode. In Jihlavské zdravotnické dny. Zborník. Jihlava: Vysoká škola polytechnická, 2011, s. 446–463

6. MZ SR. Charta práv pacienta v SR [online]. 2008 [cit. 2013-01-07]. Dostupné na: http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&eventid=432

7. Nolan M. Preparation for birth and beyond: our health and wellbeing. Practising midwife. 2012;15(7):20–1. ISSN 1461-3123

8. Repková A, Padyšáková H. Sprevádzajúce osoby pri pôrode. Ošetrovateľský obzor. 2007;4(1–2):33–35

9. Roztočil A et al. Intenzivní péče na porodním sále. Brno: IDVPZ, 1996, 274 s.

10. Simkin P. Partner u porodu. Praha: Argo, 2000, 246 s.

11. Sivá M. Etický kódex občianskeho združenia Slovenské duly (SD) [online]. Matervia. 2015 [cit. 2015-04-17]. Dostupné na: http://www.matervia.sk/porod-s-dulou/eticky-kodex/

12. Vrábeľová A. Otecko pri pôrode. Sestra. 2003;2(1):31

Recenzovaly:

PhDr. Drahomíra Filausová – Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, ZSF, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
Mgr. et Bc. Jiřina Weisová – porodní asistentka, Gynekologicko-porodnické oddělení Slezská nemocnice v Opavě

Více o autorce:

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., Ústav pôrodnej asistencie JLF UK v Martine
1992: ukonč. stred. zdravot. škola, Topoľčany; 1997: ukonč. Mgr. štúdium Ošetrovateľstvo – JLF UK; 2000: doplň. pedagog. štúdium – PdF UK; 2003: Kurz „Poradenstvo pri dojčení“; 2008: ukonč. doktorand. štúdium v odbore Ošetrovateľstvo – JLF UK, Martin; 1997–2002: SZŠ M. R. Štefánika, Martin – učit. odb. predmetov; 2003–2011: UK JLF Martin, Ústav ošetrov. – odborná asistentka; od 2011: UK JLF Martin, Ústav pôrodnej asistencie – odbor. asistentka

• tisk
• předplatit si