Štandardizované ošetrovateľské postupy u nedoslýchavých detí

Súhrn: Hlavným cieľom tohto článku je vytvorenie dvoch ošetrovateľských štandardov pre sestry so špecializáciou v audiometrii a pre zaškolené audiometrické sestry k dvom audiometrickým vyšetreniam. Ďalším cieľom je podrobne popísať prípravu pred, počas a po vyšetreniach, ktoré slúžia k včasnému zachyteniu sluchových porúch u detí, a poukázať na význam vyšetrení pri diagnostike sluchových porúch.

Kľúčové slová: poruchy sluchu – vyšetrenie sluchu nedoslýchavých – štandardizované ošetrovateľské postupy.

Standardized nursing practice hard of hearing children

Summary: The main objective this article is the creation of two nursing standards for nurses specializing in audiometry and for trained nurses to two audiometric testinis. Next aim of this work is to refer about the importance of the easy diagnostic of hearing loss in children.
Key words: hearing loss – diagnostic of hearing loss – the standards.

Úvod

Základnou charakteristikou života každého človeka je schopnosť prijímať, spracovať a odovzdávať informácie. Neexistuje žiadna forma života bez možnosti komunikácie, ta je jednou z najdôležitejších potrieb. K spôsobom ľudskej komunikácie patria zvuky a reč. Ich narušením (chorobou, úrazom) môže dôjsť až k zmene osobnosti človeka (akustický deprivačný syndróm). Poškodením sluchu je človek ochudobnený o príjem informácií z okolitého sveta a odzrkadľuje sa to na kvalite jeho života.

Nedoslýchavosť – hypacusis, nahluchnutosť, je čiastočná strata sluchu s trvalým charakterom, pri ktorej sa postihnutý ťažko dorozumieva so svojím okolím. Vyskytuje sa pomerne často.

Nedoslýchavosť môže byť:

Ľahká – postihnutá osoba nemá viditeľné problémy pri dorozumievaní, reč počuje aj z väčšej vzdialenosti ako 3 metre. Prostredie však musí byť tiché. Nemôže reč sledovať v hlučnom prostredí. Rozhodujúcim kritériom nie je vzdialenosť v metroch, ale celková mentalita dieťaťa, rozumové schopnosti, sluchová pozornosť. V mnohých prípadoch dieťa s ľahkou nedoslýchavosťou nezvládne učivo základnej školy.

Stredná – postihnutá osoba je schopná sledovať hovorenú reč z obvyklej vzdialenosti 1–3 metre. Prostredie, v ktorom sa konverzuje, musí mať výhodné akustické podmienky. V hlučnom prostredí je porozumenie reči skreslené, neúplné.

Ťažká – postihnutá osoba počuje reč z kratšej vzdialenosti než 1 m, čo je vzdialenosť menšia, než ktorú potrebujeme na bežný hovor (Vašek a kol., 2001, s. 57).

Klasifikácie sa menia podľa zámeru, ktorému slúžia. V medicíne sa robili a robia klasifikácie predovšetkým podľa daného patologického stavu sluchového analyzátora (Uherík, 2013, s. 33).

Stupeň sluchového postihnutia sa posudzuje podľa intenzity zvukového podnetu vyjadrenej v decibeloch (dB, jednotky intenzity zvuku). Podľa stupňa poškodenia sluchového orgánu sa poruchy sluchu hodnotia podľa klasifikácie WHO (1980) na základe výpočtu priemernej straty sluchu na frekvenciách 500 Hz, 1000 Hz a 2000 Hz takto:

• ľahká strata sluchu                 26–40 dB
• stredná strata sluchu              41–55 dB
• stredne ťažká strata sluchu     56–70 dB
• ťažká strata sluchu                 71–90 dB
• úplná strata sluchu                 viac ako 91 dB

Podľa základného orientačného rozdelenia rozoznávame celkom tri typy sluchových porúch:

• senzorineurálnu (percepčnú) – pod ktorou je zahrňovaná porucha činnosti vláskových buniek a ďalších funkčních elementov vnútorného ucha a porucha vláken sluchového nervu,

• prevodovú – je to porucha lokalizovaná v prevodovom aparáte sluchového systému, počínajúca vonkajším zvukovodom až k oválnemu okienku,

• centrálna – s lokalizáciou lézie v centrálnych poschodiach sluchovej dráhy (Syka, Voldřich, Vrabec, 1981, s. 233).

Klasifikácia sluchových postihnutí sa môže opierať o niekoľko kritérií, ktorými sú hlavne doba vzniku vady (poruchy), intenzita sluchovej straty a tiež typ konkrétnej vady (poruchy), viazaný spravidla práve na poškodenie určitej časti sluchového ústrojenstva (Slowík, 2007, s. 74–75) (tab. 1).

Ochorenia nedoslýchavosti postihujú detí, ale aj dospelých. Na Slovensku je evidovaných 5–7 % populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Podľa neoficiálnych štatistík 90 % detí so sluchovým postihnutím sa narodí v počujúcej rodine (Freeman et al., 1991). Preto je veľmi dôležité a nutné venovať zvýšenú pozornosť tejto problematike.

Aj keď sa sestry pracujúce na iných oddeleniach ako otorinolaryngologické nestretávajú so sluchovo znevýhodnenými klientmi často, musia poznať, čo ich trápi. Preto chceme sestrám priblížiť túto problematiku a umožniť lepšie sa zorientovať v danej oblasti.

Úspešná starostlivosť o deti s poruchami sluchu spočíva vo včasnom zdiagnostikovaní (prvé vyšetrenie sa vykonáva v pôrodnici – novorodenecký screening, ktorý najskôr zachytí sluchové ochorenie) a následne správnej výchovnej, respektíve sluchovej rehabilitácii.

Na presné určenie typu a miesta poškodenia sluchu treba zvyčajne špeciálnu vyšetrovaciu techniku sluchu, ktorá sa musí vykonávať precízne.

Vyšetrovaním funkcie sluchu a poruchami sluchovej funkcie u pacientov sa zaoberá lekársky odbor audiológia (Syka, Voldřich, Vrabec, 1981, s. 233).

Moderná audiológia má však predovšetkým vďaka rozvoju prístrojovej základni k dispozícii ďalšie metodiky, ktoré informujú detailnejšie o stupni prevodovej poruchy, o nadprahovej hlasitosti, adaptácii a únave, poprípade o postihnutí centrálnej časti sluchovej dráhy (Syka, Voldřich, Vrabec, 1981, s. 242–243).

V minulosti dochádzalo k veľmi tragickým omylom, kde boli symptómy nerozpoznanej sluchovej vady nesprávne považované za prejavy mentálneho postihnutia. Osud takto zle zdiagnostikovaného človeka sa potom uberal úplne iným smerom, než by tomu bolo v prípade správneho a včasného rozpoznania jeho hendikepu (Slowík, 2007, s. 72).

Jednou z najmenej zaťažujúcich skúšok sluchu je vyšetrenie otoakustických emisií (OAE), ktoré je založené na citlivom meraní úrovni akustickej spätnej väzby ľudského ucha ako reakcie na zachytený zvukový podnet. S vysokou spoľahlivosťou odhalí prípadnú poruchu sluchu väčšiu než 30 dB. Presné údaje o stupni sluchovej vady je možné získať pomocou vyšetrenia evokovaných sluchových potenciálov v mozgu vyšetrovaného (BERA). Tieto objektívne audiometrické metódy umožňujú vyšetrovať už aj novorodencov a znemožňujú úmyselné ovplyvňovanie výsledkov zo strany pacienta. Používajú sa špeciálne prístroje a získané výsledky sú vyhodnocované výkonnou výpočtovou technikou (Jonáková, 2010, s. 21).

Našim cieľom je podrobne popísať postup pri realizovaní vyšetrení OAE a BERA a poukázať na ich význam. Uľahčiť prístup sestry ku klientovi umožňujú ošetrovateľské postupy, ktoré sme podrobne rozpracovali. Ďalším cieľom nášho skúmania bolo auditom overiť, či audiometrické sestry postupujú podľa vypracovaných postupov pri realizovaní vyšetrovacích metód OAE a BERA. Stanovili sme si výskumné otázky: Pracujú audiometrické sestry na ORL oddelení podľa štandardizovaných ošetrovateľských postupov? Disponujú audiometrické sestry dostatočnými vedomosťami pri realizovaní diagnostických vyšetrení – OAE a BERA? Disponujú audiometrické sestry dostatočnými zručnosťami pri realizovaní diagnostických vyšetrení?

Metodika výskumu

Na získanie informácií od sestier sme zvolili metódu pozorovania (vonkajšie, štruktúrované, priame, terénne). Ním sme získali široké spektrum informácií – zručnosti sestier, situačné deje, prejavy verbálnej a neverbálnej komunikácie. Pozorované boli tri audiometrické sestry so špecializáciou v audiometrii, pracujúce na našom ORL oddelení, či postupovali pri realizovaní vyšetrení OAE a BERA podľa vypracovaných štandardov. Sestry dostali nami vypracované štandardizované ošetrovateľské postupy včas k dispozícii, k naštudovaniu (na oboznámenie sa s nimi mali sedem dní). S odstupom ďalších dvoch týždňov bol vykonaný ošetrovateľský audit. Kontrolu ich práce sme vykonali s vedúcou sestrou nášho oddelenia.

Diskusia

Na základe výskumu, ktorý sme realizovali prostredníctvom metódy pozorovania troch audiometrických sestier na ORL oddelení, sme získali cenné informácie o ich názoroch súvisiacich s ich prácou. Zaoberali sme sa otázkami súvisiacimi s týmito výskumnými problémami: Pracujú audiometrické sestry na ORL oddelení podľa štandardizovaných ošetrovateľských postupov? Disponujú audiometrické sestry dostatočnými vedomosťami pri realizovaní diagnostických vyšetrení – OAE a BERA? Disponujú audiometrické sestry dostatočnými zručnosťami pri realizovaní diagnostických vyšetrení?

Štandardizované ošetrovateľské postupy OAE, BERA, ktoré sme vypracovali na ušno-nosno-krčnom oddelení v Lvn a. s. v Košiciach, slúžia pri vykonávaní vyšetrení OAE a BERA. Vypracovali sme aj návrh ošetrovateľského auditu, systém hodnotenia a postupov, ktoré majú zabezpečiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti pri realizovaní vyšetrení otoakustických emisií a BERA. Auditom sme vykonali kontrolu práce troch audiometrických sestier, či postupovali pri realizovaní vyšetrení podľa vypracovaných štandardov. Audit je splnený, sestry v ňom pri vyhodnotení získali plný počet bodov. Pri realizovaní daných vyšetrení pracovali presne a precízne podľa jednotlivých bodov v štandardoch. Pozorovaním sme si overili, že disponujú aj dostatočnými vedomosťami týkajúcimi sa danej problematiky, vedeli vyšetrovaným pacientom primerane vysvetliť a odpovedať na otázky, ktoré im kládli pred a po vyšetreniach. Poskytli im správne informácie týkajúce sa ich problémov so sluchom, odporučili kontakty na svojpomocné organizácie, ktoré pomáhajú sluchovo postihnutým. Sestry pri vykonávaní vyšetrovacích metód pracovali zručne, jemne (správne uloženie sondy do zvukovodov pri OAE vyšetrení, správne nasadenie slúchadiel a nedráždivé vyčistenie pleti pred pripevnením elektród na tvár pri BERA vyšetrení), zbytočne nestresovali a nezaťažovali pacientov.

Výskumné otázky, ktoré sme overovali, sa potvrdili. Ošetrovateľské postupy boli poskytnuté k nahliadnutiu a prečítaniu a odobreniu zdravotníckemu personálu cez primára oddelenia, vedúcu sestru až po sestry, ktoré dané vyšetrenia realizujú. Sestry prijali štandardizované ošetrovateľské postupy pozitívne. Jednohlasne sa zhodli, že tieto vypracované postupy im veľmi uľahčujú postup pri ich práci a pomôžu aj novým sestrám pri zaškoľovaní (keďže postup pri vykonávaní týchto vyšetrení je náročný a vyžaduje si zvýšenú pozornosť, presnosť a trpezlivosť). Pozorované sestry uviedli nevyhnutnosť a dôležitosť neustáleho vzdelávania sa a získavania dostatočne sprostredkovaných informácií a poznatkov zo strany zdravotníckeho personálu, učiteľov a iných odborníkov, ktoré sú pre rozvoj ich odborných vedomostí a zručností nevyhnutné pre uplatnenie sa v pracovnom živote. Pripomienky k danému materiálu neboli vyslovené. Podobné vypracované štandardy používa zdravotnícky personál ORL oddelenia v Bratislave, vo Fakultnej nemocnici v Petržalke, Nemocnica sv. Cyrila a Metóda. Vzájomným konzultovaním s nimi sme sa zhodli, že tieto ošetrovateľské postupy plne zabezpečia hlavne novým sestrám pri zaškoľovaní sa pomoc pri vykonávaní týchto náročných vyšetrení.

Podobné overovanie štandardov vykonal Jakub Smolka, ktorý uvádza: „Z môjho šetrenia vyplynulo, že väčšia časť sestier (55,56 %) bola s nami vytvorenými štandardmi čiastočne spokojná a domnieva sa, že štandardy sú po drobných úpravách aplikovateľné pre prax. Ďalším 38,89 % respondentom poskytnuté štandardy vyhovovali bez pripomienok.“ (Smolka, 2009, s. 44).

Ako uvádza Maskalíková – v súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na kvalitu poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Táto činnosť je ovplyvnená ľudskými faktormi ako zo strany poskytovateľa, tak aj zo strany konzumenta tejto starostlivosti. Preto jej sledovanie vyžaduje štandardy a pracovné postupy, ktoré je nevyhnutné dodržiavať (Maskalíková, 2007, s. 124). Ošetrovateľské postupy sú potrebné pre sestru, chránia ju pred neoprávneným postihom, ale aj pre pacienta, ktorý bude jednoznačne vedieť, na akú starostlivosť má právo.

Odporúčania pre klinickú prax

• podporovať štúdium sestier pre potrebné zvyšovanie vedomostnej úrovne,
• na základe nových vedomosti osvojených si sestrami pracovať s pacientom ponúkanými metódami (štandardizovanými ošetrovateľskými postupmi),
• nabádať sestry k snahe pomáhať pacientovi takýmito metódami,
• motivovať sestry k tvorbe ďalších materiálov (štandardizovaných ošetrovateľských postupov, edukačných materiálov), tým zvýšiť kreativitu sestier a zabezpečiť jednotnosť postupu pri vykonávaní rôznych vyšetrení zo strany sestier.

Záver

Problémy, ktoré sluchovo postihnutých pacientov trápia, sú veľmi pestré a zmierniť ich alebo vyriešiť v plnom rozsahu si vyžaduje pracovať na oddelení metódou ošetrovateľských postupov, pretože tie umožňujú celkový a individuálny prístup sestry k chorému človeku. Pomáha upevňovať vzájomné vzťahy medzi sestrou a klientom. Slúži zdravotníckym pracovníkom k dosiahnutiu maximálnej kvality vyšetrenia.

Všetci novorodenci s poruchou sluchu by mali byť diagnostikovaní ešte pred tretím mesiacom života a do šiesteho mesiaca by mali byť adekvátne sluchovo rehabilitovaní. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, je potrebné zabezpečiť kvalitné vyšetrenie sluchu pomocou OAE a BERA vyšetrení u všetkých novorodencov. Vypracované štandardizované ošetrovateľské postupy sa na našom pracovisku ujali a plne sa využívajú.

---

Ošetrovateľský štandard č. 1 – otoakustické emisie

Otoakustické emisie sú jednoduché, ľahko prevedené, rýchle, dostupné – metóda s takmer 100% záchytnosťou poruchy sluchu. Ak sa skríningovou metódou emisie nevybavia (sú negatívne), o mesiac vyšetrenie zopakujeme. Za pozitívne odpovede vonkajších vláskových buniek kochley pokladáme hodnoty vyššie ako 60 % na 3 frekvenčných pásmach ležiacich vedľa seba. Novorodencov vyšetrujeme pri frekvenciách 800, 1600, 2400, 3200 a 4000 Hz. Pri opakovane neprítomných emisiách je potrebné vylúčiť prevodovú poruchu sluchu tympanometriou. Ak je prevodový systém v norme a OAE sú opakovane neprítomné, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o poruchu sluchu. Potvrdíme alebo vylúčime ju vykonaním vyšetrenia pre určenie prahu sluchu – BERA (Brainstem Evoked Response Audiometry) alebo ASSR (Audiometric Steady State Response).

Dôležitou súčasťou ošetrovateľského štandardu je ošetrovateľský audit – systém hodnotení a postupov, ktoré majú zabezpečiť kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti. Zahŕňa kroky – definovanie toho, čo má byť, identifikácia toho, čo je s tým, identifikácia rozdielov a začatie činností na dosiahnutie výsledkov (Musilová, 1993, s. 171).

Audit obsahuje metódu monitorovania jednotlivých kritérií štruktúry, procesu a výsledku. Ku každému štandardu sme vypracovali kontrolný audit. V priebehu auditu sme výsledky hodnotenia zapisovali do stĺpca ako ÁNO alebo NIE. Audit nesmie zaberať veľa času.

Charakteristika štandardu: procesuálny štandard výkonu.
Cieľ výkonu: vyšetriť sluch detského pacienta.
Skupina starostlivosti: pacienti s indikáciou otoakustických emisií – novorodenci, pacienti s poruchou sluchu, pacienti pred rekonštrukčnou operáciou stredného ucha.
Oddelenie: ORL oddelenie, Letecká vojenská nemocnica a. s., Murgašova 1, Košice.
Dátum kontroly: priebežne, nepravidelne.
Kontrolu vykonal: manažéri ošetrovateľstva.
Podpis zodpovedného pracovníka: vedúca sestra oddelenia.

Kritériá štruktúry:

Š 1 Pracovníci: zaškolená audiometrická sestra, sestra so špecializáciou v audiometrii.
Š 2 Prostredie: ORL oddelenie. Špeciálne upravená tichá, odhlučnená miestnosť pre vyšetrenie otoakustických emisií.
Š 3 Pomôcky: otoakustický prístroj značky ILO 92 so špeciálnou sondou.
Š 4 Dokumentácia: zdravotná dokumentácia pacienta. Dokumentácia vedená pre oddelenie o vykonanom vyšetrení.

Kritériá procesu:

P 1 Sestra informuje pacienta (ak sa jedná o dieťa, informovať rodičov) o vyšetrení a o potrebe aktívnej spolupráce pri ňom.
P 2 Sestra posudzuje zdravotný stav pacienta (ak je dieťa choré, kýcha, kašle a soplí, je nutné upovedomiť lekára a dieťa preobjednať, pretože ochorenie môže skresliť vyšetrenie).
P3 A Sestra zaznamenáva do špeciálne vedenej dokumentácie dátum vyšetrenia, meno a priezvisko pacienta, rok narodenia, poisťovňu, bydlisko a meno sestry, ktorá vyšetrenie vykonáva.
P3 B Sestra zaznamenáva identifikačné údaje o pacientovi (meno, priezvisko, rok narodenia) do „počítača“ otoakustického prístroja ILO 92.
P4 A Sestra vykonáva – pohodlné usadenie pacienta do kresla. Ak sa jedná o menšie dieťa, prípadne novorodenca, jeden z rodičov, zvyčajne matka vezme dieťa do náručia, aby sa nehýbalo a bolo kľudné. Zabezpečí tak, aby sa nezaznamenali rušivé vplyvy (artefakty), vznikajúce pri akomkoľvek pohybe dieťaťa (pohyb hlavy, ruky, nohy), ktoré znemožňujú pokračovať vo vyšetrení.
P4 B Sestra vloží sondu otoakustického prístroja do ucha vzduchotesne.
P4 C Sestra skontroluje zvukotesné uloženie sondy do vonkajšieho zvukovodu.
P4 D Sestra vloží špeciálnu sondu, ktorá je súčasťou otoakustického prístroja, zvukotesne do pravého vonkajšieho zvukovodu vyšetrovaného. Púšťa prístrojom riadeným počítačom špeciálne akustické impulzy. Vyšetrí najskôr pravé ucho. Ak sa zobrazia pri všetkých frekvenciách akustickýchimpulzov odpovede, vyšetrenie je správne. Ak nie, je nutné zopakovať vyšetrenie viackrát.
P4 E Sestra kontroluje pokojné správanie pacienta.
P4 F Sestra vloží sondu zvukotesne do ľavého zvukovodu a vyšetrí ho.
P4 G Výsledky vyšetrenia sestra vloží do pamäti počítača.
P4 H Výsledky vyšetrenia sestra vytlačí.
P4 CH Výsledky vyšetrenia dá sestra zhodnotiť a podpísať lekárovi.
P4 I Sestra založí výsledky vyšetrenia do pacientovej dokumentácie.
P4 J Sestra odovzdá závery vyšetrenia pacientovi.

Kritériá výsledku

V 1 Pacient je oboznámený s postupom pri vyšetrení.
V 2 Pacient nemá prejavy ochorenia (kašeľ, kýchanie), ktoré by bránili pri realizácii vyšetrenia.
V3 Pacient má zabezpečenú vhodnú polohu pri vyšetrení.
V 4 Pacient má zvukotesne uloženú sondu vo vonkajšom zvukovode.
V 5 Pacient má zabezpečené vysvetlenie záverov vyšetrenia.

Audit štandardu: Vyšetrenie otoakustických emisií

Dátum:
Oddelenie: ORL

Ošetrovateľský štandard č. 2 – BERA

Po podráždení vláskových buniek Cortiho orgánu zvukom vznikajú elektrické potenciály, ktoré sa dostávajú z vnútorného ucha sluchovou dráhou do sluchového centra v mozgovej kôre. Môžeme ich zaznamenať v ktoromkoľvek úseku od vnútorného ucha až k mozgovej kôre. Vyšetrenie sníma a zaznamenáva elektrické potenciály, ktoré sa zjavujú v mozgovom kmeni o 3 až 12 ms po zvukovom podráždení. Výsledok vyšetrenia BERA u detských pacientov je zapísaný krivkou, na nej sa hodnotí časové meškanie – latencia jednotlivých vĺn. Každé predĺženie svedčí o tom, že je zhoršená funkcia určitého úseku sluchovej dráhy.

Charakteristika štandardu: procesuálny štandard výkonu.
Cieľ výkonu: diagnostika retrokochleárnych porúch sluchu u detí.
Skupina starostlivosti: detskí pacienti s indikáciou BERA vyšetrenia.
Oddelenie: ORL oddelenie, Letecká vojenská nemocnica a. s., Murgašova 1, Košice.
Dátum kontroly: priebežne, nepravidelne.
Kontrolu vykonal: manažéri ošetrovateľstva.
Podpis zodpovedného pracovníka: vedúca sestra oddelenia.

Kritériá štruktúry:

Š 1 Pracovníci: zaškolená audiometrická sestra, sestra so špecializáciou v audiometrii.
Š 2 Prostredie: zdravotnícke zariadenie, ORL oddelenie, audiometrická miestnosť – špeciálne upravená tichá, odhlučnená pre vyšetrenie BERA.
Š 3 Pomôcky: BERA systém Acustica prístroj (riadený počítačom) so špeciálnymi slúchadlami, jednorázové samolepicie elektródy, lieh s benzínom na odmastenie pokožky, gél (NUPREP), ktorý slúži ako vodiace médium, gáza.
Š 4 Dokumentácia: zdravotná dokumentácia pacienta. Dokumentácia vedená pre oddelenie o vykonanom vyšetrení.

Kritériá procesu:

P1 Informovať pacienta (ak sa jedná o dieťa, informovať rodičov) o vyšetrení.
P2 Prevziať písomnú a ústnu správu o zdravotnom stave dieťaťa (dieťa a všetky potřebné pomôcky preniesť na anesteziologicko-resuscitačné oddelenie) – výsledky pediatrického predoperačného vyšetrenia dať k nahľadnutiu lekárovi anesteziologicko-resuscitačného oddelenia.
P3 A Zaznamenať do dokumentácie BERA vedenej pre oddelenie dátum vyšetrenia, meno a priezvisko pacienta, zdravotnú poisťovňu, meno sestry, ktorá vykonala vyšetrenie.
P3 B Zaznamenať meno a priezvisko pacienta, rok narodenia do počítača BERA prístroja Acustica stlačením klávesu s písmenom „N“, objaví sa tabuľka, do ktorej sestra tieto údaje zapíše a enterom potvrdí.
P4 A Odmastiť správne pokožku dieťaťa gázou navlhčenou do liehu s benzínom a pretrieť ju špeciálnym gélom na miestach, kde sestra nalepí snímacie elektródy – na čele, pravom líci, na pravom a ľavom hlávkovom výbežku. Na snímacie elektródy pripnúť špeciálne zvody, ktoré sú súčasťou BERA prístroja a sú farebne označené:

• žltá farba (čelo),
• červená farba (pravý hlávkový výbežok – spánková kosť),
• modrá farba (ľavý hlávkový výbežok – spánková kosť),
• čierna farba (pravé líce).

P4 B Usadiť a zabezpečiť vhodnú polohu pri vyšetrení – uložiť dieťa na lôžko. Podľa ordinácie lekára zabezpečiť dobrú relaxáciu dieťaťa (vykonáva ju zvyčajne ARO sestra).
P4 C Nasadiť správne pacientovi na uši slúchadlá BERA vyšetrenia, ktoré sú súčasťou prístroja. Prístroj riadený počítačom púšťa špeciálny akustický impulz. Vyšetrenie spustiť stlačením klávesu „O“.
P4 D Vyšetriť správne pravé ucho – od 20 dB, postupne zvyšovať o 10 dB až po 90 dB, prípadne 100 dB. Po dvadsiatich prijatých odpovediach sa zobrazí sumárna krivka. Po vyčerpaní celého počtu sa meranie automaticky zastaví. Meranie možno kedykoľvek ľubovoľným klávesom prerušiť a zas spustiť. V prípade negatívnych odpovedí zapísať do zdravotnej dokumentácie vedenej pre oddelenie, informovať lekára o potrebe doplnenia ďalších vyšetrení.
P4 E Kontrolovať stav pacienta, sledovať jeho fyziologické funkcie – TK, P.
P4 F Vyšetriť správne ľavé ucho pacienta.
P4 G Uložiť výsledky vyšetrenia do pamäte počítača stlačením klávesu „S“ – save.
P4 H Vytlačiť výsledky vyšetrenia stlačením klávesu „H“ – hardcopy. Program ukončiť stlačením klávesu „Q“ – quit. Odlepiť elektródy z pokožky pacienta. Utrieť gázou do sucha miesta na tvári pacienta, kde boli nalepené elektródy.
P4 CH Zabezpečiť zhodnotenie a podpísanie výsledkov lekárom ORL oddelenia.
P4 I Výsledok vyšetrenia zaznamenať a uložiť do zdravotnej dokumentácie pacienta.
P4 J Odovzdať výsledky vyšetrenia pacientovi. V prípade záujmu zabezpečiť pacientovi a príbuzným informačný materiál o vyšetrení.

Kritérium výsledku:

V 1 Pacient je oboznámený s postupom pri vyšetrení.
V 2 Pacient nemá prejavy ochorenia (kašeľ, kýchanie), ktoré by bránili pri realizácii vyšetrenia.
V3 Pacient má zabezpečenú vhodnú polohu pri vyšetrení.
V 4 Pacient má správne nasadené slúchadlá BERA vyšetrenia na uši.
V 5 Pacient má zabezpečené vysvetlenie záverov vyšetrenia.

Audit štandardu: Vyšetrenie BERA
Dátum:
Oddelenie: ORL

PhDr. Silvia Rošková, Stredná zdravotnícka škola, Košice

Literatúra:

1. Černý J a kol. Špeciálna chirurgia. Chirurgia krku a hlavy. 4. vydanie. Martin: Osveta, 1995, 287 s. ISBN 80-217-0471-3

2. Freeman a kol. Sluchové postihnutie [online]. 1991. Február [cit. 2015-18-02]. Dostupné na: http://csppzv.webnode.sk/metodicke-materialy/sluchove postihnutie

3. Jonáková A. Život s handicapovaným člověkem. Bakalárska práca. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta, Ústav speciálněpedagogic-kých studií, 2010, 21 s.

4. Maskalíková T. Systém zabezpečovania kvality ošetrovateľskej starostlivosti. 124 s. [online]. 2007. Apríl [cit. 2015-21-04]. Dostupné na: http://www.unipo.sk/public/media/10304/Maskalikova_Syst%C3%A9m%20zais%C5%A5ovania%20kvality%20o%C5%A1etrovate%C4%BEskej%20starostlivosti.pdf

5. Musilová M a kol. Vybrané kapitoly z ošetrovateľstva. Martin: Osveta, 1993, ISBN 80-217-0573-6

6. Slowík J. Speciální pedagogika. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2007. 72 s. ISBN 978-80-247-1733-3

7. Smolka J. Štandardy u vybraných ošetrovateľských výkonov. Bakalárska práca. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta humanitních studií, 2009, 45 s.

8. Syka J, Voldřich L, Vrabec F. Fyziologie a patofyziologie zraku a sluchu. 1. vyd. Praha: Avicenum, 1981, s. 233–243. ISBN 735 21-08/508-010-81

9. Uherík A. Nepočujúce dieťa. Nepoznané a nepovšimnuté. 1. vyd. Bratislava: Verbis, 2013, 33 s. ISBN 978-80-970579-2-3

10. Vašek Š a kol. Špeciálna pedagogika. 1. vyd. Bratislava: Media Trade – SPN, 2001, 57 s. ISBN 80-08-03050-X

11. WHO. Audiogram a stupeň straty sluchu [online] 1980. November [cit. 2014-25-11]. Dostupné na: http://infosluch.sk/wp/porucha-sluchu/audiogram/audiogram-a-stupen-straty-sluchu/

12. WHO. International Classification of Impairments, Disabilities and Handicaps (ICIDH). 14 s. [online]. 1980. November [cit. 2014-25-11]. Dostupné na: http://www.aihw.gov.au/WorkArea/DownloadAsset.aspx?id=6442455478

13. Novorodenecký skríning sluchu [online]. [cit. 2015-18-02]. Dostupné na: http://www.detskaorl.sk/?p=188

Recenzovaly:

Mgr. Dita Nováková, Ph.D. – Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, Zdravotně sociální fakulta, Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích
Mgr. Petra Podrazilová, DiS. – Ústav zdravotnických studií, Technická univerzita v Liberci

Více o autorce:

PhDr. Silvia Rošková, dipl., Stredná zdravotnícka škola, Košice
1995: ukonč. SZŠ Humenné – Zdravotná sestra; 2002: ukonč. nadstavbové štúdium Košice – Diplomovaná všeobecná sestra; 2004: ukonč. PSS – Endoskopické vyšetrovacie metódy v otorinolaryngológii – Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave; 2004–2006: Bc. štúdium – Ošetrovateľstvo, Lekárska fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach; 2006–2008: Mgr. štúdium – Ošetrovateľstvo, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava; 2009: rigorózna skúška v odbore Ošetrovateľstvo, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava; 2011: DPŠ, Vysvedčenie o pedagogickej spôsobilosti, CCaKV v Prešove; 1997–2000: ORL oddelenie, Fakultná nemocnica Košice – sestra pri lôžku; 2000–2009: Letecká vojenská nemocnica Košice – ambulantná sestra, endoskopická sestra; od 2010: Stredná zdravotnícka škola Košice – pedagóg

 

• tisk
• předplatit si