Faktory ovplyvňujúce kvalitu života dialyzovaných pacientov

Súhrn: V súčasnosti je sledovaná nielen dĺžka života dialyzovaných pacientov, ale aj kvalita ich života. Sú konfrontovaní s množstvom obmedzení a komplikáciami v spojitosti s týmto spôsobom liečby. Hlavným cieľom bolo identifikovať a analyzovať faktory vplývajúce na kvalitu života pacientov zaradených do hemodialyzačného programu. U dialyzovaných pacientov sme sledovali subjektívne vnímanie miery jednotlivých obmedzení a zmien vyplývajúcich z hemodialyzačnej liečby.

Kľúčové slová: hemodialýza – kvalita života – pacient – ošetrovateľstvo – prieskum.

Summary: Currently is monitored not only the life expectancy of dialysis patients, but also their quality of life. They are faced with a number of limitations and complications associated with this therapy. The main objective was to identify and analyze the factors affecting the quality of life of patients enrolled in the hemodialysis program. In dialysis patients we monitored the subjective perception measures of various restrictions and changes resulting from the hemodialysis treatment.
Keywords: hemodialysis – quality of life – patient – nursing – survey.

Úvod

„Hemodialýza nahradzuje funkciu obličiek tým, že krv očisťuje od škodlivých látok. Využíva k tomu polopriepustnú membránu, ktorej póry prepúšťajú soluty do určitej molekulovej hmotnosti a neprepúšťajú krvné elementy“ (Opatrný, 2006, str. 385).

Najfrekventovanejším termínom v tejto oblasti je kvalita života ovplyvnená zdravím, ktorú je možné definovať ako pocit životnej pohody zo subjektívneho hľadiska spojený s chorobou či úrazom, terapiou a jej možnými nežiaducimi účinkami. Vysvetliť to môžeme tak, že nie sú sledované iba klinické ukazovatele, ale aj subjektívne a objektívne informácie o pacientovom psychickom a fyzickom stave (Hnilicová, 2005).

U pacientov zaradených do dlhodobého dialyzačného programu
sú dôležité diétne obmedzenia, ktoré sa týkajú hlavne
obmedzeného príjmu bielkovín a tekutín
foto: Profimedia

Faktory ovplyvňujúce kvalitu života hemodialyzovaných pacientov

U pacientov zaradených do dlhodobého dialyzačného programu sú dôležité diétne obmedzenia, ktoré sa týkajú hlavne obmedzeného príjmu bielkovín a tekutín. Denný príjem bielkovín predstavuje minimálne 1,2 g/kg hmotnosti pacienta. Bielkoviny sú prijímané v rastlinnej a živočíšnej forme. Lepšie vstrebávanie pre vysoký obsah a väčšie zastúpenie esenciálnych aminokyselín majú živočíšne bielkoviny (Sasaková, 2012). Tekutiny zohrávajú pri liečbe HD významnú úlohu. Pacient je obmedzovaný v príjme tekutín, ktorý nesmie prevýšiť množstvo moču vylúčeného za 24 hod. Vznik stresu u dialyzovaných pacientov vyplýva jednak z nevyliečiteľnej choroby, jednak z metódy terapie. Faktory, ktoré sú potenciálnym zdrojom stresu, sú diétne obmedzenia, strata fyzických funkcií, obmedzenia v možnostiach plánovania, strach zo smrti (Ižová, 2012). Dialyzovaní pacienti sú obmedzovaní v práci a sú konfrontovaní aj s problémom, ktorým je nízka motivácia zamestnávateľov k poskytnutiu práce pacientom liečených HD. Príčinou je potreba úpravy jednak pracovnej doby a jednak náplne práce alebo iných pracovných podmienok dialyzovaných osôb. U jedincov, ktorí vykonávajú ťažšiu fyzickú prácu, je nutná zmena zamestnania či zváženie odchodu do invalidného dôchodku (Hnatová, 2010). Postavenie rodiny pri HD zohráva dôležitú rolu. Ako zo strany pacienta, tak aj jeho rodiny musí prameniť veľká snaha, aby aj napriek všetkým strastiam a prekážkam spolu vychádzali dobre. Problémy v spojitosti so zmenou rolí a povinností jedinca, obmedzením spoločenského života si vyžadujú nové prerozdelenie úloh a podporu zo strany rodiny. Pod vplyvom chronického ochorenia člena rodiny, ktorý bol jej živiteľom, sa mení aj finančná situácia. Tento dôvod je často aj príčinou frustrácie rodiny (Hnatová, 2010).

Ciele

Hlavným cieľom prieskumu bolo identifikovať a analyzovať faktory vplývajúce na kvalitu života pacientov v hemodialyzačnom programe. Parciálne ciele boli zamerané na posúdenie konkrétnej miery obmedzenia a zmeny vo fyzickej, psychickej a sociálnej sfére života. Zamerali sme sa aj na posúdenie prežívania dialyzovaných pacientov s cieľom identifikácie činiteľov, ktoré prispejú k subjektívnemu zlepšeniu vnímania ich stavu.

Metodika

Na získanie údajov sme použili dotazník pozostávajúci z 21 položiek. Získané údaje sme matematicko-štatisticky spracovali a vyhodnotili kvantitatívnou analýzou. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 50 respondentov mužského a ženského pohlavia zaradených do hemodialyzačného programu z dialyzačného strediska Logman East a. s. Michalovce a MEDICAL-CARE, s. r. o., Prešov. Prieskum bol realizovaný v dialyzačných strediskách Michalovce a Prešov.

Diskusia

Posudzovali sme, ako subjektívne vnímajú respondenti mieru jednotlivých obmedzení a zmien vyplývajúcich z hemodialyzačnej liečby. Najväčšie obmedzenie predstavovali diétne reštrikcie až u 50 % respondentov. Pre 32 % z opýtaných respondentov predstavuje hemodialýza mierne obmedzenie v oblasti cestovania, zamestnania a psychických zmien. Naopak najmenej zmien a obmedzení uviedlo 38 % respondentov v pohybe a 34 % z opýtaných respondentov v oblasti zmien v rodinnom živote.

Diétne obmedzenia predstavujú neodmysliteľnú súčasť hemodialyzačnej liečby, preto sme chceli identifikovať konkrétnu reštrikciu v stravovaní, ktorá je pre respondentov najzávažnejšia, a tou bol u 54 % respondentov regulovaný príjem tekutín. Túto položku môžeme porovnať s výsledkami práce Loubkovej (2011), kde rovnako obmedzený príjem tekutín predstavuje pre respondentov obmedzenie v najvyššej miere. Keďže je dialýza časovo náročná, ovplyvňuje jedincov aj v možnostiach štúdia a zamestnania, preto sme sa respondentov pýtali, aké zmeny nastali v ich zamestnaní/štúdiu. Touto otázkou sa zaoberala aj Loubková (2011), ktorá v svojej práci uvádza, že rovnako ako v našom prípade najvyšší počet respondentov, a to 41,5 %, bolo už toho času na dôchodku. Keďže až 32 % opýtaných bolo nútených odísť na invalidný dôchodok a len u 10 % respondentov došlo k úprave pracovných podmienok, sa môžeme domnievať, že zo strany zamestnávateľa je nízky záujem o možnosť zamestnania dialyzovaných s úpravou pracovných podmienok. Psychický stav človeka odráža jeho individuálne vnímanie života a je ovplyvnený rôznymi faktormi. Dialýza môže byť príčinou zmien aj v tejto oblasti, prieskumom sme však zistili, že až u 66 % respondentov dialýza nevyvolala zmenu v ich psychike. Avšak aj napriek tomu pociťuje 27,78 % opýtaných nervozitu a 24,07 % smutnú náladu v súvislosti s dialýzou. Prežívanie uvedených pocitov nevzniká zo samotnej nevyhnutnosti hemodialýzy, ale u 23,81 % respondentov z diétnych obmedzení a v prípade 17,46 % respondentov ide o obavy z nefunkčnosti kanyly/katétra. Potlačiť tieto nepríjemné pocity podľa subjektívneho zhodnotenia dialyzovaných respondentov pomáha sledovanie televízie, čítanie kníh, podpora zo strany lekára a iné. Hodnotenie kvality života závisí od subjektívneho prežívania každého jedinca, preto sme chceli zistiť, ako ju zhodnotia respondenti. Dialýza bola príčinou zhoršenia kvality života u 40 % opýtaných, kde dochádza k rozdielu pri komparácii s prácou Loubkovej (2011), kde bola kvalita života dialyzovaných hodnotená skôr pozitívne.

Záver

Analýzou údajov získaných prostredníctvom dotazníkov môžeme skonštatovať, že kvalita života pacientov po zahájení hemodialyzačného programu sa mení. Vo väčšine prípadoch dochádza k jej zhoršeniu, prípadne stagnácii na rovnakej úrovni. U pacientov zaradených do dlhodobého dialyzačného programu je potrebné podporovať motiváciu pre dodržiavanie reštrikcií v životospráve a poukazovať na pozitíva, ktoré ich dodržiavaním nastanú. Je nutné povzbudzovať dialyzovaných pacientov k vykonávaniu pravidelnej pohybovej aktivity, zachovávaniu diétnych obmedzení, poskytnúť adekvátnu informovanosť. K tomu môže prispieť aj multidisciplinárna spolupráca s ďalšími odborníkmi, úprava prostredia dialyzačného strediska a v prvom rade empatický prístup zdravotníckeho personálu.

Tatiana Šantová, Andrea Šuličová, Zuzana Šimová, Jana Cinová, Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov
Jana Stretavská, absolventka PU FZO

Literatúra:

1. Čeledová L, Čevela R. Výchova ke zdraví. Vybrané kapitoly. 1. vydanie. Praha: Grada Publishing, 2010, 128 s. ISBN 978-80-247-3213-8

2. Džumelová-Ižová M, Ďurčová S. Dialyzovaný pacient a trávenie voľného času. Florence. 2009;5(1):28–29. ISSN1801-464X

3. Hnatová I, Kováčová L. Niektoré aspekty života ľudí zaradených do dialyzačného programu. In 5. Medzinárodná konferencia doktorantov odborov Psychológia a Sociálna práca. Nitra, 2010 [cit. 2012-12-02]. Dostupné na: http://www.kpsv.fsvaz.ukf.sk/PhD%20konf%202010/SUBORY/PDF/38_Hnatova-Kovacova.pdf

4. Hnilicová H. Kvalita života a její význam pro medicínu a zdravotnictví. In Payne J. Kvalita života a zdraví. 1. vydanie. Praha: Triton, 2005, s. 205–215. ISBN 80-7254-657-0

5. Hrubý M, Mengerová O. Výživa při pravidelném dialyzačním léčení. 1. vydanie. Forsapi, 2009, s. 119. ISBN 978-80-87250-06-8

6. Ižová M. Úlohy sestry v podpore dialyzovaného pacienta. In Jihlavské zdravotnícke dni 2012. Jihlava: Vysoká škola polytechnická Jihlava, 2012, s. 331–335. ISBN 978-80-87035-52-8

7. Jirka T. 240 minút dialýzy – a hotovo! NephroCare [online]. Praha: Fresenius Medical Care – DS, 2011 [cit. 2013-01-20]. Dostupné na: http://www.fresenius.cz/_storage/upload/nephrocare-for-me-3-13.10.2011.pdf

8. Opatrný K, Polakovič V. Mimotělní metody nahrazujíci funkci ledvin. In Teplan V a kol. Praktická nefrologie. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006, s. 385–405. ISBN 80-247-1122-2

9. Sagová M. Bolest a její léčba u dialyzovaných nemocných. In Viklický O, Tesař V, Dusilová Sulková S. Doporučené postupy a algoritmy v nefrologii. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2010. s. 156–157 ISBN 978-80-247-3227-5

10. Sasaková D. Proč jsou bílkoviny nezbytné? NephroCare [online]. Praha: Fresenius Medical Care – DS, 2012 [cit. 2013-01-10]. Dostupné na: http://www.fresenius.cz/_storage/upload/nephrocare_for_me-4_web_22.2.2012.pdf

11. Svoboda L, Mahrová A. Pohyb jako součást léčby dialýzovaných a transplantovaných pacientů. 1. vydanie. Praha: Triton, 2009, 271 s. ISBN 978-80-7387-147-5

12. Táborský P. Úspěšné těhotenství s dialýzou. NephroCare [online]. Praha: Fresenius Medical Care – DS, 2010 [cit. 2012-11-23]. Dostupné na: http://www.fresenius.cz/_storage/upload/nephrocare-pro-mne-1.pdf

13. Teplan V. Tělesné cvičení účastníků studie DOPPS: ineterpretace výsledků. Postgraduální nefrologie. 2009;8(6):96–97. ISSN 1214-178X

14. Znojová M. Kvalita života. In Bednářová V, Dusilová Sulková S a kol. Peritoneální dialýza. 2. rozšírené vydanie. Praha: Maxdorf, 2007, s. 79–88 ISBN 978-80-7345-005-2

Recenzovaly:

Ing. Iva Brabcová, Ph.D., Katedra ošetřovatelství a porodní asistence, Zdravotně sociální fakulta Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích
Mgr. Helena Michálková, Ph.D., Seppia, o. s.

Více o autorce:

PhDr. Bc. Tatiana Šantová, PhD., Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníckych odborov, Katedra ošetrovateľstva
1988–1992: SZŠ Humenné; 1992–1997: Anesteziologicko-resuscitačné oddelenie – zdravotná sestra; 1997–2002: Dialyzačné stredisko Fénix, s. r. o. – zdravotná sestra; 1997––2002: Mgr. štúdium – Filozofická fakulta; 2002–2003: SZŠ Prešov – učiteľ odborných predmetov; od 2003: Prešovská univerzita, Fakulta zdravotníckych odborov, odborný asistent; 2005: Rigorózna skúška (PhDr.); 2010–2013: Bc. štúdium ošetrovateľstva; od 2014: Mgr. štúdium ošetrovateľstva; 2007–2012: doktorandské štúdium, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

• tisk
• předplatit si