Analýza prežívania a vnímania fyzických a psychických zmien u pacientov s chronickými a onkologickými chorobami v procese poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti

Súhrn: Záujem o psychický stav chorého sa stáva v súčasnosti neoddeliteľným aspektom pohľadu ošetrujúceho personálu na komplexnú liečbu chronických chorých pacientov. Komparáciou sme posudzovali subjektívny názor onkologických a dialyzovaných pacientov na svoje ochorenie s následným prežívaním svojich psychických a fyzických zmien. Získané výsledky výskumu, ktoré sme zistili, nám slúžia ako obraz o subjektívnom prežívaní a vnímaní fyzických a psychických zmien u dialyzovaných a onkologických pacientov.
Kľúčové slová: kvalita života – onkologické ochorenia – dialyzačná liečba.

Survival analysis and perception of physical and mental changes in patients with chronic and cancer diseases

Summary:  Interest in the psychological state of the patient becomes an inseparable aspect of the perspective of nursing staff for the comprehensive treatment of chronically ill patients these days. We compared and adjudicated comparison of subjective opinion of oncology and dialysis patients for their disease with subsequent experience of their mental and physical changes. Found results of research will serve as a view of subjective experience and perception of physical and mental changes in dialysis and cancer patients.
Keywords: quality of life - cancers diseases - dialysis therapy.

Úvod

Keď nazrieme do historických prameňov ošetrovateľstva, zistíme, že vplyvu psychiky na somatické ochorenie sa dlhodobo nevenovala dostatočná pozornosť. Dominantný bol lekár, ktorý rozhodoval za chorého bez toho, aby mu poskytoval primerané informácie o príčinách jeho ťažkostí, možnostiach a rizikách jeho liečby či o prognóze choroby. V súčasnosti sa psychikou chorého zaoberá čoraz viac ľudí rôznych profesií a zdôrazňuje sa hlbšie skúmanie vnútorného sveta chorého. V liečbe fyzických symptómov ochorenia sa stále častejšie kladie dôraz na psychický stav chorého, ktorý podľa mnohých štúdií má veľký vplyv na výsledok liečby. Sestra a zdravotnícki pracovníci v psychickej starostlivosti o pacienta by mali vychádzať z predpokladu, že väčšina ľudí sú prevažne duševne zdraví, len sa dostali do mimoriadne ťažkej, krízovej životnej situácie. Nevenovať pozornosť psychickému stavu chorého by bolo príčinou mnohých problémov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú diagnostický a liečebný proces (6). Túto skutočnosť by mali akceptovať a v praxi využívať sestry i tímoví zdravotnícki pracovníci. Starostlivosť o psychiku chorého by mala mať podobu podporného sprevádzania s cieľom predchádzať vzniku duševných porúch tak, aby sa smútok a trúchlenie nezmenilo na depresiu. Strach a obavy, ktoré sú zdravou reakciou na stav ohrozenia, by sa nemali zmeniť v úzkostné poruchy. Zjednodušene by sme tak ošetrovateľskú starostlivosť o chorého mohli označiť symbolom „3P“, ktorý znamená: rešpektovať priania a potreby pacienta a tým vytvoriť priestor pre jeho vlastnú zodpovednosť. Na základe týchto poznatkov sme komparáciou subjektívneho prežívania onkologických a dialyzovaných pacientov na svoje ochorenie následne zisťovali, ako títo pacienti prežívajú svoje psychické a fyzické zmeny, a vplyv faktorov na vnímanie a prežívanie ochorenia pacientov, ako je pohlavie, vek a dĺžka liečby.

Charakteristika súboru a metodika

Posúdenie kvality života je subjektívny pocit vo vzťahu k vlastnému ochoreniu pacientov. Pre posúdenie prežívania a vnímania ochorenia nášho výberu respondentov bol použitý štandardizovaný dotazník kvality života WHOQOL-BREF. K zberu dát sme zvolili anonymný dotazník. Dotazník pozostáva z 26 položiek – otázok, ktoré sú zoskupené do 4 dimenzií (fyzické zdravie, prežívanie, sociálne vzťahy, prostredie). Výskumnú vzorku sme získali na základe zámerného výberu. Do výskumu bolo zaradených 111 onkologických a dialyzovaných respondentov oboch pohlaví. Dôvodom zaradenia onkologických a dialyzovaných pacientov do výskumu boli spoločné znaky. Onkologickí a dialyzovaní pacienti majú chronické ochorenie s invazívnou liečbou. Výskumný súbor tvorilo 67 (60,36 %) onkologických pacientov a 44 (39,64 %) dialyzovaných pacientov. Z toho bolo 19 (28,4 %) mužov a 48 (71,64 %) žien, ktorým bola aplikovaná onkologická liečba, a 23 dialyzovaných mužov (52,27 %), 21  dialyzovaných žien (47,73 %) (tab. 1). V našom výskumnom súbore bolo vekové zastúpenie pacientov od 23 do 65 rokov.

Priemerný vek mužov liečených na onkológii bol 55 rokov a žien s onkologickým ochorením bol 47,98. Spolu onkologickí pacienti dosiahli priemerný vek 49,97. Priemerný vek u dialyzovaných pacientov bol 52,98. Dialyzovaní muži dosiahli priemerný vek 51,69 a ženy zaradené do dialyzačnej liečby mali priemerný vek 54,29. Priemer dĺžky liečby onkologických pacientov bol 1,6 roka. U dialyzovaných pacientov bol priemer dĺžky liečby 7,6 roka.

Pre možnú komparáciu nášho výskumu sme si stanovili nasledovné hypotézy:

H1 Fyzické a psychické zmeny počas choroby sú prežívané rozdielne medzi onkologickými pacientmi a dialyzovanými pacientmi.

H2 Prežívanie fyzických a psychických zmien spôsobených ochorením sa u vybraných skupín pacientov líši v závislosti na pohlaví.

H3 Čím dlhšie trvá u chronických pacientov liečba, tým je prežívanie stavu ochorenia vo fyzickej a psychickej oblasti náročnejšie.

H4 Prežívania fyzických a psychických zmien pacientov sú ovplyvnené ich vekom.

Analýza a komparácia výsledkov výskumu

Pre štatistickú komparáciu oboch sledovaných skupín onkologických a dialyzovaných pacientov sme použili Studentov t-test. Pomocou t-testu sme porovnávali stredné hodnoty premenných, ktoré boli kvantitatívneho typu. Studentov t-test pre nezávislé vzorky testuje hypotézu o rozdiele priemerov dvoch skupín (tab. 2, 3, 4).

Na hladine 0,05 sme zistili štatistické významné rozdiely v prežívaní psychických zmien u onkologických a dialyzovaných pacientov. Tieto psychické zmeny lepšie znášajú onkologickí pacienti (vyšší priemer znamená lepšie znášanie). Táto skutočnosť sa vo fyzickej záťaži nepotvrdila. Podobne ako v psychickej, tak aj vo fyzickej záťaži prežívané zmeny lepšie znášajú onkologickí pacienti, čo nám potvrdzuje hodnota vyššieho priemeru. Ďalším skúmaným a porovnávaným zistením bolo pohlavie respondentov (tab. 3).

U onkologických pacientov sme zistili významné rozdiely vnímania fyzickej a psychickej záťaže na hladine 0,05 v prospech žien (vyšší priemer znamená lepšie znášanie). Pri zisťovaní fyzickej a psychickej záťaže v skupine dialyzovaných pacientov sme nezistili žiadne signifikantné rozdiely medzi pohlavím.

Fyzická i psychická pohoda chronických pacientov je podmienená aj od rokov liečby, ktoré sme hodnotili do troch rokov a nad tri roky liečby. Na základe p hodnoty, ktorá je väčšia ako hladina významnosti 0,05, sme u onkologických a dialyzovaných pacientov liečených menej ako 3 roky a dlhšie ako 3 roky nezaznamenali významné rozdiely. To znamená, že fyzickú a psychickú záťaž znášajú približne rovnako. Vyššie priemery nám naznačujú, že najlepšie prežívajú svoje fyzické a psychické zmeny onkologickí pacienti liečení dlhšie ako 3 roky.

Pre zistenie vzťahu medzi vekom a fyzickým stavom a psychikou sme použili Pearsonov korelačný koeficient, ktorý je najdôležitejšou mierou sily vzťahu dvoch alebo viacerých náhodných premenných. Túto súvislosť uvádzame v tabuľke 5.

Z hodnoty Pearsonovho koeficienta korelácie môžeme konštatovať, že u dialyzovaných pacientov existuje závislosť medzi vekom a fyzickým stavom a taktiež medzi vekom a psychickým prežívaním choroby. Záporný koeficient nám naznačuje, že s pribúdajúcim vekom pacienti znášajú svoj stav horšie. U onkologických pacientov sa táto súvislosť vo fyzickej a ani v psychickej oblasti nepotvrdila.

Diskusia

Proces vyrovnávania sa so svojou chorobou zvláda každý pacient individuálne. Prežívanie psychických a fyzických zmien spôsobených chorobou závisí od viacerých faktorov, ktoré sú rôznorodé, a to od typu osobnosti, stavu vyššej nervovej sústavy, hodnotovej orientácie, osobnostných schopností a vlastností, životného štýlu a uspokojovania potrieb, citového a sociálneho zázemia v rodine, funkčnosti rodiny, spoločenského postavenia, vzťahu k zamestnaniu, pohlavia, veku chorého, dĺžky liečby, rozsahu informovanosti o chorobe (3). Naším výskumom sme sledovali rozdiely v subjektívnom prežívaní a vnímaní fyzických a psychických zmien medzi dialyzovanými a onkologickými pacientmi. Testovali sme vplyv faktorov ako pohlavie, vek, dĺžka liečby na prežívanie fyzických a psychických zmien onkologických a dialyzovaných pacientov. Na základe analýzy vyššie uvedených prístupov môžeme zhrnúť nasledovné závery. Na základe výskumu sme zistili, že onkologickí a dialyzovaní pacienti prežívajú svoje fyzické a psychické zmeny rozdielne. Avšak iba v psychickej oblasti je tento rozdiel štatisticky signifikantný. Na základe vypočítaného priemeru dialyzovaní pacienti svoju chorobu prežívajú subjektívne horšie. Skúmali sme, či pohlavie súvisí s prežívaním fyzických a psychických zmien u onkologických a dialyzovaných pacientov. Zistili sme významné rozdiely vnímania fyzickej a psychickej záťaže u onkologických pacientov v prospech žien, svedči o tom vyššia hodnota priemeru. V skupine dialyzovaných pacientov sme medzi pohlavím nezistili žiadne signifikantné rozdiely. Pri sledovaní stredných hodnôt môžeme povedať, že vyššie hodnoty v oboch oblastiach znamenajú, že svoj údel lepšie znášajú dialyzovaní pacienti – muži. Ďalej sme predpokladali, že dĺžka liečby u onkologických a dialyzovaných pacientov ovplyvňuje ich vnímanie a prežívanie. Očakávali sme, že čím dlhšie u pacientov trvá liečba, tým subjektívne prežívanie fyzických a psychických zmien znášajú lepšie. Táto téza sa nám nepotvrdila. To znamená, že fyzickú a psychickú záťaž znášajú približne rovnako, aj keď boli zaznamenávané rozdiely, tie však nie sú významné. Avšak komparáciou priemeru podľa dĺžky liečby môžeme konštatovať, že v skupine pacientov liečených menej ako 3 roky a v skupine pacientov liečených dlhšie ako 3 roky svoje fyzické a psychické zmeny prežívajú lepšie onkologickí pacienti. Vek pacientov zohráva dôležitú úlohu v prežívaní fyzických a psychických zmien. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim prežívanie psychických a fyzických zmien spôsobených chorobou v našom výskume bol vek pacientov. S pribúdajúcim vekom pacienti znášajú svoj stav horšie, o čom svedčí aj záporný koeficient hodnoty Pearsonovho koeficienta korelácie.

Ďalšie štúdie poukazujú na medzinárodné rozdiely medzi chronicky chorými pacientmi liečenými hemodialýzou. V USA je vplyv na duševnú oblasť menší ako v iných krajinách. Dialyzovaní pacienti v Japonsku vnímali, že choroba obličiek kladie na nich väčšiu záťaž, zistilo sa lepšie fungovanie vo fyzickej oblasti ako u pacientov v USA alebo v Európe (5). Vo vzťahu k pohlaviu z výskumu Kuhla a Kazéna (2002) je zrejmé, že medzi mužmi a ženami existujú významné rozdiely vo výskyte osobnostných štýlov zvládania záťaže. To spôsobuje, že prežívanie v psychickej a fyzickej oblasti je medzi pohlaviami, čiže ženou a mužom, rozdielne. Muži sú viac sebaistí, ctižiadostiví, sociálne rezervovaní a kritickí. U žien sa naopak objavujú vyššie priemerné hodnoty na škálach príjemný a intuitívny, ktoré sú spojené s nepodmienenou kladnou emotivitou (srdečnosť), ktorá je u žien vyššia ako u mužov. Zvýšenú hodnotu sebaistoty na škále osobnostného štýlu hodnotia autori ako tendenciu potlačiť negatívnu emotivitu, ktorá je u mužov vyššia ako u žien (4). Výskum Bužgovej, Hájkovej a Jasiokovej (2009) taktiež preukázal, že u mužov a žien bol štatisticky významný rozdiel vo fyzickej oblasti, kde ženy mali v tejto oblasti vyššie skóre. U pacientov s diabetom bol preukázaný rozdiel v oblasti prežívania, kde naopak muži vykazovali signifikantne vyššie skóre kvality v uvedenej oblasti ako ženy (2). Vzhľadom k tomu si treba uvedomiť, že každé pohlavie vníma svoje fyzické a psychické zmeny rozdielne, má inú adaptačnú schopnosť a z toho dôvodu potrebuje možno odlišný prístup.

 Podľa Bednářovej (2007) dialyzovaní pacienti, ktorí sú liečení dlhšie, prežívanie vo fyzickej a psychickej oblasti majú horšie ako tí, ktorí sú na dialýze kratšie, prípadne s ňou len začínajú. Najvyšší podiel má na tom nedostatok energie pre každodenný život, komplikácie v psychickej a fyzickej oblasti spojené s dlhodobou dialyzačnou liečbou a negatívnejší pohľad do budúcnosti (1).

Všetky získané informácie, ktoré nám poskytol výskum, nám ukazujú, ako je dôležité a nevyhnutné venovať dostatočnú pozornosť psychickému stavu onkologických a najmä dialyzovaných pacientov.

Záver

Chronické choroby sú liečiteľné, nie však vyliečiteľné, pacient sa s nimi snaží žiť s čo najväčšou snahou o zachovanie sebestačnosti. Chronicky chorý človek sa musí so svojím stavom dennodenne vyrovnávať, a to predstavuje pre neho obrovskú záťaž. S pribúdajúcou závažnosťou choroby sa ťažisko presúva na prežívanie stavu ochorenia. Vzhľadom k tomu je potrebné pomáhať pacientom adaptovať sa na chorobný stav, a tým sa podieľať na zvýšení kvality ich života. Jednou z úloh sestier by malo byť sledovanie zmeny správania chorého.

Výskyt psychických problémov s akceptáciou na zmeny a problémy viesť pacienta k vyrovnaniu sa s danou situáciou. Zároveň je dôležité pomôcť chorému zorientovať sa v novej situácii a podporovať u chorého primeraný proces adaptácie a spracovanie zmenených životných možností. Potrebné je tiež zabezpečiť chorému dostatočný prísun informácií o ochorení a liečbe prostredníctvom rozhovorov a tým znížiť u pacienta pocity strachu a úzkosti. Následne im aktívne a trpezlivo opakovať informácie a spolu s pacientom hľadať cestu na dosiahnutie zlepšenia kvality života. Sestra zaujíma významné miesto a má nezastupiteľnú úlohu pri ošetrovaní, motivovaní, výchove a vzdelávaní, komunikácii a v neposlednom rade psychosociálnej podpore pacienta. Preto odborná psychoterapeutická príprava sestry je veľkým prínosom. Napomáha sestre k osobnému rastu, budovaniu sebadôvery a sebaporozumeniu. Väčšina sestier však v zásadách psychoterapie nie je školená a často vo vzťahu k pacientovi podlieha faktorom osobnej sympatie alebo antipatie, čo je jedným z najhorších momentov liečby. Preto by vo vzdelávacích programoch sestier a pôrodných asistentiek bolo potrebné venovať psychoterapeutickým prístupom väčší priestor. Posilniť v odbornom vzdelávaní sestier starostlivosť o psychosociálne potreby, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou práce s chronickí chorými pacientmi. Taktiež samotné sestry by mali obhajovať význam vplyvu ošetrovateľských činností v oblasti psychoterapie pri starostlivosti o pacientov pred odbornou a laickou verejnosťou. Týmito prístupmi sestry k chronickým chorým pacientom budú zdôrazňovať filozofiu humanizmu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou ošetrovateľstva, kde je v popredí ľudská bytosť spolu s rešpektovaním ľudských potrieb na základe holistických prístupov.

PhDr. Mária Popovičová, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
Doc. PhDr. Darina Wiczmándyová, PhD., mim. prof., Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava

Literatúra:

1. Bednářová V, Dusilová Sulková S a kol. Peritoneální dialýza. 2. vyd. Praha: Maxdorf, 2007. 334 s. ISBN 978-80-7345-005-2

2. Bužgová R, Hájková M, Jasioková A. Zkušenosti s měřením kvality života dotazníkem WHOQOL-BREF u vybraných skupin pacientů. Kontakt. 2009;11(1):249–250. ISSN 1212-4117

3. Koscisová A, Hrubý R. Kvalita života onkologických chorých. Sestra. 2011;10(11–12):38–39. ISSN 1335-9444

4. Kuhl J, Kazén M. PSSI – Inventář stylů osobnosti a poruch osobnosti. 1. vyd. Praha: Testcentrum, 2002. 87 s. ISBN 80-86571-10-1

5. Ležovič M. Kvalita života dialyzovaných pacientov. Lekársky obzor. 2011;60(2):70–75. ISSN 0457-4214

6. Palková Ľ, Dimunová L. Kvalita života žien s karcinómom maternice. Ošetřovatelství a porodní asistence. 2012;3(1):348–352. ISSN 1804-2740

Recenzovaly:

Mgr. Kateřina Mařanová, Ústav zdravotnických studií, Technická univerzita v Liberci
Mgr. Jana Koptíková, Die Ambulanten Home Care, Pfreimd

 

• tisk
• předplatit si