Predsudky o starnutí a starobe

Súhrn: Starnutie a staroba sú fenomény opradené mnohými, väčšinou negatívne založenými postojmi, ktoré sa premietajú do všetkých oblastí života, nevynímajúc zdravotníctvo a ošetrovateľstvo. Príspevok sa zaoberá predsudkami o starnutí a starobe. Jeho cieľom je analýza a objasnenie desiatich hlavných bodov, ktoré zhrňujú predsudky voči seniorom.

Kľúčové slová: starnutie – staroba – predsudok – ageizmus.

Prejudices about aging and age

Summary: Aging and old age are phenomena many gimped, based mostly negative attitudes that are reflected in all aspects of life, not excluding health care and nursing. The paper deals with preconceptions about aging and old age. Its aim is to analyze and clarification the ten main points that summarize prejudice against seniors.
Keywords: aging – old age – prejudice – ageism.

Úvod

Východiskom všetkých foriem znevýhodňujúceho správania sa stávajú zvláštne druhy postojov – predsudky a stereotypy. Tie môžu významne ovplyvniť poskytovanie kvalitnej zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti (Jarošová, 2007).

Predsudok je fixovaný, vopred formovaný postoj k nejakému objektu prejavujúci sa bez ohľadu na individualitu alebo povahu tohto objektu. Človek, ktorý má predsudky, nezvažuje pri posudzovaní druhých žiadne alternatívne vysvetlenia (Hayes, 2007). Ide o citovo determinovaný úsudok, ktorý je vo vzájomnom vzťahu s diskrimináciou, zvláštny druh rigidných, fixovaných a prevažne afektívne založených postojov, podľa ktorých človek často posudzuje jedinca patriaceho k určitej skupine negatívne a bez individuálnych skúseností (Ivanová et al., 2005). V predsudku prevláda iracionálna, rozumovo nepodložená zložka (Kopecká, 2012).

Analýza problematiky

Palmore (1999) uvádza desať hlavných bodov, ktoré zhrňujú predsudky voči seniorom:

1. choroba – predstava, že choroba je pre seniorov veľmi vážny problém, že kvôli chorobe trávia veľa času v posteli, cítia sa unavení, sú odkázaní na ústavnú starostlivosť, potrebujú dlhodobú starostlivosť, majú akútnejšie choroby než mladší ľudia a že väčšina starších sa vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nemôže zapojiť do bežných aktivít.

Skutočnosť: proces starnutia so sebou prináša anatomické, fyziologické zmeny či zmeny psychických funkcií a je spojený s postupným ubúdaním síl a pribúdaním najmä chronických ochorení. Napriek tomu je okolo 60. roku života ešte 60 % zdravých jedincov, v 70 okolo 40 %, v 80 asi 20 % a v 90 rokoch je ešte 5 % zdravých a bez väčších problémov (Weber, 2000). Zaujímavé údaje zistil i prieskum EHIS 2009 na Slovensku, kde až 39 % osôb nad 75 rokov považuje svoje zdravie za priemerné, 68,3 % osôb nad 75 rokov je síce obmedzovaných zdravotným problémom v bežných aktivitách, ale nie veľmi. Staroba teda podľa samotných seniorov nadobúda priaznivejší charakter oproti všeobecne prijímanému negatívnemu image.

2. impotencia – predstava, že väčšina seniorov sa už nevenuje žiadnej pohlavnej aktivite, a v prípade, ak áno, sú prinajmenšom abnormálni.

Skutočnosť: uspokojivý milostný vzťah zvyčajne pre zdravých seniorov pokračuje do 70–80 rokov a hrá v ich životoch dôležitú úlohu. Štúdia Helgasona et al. (1996) zistila, že neporušené sexuálne funkcie sú bežné u mužov seniorov aj vo veku 70–80 rokov. Iba 17 % zo všetkých mužov považovalo sex za banálnu súčasť svojho života. Z celkového počtu mužov v tejto štúdii bolo až 68 % schopných dosiahnuť erekciu a 71 % všetkých mužov má ešte stále pohlavný styk.

3. škaredosť – krása je často spájaná s mladosťou a veľa ľudí, najmä ženy, majú obavy zo straty svojej krásy, keď zostarnú.

Skutočnosť: kým západné kultúry (i tá naša) majú tendenciu spájať starobu so škaredosťou a mladosť s krásou, niektoré kultúry majú naopak tendenciu obdivovať charakteristiky staršieho veku. V Japonsku sa v strieborných vlasoch a vráskach odráža múdrosť, zrelosť. Škaredosť je subjektívne hodnotenie, ktoré je v súlade s kultúrnymi štandardmi krásy a škaredosti.

4. pokles duševných schopností – predstava, že schopnosti od stredného veku klesajú, najmä schopnosť učiť sa, zapamätať si, spoznávať, a že sa jedná o nevyhnutnú súčasť procesu starnutia.

Skutočnosť: väčšina starších si zachováva normálne duševné funkcie. Je však pravda, že reakčná doba sa spomaľuje, čo má za následok dlhšiu dobu učenia. Kalvach (2006) hovorí o tzv. princípe spomalenia a potrebe jeho dodržiavania. V prieskume EHIS 2009 na položku „Schopnosť zapamätať si dôležité veci“ označilo odpoveď „Bez ťažkostí“ až 61,9 % osôb vo veku 60–74 rokov.

5. duševná choroba – predstava, že duševná choroba je v starobe bežný, nevyhnutný a neliečiteľný stav.

Skutočnosť: iba okolo 2 % osôb nad 65 rokov je inštitucionalizovaných s diagnózou primárnej psychiatrickej choroby. V už zmieňovanom prieskume EHIS 2009 mali respondenti odpovedať na položku „Pociťovanie obáv, nervozity alebo úzkosti a smútku, skleslosti alebo depresie počas posledných 7 dní“. Výsledky boli nasledovné: obavy, nervozitu alebo úzkosť vôbec nepociťuje až 35,9 % a mierne pociťuje 35,7 % osôb nad 65 rokov, smútok, skleslosť a depresiu nepociťuje 49,7 % a mierne pociťuje 31,7 % respondentov nad 65 rokov. Duševná choroba v starobe teda nepredstavuje nevyhnutnosť.

6. zbytočnosť – predstava, že väčšina starších ľudí je kvôli svojmu zdravotnému či duševnému stavu neschopná podieľať sa na spoločenskom či pracovnom živote.

Skutočnosť: väčšina starších osôb môže pracovať rovnako ako mladší. V štúdiách zamestnaných starších ľudí sa preukazuje menšia fluktuácia, menej nehôd, väčšia spoľahlivosť ako u mladších zamestnancov. Dennis, Thomas (2007) vykonali analýzu štúdií, ktoré sa zaoberali pozitívami a negatívami starších pracovníkov. Medzi najčastejšie uvádzanými pozitívami dominovali skúsenosti, vedomosti, pracovné návyky, lojalita, dochvíľnosť, schopnosť zachovať chladnú hlavu v krízových situáciách a rešpekt k autorite. Negatívami boli najmä nepružnosť, neochota prispôsobiť sa novým technológiám, chýbanie agresívneho ducha (nepriebojnosť).

7. izolácia – predstava, že väčšina starších je spoločensky izolovaná a žije osamelo.

Skutočnosť: štúdia Wagnera et al. (1996) zistila, že samotný vek ani odchod do dôchodku nie je významnou premennou pri hodnotení sociálnej izolácie či samoty. Oveľa významnejší faktor je zloženie domácnosti či rodinný stav.

8. chudoba – názory a predstavy, že väčšina starších ľudí je chudobných či dokonca bohatých (oboje v negatívnom zmysle).

Skutočnosť: počet ľudí v EÚ postihnutých chudobou a sociálnym vylúčením je značný: v roku 2002 to bolo viac ako 68 miliónov a viac ako 20 %, a to v prípade Írska, Slovenskej republiky, Grécka a Portugalska. Sú to predovšetkým etnické menšiny, Rómovia, ľudia so zdravotným postihnutím, bezdomovci, dlhodobo nezamestnaní, ľudia umiestnení v opatrovateľských zariadeniach a samostatne hospodáriaci roľníci na malých hospodárstvach (Ondrejkovič, Kasanová, 2006). Sýkorová (2006) s odvolaním sa na výsledky svojej štúdie považuje predstavu chudobných, nespokojných seniorov, sťažujúcich sa na nízke dôchodky, za mýtus. Tiež píše, že seniori sa snažia so svojimi príjmami vystačiť a málokto „narieka“.

9. depresia – predpoklad, že staršia osoba je chorá, bezmocná, senilná, neužitočná, osamelá a v biede, teda deprimovaná, postihnutá depresiou.

Skutočnosť: medzi najrôznejšími duševnými chorobami je depresia u starších ľudí najbežnejšia, nie však zákonitá. V bežnej populácii je riziko výskytu depresie uvádzané medzi 5–16 %, u seniorov býva uvádzaná prevalencia 10 % (Drástová, Krombholz, 2006). Blazer (2003) píše, že 1–4 % z celkového počtu staršej populácie trpí veľkými depresiami. V súvislosti s depresiami dochádza u starších ľudí k častým samovraždám. Až 80 % ľudí nad 74 rokov s depresívnym syndrómom sa dopustili suicídia. Suiciduálne pokusy sú u seniorov dvakrát častejšie ako v bežnej populácii (Alexopoulos, 2005). Depresia sa tak stáva významným problémom pre staršie generácie.

10. politická moc – predsudok, že starší ľudia majú silnú politickú moc a že táto moc odvráti politikov od potrebných reforiem.

Skutočnosť: vo vyspelých krajinách prevláda tendencia vnímať seniorov ako relatívne majetných, ako politickú silu schopnú presadiť svoje nároky (Cordingley, Webb, 1997). Starší ľudia síce predstavujú veľké množstvo voličov, obvykle ale nehlasujú jednotne a následne majú menej politickej moci, ako sa predpokladá.

Záver

Negatívne predsudky voči starnutiu a starobe vedú k fenoménu vekovo podmienenej diskriminácii, ktorá je označovaná ako ageizmus. Prvým krokom k jej odstráneniu je uvedomenie si svojich vlastných diskriminačných predsudkov a stereotypov. Levy (2001) píše, že ak chceme znížiť ageizmus v zdravotnej starostlivosti, musia najskôr zdravotnícki pracovníci pochopiť a uznať si ageistické postoje v sebe samých. Sestra by si teda mala byť vedomá svojich vlastných predsudkov voči starším pacientom a vhodným spôsobom ich eliminovať.

PhDr. Oľga Kabátová, PhD. Trnavská univerzita v Trnave, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Katedra ošetrovateľstva

Literatúra:

1. Alexopoulos GS. Depression in the elderly. Lancet. 2005;365(9475):1961–1968

2. Blazer DG. Depression in late life: review and commentary. Journal of gerontology. 2003;58A(3):249–265

3. Cordingley L, Webb C. Indepenence and aging. Reviews in Clinical Gerontology. 1997;7(2):137–146

4. Dennis H, Thomas K. Ageism in the workplace. Generation – American society on aging. 2007;31(1):84–89

5. Drástová H, Krombholz R. Deprese v seniu. Medicína pro praxi. 2006;3(5):241–243

6. EHIS – Európske zisťovanie o zdraví 2009. Bratislava: Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2009

7. Hayes N. Základy sociální psychologie. Praha: Portál, 2007

8. Helgason AR et al. Sexual Desire, Erection, Orgasm and Ejaculatory Functions and Their Importance to Elderly Swedish Men: A Population-based Study. Age and ageing. 1996;25:285–29

9. Ivanová K, Špirudová K, Kutnohorská J. Multikulturní ošetřovatelství I. Praha: Grada, 2005

10. Jarošová D. Úvod do komunitního ošetřovatelství. Praha: Grada, 2007

11. Kalvach Z. Bariéry a diskriminace seniorů ve zdravotní a sociální péči v ČR. Postavení a diskriminace seniorů v České republice. Praha: MPSV, 2006

12. Kopecká I. Psychologie. 2. díl. Praha: Grada, 2012

13. Levy BR. Eradication of ageism requires addressing the enemy within. The Gerontologist. 2001;41:578–579

14. Ondrejkovič P, Kasanová A. Problém chudoby ako kategorický imperatív. Chudoba v slovenskej spoločnosti a vzťah slovenskej spoločnosti k chudobe. Bratislava: UNESKO MOST, SAV, 2006

15. Palmore EB. Ageism: negative and positive. New York, Springer Publishing Company, 1999

16. Sýkorová D. Senioři v České republice. Mýty a jejich dekonstrukce. Sociológia. 2006;38(2):151–164

17. Wagner GC et al. Social isolation and loneliness in old age: rewiev and model refinement. Ageing in society. 1996;16:333–358

18. Weber P et al. Minimum z klinické gerontologie pro lékaře a sestru v ambulanci. Brno: Institut pro další vzdělávání pracovníků ve zdravotnictví, 2000

 

• tisk
• předplatit si