Využitie meracích a hodnotiacich nástrojov v starostlivosti o pacientov po cievnej mozgovej príhode

Súhrn: Príspevok poukazuje na možnosti využitia meracích a hodnotiacich techník v rámci ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov po cievnej mozgovej príhode. Jeho cieľom je poskytnúť stručný prehľad najvyužívanejších meracích a hodnotiacich nástrojov v ošetrovateľskej praxi, so zameraním na nástroje s dobre dokumentovanými psychometrickými vlastnosťami. Zdôrazňuje potrebu ich využívania v snahe získať objektívne informácie v ošetrovateľskom assessmente, alebo validné a reliabilné údaje vo výskume. Krátka prehľadová štúdia analyzuje odborné články a štúdie publikované počas obdobia viac ako 20 rokov vo voľne dostupných databázach a databázach MEDLINE, PREMEDLINE, CINAHL, EMBASE, EBSCO, SCOPUS. Pomocou expertného vyhľadávania v portáli pre vedu a výskum SCIENTIA s využitím kľúčových slov „stroke, measurement tools, assessment tools“ a s obmedzením vyhľadávania na plné texty získaných 157 štúdií týkajúcich sa predmetnej problematiky. Podrobnejším štúdiom vyselektovaných cca 50 plných textov úzko špecifických k téme (cca 60 % prehľadových štúdií analyzuje rovnaké hodnotiace nástroje), ktoré sú analyzované vo výsledkovej časti. Výsledkom analýzy je prehľad meracích a hodnotiacich nástrojov, diagnostických a skríningových testov pre akútny a funkčný assessment, posúdenie vývoja ochorenia a dosiahnutých výsledkov u pacienta aj opatrovateľa. Prehľad môže slúžiť ako teoretický rámec pre výskum, alebo ako doplnková metóda ku iným metódam zberu klinických údajov.

Kľúčové slová: meracie a hodnotiace nástroje – validita – reliabilita – psychometrické vlastnosti nástroja – cievna mozgová príhoda.

The use of measuring and assessment tools in care of patients following stroke

Summary: The passage points out to the use of measuring and assessment techniques in the realm of medical care of patients following stroke. Its aim is to offer a short outline covering the most commonly used measuring and assessment tools in medical and nursing practice, focusing on the tools with well-documented psychometric properties. It stresses the need of their use in order to obtain objective information in nursing environment, or valid as well as reliable research data. The short systematic review study analyses various expert articles and other studies that have been published for the past 20 years or more in the free accessible databases or databases MEDLINE, PREMEDLINE, CINAHL, EMBASE, EBSCO, SCOPUS. By means of expert search at the portal for science and research named SCIENTIA using key words: stroke, measurement tools and with limitation of the search to the full text obtained 157 studies of the above issues. More detailed studies selected previously 50 full text closely to the specific topics (60 % of systematic review studies analyze the same evaluation tools) that are analyzed in results. The result of this analysis is an outline of measuring and assessment tools, diagnostic and screening tests for acute and functional assessment, examination of disease development and of acquired results with both the patient as well as the caregiver. This outline can serve as a theoretical scope for subsequent research or as an additional method with other methods of acquiring clinical data.
Keywords: measuring and assessment tools – validity – reliability – psychometric properties of the tool – stroke.

Cievna mozgová príhoda je považovaná za jednu z troch najčastejších príčin smrti a najčastejšiu príčinu invalidity pacientov vo vyspelých krajinách sveta. Stáva sa tak obrovským zdravotníckym, ale aj ekonomickým a spoločenským problémom, pričom jeho riešenie si nevyhnutne vyžaduje interdisciplinárnu spoluprácu.

V snahe objektivizovať stav adaptácie na toto obdobie je potrebný dôkladný assessment, ktorý musí byť vykonávaný opakovane. Dôkladný assessment sa tak stáva základom pre implementáciu terapeutických ošetrovateľských intervencií (následne aj zhodnotenie ich účinnosti), prevenciu iatropatogénie, pre konkrétne preventívne smerované ošetrovateľské aktivity, v súčasnosti však aj pre financovanie starostlivosti (zavedenie systému NOC – Nursing Outcomes Classification – sa považuje za prínos k transparentnosti financovania ošetrovateľskej starostlivosti na základe škálovania dosiahnutých výsledkov). Rovnako výskum si vyžaduje získanie čo najpresnejších a najobjektívnejších údajov (problém validity a reliability).

S rastúcou profesionalitou sestier a snahou o autonómiu ošetrovateľského povolania sa zvyšuje aj zodpovednosť sestier pri vstupnom, priebežnom a záverečnom posudzovaní pre klinické aj výskumné účely. Meracie a hodnotiace nástroje sú potrebné pre vytvorenie informačnej databázy, ktorá je základom pre kvalitnú ošetrovateľskú starostlivosť. Tieto údaje zároveň odrážajú úroveň poskytovanej ošetrovateľskej starostlivosti. Úplná dokumentácia merateľných údajov demonštruje profesionálne kompetencie. Nástroj sa môže stať priamo súčasťou procesuálnych štandardov, ošetrovateľských formulárov a protokolov (Bóriková, Žiaková, Gurková, 2009).

Posudzovanie je tzv. kontinuálnym subprocesom, je teda súčasťou každej fázy ošetrovateľského procesu a predstavuje základ pre jeho ďalšie fázy. Využívanie validných reliabilných štandardizovaných meracích a hodnotiacich nástrojov minimalizuje riziko omylov aj v diagnostickej fáze.

Brott et al. (1989) odporúčajú na posúdenie stupňa závažnosti cievnej mozgovej príhody, ako aj na spätné posúdenie efektívnosti terapie (napr. trombolytickej) škálu NIHSS (National Institutes of Health Stroke Scale).

Nástroj bol vyvinutý Národným inštitútom zdravia (The National Institutes of Health). Ide o systém skórovania vedomia, schopnosti porozumieť, pohybov očí, zorného poľa a jeho porúch, ovládania tvárových svalov, motorických funkcií, koordinácie pohybov, senzorických funkcií, komunikácie a porozumenia, reči, extinkcie a pozornosti (neglect syndrom). Každá zo sledovaných položiek a subpoložiek je hodnotená bodovým skóre 0 – 2 – 4. Stupeň závažnosti cievnej mozgovej príhody je daný celkovým skóre, pričom 1–4 = slabá CMP, 5–15 = stredne ťažká CMP, 15–20 = stredne ťažká / ťažká CMP, 21–42 = veľmi ťažká CMP (Brott et al., 1989, The Internet Stroke Center, 2012, National Institute of Neurological Disorders and Stroke, 2012).

Výsledky mnohých výskumov (Goldstein et al., 1989, Lyden et al., 1994, 1999, Shafqat et al., 1999, Brott et al., 1989) dokazujú, že škála je považovaná za vysoko valídnu a excelentná je aj jej reliabilita.

Avšak ako uvádzajú Bóriková, Žiaková, Gurková (2009), okrem validity a reliability pri výbere potenciálneho hodnotiaceho nástroja je potrebné brať do úvahy jeho kultúrnu senzitivitu (adaptáciu na kultúrne podmienky v procese národnej validizácie), interdisciplinárny charakter, náročnosť administrácie a skutočnosť, či sa jedná o štandardizovaný nástroj (pravidelne revidovaný klinickými expertmi – evidence base practice).

NIHSS predstavuje hodnotiaci nástroj, ktorí prešiel procesom validizácie na špecifických skupinách obyvateľstva, akými sú minority, starší a invalidní občania (škála obsahuje pokyny, ako zohľadňovať predošlé deficity pacienta), ale aj procesom národnej validizácie v mnohých krajinách (za modifikácie možno považovať napr. European Stroke Scale, Scandinavian Stroke Scale). Ich použitie nie je náročné, vyžaduje krátky zácvik pozorovateľa, avšak istým limitujúcim faktorom môže byť problém terminologickej čistoty (z uvedeného dôvodu sú v príspevku uvádzané niektoré pôvodné názvy meracích nástrojov).          Využívanie meracích a hodnotiacich nástrojov v SR neustále zaostáva za potrebami klinickej ošetrovateľskej praxe, ich reálne uplatňovanie vo výskume je tiež limitované.

V ošetrovateľskej praxi sa u pacientov s cievnou mozgovou príhodou najčastejšie stretávame s hodnotením úrovne vedomia prostredníctvom GCS (Glasgow Coma Scale). Glasgowská škála predstavuje medzinárodne uznávaný bodový systém hodnotenia reakcie pacienta na verbálny alebo algický podnet, pričom hodnotí, nezávisle od seba, tri klinické prejavy E (Eye – otvorenie očí), V (Verbal account – slovná odpoveď), M (movement – pohyby končatín).

Pomerne často sa stretávame aj s využívaním funkčných posudzovacích škál a škál výsledkov s prijateľnou úrovňou validity a reliability. Ide predovšetkým o Barthelovej test základných denných činností (ADL – Activity Daily Living), Test inštrumentálnych denných činností (IADL – Instrumental Activity Daily Living), Test vývoja sebestačnosti (TVS), Katzov index nezávislosti v aktivitách denného života, či Klasifikáciu funkčnej úrovne sebestačnosti podľa Gordonovej.

V SR neexistujú presné údaje o počte pacientov po CMP, u ktorých sa vyskytli dekubity. Praktické skúsenosti však poukazujú na fakt, že percento takýchto pacientov je veľmi vysoké. Kľúčovým aspektom prevencie dekubitov je včasná detekcia rizikových pacientov a včas zvolené preventívne ošetrovateľské intervencie, čo umožňuje využívanie hodnotiacich nástrojov, ktoré sa vyznačujú vysokou senzitivitou a špecificitou.

Na predikciu rizika vzniku dekubitov sa v ošetrovateľstve najčastejšie používajú škály a stupnice podľa Bradenovej, Nortonovej, Waterlowa, Knolla, Shannona a Tradena.

„Kumulatívna analýza výsledkov štúdií, ktoré použili ako výskumný nástroj menované stupnice, ukázala, že Bradenová dosahuje optimálnu validitu s dobrou predikciou rizika, kým Nortonová má primerané skóre pre predikciu rizika a obidve sa všeobecne uznávajú ako nástroje s najlepšou validitou, použiteľné vo výskumnej, ale i ošetrovateľskej praxi.“ (Bóriková, Žiaková, Gurková, 2009, s. 221)

Častým následkom cievnej mozgovej príhody bývajú aj kognitívne a psycho-emočné deficity v zmysle porúch pamäti, myslenia, koncentrácie či porúch nálad. Riziko sa zvyšuje so stúpajúcim vekom pacienta.

Medzi štandardizované nástroje vhodné pre ošetrovateľské posudzovanie kognitívnych funkcií v klinickej praxi patria predovšetkým MMSE (Mini-Mental State Examination; Folstein, 1975), SPMSQ (Short Portable Mental Status Questionnaire; Pfeiffer et al., 1975), MSQ (Mental Status Questionnaire; Kahn, Miller, 1978), MSQ u nás modifikovaný Kondášom (1992), DRS (Dementia Rating Scale), MSE (Mental Status Examination), The Mini Cog (Borson, 2000), GDS (Global Deterioration Scale; Reisberg et al., 1982), MDRS (Mattis Dementia Rating Scale) a CDT (Clock Drawing Test). Ďalšími diagnostickými a skríningovými testami s umožňujúcimi posúdenie kognitívnych funkcií sú napr. Blassed-Demetia Scale, Blassed-Dementia Information-Memory-Concentration Test, respektíve Short Orientation-Memory-Concentration Test (skrátená verzia Blassed škály; The Internet Stroke center, 2012).

Výber vhodného nástroja podmieňuje jeho validita, reliabilita, ale aj limity zo strany pacienta, ako aj potreby praxe (Vöröšová, Peťková, 2006; Borson, 2000; Baker, 1989).

Cievna mozgová príhoda sa považuje za najčastejšiu príčinu depresie v neurológii. Depresia po cievnej mozgovej príhode (PSD – Post stroke depression) postihuje 30–50 % pacientov. Rozvíja sa 3–6 mesiacov po prekonaní cievnej mozgovej príhody, častejšie u osôb nad 65 rokov s léziou v ľavej mozgovej hemisfére.

Za významné pre stanovenie diagnózy depresie (ale aj pre hodnotenie jej priebehu) sa pokladajú objektívne posudzovacie škály, akými sú Hamilton Psychiatric Rating Scale for Depression, Montgomery and Asberg Depression Rating Scale a Yesavageho škála. Medzi sebaposudzovacie škály s dobrou predikciou patria Beck Depression Inventory, Wechsler Depression Scale, Selfrating Depression Scale a Carrol Rating Scale (Vöröšová, Peťková, 2006).

Ako skríningový nástroj, ale aj na monitorovanie depresie v čase sa u starších ľudí v klinickej praxi využíva predovšetkým GDS (Geriatric Depresssion Scale; Sheikh, Yesavage, 1986).

GDS predstavuje hodnotiaci nástroj, ktorého validita a reliabilita je podporená výsledkami výskumu, ako aj klinickej praxe (92 % senzitivita a 89 % špecificita; Kurlowicz, Greenberg, 2007).

Posúdenie symptómov delíria (zmätenosti) umožňuje Delirium Rating Scale (DRS), Confusion Assessment Method (CAM), Delirium Symptoms Interview (DSI), Clinical Assessment of Confusion (CAC) a Škála zmätenosti – NEECHAM (skratka vytvorená z mien autoriek Neelon, Champaigne).

Osobitne pre pacientov v intenzívnej starostlivosti, ktorý nie sú schopní verbálnej komunikácie napr. pre UPV, bola vyvinutá metóda CAM-ICU (The Confusion Assessment Method for the ICU). Senzitivita (93–100 %) aj špecificita (89–100 %) CAM-ICU je vysoká (Vöröšová, Peťková, 2006; Vöröšová, 2007;Tate, Happ, 2008).

Z odbornej literatúry je známy fakt, že s vyšším vekom a zhoršujúcim sa zdravotným stavom človeka rastie aj význam spirituality, významne sa rozširuje aj škála religióznych praktík.

Spiritualita býva chápaná v dvoch dimenziách:

1. vertikálna dimenzia predstavuje vzťah s transcendentnom – Bohom alebo inou najvyššou mocou,
2. horizontálna dimenzia predstavuje vzťah jedinca k sebe samému, k iným a k prostrediu.

Medzi týmito dvoma dimenziami je nepretržitý, prelínajúci sa vzťah.

Spiritualita a náboženstvo sú vo svojej podstate dve odlišné entity, ktoré sa môžu, ale nemusia prelínať. V spiritualite ide o hľadanie niečoho, čo nás presahuje, čo je mimo našu moc. Nemusí sa vždy jednať o hľadanie Boha, ale napr. o otázky pravdy alebo zmyslu života. Náboženstvo predstavuje vieru vzťahujúcu sa ku konkrétnej náboženskej tradícii, často súvisí s cirkvou alebo nejakou denominánciou (Ivanová, 2005).

Posudzovanie stavu duchovných potrieb umožňuje Stollova koncepcia duchovnej anamnézy. Podľa tejto koncepcie je potrebné sa zamerať na pacientovu koncepciu Boha, zdroje nádeje a sily, významné praktiky a rituály a na vzťah medzi zdravotným stavom a individuálnym duchovným presvedčením.

Pre potreby získania komplexnej spirituálnej anamnézy vytvorili Ambuel a Weissman (1999) akronym SPIRIT (S – Spiritual belief system, P – Personal spirituality, I – Integration with a spiritual komunity, R – Ritualized practice and restrictions, I – Implications for medical care, T – Terminal event planning). Využitie tohto akronymu má vo vzťahu k posudzovaným oblastiam (vierovyznanie, osobná spiritualita, integrácia so spiritualitou komunity, rituály, praktiky a reštrikcie, dopady na zdravotnícku starostlivosť, plánovanie „posledných“ vecí) svoje opodstatnenie predovšetkým u pacientov so zlou prognózou a v paliatívnej starostlivosti.

Christina Pulchalski vyvinula pre spirituálny assessment akronym FICA (Faith – vierovyznanie, Importance and Influence – dôležitosť a vplyv, Community – religiozita a spiritualita komunity, Address or Application – aplikácia na situáciu pacienta). Akronym je dobre zapamätateľný, na získanie údajov nepotrebujeme veľa času a údaje nám poskytnú náhľad na preferencie pacienta a jeho rodiny (Hallenbeck, 2003).

Je však nevyhnutné zdôrazniť, že ľudia majú právo svoje duchovné potreby a stanoviská neodkrývať. Spirituálny assessment sa odporúča vykonávať ako poslednú časť ošetrovateľského posudzovania, pretože vyžaduje vytvorenie dôvery medzi ošetrujúcim a pacientom.

Niektoré pracoviská, predovšetkým v zahraničí, si vytvárajú guidelines (Spiritual Assessment Guidelines), dokumentáciu a štandardizované postupy pre odber spirituálnej anamnézy. U nás sa najčastejšie stretávame (predovšetkým vo výskume) s využívaním Pražského dotazníka spirituality.

Aj napriek intenzívnej liečbe, ošetrovateľskej a rehabilitačnej starostlivosti môžu reziduálne symptómy cievnej mozgovej príhody výrazným spôsobom limitovať kvalitu života v jej rôznych dimenziách.

Nástroje, ktorými môžeme merať kvalitu života, môžeme vo všeobecnosti rozdeliť na generické nástroje, nástroje zamerané na hodnotenie vplyvu určitého problému alebo ochorenia na kvalitu života, respektíve nástroje orientované na zisťovanie kvality života špecifickej časti populácie. Škály, ktoré umožňujú jej monitorovanie, môžu byť sebahodnotiace, kombinované alebo konštruované pre hodnotenie kvality života druhou osobou. V internetovej databáze metodík merania kvality života The Quality of Life Instruments Database sa nachádza viac ako 300 štandardizovaných nástrojov pre hodnotenie kvality života.

Svetová zdravotnícka organizácia iniciovala v roku 1991 projekt, ktorého cieľom bolo vyvinúť univerzálny nástroj (WHOQOL), ktorý by umožňoval monitorovať kvalitu života v kontexte kultúr, jednotlivých spoločenských a hodnotových systémov. Metóda bola testovaná v niekoľkých centrách po celom svete a následne bola vyvinutá aj jej kratšia verzia (WHOQOL-BREF), ktorej použitie je výhodnejšie predovšetkým vo výskumných štúdiách a klinickom testovaní. Na stránke WHO je škála dostupná vo viacerých svetových jazykoch, nájdeme tam dokonca aj jej českú verziu (WHO, 2012).

Špecifickou meracou technikou, ktorá umožňuje hodnotiť kvalitu života pacientov po cievnej mozgovej príhode, je SS-QOL (Stroke Specific Quality of Life Scale). Ide o bodový systém hodnotenia 12 oblastí (energia, rodinné role, komunikácia, mobilita, nálada, osobnosť, sebaopatera, sociálne role, myslenie, funkčnosť horných končatín, zrak, práca/výkonnosť), podľa priloženého kľúča. Všetkých 12 domén vykazuje excelentnú internú reliabilitu (Cronbachova α v každej doméne ≥ 0,73), ďalšie psychometrické vlastnosti dotazníka sú prinajmenšom uspokojivé. Aj keď SS-QOL môže byť považovaná za základný nástroj (v súčasnosti aj najspoľahlivejší) pre hodnotenie kvality života pacientov po cievnej mozgovej príhode, sú potrebné ešte ďalšie merania v špecifických populáciách, poprípade nástroj podrobiť národnej validizácii (Williams et al., 1999; Hsueh et al., 2011).

Takáč a kol. (2007) uvádzajú, že viac ako 25 % pacientov po CMP zostáva trvalo invalidných a odkázaných na pomoc okolia, v domácej starostlivosti, zväčša príbuzných pacienta. V našich podmienkach absentuje systematický prístup k posúdeniu záťaže opatrovateľa a identifikácii oblastí kvality života, ktoré sú najviac ovplyvnené starostlivosťou o invalidného príbuzného. Sledovať záťaž opatrovateľa je potrebné o to viac, že dostupnosť domácej odbornej starostlivosti je značne obmedzená, respektíve z rôznych dôvodov nie je schopná pokryť nároky na komplexnú starostlivosť (napr. financovanie a materiálno-technické vybavenie ADOS, celodenná starostlivosť a pod.).

Rodinný príslušník tak môže byť vystavený dlhodobej záťaži, ktorá môže vyústiť do syndrómu vyhorenia s typickými psycho-fyzickými prejavmi, ale nadmerná záťaž môže vplývať aj na sociálne vzťahy a fungovanie rodiny.

Sullivan (2002) odporúča záťaž opatrovateľa hodnotiť prostredníctvom Caregiver Strain Index (CSI). Ide o 13-položkový skríningový nástroj umožňujúci behaviorálny assessment, hodnotenie percepcie opatrovateľa, rodinnej, pracovnej a emocionálnej adjustácie, sociálnej podpory, kľúčových vzťahov a aktivít, ako aj iných dôležitých skutočností. Interná reliabilita je veľmi vysoká (α = 0,86).

Využívanie meracích a hodnotiacich techník má vo všeobecnosti svoje prednosti, ale aj limitácie, ktoré je potrebné pri výbere nástroja zohľadniť. Ako uvádzajú autorky Bóriková, Žiaková, Gurková (2009), hodnotiace nástroje je potrebné používať ako doplnkovú metódu k iným metódam zberu klinických údajov.

Určite nemôžeme spomínaný prehľad meracích a hodnotiacich techník u pacientov po cievnej mozgovej príhode považovať za konečný, ale vzhľadom na limitovaný rozsah príspevku sú spomenuté techniky len tie najčastejšie využívané, respektíve tie, ktoré možno považovať za štandardizované s dobrou validitou a reliabilitou. Len internetový portál The Internet Stroke Center uvádza ďalších viac ako 30 hodnotiacich škál pre pacientov po cievnej mozgovej príhode.

PhDr. Mária Lehotská, PhD., Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva

Literatúra:

1. Ambuel B, Weissman DE. Discussing spiritual issues and maintaining hope. In: Weissman DE, Ambuel B (eds.). Improving end-of-life care: A resource guide for physician education. 2nd Edition. Milwaukee, WI: Medical College of Wisconsin, 1999

2. Baker FM. Screening Test for Cognitive Impairment. 1989. [online]. [cit. 2012-07-07]. Dostupné na: http://ps.psychiatryonline.org/cgi/pdf_extract/40/4/339

3. Borson S et al. The Mini-Cog: A cognitive vital signs measure for dementia screeining in multi-lingual elderly. International Journal of Geriatric Psychiatry. 2000;vol. 15(211):1021–1027. ISSN 0885-6230

4. Bóriková I, Žiaková K, Gurková E. Meranie a merací nástroj. In: Žiaková K et al. (eds.). Ošetrovateľstvo a vedecký výskum. Martin: Osveta. 2009. s. 210–224. ISBN 80-8063-304-2

5. Brott T et al. RCMAR Measurement Tools. National Institutes of Health Stroke Survey (NIHSS). 2006. [online]. [cit. 2012-07-23]. Dostupné na: http://www.musc.edu/dfm/RCMAR/RCMARTools.html

6. Folstein MF, Folstein SE, McHugh PR. Mini-Mental State a Practical Method for Grading the Cognitive State of Patients for the Clinician. Journal of Psychiatric Research. 1975;12(3):189–198. ISSN 0022-3956

7. Goldstein LC. Interrater reliability of the NIH Stroke Scale. Archives of Neurology. 1989;46(6):660–662. ISSN 0375-8540

8. Hallenbeck MD. Palliative Care Perspectives: Psychosocial and Spiritual Aspects of Care : FICA – A Spiritual Assessment Tool. 2003. [online]. [cit. 2012-07-07]. Dostupné na: http://www.mywhatever.com/cifwriter/librarz/70/4966.htm

9. Hsueh I et al. Construct Validity of Stroke-Specific Quality of Life Questionnairre Ischemic Stroke Patients. Archives Physical Medicine and Rehabilitation. 2011;92(7):1113–1118. ISSN 0003-9993

10. Ivanová K, Špirudová L, Kutnohorská J. Multikulturní ošetřovatelství I. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005. 248 s. ISBN 80-247-1212-1

11. Kurlowicz L, Greenberg SA. The Geriatric Depression Scale (GDS). In: Boltz M (ed.). Best Practice in Nursing Care to Older Adults. New York: The Hartford Institute for Geriatric Nursing, 2007. [online]. [cit. 2010-02-02]. Dostupné na: http://consultgerirn.org/uploads/File/trythis/issue04.pdf

12. Lyden P et al. Improved reliability of the NIH Stroke Scale using video training. Stroke. 1994;25(11):2220–2226. ISSN 1524-4628

13. Lyden P et al. Underlying structure of the National Institutes of Health Stroke Scale: Results of a factor analysis. Stroke. 1999;30(11):2347–2354. ISSN 1524-4628

14. National Institute of neurological disorders and stroke. NIH Stroke Scale. 2012. [online]. [cit. 2012-07-30]. Dostupné na: http://www.ninds.nih.gov/doctors/NIH_Stroke_Scale_Booklet.pdf

15. Pfeiffer E. A short portable mental status questionnaire for the assessment of organic brain deficit in elderly patients. Journal of American Geriatrics Society. 1975;23(10):433–441. ISSN 0002-8614

16. Shafqat SJC et al. Role for telemedicine in acute stroke. Feasibility and reliability of remote administration of the NIH Stroke Scale. Stroke. 1999;30:2141–2145. ISSN 1524-4628

17. Sheikh JI, Yesavage JA. Geriatric Depression Scale (GDS). Recent evidence and development of a shorter version. In: Brink TL (ed.). Clinical Gerontology: A Guide to Assessment and Inventory. NY: The Haworth Press, 1986. pp. 166–173. According to: Kurlowicz L, Greenberg SA. The Geriatric Depression Scale (GDS). In: Boltz M (ed.). Best Practice in Nursing Care to Older Adults. New York: The Hartford Institute for Geriatric Nursing, 2007. [online]. [cit. 2010-02-02]. Dostupné na: http://consultgerirn.org/uploads/File/trythis/issue04.pdf

18. Sullivan T et al. Caregiver Strain (CSI). In: Molony S (ed.). Best Practice in Nursing Care to Older Adults. New York : The Hartford Institute for Geriatric Nursing, 2002 Feb, no. 14. [cit. 2012-07-07]. Dostupné na: http://consultgerirn.org/uploads/File/Caregiver%20Strain%20Index.pdf

19. Takáč P. Stratégia rozhodovania praktického lekára v rehabilitácii pacientov po cievnej mozgovej príhode. Via practica. 2007;4(1):33–37. ISSN 1336-4790

20. Tate JA, Happ MB. The Confusion Assessment Method for the ICU (CAM-ICU). In: Boltz M (ed.). Best Practice in Nursing Care to Older Adults. New York: The Hartford Institute for Geriatric Nursing, 2007. [online]. [cit. 2012-07-30]. Dostupné na: http://consultgerirn.org/uploads/File/trythis/issue13_cam.pdf

21. The Internet Stroke Center. Stroke Specific Quality of Life Scale. 2012. [online]. [cit. 2012-07-30]. Dostupné na: http://www.strokecenter.org/wp-content/uploads/2011/07/Stroke-Specific-Quality-of-Life-Scale.pdf

22. Vörösová G. Klasifikačné systémy a štandardizácia terminológie v ošetrovateľstve. 1. vyd. Martin: Osveta, 2007. 113 s. ISBN 978-80-8063-242-7

23. Vörösová G, Peťková J. Ošetrovanie seniorov pri delíriu, demencii a depresii. In: Poledníková Ľ et al. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo. 1. vyd. Martin: Osveta, 2006. s. 151–172. ISBN 80-8063-208-1

24. Williams LS et al. Development of stroke-specific quality of life scale. Stroke. 1999;30(7):1362–1369. ISSN 1524-4628

25. World Health Organization. WHO Quality of Life-Bref (WHOQOL-BREF). 2012. [online]. [cit. 2012-07-30]. Dostupné na: http://www.who.int/substance_abuse/research_tools/whoqolbref/en/

Recenzovaly:

PhDr. Lada Cetlová, PhD., Katedra zdravotnických studií, Vysoká škola polytechnická Jihlava
Mgr. Soňa Bocková, Ústav ošetřovatelství a porodní asistence, Lékařská fakulta, Ostravská univerzita v Ostravě

O autorce:

PhDr. Mária Lehotská, PhD., Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotnictva
1997: ukonč. SZŠ Dolný Kubín – obor všeobecná sestra; 2004: ukonč. Mgr. štúdium – Ošetrovateľstvo, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave;
2004: získaná pedagogická spôsobilosť, Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta; 2005: rigorózna skúška v odbore Ošetrovateľstvo, Katolícka univerzita v Ružomberku; 2010: ukonč. doktorandské štúdium, Vysoká škola sv. Alžbety v Bratislave;
2011: ukonč. specializačné štúdium Ošetrovateľská starostlivosť v odboroch vnútorného lekárstva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Bratislava, Fakulta zdravotníctva, Banská Bystrica; 1997–1999: Domov – penzión pre dôchodcov a Domov dôchodcov, Dolný Kubín, zdravotná sestra; 2004: SZŠ Dolný Kubín, učiteľ odborných predmetov; 2004-2013: Katolícka univerzita v Ružomberku, Fakulta zdravotníctva, odborný asistent, tajomník katedry; od 2013: prodekan pre výchovu vzdelávanie a mobility

 

• tisk
• předplatit si