Význam dĺžky dojčenia v prevencii chorôb u dieťaťa

Súhrn: Autorky v príspevku spracovali problematiku dojčenia, ktorá po mnohých rokoch stagnácie zažíva renesanciu v celej Európe, a vplyv dojčenia na výskyt chorôb u detí. Opierajú sa o výsledky neštandardizovaného dotazníka, ktorého cieľom bolo zistiť, či ovplyvnila dĺžka dojčenia vývin chorobnosti u detí do dvoch rokov. Výsledky ukázali vysokú štatistickú významnosť p – 0,002, t.j. dĺžka dojčenia sa výrazne podieľa na poklese alergií, a vysokú štatistickú významnosť p – 0,0001, t.j. dĺžka dojčenia sa výrazne podieľa na poklese celkovej chorobnosti (ochorenia horných ciest dýchacích, dolných ciest dýchacích, hnačka). Na základe výsledkov odporúčajú podporovať dojčenie na troch úrovniach – prenatálne, intrapartálne a postnatálne.
Kľúčové slová: dojčenie – podpora – chorobnosť.

The importance of breastfeeding length in prevention of child illnesses

Summary: The author’s essay deals with the problematics of nursing, which – after many years of stagnation – is experiencing renaissance all over Europe and the influence of nursing on occurence of diseases among children. It is based on the results of a non-standardised questionnaire aiming to find out whether the length of nursing time has influenced disease developments among children under 2 years of age. The results have shown great statistical importance p – 0,002, which means that nursing period has got major impact on allergy decrease, and great statistical importance p – 0,0001, which means that the length of nursing period greatly influences decrease of overall illnesses (upper respiratory and lower respiratory, diarrhoea). On the basis of the findings it is recommended to support nursing on three levels: prenatal, intrapartal and postnatal.
Keywords: breastfeeding – promotion – illnesses.

Úvod

Prijímanie materského mlieka bolo pre dieťa odjakživa otázkou prežitia, bytia a života. V niektorých geografických a prírodných podmienkach to platí dodnes. V priebehu 20. storočia sa pozornosť sústredila na výrobu prípravkov dojčenskej výživy, ktoré priniesli na začiatku prekvapujúco dobré výsledky. Mnohé matky i pediatri podľahli presvedčeniu, že umelá výživa nahradí dojčenie, pretože je rovnocenná materskému mlieku. Nastal prudký pokles dojčenia a stále sa zväčšujúcemu počtu detí sa podávala umelá výživa. Bol to najväčší pokus, ktorý sa vykonal na ľudstve bez kontrolnej skupiny. „Na základe dlhodobých štúdií o výžive dojčiat, ako aj rozborov morbidity a mortality odborníci WHO – UNICEF v roku 1979 dospeli k jednoznačným záverom, že dojčenie v prvom roku života dieťaťa nie je možné ničím nahradiť.“ (Jakušová, Dostál, 2003, s. 9).

Materské mlieko predstavuje ideálny a prirodzený spôsob výživy dojčaťa. V posledných rokoch sa vďaka štúdiám zisťuje určitá súvislosť medzi dĺžkou dojčenia a prospievaním dieťaťa, ale výsledky nie sú jednoznačné. Na základe najnovších poznatkov vedy o fyziológii dojčenia, o zložení materského mlieka, o jeho imunologických vlastnostiach, psychologickom, ekonomickom a ekologickom význame sa odporúča v súlade s WHO plne, čiže výhradne dojčiť do celých 6 mesiacov dieťaťa. Až po 6. mesiaci u plne dojčeného dieťaťa je potrebné zavádzať do stravy 1. a 2. príkrm a postupne ostatnú stravu podľa veku dieťaťa. Odborníci z radov pediatrov, imunoalergológov, gastroenterológov a kardiológov majú spoločný cieľ, aby aspoň 50 % našich detí bolo v 6. mesiaci plne, výhradne dojčených. WHO odporúča, aby dieťa bolo dojčené do dvoch rokov, prípadne aj dlhšie. Americká pediatrická spoločnosť navrhuje, aby matky dojčili 12 mesiacov. „Podľa odporúčaní WHO/UNICEF by malo materské mlieko aspoň do dovŕšeného 6. mesiaca života predstavovať jedinú potravu nielen pre zdravých novorodencov a dojčatá, ale aj pre novorodencov a dojčatá s mnohými zdravotnými problémami.“ (Šašinka a kol., 2007, s. 35).

Uplatňovaním programu na podporu dojčenia bol za posledné dve desaťročia v niektorých nemocniciach na Slovensku dosiahnutý zásadný obrat vo vývoji prirodzenej výživy. Štatistika o dĺžke dojčenia na Slovensku poskytuje údaje z roku 2003, kedy po prepustení z pôrodnice dojčilo 93,2 % matiek, do konca 1. mesiaca 83,2 %, do konca 2. mesiaca 72,4 %, do konca 3. mesiaca 62,6 %, do konca 4. mesiaca 52,8 %, do konca 5. mesiaca 44,3 % a do konca 6. mesiaca 37,8 % matiek (Haľamová, 2006). V roku 2005 stúpol počet dojčených detí do ukončeného 6. mesiaca o 2,6 %. Na Slovensku v súčasnej dobe pri odchode s pôrodnice dojčí približne 90–95 % žien. Najväčší pokles dojčenia je zaznamenaný v 3. mesiaci života dieťaťa, kedy plne dojčí svoje dieťa iba 67 % matiek a v 6. mesiaci už iba 30 %. Súčasná situácia u nás je horšia ako vo vyspelých európskych, hlavne severských štátoch, kde v 6. mesiaci dojčí až 60 % žien (Vicianová, Jančová, 2003).

Prieskumný problém

Má dĺžka dojčenia vplyv na chorobnosť dieťaťa do dvoch rokov veku (infekcie horných a dolných ciest dýchacích, alergie, hnačka)?

Metóda a realizácia prieskumu

Dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý bol distribuovaný na gynekologicko-pôrodníckej klinike ÚVN SNP Ružomberok – FN a v privátnej ambulancii pre deti a dorast v Ružomberku. Realizácia prieskumu – február 2012. Na spracovanie výsledkov prieskumu sme použili štatistický software IBM SPSS Statistica 18.

Charakteristika prieskumnej vzorky

Do prieskumu sa zapojilo 100 respondentiek – matiek. Respondentky uvádzali údaje z tehotnosti, po ktorej majú dieťa staršie ako dva roky, ale zároveň to mali byť údaje o dieťati najbližšie k dolnej vekovej hranici 2 roky. Najmenšiu skupinu tvorili ženy staršie ako 41 rokov (2 %), potom nasledovala skupina 12 matiek vo veku 20–25 rokov, ďalej ženy vo veku 36–40 rokov (15 %), nasledovali ženy vo veku 31–35 rokov (34 %) a najpočetnejšiu skupinu tvorili ženy od 26 do 30 rokov (37 %). Prevažovali ženy žijúce v meste (57 %) nad ženami žijúcimi na vidieku (43 %). Dve najpočetnejšie skupiny týkajúce sa vzdelania tvorili ženy so stredoškolským vzdelaním s maturitou (42 %) a s VŠ vzdelaním (39 %). V rodinnom stave bola väčšina žien vydatá (84 %).

Diskusia

„Výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov znižuje gastrointestinálne infekcie, riziko ďalších infekcií, alergických ochorení, obezity a problém so zubným kazom.“ (Kramer, Kakuma, 2012). V prieskume sme sa zaoberali vplyvom dĺžky dojčenia na chorobnosť dieťaťa do dvoch rokov veku života (infekcie horných a dolných ciest dýchacích, alergie, hnačky). Skúmali sme frekvenciu výskytu chorobnosti s ohľadom na faktor dĺžky dojčenia. Použili sme chí-kvadrát test ako jednu z vhodných metód kategoriálnej analýzy. Pri analýze výsledkov boli respondentky rozdelené podľa dĺžky dojčenia na dve skupiny: 1. matky, ktoré dojčili do prvého roku života dieťaťa; 2. matky, ktoré dojčili viac ako jeden rok.

Výsledky ukázali vysokú štatistickú významnosť p – 0,0001, t.j. dĺžka dojčenia sa výrazne podieľa na poklese celkovej chorobnosti, ochorení horných a dolných ciest dýchacích a hnačky. Aj podľa Dluholuckého a kol. (2009) bol dokázaný priamy vplyv dĺžky dojčenia k chorobnosti detí nielen v rozvojových krajinách, ale aj vo vyspelých štátoch sveta. Priaznivý účinok dojčenia pretrváva až do dospelosti. Hoci výsledky nášho prieskumu hovoria o takmer rovnakom počte detí, ktoré prekonali či neprekonali infekciu horných alebo dolných ciest dýchacích, v závislosti od dĺžky dojčenia bola preukázaná vysoká štatistická významnosť (p – 0,0001). Dluholucký a kol. (2009) uvádza, že priaznivý vplyv dojčenia na akútne respiračné choroby je štatisticky významný v prvom roku života (p < 0,05, p < 0,01), ale vo vyššom veku sa výrazne neprejavili. Deti dojčené do 4. mesiaca a dlhšie majú signifikantne menej infekcií horných a dolných ciest dýchacích a zažívacieho systému v prvom roku života. V ďalších je rozdiel tiež zrejmý, ale nie signifikantný (Haľamová a kol., 2005). V našom prieskume len 4 matky odpovedali, že ich dieťa po dojčení dlhšom ako 1 rok prekonalo hnačkové ochorenie. Dojčenie do 4. mesiaca významne znižuje výskyt gastrointestinálnych infekcií (p < 0,05) (Dluholucký a kol., 2009). V prieskume výskytu alergií u detí výsledky ukázali vysokú štatistickú významnosť p – 0,002, t.j. dĺžka dojčenia sa výrazne podieľa na poklese alergií. Iba 15 matiek spomedzi opýtaných uviedlo, že deťom bola diagnostikovaná nejaká forma alergie do druhého roku života. Dluholucký a kol. (2009) uvádza, že výskyt astmy a iných alergií bol u dlhšie dojčených detí nesignifikantne nižší, zaujímavý je vyšší výskyt ekzému u dlhšie dojčených detí. Náš prieskum tento fakt nepotvrdil, iba matka jedného dieťaťa, ktorá dojčila viac ako jeden rok, udáva výskyt ekzému. „Nezistili sa rozdiely vo výskyte celiakie.“ (Haľamová a kol., 2005, s. 17).

Odporúčania pre prax

Na základe výsledkov prieskumu sme dospeli k záveru, že možnosťou zlepšenia sú nasledujúce opatrenia, ktoré sa majú realizovať prenatálne, intrapartálne a aj postnatálne:

• zvýšiť informovanosť žien o význame dojčenia už počas tehotnosti – poskytovať úplné a správne informácie o optimálnej výžive detí hlavne prostredníctvom antenatálnych kurzov, ktoré by viedla skúsená pôrodná asistentka,
• podporiť raný kontakt matka–dieťa, metódou skin to skin, ktorý je dobrým základom pre dlhodobú laktáciu – zmeniť rigidné prístupy zdravotníckeho personálu a podporovať program BFHI,
• poskytnúť ženám podporu pri dojčení aj v období po pôrode (návštevná služba, telefonická konzultácia) – prostredníctvom práce laktačných poradkýň, ktorými by mali by skúsené pôrodné asistentky.

PhDr. Eva Moraučíková, PhD., Katedra pôrodnej asistencie, FZ KU Ružomberok;
Bc. Silvia Purdiaková, Gynekologicko-pôrodnícka klinika, ÚVN SNP – FN Ružomberok

Literatúra

1. Dluholucký S a kol. Stav dojčenia na Slovensku na začiatku tretieho milénia (1993–2003). Lekársky obzor. 2009;58(3):94–103

2. Haľamová V a kol. Zásady prevencie zdravotnej starostlivosti o deti v skorom veku. Bratislava: Slovenský výbor pre UNICEF, 2005. 35 s. ISBN 80-88788-07-2

3. Haľamová V. Štatistika dojčení. 2006 [online]. [cit. 2012-02-10]. Dostupné na: http://www.babetka.sk/user/view_page.php?page_id=369 377

4. Jakušová Ľ, Dostál A. Výživa dieťaťa v prvom roku života. Martin: Osveta, 2003. 76 s. ISBN 80-8063-130-1

5. Kramer MS, Kakuma R. Optimal duration of exclusive breastfeeding. Cochrane Database Syst Rev. 2012;8:CD003517.. [online]. Dostupné na: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/14651858.CD003517.pub2/abstract. [cit. 2013-10-06]

6. Šašinka M a kol. Pediatria. 2., doplnené a aktualizované vydanie. Bratislava: Herba, 2007. 740 s. ISBN 978-80-89171-49-1

7. Vicianová K, Jančová E. Význam prirodzenej výživy a vplyv dojčenia. Diabetik. 2003;2(4):17–21

Recenzovaly

Doc. PhDr. Lada Cetlová, Ph.D. – Katedra zdravotnických studií, Vysoká škola polytechnická Jihlava;
Bc. et Bc. Jiřina Weisová – Gynekologicko-porodní oddělení, Slezská nemocnice Opava, porodní asistentka

 

• tisk
• předplatit si