Metódy merania kvality života

Souhrn: Pojem kvalita života sa začína v spoločenských vedách používať až v druhej polovici 20. storočia. zahŕňa vnútorné aj vonkajšie činitele ľudského prežívania, preto si vyžaduje aj štandardné škálovanie. Mnohé škály sú pomenované podľa svojich autorov. Zaujímavé je delenie metód merania kvality života podľa interných a externých kritérií.

Kľúčové slová: kvalita života – postihnutie – metódy merania – kritériá merania.

The methods of measuring quality of life

Summary: The concept of quality of life starts in the social sciences used in the second half of the 20th century. It includes both internal and external factors of human survival therefore it requires the standard scaling. Many of the ranges are named after their authors. It is interesting to split the methods for measuring quality of life according to internal and external criteria.

Keywords: quality of life – disability – methods of measuring – criteria of measuring.

Analýzy kvality života sú veľmi náročné a v mnohých aspektoch neprebádané. Vyžadujú veľký okruh tém a položiek, pretože kvalita života je oblasť mnohorozmerná. Na základe konceptu kvality života uvádza Mühlpachr (2005) rozsiahlu oblasť činiteľov kvality života:

→ vnútorné činitele – somatické a psychické vybavenie, ktoré je ovplyvnené chorobou, poruchou či defektom;

→ vonkajšie činitele – ekologické, spoločensko-kultúrne, výchovno-vzdelávacie, pracovné, ekonomické a materiálno-technické faktory.

Pomerne známe sú dotazníky kvality života s názvom Hodnotenie kvality života od Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization Quality of Life Assessment – WHOQOL), ktoré vyšli z dielne SZO. Boli vytvorené v 90. rokoch pracovnou skupinou WHOQOL, ktorú tvorili zástupcovia 15 výskumných centier z celého sveta. Uvedené dotazníky sú akýmsi štandardným nástrojom na meranie kvality života. Ide o dve základné verzie dotazníkov – WHOQOL-100, ktorý obsahuje 100 položiek, a skrátený WHOQOL-BREF s 26 položkami. Sebaposudzovací dotazník WHOQOL-100 obsahuje 100 položiek a zahŕňa 6 domén týkajúcich sa kvality života:

→ fyzické zdravie;

→ prežívanie;

→ fyzickú nezávislosť;

→ sociálne vzťahy;

→ prostredie;

→ duchovnú oblasť.

WHOQOL-BREF je skrátenou verziou WHOQOL-100 a obsahuje 26 položiek, rozdelených do štyroch domén – fyzické zdravie, prežívanie, sociálne vzťahy, prostredie. Dotazníky sú zamerané na oblasť kvality života (Dragomirecká, Bartoňová, 2006).

V súčasnosti narastá počet výskumných metodík na skúmanie kvality života v stave zdravia, choroby, špecifické pre konkrétne ochorenie a pre vekovú skupinu. Problematika kvality života seniorov sa predkladá prevažne na teoretickej úrovni. SZO pracuje na aplikácii nových modulov v seniorskej populácii, napr. dotazník pre populáciu nad 65 rokov (WHOQOL-OLD), dotazník pre osoby s rôznym typom postihnutia (DIS-QOL) a iné (Dragomirecká, Bartoňová, 2006). Ďalšie škály delíme podľa obsahu skúmania so zameraním na pohodu, úroveň sebestačnosti a postihnutie. Pohoda sa môže zisťovať WHO dotazníkom pohody – WHO Well-Being Questionnaire (WBQ; Bech, 1996), ktorý má 10 položiek kvantifikovaných na stupnici od 0–3. Vyššie súhrnné skóre indikuje vyššiu pohodu.

Svanborgovým testom ošetrovateľskej záťaže sa vyhodnocuje úroveň sebestačnosti bodovou škálou 1–5. Sleduje pohybovú schopnosť, osobnú hygienu, stravovanie, inkontinenciu moču, použitie toalety, výskyt dekubitov a spoluprácu s chorým. Testovanie vývoja sebestačnosti dosiahneme Katzovým indexom nezávislosti. Postihnutie sa môže hodnotiť Škálou postihnutia podľa WHO – Disablement Scale (DS; Smolík, 1996). Subškály: A – starostlivosť o vlastnú osobu, B – pracovný výkon, C – rodina a domácnosť, D – fungovanie v širšom sociálnom kontexte. Postihnutie sa hodnotí na stupnici 0–5, pričom vyšší stupeň poukazuje na výraznejšie postihnutie.

Bio-psycho-sociálny aspekt kvality života možno účinne aj u seniorov posudzovať pomocou PCASEE škály, ktorá bola vypracovaná na základe PCASEE modelu kvality života. Cieľom štúdie Farského a kol. (2005) bolo zhodnotiť niektoré determinanty kvality života seniorov žijúcich v zariadení dlhodobej inštitucionálnej starostlivosti a následne vyhodnotiť špecifiká starostlivosti o seniorov. Farský et al. (2005) kvalitu života posudzoval metódami:

→ PCASEE škálou (bio-psycho-sociálny aspekt kvality života), ktorá obsahuje 6 subškál po 5 položkách. Skóre subškál: 0–25, celkové skóre: 0–150. Vyššie skóre poukazuje na vyššiu kvalitu života. Subškály: P – somatické, C – kognitívne, A – emočné, S – sociálne, E1 – ekonomické, E2 – osobnostné problémy. Položkové skóre dosahuje hodnoty 0–5, skóre subškál 0–25, súhrnné skóre kvality života 0–150. Vyššie skóre poukazuje na vyššiu kvalitu života v konkrétnej oblasti.

→ Pohodu zisťoval vyššie uvedeným WHO dotazníkom pohody (WBQ) – WHO Well-Being Questionnaire (Bech, 1996).

→ Postihnutie hodnotil už opísanou Škálou postihnutia podľa WHO (DS) – Disablement Scale (Smolík, 1996).

→ Barthelov index (ADL) sme použili na posúdenie stupňa závislosti v sebaopatere, aktivitách denného života. Kvantifikuje sa na stupnici 0–100. Vyššia hodnota znamená nižšiu závislosť.

→ Zmysel života sa posudzoval LOGO- -testom, pričom vyššie skóre poukazuje na nižší zmysel života, vyššiu existenciálnu frustráciu.

→ Negatívne hodnotenie zdravia (NHZ), spokojnosť s bytovými podmienkami (SBP) a celková spokojnosť s pobytom v zariadení (GS) sa posudzovali na zostavených stupniciach.

Barthelov index vychádza zo štruktúry škály Activity of Daily Living. Podobným spôsobom sebestačnosť pacienta zisťuje PULSES profil, ktorý však zahŕňa i potrebu zdravotnej starostlivosti. V rámci iného delenia metód merania kvality života môžeme rozdeliť do troch skupín:

Hodnotiteľom kvality života je druhá osoba – zahŕňa externé kritériá vo vnímaní a hodnotení kvality života, prezentuje dojem bezprostrednej objektívnosti, avšak nemusí obsiahnuť aktuálny stav a prežívanie jedinca. Vo svojej podstate sa zameriava na vonkajšie – externé prejavy človeka. Hodnotenie kvality života pacienta z hľadiska ľudí, ktorí sú pacientovi blízki (lekárov, sestier, rodinných príslušníkov a pod.) má svoje určité výhody. Toto, tzv. externé hodnotenie je zamerané na správanie sa pacientov, ktoré je objektívne a merateľné. Celkový stav pacienta, aj napriek určitým problémom, môžeme vyjadriť číselne. Uvedený externý prístup k hodnoteniu kvality života pacienta vykazuje aj určitú dávku benevolencie. Hľadali sa iné spôsoby hodnotenia kvality života, ktoré by účinne vyjadrovali vlastné prežívanie pacienta. Tieto podmienky spĺňalo subjektívne hodnotenie merania kvality života, ktoré obsahovalo predovšetkým interné kritériá.

Hodnotiteľom kvality života je sama hodnotená osoba – zahŕňa interné kritériá vo vnímaní a hodnotení kvality života, systém individuálneho hodnotenia kvality života. Kvalita života hodnotená internými kritériami berie do úvahy prežívanie a vnútorný stav človeka. Interné kritériá v hodnotení kvality života používajú škály:

SEIQoL – The Schedule for the Evaluation of Individual Quality of Life – Program hodnotenia individuálneho vnímania kvality života (O’Boyle, McGee a Joyce, 1994). Vnímanie kvality života je podľa metódy SEIQoL individuálne. Znamená to, že jej východiskom je fakt, ako je kvalita života chápaná a hodnotená sledovanou osobou. Kritériom hodnotenia je hodnotový systém sledovanej osoby a aspekty života, ktoré sú pre jedinca v konkrétnej chvíli podstatné (Křivohlavý, 2002). Medzi najčastejšie uvádzané podnety patria: zdravie, rodina, práca, viera (náboženstvo), financie, vzdelávanie a pod. Ukazuje sa, že zmena životnej situácie, spôsobená napr. chorobou, sa výrazne prejaví na zmene v kvalite života. Je známe, že už pri zhoršení zdravotného stavu poklesne hodnota kvality života a najvyšší status v hodnotovom usporiadaní dosahuje zdravie. Musíme brať do úvahy skutočnosť, že tzv. „klasické údaje“ o pacientovom stave nemusia mať tak veľkú cenu pre samotného pacienta ako jeho miera spokojnosti so svojím aktuálnym stavom. Kvalita života tak nadobúda mimoriadnu hodnotu a ošetrujúci personál ju musí akceptovať vo forme pacientovho rozhodnutia (napr. informovaný súhlas pri diagnostických a liečebných výkonoch).

Zmiešané metódy zisťovania kvality života – vznikajú kombináciou predošlých metód, zahŕňajú externé a interné kritériá, teda obsahujú objektívne aj subjektívne hľadisko (Křivohlavý, 2001). Medzi uvedené metódy kvality života patrí:

→ MANSA (Manchester Short Assesment of Quality of Life – Krátky spôsob hodnotenia kvality života, vypracovaný univerzitou v Manchesteru). Uvedená metóda má variáciu, tzv. LQoLP – Lancashire Quality of Life Profile.

→ V jej súčinnosti bola rozpracovaná metodika LSS – Life Satisfaction Scale (Škála životného uspokojenia) autormi Priebe S., Huxley P., Stone S. a Knight S. v roku 1998. Ide o merania kvality života spôsobom, ktorý hodnotí nie iba celkovú spokojnosť so životom, ale i jeho spokojnosť s množstvom iných (predtým stanovených) dimenzií života. Dimenzie života hodnotené v MANSA vyjadrujú spokojnosť/nespokojnosť s vlastným zdravotným stavom, sebavnímanim (self-concept), sociálnymi vzťahmi, rodinnými vzťahmi, bezpečnostnou situáciou, právnym stavom, životným prostredím, finančnou situáciou, náboženstvom (vierou), účasťou na aktivitách voľného času a zamestnaním – prácou (školou).

Cieľom autorov MANSA je vyjadriť celkový obraz kvality života človeka tak, ako sa mu javí v konkrétnej chvíli. Autori sledujú efektivitu obrazu kvality života konkrétneho človeka, aby tak mohli stimulovať účelnú pomoc a starostlivosť o neho. V rámci použitia dotazníkov v praxi existuje mnoho problémov. Najväčšou bariérou je spolupráca s pacientom, tiež časové bariéry a chýbanie rôznych údajov (Slováček et al., 2005). Štruktúra dotazníkov môže poslúžiť aj ako určitá osnova k rozhovoru o problémoch, ktoré sa často nezistia štandardným vyšetrením, ale sú pre pacienta významné (Payne et al., 2005).

PhDr. Anna Hudáková, PhD., Fakulta zdravotníckych odborov, Prešovská univerzita v Prešove

Spoluautorky: PhDr. Ľudmila Majerníková, PhD.; PhDr. Dagmar Magurová, PhD.; PhDr. Gabriela Kuriplachová, Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov

Literatura:

1. Bartošovič I, Tašká A, Bartošovičová D. Posudzovanie seniorov s ťažkým zdravotným postihnutím. Geriatria. 2006, roč. 12, č. 1, s. 13–18. ISSN 1335-1850.

2. Dragomirecká E, Bartoňová J. WHOQOL- BREF, WHOQOL-100. Příručka pro uživatele české verze dotazníků kvality života Světové zdravotnícké organizace. Praha: PCP, 2006, 92 s. ISBN 80-85121-82-4.

3. Farský I, Žiaková K, Ondrejka I, Čáp J. Zmysel života v séniu. In: Dušová B, Jarošová D, Vrublová Y (eds.). Trendy v ošetřovatelství IV. Ostrava: Ostravská univerzita, 2006, s. 65–69. ISBN 80-7368-182-X.

4. Farský I, Žiaková K, Ondrejka I. Inštitucionálna starostlivosť a kvalita života seniorov. Kontakt. 2005, roč. 7, č. 3–4, s. 232–238. ISSN 1212-4117.

5. Farský I, Žiaková K, Ondrejka I. Determinanty kvality života v séniu In: Čáp J, Žiaková K, Nemčeková M, Holmanová E (eds.). Teória, výskum a vzdelávanie v ošetrovateľstve. 1. vyd. Martin: JLF UK, 2005, s. 292–299. ISBN 80-88866-32-4.

6. Grohulská A. Quality of life of people over 65 years of age – health, mobility and independence. In: Sirka, K. Proceeding of the toward active old age – european conference on the care elderly. Pori: I. S. N. I, 2004, p. 63.

7. Křivohlavý J. Psychologie nemoci. Praha: Grada Publishing, 2002. 1. vyd. 200 s. ISBN 80-247-0179-0.

8. Křivohlavý J. Psychologie zdraví. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-551-2.

9. Mühlpachr P, Staníček P. Geragogika pro speciální pedagogy. Brno: Paido, 2001. ISBN 80-210-2510-7.

10. Mühlpachr P. Vývoj ústavní péče (filosoficko-historický pohled). Brno: Masarykova univerzita, 2001. ISBN 80-210-2512-3.

11. Payne J et al. Kvalita života a zdraví. 1. vyd. Praha: Triton, 2005, 629 s. ISBN 80- 7254-657-0.

12. Slováček L, Slováčková B, Jebavý L, Blažek M. Kvalita života onkologických nemocných: Koncepční model, možnosti měření. In. Vojenské zdravotnické listy, 2005, roč. 74, č. 5–6, s. 180–182.

Recenzovaly:

Mgr. Jana Kačorová, Slezská univerzita v Opavě, Ústav ošetřovatelství

Mgr. Lenka Krupová, FN Ostrava, Kožní oddělení, vrchní sestra

 

• tisk
• předplatit si