Vplyv neúspěšného dojčenia na psychiku žien

Súhrn: Problémové a neúspešné dojčenie môže mať vplyv na psychiku žien a prežívanie materstva. Cieľom našej štúdie bolo zistiť u žien, aké prežívajú emócie v súvislosti s problémovým dojčením a včasným ukončením dojčenia. Štúdie sa zúčastnilo 138 respondentiek veku 17–43 rokov, ktoré nedojčili alebo dojčili najviac 3 mesiace. Priemerný vek respondentiek bol 31,1 rokov. Ako merací nástroj bol použitý neštandardizovaný dotazník zameraný na identifikáciu oblastí, problémov a emócií v súvislosti s problémovým dojčením a včasným ukončením dojčenia. Výsledky ukazujú, že respondentky v súvislosti s problémovým dojčením pociťovali negatívne emócie, najmä precitlivenosť, neschopnosť, negatívny stres. Je potrebné podporiť a pomôcť týmto ženám vyrovnať sa s tým, že nemôžu dojčiť, a povzbudiť ich, že ich vzťah s dieťaťom sa môže rozvinúť aj inými spôsobmi.

Kľúčové slová: problémové dojčenie – neúspešné dojčenie – žena – emócie – psychické prežívanie.

Impact of unsuccessful breastfeeding on women psychic

Summary: Difficult and unsuccessful breastfeeding may have an impact on women psychic and her motherhood experience. The aim of this study was to find out what kind of emotions may women feel in a relation to difficult breastfeed and early termination of breastfeed. 138 women respondents took part at this study from 17 to 43 years, who did not breastfeed or breastfeed up to 3 months. The average age of respondents was 31.1 years. As a measuring tool was used non-standard questionnaire focused on identifying areas, problems and emotions in a relation to difficult breastfeeding and early termination of breastfeeding. Results show that respondents feel negative emotions in relation to breastfeeding problems, especially hypersensitivity, inability and negative stress. It is necessary to encourage and help these women to balance with non-breastfeed experience and encourage that relationship with their child may be developed also different way.
Keywords: difficult breastfeeding – unsuccessful breastfeeding – women – emotions – psychological experience.

Úvod

Matky prichádzajú do pôrodnice väčšinou s odhodlaním dojčiť svoje dieťa. Často však potrebujú odbornú pomoc a podporu zo strany zdravotníkov. Sú však aj ženy, ktoré majú objektívne dôvody, prečo nemôžu dojčiť, a ktoré pod vplyvom osvety propagovaného dojčenia sa cítia menejcenné, ba dokonca prežívajú pocit viny, ktorý môže negatívne ovplyvniť ich prežívanie materstva.

Cieľom práce bolo zistiť, aké emócie prežívajú matky v súvislosti s problémovým dojčením a včasným ukončením dojčenia.

Metodika

Ide o kvantitatívny prieskum. Ako merací nástroj bol použitý neštandardizovaný dotazník zameraný na identifikáciu oblastí, problémov a emócií v súvislosti s problémovým dojčením a včasným ukončením dojčenia. Dotazníky boli distribuované ženám na základe osobných kontaktov a boli ponúknuté na dobrovoľné vyplnenie na diskusných fórach na viacerých internetových stránkach prostredníctvom linkového odkazu. Naším cieľom bolo pozbierať 150 dotazníkov. Nami určený cieľ sa podarilo splniť na 92 %. Štúdie sa zúčastnilo 138 respondentiek vo veku 17–43 rokov, ktoré nedojčili alebo dojčili najviac 3 mesiace. Priemerný vek respondentiek bol 31,1 rokov. 53,87 % respondentiek bolo so stredoškolským vzdelaním, 44,61 % s vysokoškolským vzdelaním a 1,52 % so základným vzdelaním. Najpočetnejšiu skupinu (54,84 %) tvorili prvorodičky. 71,53 % žien rodilo spontánne, 10 % žien uviedlo, že malo komplikovaný pôrod a 18,46 % bolo po cisárskom reze.

Výsledky

V tab. 1 interpretujeme odpoveď na otázku: „Aký bol váš postoj k dojčeniu počas tehotenstva?“

58,46 % odpovedalo, že o inej možnosti ako dojčenie ani neuvažovalo, 33,07 % žien uviedlo, že chcelo dojčiť, ak im to pôjde, 5,38 % žien chcelo dojčiť, ale rozmýšľalo aj nad umelou výživou, a len 3,07 % žien uviedlo, že nechcelo vôbec dojčiť.

V tab. 2 interpretujeme odpoveď na otázku: „Pociťovali ste na sebe nejaké negatívne emócie v súvislosti s problémovým dojčením?“

29,93 % žien nepociťovalo na sebe žiadne negatívne emócie v súvislosti s problémovým dojčením, 23,12 % udávalo pocit neschopnosti. 21,08 % žien udávalo, že boli v strese, a rovnaký počet žien sa cítilo byť viac precitlivenými. 4,76 % žien, ktoré si vybrali možnosť iné, uviedlo, že v súvislosti s dojčením prežívali popôrodnú depresiu, zvýšenú únavu po nočnom dojčení a strach, či dieťa prijíma dostatočné množstvo mlieka počas dojčenia.

V tab. 3 interpretujeme odpoveď na otázku: „Ako ste zvládali situáciu po ukončení dojčenia?“

35,89 % žien pociťovalo ľútosť, že svoje dieťa nemôžu dojčiť, 24,10 % nepociťovalo žiadne emócie. Výčitky svedomia udáva 10,76 % žien.

Diskusia

Samotné dojčenie prináša so sebou veľa radostných a príjemných zážitkov a pozitívne naplnenie života. V súvislosti s problémovým a neúspešným dojčením sa však môžu vyskytnúť aj negatívne emócie a zážitky. Základnými predpokladmi úspešného a efektívneho dojčenia sú aj sebadôvera a odhodlanie matky, ako aj jej pozitívny postoj k dojčeniu. Je dôležité, aby matka bola vyrovnaná, pokojná, pozitívne naladená. Psychiku matky ovplyvňuje nielen priebeh tehotenstva, ale aj priebeh a úspešnosť dojčenia (Boledovičová, 2007). Sú matky, ktoré berú dojčenie ako najprirodzenejšiu vec, s ktorou súvisí materstvo, iné považujú dojčenie za niečo, čo musia pre svoje dieťa urobiť, lebo sa to od nich očakáva. V prípade, že sa im to nepodarí, považujú to za svoje zlyhanie, majú pocit viny, že to nezvládli, sú unavené a neisté, či sa rozhodli správne. V našej štúdii bolo 58,46 % žien, ktoré odpovedali, že o inej možnosti ako dojčenie ani neuvažovali, 33,07 % chcelo dojčiť, ak im to pôjde, 5,38 % žien uviedlo, že chceli dojčiť, ale rozmýšľali aj nad umelou výživou, a 3,07 % uviedlo, že nechceli vôbec dojčiť. Z výsledkov vyplýva, že väčšina našich respondentiek chcela dojčiť, napriek tomu sa im to nepodarilo. Zisťovali sme, či problémové alebo neúspešné dojčenie malo negatívny vplyv na psychickú pohodu žien. 23,12 % žien po ukončení dojčenia malo pocit, že nič nezvláda, cítili sa byť neschopnými, 21,08 % žien bolo viac precitlivených, nervóznych, v strese.

Dojčeniu sa pripisuje aj psychologický význam. Je to prvý sociálny kontakt matky a dieťaťa za účasti hmatu, čuchu, chuti, sluchu, vestibulárneho aparátu (Boledovičová, 2007). Dojčené deti sú menej plačlivé, pohyblivejšie, emocionálne stabilnejšie (Tabaková, 2003). Aj keď dojčenie štartuje vzťahovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, možno túto väzbu vytvoriť aj u žien s neúspešným dojčením. Podľa Searsa a Searsovej (2012) aj matky, ktoré svoje dieťa kŕmia umelou výživou, môžu prežívať blízkosť svojho dieťaťa napriek tomu, že nedostávajú biochemickú podporu, ktorá prichádza dojčením. Dojčenie je len jeden zo spôsobov, ktorý pomáha nadviazať vzťah medzi matkou a dieťaťom. Neznamená to však, že matky, ktoré svoje dieťa nedojčia, by mali mať menej hlboký vzťah ku dieťaťu alebo by boli horšími matkami. Emocionálny aj psychologický benefit pre deti a rodičov prináša aj klokankovanie. Zabezpečuje dieťaťu pocit bezpečia, istoty, lepšiu termostabilitu. Počas klokankovania sú deti menej plačlivé, majú dlhší spokojný spánok. Zároveň zvyšuje sebavedomie matky, podporuje jej psychiku (Rybárova et al., 2006). Ak by mohlo každé dieťa absolvovať klokankovanie hneď po narodení, vyskytovalo by sa menej problémov spôsobených stresom z odlúčenia od matky, menšie riziko prechladnutia novorodenca a tiež menej problémov s dojčením (Bergman, 2008).

Zisťovali sme, ako respondentky prežívali obdobie po ukončení dojčenia. 35,89 % pociťovalo ľútosť, že svoje dieťa nemôžu dojčiť. Toto obdobie označilo ako bezproblémové 24,1 % žien a 10,76 % žien malo výčitky svedomia, že nemôžu svoje dieťa dojčiť, 9,23 % žien sa cítilo previnilo. U 7,17 % to bol pocit menejcennosti, neschopnosti, že zlyhali, 5,12 % udávalo pocit hanby pred okolím. Len 3,58 % bolo šťastných, že obdobie dojčenia majú za sebou. Niektoré ženy uviedli, že mali depresie, že sa cítili vyčerpané, nešťastné, nepotrebné.

Zaujímali sme sa, aká pomoc, podpora by im najviac pomohla v období počas problémového dojčenia a po ukončení dojčenia. Najviac respondentky uvádzali, že by im bola pomohla možnosť kontaktu s laktačnou poradkyňou a s podpornou skupinou, lepšia príprava na dojčenie, viac informácií ohľadom techniky dojčenia, odsávania. Niektoré uvádzali, že by uvítali prednášky o dojčení v materských centrách. Niektorým respondentkám by najviac pomohla podpora zo strany partnera, rodiny, priateľov a podpora a pomoc zo strany zdravotníkov. Je dôležité, aby zdravotnícky pracovníci vedeli riešiť problémy súvisiace s dojčením, aby ich vedomosti vychádzali z najnovších poznatkov o výžive a boli pre matky oporou (Eliašová et al., 2008). Viaceré respondentky vyjadrili, že by im bolo pomohlo, keby neboli pociťovali negatívny tlak z okolia a keby sa zmenilo povedomie spoločnosti ohľadom dojčenia. Jedna z respondentiek uviedla: „Pokiaľ sa žena rozhodne nedojčiť, okolie sa na ňu pozerá ako na neschopnú matku. Nie vždy platí veta, že každé dieťa môže byť dojčené. V podstate sa ma takmer nik z ľudí nespýtal, či mám zdravé dieťa, len či dojčím. Mám pocit, že keby som dieťa dala do domova, ale chodila ho tam dojčiť, tak sú ľudia spokojní. Veľa ľudí som dokonca sklamala. V podstate to nepochopí nikdy ten, čo nemal mlieko, prípadne ďalšie problémy. Lebo teória to nepripúšťa! Laktačná liga nepripúšťa možnosť, že žena nemá mlieko! Ak nedojčí = vzdala to. Ale v prírode má jeden riedke, niekto husté vlasy, niekto je tučný, iný chudý, niekto sa dokonca narodí s jednou obličkou a niekto jednoducho z neznámych príčin nemá mlieko. Myslím si, že som urobila všetko, čo som vládala. Dosť som sa kvôli nedostatku mlieka naplakala, takmer nik mi neveril“. Ďalšia zaujímavá odpoveď respondentky: „Možno menej fanatizmu v okolí. Určite je dobre, že u nás existuje taká podpora dojčenia, je jasné, že je to najlepšie pre dieťa, ale niekedy to hraničí naozaj s tým, že matka, ktorá nedojčí, je odsudzovaná a sama seba začne považovať za horšiu matku. V poslednej dobe som sa stretla s veľmi extrémnymi článkami, kde sa v skratke tvrdí, že pokiaľ nie je dieťa dojčené od prvej minúty života na požiadanie, až kým sa neodstaví samé (čo sa vraj deje medzi 3.–7. rokom života!!!), je narušená celá jeho duševná rovnováha, vzťah k matke, okoliu a vôbec. Keď si toto prečíta prvorodička, ktorej sa dojčiť nedarí, môže mať psychické problémy určite väčšie ako to dieťa.“ Napriek pozitívnym účinkom materského mlieka má každá matka právo sa rozhodnúť, či svoje dieťa bude dojčiť. Spoločnosť by mala byť zhovievavá aj voči matkám, ktoré svoje deti nedojčia. Podľa našej štúdie väčšina žien chcelo dojčiť, ale kvôli problémom sa im to nepodarilo.

Záver

Zistili sme, že vo väčšine prípadov malo problémové dojčenie negatívny vplyv na psychickú pohodu žien. Bolo by vhodné pri prepúšťaní matiek z oddelenia informovať matky, na koho sa môžu v prípade ťažkostí s dojčením obrátiť – laktačná poradkyňa, pôrodná asistentka na ambulancii, sestra, pôrodná asistentka v pôrodnici. Tiež je potrebné poskytnúť psychickú podporu, či už zo strany sestier, pôrodných asistentiek, matkám, ktoré chceli dojčiť, ale z objektívnych dôvodov to nebolo možné, a tiež pri podpore dojčenia pristupovať individuálne s prihliadnutím, či problémy s dojčením sú subjektívne alebo objektívne. Nedojčiace matky často v našej spoločnosti vyvolávajú rôzne pocity, postoje. Verejnosť by nemala tieto ženy v žiadnom prípade odsudzovať.

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD., Ústav pôrodnej asistencie JLF UK v Martine

Literatúra:

1. Bergman J. What is KMC? [online]. [cit. 2013-01-12]. Dostupné na: http://www.kangaroomothercare.com/about.aspx

2. Boledovičová M. Prostriedky rozvoja a podpory efektívneho dojčenia. Martin: Osveta, 2007. 108 s. ISBN 978-80-8063-264-9.

3. Eliašová A. Pôrodná asistencia I. Fyziológia. Martin: Osveta, 2008. 104 s. ISBN 978-80-8063-261-8.

4. Rybárová Ľ a kol. Starostlivosť o novorodenca. Prešov: Prešovská univerzita, 2006. 155 s. ISBN 978-80-8068-662-8.

5. Sears V, Searsová M. Vzťahová výchova. Zlaté Moravce: Christbook, 2012. 240 s. ISBN 978-80-970948-1-2.

6. Tabaková M. Edukácia zameraná na šestonedelie a prirodzenú výživu. Sestra, 2003, roč. 2, č. 1, str. 28–30.

Recenzovaly:

Mgr. Andrea Mrázová, DiS., STEM/MARK, marketingový průzkum a analýza dat, analytička, porodní asistentka, laktační poradce
Mgr. Ing. Markéta Benešová, psycholožka, Praha

 

• tisk
• předplatit si