Penitenciárna starostlivosť z pohl’adu práce sestry

Súhrn / Komunita je podľa WHO definovaná ako sociálna skupina determinovaná geografickými hranicami a/alebo spoločnými hodnotami a záujmami. Jej členovia sa vzájomne poznajú a ovplyvňujú (Hanzlíková, 2004). To je realizované vnútri čiastkových sociálnych štruktúr a prejavuje sa normami, hodnotami a sociálnymi inštitúciami, ktoré vytvára. K populačným skupinám, ktoré sú v centre pozornosti ošetrovateľských služieb, patrí aj komunita väzňov. Penitenciárna starostlivosť vyžaduje multidisciplinárne aktivity smerom k tejto komunite, na ktorých sa zúčastňujú viacerí odborníci ako psychológovia, pedagógovia, sociológovia, zdravotníci, kňazi, príslušníci a ostatní zamestnanci väznice. V príspevku prezentujeme špecifiká práce sestry s väzenskou komunitou a poukazujeme na jej osobitosti. V závere podávame kazuistiku klienta z väzenskej komunity.

Kľúčové slová / komunita – väzeň – potreby – starostlivosť.

Penitentiary care from sister viewpoint

Summary / The community is defined by WHO as a social group determined by geographic boundaries and / or shared values and interests. Its members know each other and influence among themselves (Hanzlíková,2004). This is carried out inside intermediate social structures and develops norms, values and social institutions which create. The population groups that are the focus of nursing services include the community of prisoners. Use to care requires a multidisciplinary activity towards the community, attended by many experts such as psychologists, educators, sociologists, nurses, priests and other members of prison staff. Paper deals with presentation of the specifics of work in the prison community nurses and point out its peculiarities. Case study of client from prison community is presented.

Keywords / community – prisoner – needs – care.

Úvod

Cieľom penitenciárneho procesu je zachovať zdravie a dôstojnosť väzňov počas výkonu trestu a rozvíjať ich zmysel pre zodpovednosť. Vybaviť ich schopnosťami, ktoré im neskôr umožnia úspešnú reintegráciu do spoločnosti a života. Počas trvania výkonu trestu odňatia slobody pôsobí na odsúdeného veľa negatívnych javov, výkon trestu vedie k inštitucionalizácii a má taktiež desocializačný charakter (Mařádek, 2003). Fischer a Škoda (2009) tvrdia, že klient po nástupe do väzenia stojí aj pred viacerými psychosociálnymi problémami. Jeho život začína byť determinovaný materiálnou a psychickou izoláciou. Komunitné ošetrovateľstvo vo väzenských zariadeniach vyžaduje znalosť problematiky multikultúrneho ošetrovateľstva. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti vo väzenskej komunite sme často konfrontovaní s potrebou uspokojenia potrieb vo všetkých jeho dimenziách a na strane druhej so zákonnými obmedzeniami.

Komunitné ošetrovateľstvo je zamerané nielen na terapeutické zásahy, ale najmä na prevenciu, poradenstvo, edukáciu a manažérske aktivity. Úlohou komunitného ošetrovateľstva vo väzenských zariadeniach je predchádzať vzniku chorôb, chrániť, udržiavať a podporovať zdravie. Vnímanie zdravia väzenskou komunitou je problém osobného zdravia, kedy sa stráca z pozornosti jednotlivca. Klient komunity prestáva vnímať zdravie ako „vlastný záujem“, ale vníma ho ako „problém inštitúcie“. Spôsob zabezpečovania starostlivosti a jej systematické zabezpečovanie inštitucionálnym spôsobom sa stáva u komunity väzňov iba pasívnym návykom prijímania zdravotnej starostlivosti a pasívnym vnímaním zdravia. Klienti väzenskej komunity sa spoliehajú na to, že sa vždy niekto postará o ich zdravie, že iní všetko zariadia a vybavia. So stúpajúcim vekom sa táto pasivita stupňuje až do takej miery, že starostlivosť o zdravie je prijímaná ako samozrejmosť (Hej- diš, Jakúbková, 2004).

Jadro

Zdravotná starostlivosť (ZS) vo väzniciach sa poskytuje v súlade so zákonom č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, so svojimi špecifikami danými pre väzenské prostredie, podľa zákona NR SR č. 475/2005 Z. z., vyhlášky MS SR č. 368/2008 Z. z., o výkone trestu, zákona NR SR č. 221/2006 Z. z., vyhlášky MS SR č. 437/2006 Z. z., o výkone väzby, interných predpisov a podľa odporúčaní Rady Európy o Európskych väzenských pravidlách. ZS je realizovaná prostredníctvom primárnej a komunitnej ZS vo väzenských ambulanciách, lôžkovom oddelení, alebo cele, kde je klient väzenskej komunity umiestnený. Ak však klient väzenskej komunity vyžaduje hospitalizáciu, väzenské ústavy Slovenskej republiky majú k dispozícii nemocnicu pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Ak je zdravotný stav klienta akútny, život ohrozujúci a je nutná hospitalizácia, klient je hospitalizovaný v civilnom zdravotníckom zariadení, kde počas celej doby je strážený príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vo väzenskej komunite sa poskytujú aj viaceré druhy ochranného liečenia, a to: psychiatrické, protitoxikomanické, protialkoholické, sexuologické, ako aj ochranné liečenie patologického hráčstva. Riziká vedúce k zdravotným a sociálnym problémom vyplývajú z faktu, že väzenská komunita pozostáva z ľudí rôznych spoločenských vrstiev a kultúrnych odlišností. Práve vzhľadom na kultúrne odlišnosti je nutné poznať napr. rozdiely vo vzájomnom porozumení, vyplývajúce z jazykovej bariéry, komunikačných problémov; rozdiely v neverbálnej komunikácii; rozdielne spoločenské zvyky a pravidlá správania sa; rozdielnu úroveň vedomostí o zdraví a chorobe; rozdiely v nesprávnych názoroch, presvedčeniach; rozdiely v hodnotách; vnímanie choroby; v prijatí miery pomoci. Taktiež je nutné brať do úvahy zaužívaný životný štýl ako aj faktory sociálne osobnostné a environmentálne. Dlhé obdobie izolácie od reálneho spoločenského života; nedostatok fyzickej aktivity; disciplinárne tresty; dlhodobé citové strádanie; zmena v postojoch a názoroch; vysporiadavanie sa s negatívnymi skúsenosťami; ako aj samotné osobnostné problémy sú časté príčiny konfliktov v interpersonálnych vzťahoch.

Sociálnu prácu s komunitou väzňov realizuje sociálny pracovník a jeho činnosť je zameraná na zmiernenie alebo odstránenie sociálnych problémov, poradenskú činnosť, nácvik sociálnych zručností zameraných na podporu prosociálneho správania, zmenu postojov, konania klienta a resocializáciu (Schavel, Oláh, 2008). Za najčastejšie sociálne problémy väzňov môžeme zaradiť sociálnu izoláciu, násilie, sociálno-ekonomicky stres.

Ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná klientom väzenskej komunity je zameraná na uspokojovanie potrieb vzhľadom na ich zdravotný stav a podmienky väzenského prostredia s holistickým prístupom k človeku a rešpektovaním etických princípov. Súčasťou poskytovanej starostlivosti je aj edukácia so zameraním na prevenciu šírenia krvou prenosných ochorení v súvislosti s možným rizikovým správaním klientov. Sestra pracujúca v ambulanciách väznice vykonáva rad špecifických činností, napr. u klientov komunity vykonáva vstupný a výstupný filter, vedie agendu o dispenzarizovaných klientoch, objednáva klientov na vyšetrenia do civilných odborných ambulancií a vybavuje agendu spojenú s ich prevozom, zabezpečuje manažment mimoriadnych eskort do nemocnice, aktualizuje zoznam liečebnej výživy, zabezpečuje nákup liekov v lekárni, vydáva lieky na oddieloch s kontrolou ich užitia, vykonáva prehliadky ciel z dôvodu identifikácii liekov a ich prípadného zhromažďovania, realizuje edukačnú činnosť a mnohé ďalšie činnosti.

Na základe posúdenia zdravotného stavu určuje lekár u klienta väzenskej komunity tzv. zdravotné klasifikácie: „A“ – zdravý, bez obmedzení; „B, C, D, E, F“ – zdravotné obmedzenia, invalidný alebo starobný dôchodca, pracovná nespôsobilosť. Vo väzenskej komunite sa vo zvýšenej miere najčastejšie vyskytujú ochorenia, ako sú napr. hepatitídy C a B, duševné ochorenia a poruchy správania zapríčinené aj užívaním psychoaktívnych látok, svrab, vši, syfilis, TBC pľúc. Do väzenských zariadení sa dostávajú vo vyššej miere ľudia z nižších sociálnych vrstiev alebo priamo z ulice, ktorí často užívajú psychoaktívne látky na preklenutie ťažkej životnej situácie. V tejto komunite je však aj stále stúpajúci počet intravenóznych narkomanov. Keďže sú omamné látky finančne nákladné, závislosť na nich stúpa a ich potreba je každodenná, často sa títo drogovo závislí klienti dostávajú do rozporu so zákonom. Niektorí narkomani za účelom získania finančných prostriedkov uprednostňujú prostitúciu, podstupujú homosexuálne praktiky, a to často bez ochranných prostriedkov zabraňujúcich prenosu sexuálne prenosných chorôb. Mnohokrát ide o skupinu rizikových osôb, ktoré sa nepriznajú k svojmu rizikovému spôsobu života (napr. homosexualita, drogy, nesterilné tetovania), a preto nie sú zaradení do skríningového vyšetrenia na HCV (hepatitídu C), HBsAg (austrálsky antigén), BWR (syfilis) a HIV. Najväčším zdravotným rizikom v tomto špecifickom väzenskom prostredí je preto šírenie krvou prenosných ochorení. Najčastejšie možným spôsobom šírenia krvou prenosných ochorení sú najmä krvavé potýčky medzi väzňami, používanie spoločných hygienických pomôcok, náušníc, tetováže a piercingy vykonávané za nesterilných podmienok, zavádzanie cudzích telies, spojené s narezávaním kože a podkožia, sebapoškodzovanie s krvnými poraneniami, na pracoviskách a pri ergoterapiách používanie spoločných ihiel, šidiel, homosexuálne praktiky, infikovaný, nič netušiaci väzeň. Príčiny rizikového správania v súvislosti s krvou prenosnými ochoreniami môžu byť rôzne, napr. prispôsobenie sa správaniu iných spoluväzňov, nedorozumenia s ostatnými spoluväzňami, skrátenie času vo väznici, mobbing medzi klientmi komunity, účelové správanie, protest, psychické ochorenia a pod. Špecifickým problémom je sebapoškodenie vo väzenskej komunite ako spôsob vysporiadania sa klientov s krivdou, ktorú pociťujú, a takto protestujú proti neprávu; účelové správanie na dosiahnutie svojich požiadaviek alebo získanie nejakých výhod; potreba upozorniť na seba; prekonávanie psychických problémov spôsobovaním si fyzickej bolesti, pri ktorej nastáva psychická úľava, zriedka ide o suicidálny motív. K najčastejším typom sebapoškodenia môžeme rátať hladovky, rezné rany ostrými predmetmi, prehĺtanie rôznych predmetov, popálenia cigaretou.

Zdravotnícky manažment vo väzenskom prostredí pri hladovkách spočíva v odbere krvi a moču na laboratórne vyšetrenie podľa ordinácie lekára pri poklese váhy o 10 % alebo rapídnom zhoršení zdravotného stavu, alebo v prevoze do nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, prípadne do civilného zdravotníckeho zariadenia; do úvahy prichádzajú aj iné ordinácie lekára podľa aktuálneho zdravotného stavu. Pri sebapoškodeniach rezných alebo popálením sa intervencie zameriavajú na vyšetrenie lekárom, ošetrenie a dezinfekciu rán, podávanie analgetík, poučenie, informovaný súhlas, kontroly u lekára. Pri prehltnutí cudzieho telesa sa realizuje RTG GIT, prípadne USG, objednanie hutnej stravy, sledovanie zdravotného stavu, meranie fyziologických funkcií, každodenné kontroly u lekára, v prípade zhoršenia stavu ihneď, kontrolné RTG a USG vyšetrenie, podávanie analgetík, psychologické a psychiatrické vyšetrenie indikované lekárom, edukácia o negatívnych následkoch takého správania, pri akútnom zhoršení stavu, potrebe chirurgického ošetrenia alebo operácie je klient prevezen do nemocnice. Manažment preventívnych opatrení proti šíreniu krvou prenosných ochorení spočíva v nasledujúcich intervenciách: testovanie krvi na HCV, HBV, HIV, BWR u rizikových jedincov; možnosť liečby týchto ochorení počas trvania výkonu trestu alebo väzby; poskytnutie hygienických pomôcok každodennej potreby väzňovi vo finančnej tiesni; zákaz tetováží, piercingov, zavádzania cudzích telies, sebapoškodzovania, rizikového sexuálneho správania s dodržiavaním poriadku daného pre výkon väzby a trestu, vstupné a výstupné zdravotné prehliadky, pri ktorých si všímame stopy po nových tetovážach, piercingoch, vložení alebo vybratí cudzích telies, ranách po sebapoškodení; bezplatný anonymný automat na prezervatívy; edukácia, pestrá paleta popracovných aktivít.

Starostlivosť o klientov väzenskej komunity zahŕňa aj aktivity vo voľnom čase, zaraďovanie do práce, vzťahy s vonkajším prostredím, edukáciu a iné metódy a postupy zaobchádzania. Cieľom všetkých aktivít je posilňovanie osobnostných vlastností, nácvik sociálnych zručností a stratégií zameraných na primerané zvládanie a odbúravanie stresu pri náročných životných situáciách, zvyšovanie morálneho a právneho vedomia, akceptovanie spoločenských noriem a spoločensky prijateľných hodnotových orientácií, podporovanie sebarealizácie ako aj vytváranie zdravého sebavedomia, pracovných návykov a zručností. Klienti väzenskej komunity sa zúčastňujú aj na osvetových, kultúrnych, náboženských, vzdelávacích a športových aktivitách.

Kazuistika klienta väzenskej komunity

Popis prípadu: Klient mužského pohlavia v minulosti vážnejšie chorý nebol, prekonal bežné detské ochorenia. Už od skorej mladosti užíval marihuanu, neskôr pervitín. Najprv užíval drogy len príležitostne, neskôr každý deň. Pervitín si aplikoval niekedy šnupaním, inokedy intravenózne. Udával aj občasné použitie injekčnej ihly spoločnej s iným užívateľom drog. Neskôr podstúpil protitoxikomanickú liečbu na Prednej hore, kde mu bola zistená hepatitída typu C. Toho času liečbu ochorenia odmietol. Po prepustení z liečebne bol klientom resocializačného strediska v Košiciach, kde sa podroboval psychoterapii, socioterapii a pracovnej terapii. Podľa zásad o resocializácii bol prvý mesiac bez vychádzok, pod stálym dozorom. Po krátkom pobyte ušiel z resocializačného centra a opätovne sa vrátil k drogám. Podľa vyjadrenia príbuzných ho všade našli díleri, neustále bol pod tlakom. V roku 2007 bol hospitalizovaný na klinike pre infekčné choroby, kde po prijatí odmietol akékoľvek diagnostické aj liečebné postupy. Finančné zabezpečenie na získavanie drog riešil trestnou činnosťou. Klient je od roku 2008 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS) pre trestný čin krádeže, porušovania domovej slobody a zločin lúpeže. Má sudom nariadenú ochrannú ústavnú protitoxikomanickú liečbu kvôli syndrómu závislosti na metamfetamínoch. K drogovej závislosti zaujíma kritický postoj. Sociálny status: slobodný, bezdetný, nezamestnaný, stredné odborné učilište pre záškoláctvo v 3. ročníku zanechal. Pochádza zo štvorčlennej kriminálne nezaťaženej rodiny; finančná situácia rodiny priemerná; otec nezamestnaný, matka účtovníčka; rodičia bývajú v dvojizbovom byte; vyrastal v kľudnom rodinnom prostredí, v detstve neprekonal žiadne traumy; nestabilné ubytovanie u kamarátov a po podnájmoch; finančné prostriedky na drogy získaval krádežami; pracovné návyky nevypestované, žiadna práca mu nie je dosť dobrá. Z psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že klient má poruchy správania, drogová závislosť na pervitíne. Záver psychologického vyšetrenia: emocionálna labilita; ťažšia prispôsobivosť; otvorený edukácii, vhodný pre skupinové a individuálne formy; nutná toxikologická liečba; pracovne zamestnať; podporiť kontakt s rodičmi. Po prepustení z liečebne bol klientom resocializačného strediska, kde sa podroboval psychoterapii, socioterapii a pracovnej terapii. Analýza a interpretácia: Klient ľutuje, že si nedával pozor a kvôli drogovej závislosti sa nakazil. Klient má vlastnú definíciu zdravia: „Zdravie je dôležité, ale dnes sa aj to dá kúpiť za peniaze.“ Klient ani po konzultácii s ústavným lekárom naďalej nesúhlasí s podstúpením liečby, lebo sa cíti zdravý a neuvedomuje si prognózu ochorenia. Na základe posúdenia sme zistili, že klient má nedostatok vedomostí o spôsoboch prenosu HCV, o ochrane seba samého, o bezpečnostno-preventívnych normách správania sa ku svojmu okoliu, o správnom životnom štýle, o riziku zhoršenia zdravotného stavu pri tomto ochorení. Klient zaujíma negatívny postoj k drogám a podľa psychiatrického vyšetrenia je otvorený edukácii. Toto pozitívum vytvára predispozíciu pre účinnú spoluprácu pri jeho edukovaní. Napriek tomu, že liečbu odmieta podstúpiť, je ochotný sa zúčastňovať edukačných stretnutí s tematikou hepatitídy C v rámci skrátenia svojho času pobytu vo väznici. Užíva psychiatrom naordinované psychofarmaká, čo sme brali do úvahy pri edukácii. Potrebné je aj poukázať na zodpovednosť klienta za vlastné zdravie, zvýšenie zdravotného uvedomenia a motivácie k pracovnej činnosti. Na základe rozhovoru s ním boli zistené nedostatky v informáciách o hepatitíde typu C s potrebou ich doplnenia. Za veľký úspech pokladáme získanie klientovej motivácie, ochoty pre spoluprácu. Či bude klient aplikovať získané poznatky počas edukácie aj v praxi a či zmení svoje správanie aj pri pobyte na slobode, je problematické zistiť. Diskusia: Pozornosť bolo potrebné venovať príznakom hepatitídy typu C, spôsobom prenosu, vhodnej životospráve pri tomto ochorení, správnym režimovým opatreniam, bezpečnostno-preventívnym normám správania sa ku svojmu okoliu a zároveň vzbudiť u klienta motiváciu do boja s touto zákernou chorobou. Veľkú pozornosť treba venovať aj eliminácii ďalšieho šírenia hepatitídy C prostredníctvom aktívneho skríningu novoprijatých rizikových klientov a aktívneho vyhľadávania osôb venujúcich sa rizikovému správaniu v súvislosti s krvou prenosnými ochoreniami počas pobytu vo väznici. Za veľký úspech pokladáme získanie klientovej motivácie, ochoty pre spoluprácu, húževnatosť v získavaní ďalších informácií aj prostredníctvom lekára, na ktoré sestra nemá kompetencie. Lekár klienta informoval o prognóze ochorenie, pozitívach a nežiadúcich účinkoch liečby. Nakoľko má klient chronickú vírusovú hepatitídu C, genotyp 1, potreboval by dlhší čas biterapie (peginterferónom alfa v kombinácii s ribavirínom). Klienti s hepatitídou typu C sú väčšinou drogovo závislí ľudia, ktorí sa do zariadenia dostávajú za prechovávanie drog alebo krádeže. U týchto klientov sa zistí hepatitída typu C buď náhodne, kontrolným odberom z dôvodu rizikovosti, alebo prichádzajú s tým, že o svojom ochorení vedia. Ich informovanosť o tomto ochorení je slabá a závislosť na drogách prednejšia. Z dôvodov vynútenej abstinencie od drog vo väzenskom prostredí a ich izolácie od negatívnych vplyvov vonkajšieho prostredia je potrebné týchto klientov edukovať, a to čo najskôr. Info drogy (2009) uvádza, že slovenské súdy v roku 2009 odsúdili celkom 30 953 osôb, z toho 1,2 % (379 odsúdených) za trestné činy spáchané pod vplyvom inej návykovej látky než alkoholu. Hrušovský (2007) uvádza, že do chronickej formy ochorenia prechádza až 80 % prípadov hepatitídy typu C, v priebehu ktorej môže dôjsť k ťažkému poškodeniu pečene. Aj napriek tomu, že má klient genotyp HCV s horšou prognózou, pozitívom je jeho mladší vek (≤ 40), absencia cirhózy a ochota spolupracovať. Hoci veľa nakazených týmto vírusom prichádza do väzenského zariadenia pre nejaký trestný čin, veľakrát im práve tento spôsob otvorí cestu k zamysleniu sa nad sebou, zvýšeniu informovanosti o svojom ochorení, abstinencii od drog a začatí liečby. Vo väzenskom zariadení sú klienti chránení pred škodlivými vplyvmi z vonkajšieho prostredia, a preto sú viac prístupní edukácii, ktorá im bude prospešná hlavne po prepustení na slobodu, kedy sa o seba budú musieť postarať sami. 

Záver

Klient je toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pre trestný čin krádeže, porušovania domovej slobody a zločin lúpeže. Súdom má nariadenú ochrannú ústavnú protitoxikologickú liečbu kvôli syndrómu závislosti na metamfetamínoch. K drogovej závislosti zaujíma kritický postoj. Psychiater doporučuje pokračovanie liečby ambulantnou formou v civile po ukončení trestu. Pobyt vo väzenskom zariadení znáša dobre, je adaptovaný, nerobí si starosti, nemá určené ciele do budúcna.

PhDr. Dagmar Magurová, PhD., Katedra ošetrovateľstva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove

Spoluautorky: Mgr. Miroslava Urbanová, ÚVV a ÚVTOS, zdravotnícke zariadenie, Košice, SR

PhDr. Anna Hudáková, PhD., Katedra ošetrovatel’stva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešově, Prešov, SR

PhDr. Silvia Cibríková, PhD., Katedra ošetrovatel’stva, Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešově, Prešov, SR

Literatura:

1. Fischer S, Škoda J. Sociální patologie. Praha: Grada, 2009, 224 s. ISBN 978-80-247-2781-3.

2. Fischer S, Škoda J. Speciální pedagogika – Edukace a rozvoj osob se somatickým, psychickým a sociálním znevýhodněním. Praha: Triton, 2008, 200 s. ISBN 978-80- 7387-014-0.

3. Hanzlíková A a kol. Komunitné ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2004, 280 s. ISBN 80- 8063-155-7.

4. Hejdiš M, Jakubková J. Zdravie a choroba v prostredí výkonu trestu odňatia slobody. In: Duševné zdravie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, obvinených a odsúdených. Bratislava: Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže, 2004, s. 163–178. ISBN 80-969244-3-5.

5. Hrušovský Š. Praktická hepatológia. 2. vyd. Bratislava: Herba, 2007, 271 s. ISBN 80- 89171-46-X.

6. Mařadek V. Výkladový slovník penologie. Ostrava: Ostravská univerzita, 2003, 142 s. ISBN 80-7042-256-4.

7. Schavel M, Oláh M. Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava: VŠZaSP sv. Alžbety, 2008, 224 s. ISBN 80-8068- 487-1.

8. Vyhláška MS SR č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

9. Vyhláška MS SR č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby.

10. Zákon NR SR č. 475/2005 Z. z., o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11. Zákon NR SR č. 93/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z., o výkone tres- tu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 12. Zákon NR SR č. 221/2006 Z. z., o výkone väzby.

Recenzovali:

PhDr. Tatiana Hrindová, Psychiatrická nemocnice Michalovce, n. o., SR

PhDr. Monika Turnerová, Mgr. Dušan Obročník, Generálne riaditelstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, SR

 

• tisk
• předplatit si