Čo vie verejnosť na Slovensku o obezite ako riziku rakoviny

Ako môžu zdravotné sestry pomôcť pri šírení osvety o prevencii rakoviny

Jedna tretina všetkých prípadov rakoviny je zapríčinená nesprávnou výživou, nadmernou telesnou hmotnosťou a sedavým životným štýlom. Obezita sa pokladá za presvedčivý rizikový faktor ôsmich druhov rakoviny (pažerák, hrubé črevo a konečník, žlčník, pankreas, obličky, prostata, endometrium, prsník) a jej rizikové pôsobenie sa predpokladá aj pri ďalších zhubných nádoroch.

Aj napriek nepopierateľnému významu celospoločenských verejno-zdravotníckych preventívnych opatrení je stále prioritná individuálna ochrana jedincov voči zhubným nádorom. K tomu, aby sa ľudia mohli účinne chrániť, musia mať primerané vedomosti o rizikách rakoviny a o možnostiach jej prevencie. Popredné onkologické spoločnosti pokladajú zvyšovanie vedomostnej úrovne verejnosti o rizikách rakoviny a o možnostiach jej prevencie za prioritu v boji proti zhubným nádorom. V zahraničí sa bežne monitoruje rizikové správanie obyvateľstva a vedomostná úroveň verejnosti o rizikách rakoviny (tzv. cancer awareness studies). Na Slovensku sme vykonali prospektívny prieskum vedomostnej úrovne o obezite ako riziku rakoviny. Všeobecná znalosť bola pomerne vysoká – 73,8 % respondentov označilo obezitu za rizikový faktor zhubných nádorov. Vzdelanie bolo jediným zo sledovaných faktorov, ktoré významne vplývalo na úroveň sledovanej znalosti – iba 51,5 % ľudí s ukončeným ZŠ vzdelaním malo znalosť o rizikovom vzťahu. Lekári aj zdravotné sestry majú významnú úlohu pri šírení zdravotnej osvety a podpory zdravia širokej verejnosti a pri prevencii (nielen) onkologických ochorení.

Obezita ako riziko rakoviny

Vzťah obezity k ostatným chronickým civilizačným ochoreniam, z ktorých medzi najzávažnejšie patrí diabetes mellitus 2. typu a ochorenia srdca a ciev, je už dlhodobo známy. Obezita tieto závažné ochorenia podporuje a ich priebeh zhoršuje. Posledné roky je však zrejmý aj vzťah obezity k viacerým zhubným nádorom (Donohoe, 2010). Odhaduje sa, že 15–20 % všetkých úmrtí na rakovinu v USA môže mať vzťah k nadváhe a obezite (Calle, 2004). Obezita zvyšuje riziko chronických ochorení srdca a ciev (ischemického typu) a takisto aj rakovinových nádorov a neraz sa pokladá za jednu z príčin týchto ochorení. Srdcové choroby aj zhubné nádory sú u ľudí stále najčastejšou príčinou úmrtí. Možno preto konštatovať, že obezita zvyšuje celkovú mortalitu človeka.

Obezita podporuje karcinogenézu rôznymi patofyziologickými mechanizmami a pôsobí univerzálne, vďaka čomu je rizikovým faktorom pre rôzne zhubné nádory z úplne odlišných telesných systémov. Príkladom s potvrdeným karcinogénnym účinkom môžu byť urogenitálne nádory: prostata, obličky, endometrium; gastrointestinálne nádory: kolorektum, pankreas, žlčník, pažerák; žľazové orgány: prsná žľaza.

Ako podporuje obezita riziko rakoviny

Dnes je už známych viacero mechanizmov, pomocou ktorých viscerálny tuk podporuje rast viacerých zhubných nádorov. Predpokladá sa, že za zvyšovanie rizika niektorých druhov rakoviny zo strany nadmerného množstva tukového tkaniva pri obezite sú zodpovedné: 1. I nzulín a inzulínové rastové faktory (podporujú rast a delenie buniek, pôsobia proti apoptóze). 2. Adipocytokíny (bielkovinové látky hormonálnej povahy, ktoré produkujú tukové bunky, sú to napríklad leptín, TNF -α, IL -6 a mnohé ďalšie; podporujú zápal, proliferáciu buniek a novotvorbu ciev). 3. Pohlavné hormóny (obezita rôznym spôsobom zvyšuje koncentráciu a dostupnosť voľne cirkulujúcich pohlavných hormónov, ktoré podporujú vznik na sexuálne hormóny citlivých nádorov – prsník, prostata).

Je dôležité vedieť o ovplyvniteľných rizikách rakoviny?

Svetové onkologické spoločnosti pokladajú vedomosti o rizikách aj prevencii rakoviny za významný faktor boja proti zhubným nádorom (Cancer Research UK, 2010). Tak napríklad Britská onkologická spoločnosť (Cancer Research UK) zaradila zvýšenie vedomostnej úrovne o rizikách a príčinách rakoviny, ako aj o možnostiach individuálnej ochrany a prevencie za jednu z priorít národného onkologického programu na roky 2007–2020 (Cancer Research UK, 2013). Americký inštitút pre výskum rakoviny (AICR , American Institute for Cancer Research) vykonáva celoštátny prieskum znalostnej úrovne odstrániteľných rizík a príčin rakoviny periodicky už od roku 2001 (2001, 2003, 2007, 2009, 2013). Okrem uspokojivej úrovne vedomostnej úrovne o riziku fajčenia (91–96% znalosť) pokladá AICR vedomostnú úroveň obyvateľov USA o ostatných odstrániteľných rizikách a príčinách rakoviny za nedostatočnú (riziková obezita: 36–61% znalosť; rizikový alkohol: 33–46% znalosť) (American Institute for Cancer Research, 2013). Význam vedomostí o obezite i ostatných ovplyvniteľných a/alebo odstrániteľných rizikách rakoviny vyzdvihuje mnoho autorov, ktorí sa zaoberajú epidemiológiou a prevenciou zhubných nádorov. Podľa Byersa ovplyvňuje strava a výživa riziko rakoviny podstatne viac prostredníctvom nadváhy a obezity než cez samotné nutričné faktory v potravinách (Byers, 2013). Znalosť o tom, že obezita významným spôsobom zvyšuje riziko a neraz môže byť aj príčinou viacerých zhubných nádorov, je preto dôležitým faktorom prevencie rakoviny.

Čo vie verejnosť na Slovensku o obezite ako riziku rakoviny?

Na Slovensku sme počas 6 mesiacov v rokoch 2012–2013 metódou náhodného výberu vykonali anonymný prospektívny prieskum vedomostnej úrovne vybranej vzorky dospelej verejnosti o obezite ako riziku rakoviny. Výsledky prieskumu sa podrobili štandardnej štatistickej analýze.

Cieľom prieskumu bolo (1) Zistiť všeobecnú úroveň znalostí o obezite ako riziku rakoviny; (2) Zistiť vplyv vybraných demografických a socioekonomických faktorov na úroveň danej vedomosti (vek, pohlavie, vzdelanie, bydlisko a finančný príjem); (3) Zhodnotiť vplyv BMI a onkologického ochorenia na vedomostnú úroveň; (4) Zhodnotiť motiváciu respondentov pre udržanie zdravej životosprávy alebo pre dosiahnutie trvalej pozitívnej zmeny v ich životnom štýle a návykoch za účelom prevencie rakoviny; (5) Analyzovať prítomnosť obezity a onkologického ochorenia vo vzťahu k motivácii pre navodenie/ udržanie zdravého životného štýlu u respondentov.

Predpokladali sme, že celková vzdelanostná úroveň nebude na Slovensku vyššia než v USA (50 % uvedomelých v roku 2012).

Výsledky prieskumu – Zhodnotenie vedomostnej úrovne

Z celkového počtu 934 respondentov 864 odpovedalo na základnú uvedenú otázku o danej znalosti. Z nich 638 označilo obezitu za rizikový faktor nádorového ochorenia. (Vie: 638; 73,8 %) a 226 uviedlo, že im daný vzťah nie je známy (Nevie: 226; 26,2 %). Celkové percento správnych odpovedí bolo pomerne prekvapivo vysoké. Predpokladali sme skôr o 15–20 % nižšiu vedomostnú úroveň. Podobný prieskum, avšak s podstatne početnejším zastúpením respondentov, ktorý robili a v roku 2012 publikovali v USA , bola takáto vedomosť na úrovni 50 % respondentov. Vyššiu vedomostnú úroveň v našom prieskume si vysvetľujeme: (a) nižším početným zastúpením respondentov so ZŠ vzdelaním; (b) vyšším zastúpením mladšej generácie respondentov s vyšším vzdelaním a s pochopiteľným lepším všeobecným prehľadom vrátane otázok, ktoré sa týkajú aktívneho životného štýlu a prevencie civilizačných ochorení; (c) pomerne veľkým zastúpením onkologicky chorých respondentov s predpokladom väčšieho cieleného záujmu o danú problematiku; (d) svoju úlohu mohol zohrať aj konkrétny charakter zadávaných otázok.

Zhodnotením sledovaných faktorov na vedomostnú úroveň sme zistili nasledujúce závislosti: pohlavie, vek, bydlisko, ani mesačný finančný príjem nemali významný vplyv na úroveň vedomosti o obezite ako riziku rakoviny. Takisto ani BMI a ani onkologické ochorenie respondentov v období vykonávaného prieskumu ani prekonané v minulosti významne neovplyvňovalo sledovanú úroveň znalosti. Jediným sledovaným faktorom, ktorý významne ovplyvňoval úroveň sledovanej vedomosti, bolo vzdelanie. O riziku vedelo 74,7 % respondentov s ukončeným VŠ vzdelaním a 74,9 % s ukončeným SŠ vzdelaním, ale len 51,5 % s ukončeným ZŠ vzdelaním. Rozdiel vo vzdelanostnej úrovni medzi respondentmi s ukončeným VŠ a SŠ vzdelaním oproti respondentom s ukončeným ZŠ vzdelaním bol štatisticky významný. Samotný vek nemal významný vplyv na sledovanú znalosť respondentov. Štatisticky významný rozdiel sa však zistil pri súčasnom hodnotení vzdelania a veku respondentov. Najviac o riziku vedeli respondenti s ukončeným SŠ a VŠ vzdelaním starší ako 70 rokov. Najmenej o riziku vedeli respondenti s ukončeným ZŠ vzdelaním, a to bez ohľadu na ich vek.

Charakteristiku súboru a niektoré výsledky uvádzame v priložených tabuľkách a grafoch.

zdroj: výzkum autorů

Záver štúdie

Všeobecná znalostná úroveň o obezite ako riziku pre vznik rakoviny bola v sledovanom súbore pomerne vysoká. 73,8 % respondentov označilo obezitu za riziko pre vznik zhubných nádorov. Deklarovaná motivácia pre navodenie, prípadne uchovanie zdravej životosprávy a zdravej telesnej hmotnosti bola veľká, a to vo všetkých hmotnostných kategóriách. Najviac motivovaných bolo v skupine obéznych a onkologickým ochorením postihnutých respondentov (95,9 %). Najmenej motivovaných bolo v skupine onkologicky chorých, ktorí nemali obezitu (74,2 %). Zo sledovaných demografických a socioekonomických faktorov (pohlavie, vek, vzdelanie, bydlisko, finančný príjem) jedine vzdelanie malo významný vplyv na sledovanú znalosť (pozri vyššie uvedené výsledky).

Možné riešenia vedúce k zvýšeniu povedomia o ovplyvniteľných rizikách rakoviny (vrátane obezity) a úloha zdravotných sestier v tomto procese

Jedna tretina všetkých prípadov rakoviny je spôsobená nadmerným telesným tukom, nesprávnym stravovaním a sedavou životosprávou. Primárna prevencia rakoviny si kladie za cieľ predchádzať nádorovým chorobám a zameriava sa na zdravých ľudí v snahe zabrániť u nich vzniku nádorov. Primárnej prevencii treba venovať rovnakú pozornosť ako včasnej nádorovej diagnostike, t. j. skríningu prekanceróz a včasných štádií zhubných nádorov. Zisťovanie úrovne vedomostí o rizikách a príčinách rakoviny, ako aj o ochranných faktoroch a opatreniach, je veľmi dôležité, lebo môže odhaliť nedostatky v jednotlivých znalostiach a pomôcť tak nasmerovať verejno-zdravotnícke, osvetové a edukačné aktivity správnym smerom k dosiahnutiu nápravy. Ľudia majú nárok na informácie založené na vedecko-medicínskych dôkazoch. Iba informovaní a primerane vzdelaní jedinci môžu prijímať správne rozhodnutia vo svojej životospráve. Popredné onkologické spoločnosti na celom svete radia zvyšovanie informovanosti o prevencii rakoviny medzi top priority v boji proti zhubným nádorom. Obezita je významným faktorom, ktorý rôznymi mechanizmami prispieva k viacerým druhom rakoviny. Znalosť o rizikovom vzťahu obezity k zhubným nádorom je významným predpokladom účinnej primárnej prevencie rakoviny. Vzdelávať treba všetkých občanov, predovšetkým však deti a mládež, ľudí s ukončeným základným školským vzdelaním a sociálne znevýhodnené a rizikové skupiny obyvateľstva.

Osveta a vzdelávanie by mali byť plánovité, systematické, kontinuálne a ich výsledky by mali byť pod spätnou kontrolou. Osobitný význam hrá verejnoprávna RTVS , rezorty školstva, zdravotníctva a kultúry. Spolu so systematickou osvetou by sa malo monitorovať (onko)rizikové správanie obyvateľov na celoštátnej i regionálnej úrovni.

Úloha zdravotných sestier. Zaradenie zdravotníkov do (onko)preventívnych edukačných aktivít je prirodzeným opatrením v boji proti rakovine. Lekári spolu so zdravotnými sestrami sú nenahraditeľnou zložkou zdravotnej výchovy obyvateľstva. Sú to predovšetkým ambulancie prvého kontaktu (všeobecní praktickí lekári a ich zdravotné sestry), ktoré už pre svoju početnosť, ako aj veľký počet pacientov v ich každodennej praxi môžu významne zvyšovať vzdelanostnú úroveň ľudí o význame životosprávy (výživy, pohybovej aktivity a telesnej hmotnosti) pri prevencii rakoviny. Dôležité sú osobné upozornenia a poučenia lekárov a sestier v kombinácii s písomnými edukačnými materiálmi a v dnešnej digitalizovanej dobe aj s využitím všetkých dostupných prostriedkov informačných technológií, vrátane internetu. Dôležitým predpokladom je, aby samotní zdravotníci – lekári i sestry – boli presvedčenými a praktizujúcimi zástancami zdravej životosprávy. Pozitívne príklady motivujú niekedy viac ako „mnoho rečí“.

MUDr. Peter Minárik, PhD., Gastroenterologické oddelenie, Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava; ONLIFE – Centrum zdravia a výživy, Bratislava
PharmDr. Daniela Mináriková, PhD., KORF, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava

Literatúra

1. American Institute for Cancer Research. The AICR 2013 Cancer Risk Awareness Survey Report. Washington DC, 2013. Dostupné na: http://www. aicr.org/assets/docs/pdf/education/aicr-cancerawareness-report-2012.pdf

2. Byers T. Obesity, Physical Activity & Cancer. London, World Cancer Research Fund & International Association for the Study of Obesity [WCRF & IASO] Conference, 16–17 April, 2013

3. Calle EE, Kaaks R. Overweight, Obesity and Cancer: Epidemiological Evidence and Proposed Mechanisms. Nat Rev Cancer. 2004;4(8):579–591

4. Cancer Research UK. Improving cancer outcomes: An analysis of the implementation of the UK’s cancer strategies 2006–2010. London, Cancer Research UK, 2010

5. Cancer Research UK. Cancer Research UK’s strategy 2009–2014. Dostupné na: http://www.cancerresearchuk.org/prod_consump/groups/cr_common/@abt/@gen/documents/generalcontent/cr_043314.pdf

6. Donohoe CL et al. Obesity and gastrointestinal cancer. British Journal of Surgery. 2010;97:628–642

 

• tisk
• předplatit si