Význam edukácie u žien so stresovou inkontinenciou moču

ZKUŠENOSTI Z PRAXE

 

 

Súhrn: V súčasnosti sa kladie dôraz na získavanie a udržiavanie zdravia a z tohto dôvodu má edukácia sestier veľký význam v procese prevencie, udržiavania a podpory zdravia. Autorka sa venuje stresovej inkontinencii moču a edukácii, kde sa zameriava hlavne na Kegelove cvičenie a doplňujúce cviky na posilnenie svalstva panvového dna, ktoré pri pravidelnom cvičení môžu pozitívne ovplyvniť stresovú inkontinenciu moču.
Kľúčové slová: stresová inkontinencia moču – kazuistika – edukačná jednotka – Kegelove a cvičenia.
 

(The importance of education of women with stress urinary incontinence)
Summary: At present, the importance is placed on the health obtaining and preserving. Therefore, the education of nurses has great importance in the process of prevention, preservation and support of the health. The author puts emphasis on education and on urinary incontinence caused by stress, where she focuses mainly on Kegel`s exercise and additional exercises. These exercises strengthen the muscles of pelvic floor, and if exercising is carried out on regularly basis, it can positively influence the urine incontinence caused by stress.
Key words: Urine incontinence caused by stress – Casuistry – Educational unit – Kegel`s and additional exercises.

 

Cviky zamerané na posilňovanie svalov panvového dna

Úvod

Močová inkontinencia nie je ochorením vo vlastnom slova zmysle, ale príznakom, ktorý má rôzne príčiny. Ochorením sa stáva vtedy, keď začína spôsobovať svojmu nositeľovi psychické, spoločenské, hygienické, zdravotné alebo iné problémy. Ide o pasívny únik moču uretrou ako následok zvýšenia intraabdominálneho tlaku, ktorý vzniká pri insuficiencii uzáverového mechanizmu. Za obdobie posledných 10 rokov prekonala diagnostika a náhľady na príčiny inkontinencie moču prudký rozvoj. Boli vyvinuté moderné operačné postupy, žiaľ ani tie neprinášajú vždy očakávaný efekt (Martan, 2005). Väčšina žien trpiacich problémami s únikom moču vyhľadá pomoc až po niekoľkých mesiacoch od objavenia sa prvých príznakov, a to iba preto, lebo majú zábrany verejne hovoriť o svojom probléme, alebo sa so svojím problémom už zmierili a teraz ho bagatelizujú. Ale tým problém nezmizne, stále narúša kvalitu ich života, a preto je potrebné sa zaoberať touto problematikou. Tu začína práca sestier, ktoré pracujú v praktických a urologických ambulanciách. Aj napriek tomu, že Horňák uvádza, aby sa lekári priamo pýtali na problém úniku moču, myslíme si, že touto problematikou by sa mali v ošetrovateľskej anamnéze zoznámiť i sestry, a to z toho dôvodu, že edukácia patrí do ošetrovateľskej starostlivosti. Edukácia má nezastupiteľné miesto, lebo prispieva k prevencii, k odstráneniu alebo zmierneniu dôsledkov stresovej inkontinencie moču, ktoré sú pre postihnuté ženy nielen veľmi nepríjemné, ale aj závažné a zahrňujú zdravotné, psychosociálne a ekonomické problémy.

Cieľ práce

Vzhľadom k veľkej prevalencii inkontinencie moču je vhodná jej prevencia, ktorá spočíva v uvedomelom prístupe zdravotníkov a pacientky k tejto problematike počas celého jej života. V prevencii pri vyhľadávaní skrytej symptomatológie úniku moču má nezastupiteľné miesto edukácia. Prostredníctvom edukácie môžeme zvýšiť povedomie žien k problému stresovej inkontinencie moču. Zvýšením informovanosti a možnosťou svojpomoci môžeme ženy motivovať k väčšiemu záujmu o daný problém a tiež podporiť ich záujem o možnosti pozitívneho ovplyvnenia stresovej inkontinencie moču (Urdzík, Ostró, 2006). Pacienti, ktorí u seba spozorujú už nepatrné unikanie moču, by mali tento problém riešiť cestou praktického lekára, ktorý ich odošle na odborné urologické vyšetrenie.

Metodika

Na základe kazuistiky, ktorá nasleduje, sa venujeme vypracovaniu len jednej edukačnej jednotky, ktorá je zameraná na posilnenie svalstva panvového dna. Kazuistika tvorí základ pre edukačný proces a následné vytvorenie edukačných jednotiek. Zameriavame sa na cvičebné techniky: Kegelove cvičenia a doplňujúce cviky.

Kazuistika

Anamnéza

Ambulanciu praktického lekára navštívila 50ročná pacientka. Pracuje 10 až 12 hodín denne a často jazdí na služobné cesty. Následkom pracovnej zaneprázdnenosti má málo času na seba, výsledkom čoho je neracionálna životospráva a popieranie zdravotných ťažkostí. Lieči sa na hypertenziu a vertebrogénny algický syndróm. V posledné mesiace spozorovala nepatrné unikanie moču v súvislosti s kašľom, pri kýchnutí a pri dvíhaní tovaru. Problém pripisovala nachladnutiu, mala pocit, že „asi prechladla odspodu“. Vyšetrenie potvrdilo akútnu cystitídu. Diagnóza ju neprekvapila, komentovala ju iba slovami: „Mala som obchodné jednanie na jednej chate. Bola mi zima, mala som len sandále a letné nohavice. Stačia mi iba nejaké antibiotika.“

Pacientka sa asi o mesiac ozvala opäť, znovu sa sťažovala na časté močenie a upozornila už na častejšie unikanie moču. Praktický lekár ju odoslal na urologické vyšetrenie, kde jej bola diagnostikovaná stresová inkontinencia moču 1. stupňa. Pacientka bagatelizovala túto diagnózu, nakoľko svoje problémy pripisovala iba infekcii dolných močových ciest. Nebola ani pesimista, ani optimista, ale na veci sa dívala vecne tak, ako si to situácia vyžadovala. Rodina bola pre ňu základ. Snažila sa každú voľnú chvíľu venovať rodine, čím na športovanie, kamarátky či dovolenky už nemala čas. Dokonca začala i fajčiť, pričom nefajčila už 5 rokov. V neustálom zhone sa často celý deň ani poriadne nenajedla, občas si kúpila nejaký hot-dog, hamburger alebo si zaliala „instantnú“ polievku. Večer si deficit stravovania riadne vynahradila, čo sa začalo prejavovať priberaním na váhe. Cez deň vypila aj 5–7 káv. Tekutín cez deň pila málo, väčšinou si kupovala 100% džúsy. Pila ich skôr vo večerných hodinách. Na noc si zvykla dať plechovku piva, aby rýchlo zaspala. Príznaky úniku moču sa postupne zhoršovali, ale stále to pripisovala prechladnutiam a stresom. Nepríjemnú situáciu už riešila menštruačnými vložkami. Zdôverila sa nám, že má dlhodobý konflikt s manželom, že ju čaká rozvod manželstva. Nová psychotrauma, ktorou bolo nečakané úmrtie matky, sa premietla aj do jej zdravotného stavu – kolísavý tlak, nespavosť, záchvatový kašeľ, úzkosť a unikanie moču. Strach ešte zvýšilo gynekologické vyšetrenie so záverom myóm na maternici, ktorého dôsledkom bolo časté krvácanie a niekedy tlak i bolesť v podbruší. Začala byť úzkostlivá, plačlivá, pesimistická a depresívna. Praktický lekár jej odporučil psychologické vyšetrenie. Bolo nutné u nej aktivizovať zdolávacie obranné mechanizmy, nanovo obnoviť rovnováhu a zvládnuť emočnú labilitu. Vplyvom terapie psychológa postupne menila svoje myslenie. Prehodnotila svoje priority v živote a rozhodla sa spomaliť životné tempo a nájsť si čas i sama pre seba. Pacientka podstúpila gynekologickú operáciu (hystrektómiu). Očakávala od nej zlepšenie situácie v súvislosti s únikom moču, nakoľko bola presvedčená, že myóm jej tlačí na močový mechúr, a preto má tieto ťažkosti. Asi o 2 mesiace navštívila praktického lekára s konštatovaním, že ťažkosti s unikaním moču pretrvávajú. Bola rozhodnutá riešiť i tento problém. Začínal ju prenasledovať pocit zápachu a nečistoty pri styku s ľuďmi, čím si začínala udržiavať väčšiu vzdialenosť od druhých ľudí.

Diskusia

V kazuistike, ktorú sme uviedli, možno vidieť nesprávnu životosprávu, t.j. neracionálne stravovanie pacientky, nedostatok pohybovej aktivity, nevhodný pitný režim, fajčenie, nadmerné stresové zaťaženie, dvíhanie ťažkého tovaru či konzumáciu alkoholu a kofeínu, ktoré ako negatívne faktory postupne vplývali a zhoršovali jej problém s unikaním moču. Bolo dôležité, aby si pacientka uvedomila svoj narastajúci problém a aby sme ju získali pre spoluprácu. Vysvetlili sme jej, že na jej problém úniku moču slúži Kegelove cvičenie a doplnkové cvičenie v súvislosti so zmenou životného štýlu, s úpravou životosprávy a s následnými režimovými opatreniami, ktoré jej môžu pomôcť vyriešiť problém úniku moču, a tým skvalitniť život. Pacientka prejavila záujem zúčastňovať sa edukácie o stresovej inkontinencii moču a spolupracovať pri tvorbe a realizácii edukačného plánu.

Edukačný proces

Na základe kazuistiky a rozhovoru bolo možné stanoviť edukačné diagnózy, v tomto príspevku uvádzame len jednu ako vzor.

Edukačná diagnóza: Nedostatok vedomostí o metódach a možnostiach zameraných na posilňovanie svalstva panvového dna v súvislosti s nedostatkom informačných zdrojov.

Téma: Cvičebné techniky zamerané na posilňovanie svalstva panvového dna – Kegelove a doplňujúce cvičenia.

Cieľ: Pacientka bude praktizovať cvičebný program a je informovaná o metódach slúžiacich na uvedomenie si svalstva panvového dna a o jednotlivých cvičebných postupoch.

Miesto: byt pacientky.

Čas a dĺžka trvania edukačnej jednotky: od 15 do 16.30 hodin – 90 minút.

Organizačná forma: individuálna.

Didaktické pomôcky: brožúra : Pohybová liečba pri ľahkom úniku moču, zrkadlo, CD prehrávač s relaxačnou hudbou.

Realizácia edukačnej jednotky

Motivačná fáza: motivačný rozhovor (uvedenie príkladov), rozprávanie, premietnutie zostavy cvikov.

Expozičná fáza: rozhovor, rozprávanie, opis postupov pri cvičení, demonštrácia cvikov zameraných na posilnenie panvových svalov.

Na začiatku sme demonštrovali pomocou obrázkov lokalizáciu svalstva panvového dna, ktoré sa nachádza medzi symfýzou a kostrčou a je prerušené vyústením močovej rúry a pošvovým a análnym otvorom. Pacientku sme edukovali, že Kegelove cviky sú rozdelené do 4 fáz.

Prvá fáza – vizualizácia. Slúži na ozrejmenie anatomických pomerov vonkajších genitálií. Anatomické pomery sme demonštrovali na obrázkoch edukačného materiálu. Pacientka by sa mala snažiť, aby si uložila obraz čo najviac do pamäte tak, aby si ho vedela počas cvičenia kedykoľvek vybaviť. Je vhodné, aby si dokázala predstaviť oblasť, s ktorou bude pracovať. Odporučili sme jej, aby sa pokúšala o sťahy konečníka a pošvy počas kontroly zrkadielkom.

Druhá fáza – relaxácia. Uvedomovať si svalstvo panvového dna je do značnej miery zložité, pretože tieto svaly nie sú zvonku viditeľné ani cítiteľné. Opísali sme postupy na uvedomenie si svalstva panvového dna. Začali sme technikou prerušovaného močenia a technikou izolovaného sťahu konečníka a pošvy. Spolu sme realizovali praktický nácvik . Pacientka si ľahla na chrbát a úplne sa uvoľnila, pritiahla pokrčením v kolenách nohy k telu (aby znížila napätie brušných svalov), potom zovrela análny otvor a skúšala ním pohybovať dovnútra, čo sa dá uskutočniť len pomocou svalov panvového dna. Na kontrolu si priložila prst na oblasť medzi pošvovým vchodom a análnym otvorom, tzv. hrádzu. Zdôraznili sme jej, že ak vie vsadiť skutočne panvové dno, pocíti pri tom zreteľne pohyb hrádze smerom hore. Vysvetlili sme nevyhnutnosť uvedomenia si svalstva panvového dna pre účinnosť cvičenia ako aj význam Kegelových cvikov a ich zameranie na posilnenie priečne pruhovaného, vôľou ovládaného svalstva panvového dna.

Tretia fáza – izolácia. Znamená nácvik izolovaného sťahu konečníka a pošvy. Dôležité je, aby nedochádzalo k zámene sťahov panvového dna za prácu brušných a sedacích svalov. V priebehu cvičenia je nutné pravidelné dýchanie. Táto fáza sa často javí ako problematická. Preto na nácvik izolácie odporúčame zadržanie prúdu moču pri močení alebo zavedenie dvoch prstov do pošvy, pričom prsty sú od seba mierne oddialené a pri adekvátnom sťahu dôjde k ich priblíženiu.

Štvrtá fáza – vlastné posilňovanie. Doba udržania sťahu sa pohybuje od 1 do 7 sekúnd. Počet opakovaní sa zvyšuje od 80 sťahov na začiatku ku konečným 300 sťahom za deň. Po zvládnutí popísaného cvičenia v ľahu si môže pacientka voliť aj iné polohy (sed, stoj). Edukovali sme ju, že svaly panvového dna obsahujú dva druhy vláken. Jeden typ rýchlo zaujme sťah, ale v sťahu vydrží len krátku dobu. Druhý typ vláken sťah zaujme pozvoľna a udrží ho dlhšiu dobu ako prvý typ. Každý druh vláken je treba posilňovať iným spôsobom. Preto treba striedať sťahy rýchle s krátkou výdržou so sťahmi s pomalým zaujatím sťahu, ale s dlhou výdržou.

Doplnkové cvičenia

Po zvládnutí Kegelových cvičení je možné doplniť pohybovú aktivitu o ďalšiu skupinu cvikov. Vybrané skupiny cvikov majú za cieľ pracovať na svalových skupinách s vplyvom na sklon panvy (svaly sedacie, stehenné, brušné, svaly v oblasti bedrovej chrbtice). Dôležitá je koordinácia jednotlivých cvikov s dýchaním, treba mať vždy vtiahnuté panvové dno a dych pri cvičení sa nesmie zadržiavať. Cvičí sa v rôznych polohách, v ktorých sa má dosiahnuť maximálny sklon panvy. Zostavu doplnkového cvičenia sme precvičili spolu s pacientkou. Pacientku sme upozornili, že len pravidelným cvičením a dodržiavaním hlavných zásad správneho cvičenia môže dosiahnuť pozitívnu zmenu.

Fixačná fáza: opakovanie informácií, precvičovanie Kegelových a doplňujúcich cvikov, spätná väzba. Fixačná fáza bola vyhradená na priebežné teoretické opakovanie a praktické opakovanie jednotlivých cvikov. Počas praktického opakovania jednotlivých cvikov bola pacientka aktívna, cvičila samostatne a verbalizovala radosť z nadobudnutých vedomostí a zručností.

Fáza aplikácie: použitie zručností v praktickej činnosti pri realizácii doplnkových cvikov. Pacientka použila získané vedomosti a zručnosti z rozhovoru a samostatne predviedla doplnkové cviky na posilnenie svalstva panvového dna.

Vyhodnotenie edukačnej jednotky

Získané vedomosti pacientka preukázala v aplikačnej fáze, počas ktorej samostatne predviedla doplnkové cviky. Postupovala veľmi dobre, cvičila samostatne. Cieľ edukačnej jednotky bol splnený.

Záver

Podľa odhadov WHO trpí inkontinenciou moču približne 5–8 % obyvateľstva vo všetkých krajinách sveta. Podľa Vargovčáka (2005) „prevalencia stresovej inkontinencie má vrchol okolo 45. roku života, až 20 % žien trpí týmto problémom, čo pravdepodobne súvisí s hormonálnymi zmenami. Vo vyšších vekových skupinách výskyt tohto ochorenia stúpa. Aj napriek pomerne častému výskytu tohto problému sa iba menej ako polovica žien s únikom moču zavčasu zverí s problémami lekárovi, pretože sa hanbia o probléme hovoriť. Často považujú inkontinenciu za normálnu súčasť starnutia, prípadne ju sami „riešia“ dostupnými absorpčnými pomôckami“. Aj napriek tomu, že pacienti prichádzajú za lekárom prvého kontaktu, aby riešili svoj problém unikania moču, myslíme si, že touto problematikou by sa mali v ošetrovateľskej anamnéze zoznámiť i sestry, pretože edukácia inkontinencie moču patrí do ošetrovateľskej starostlivosti. V procese realizácie sme využili viacero metód, prostredníctvom ktorých sme pacientke podali informácie tak, aby ich pochopila a zapamätala si ich. Na posúdenie efektivity edukácie pacientky so stresovou inkontinenciou moču sme si naplánovali realizáciu spätnej väzby po 8 týždňoch formou štruktúrovaného rozhovoru. Spätná väzba bola pozitívna a štruktúrovaný rozhovor ukázal, že má veľmi dobrú úroveň vedomostí a využíva nadobudnuté vedomosti vo svojom živote. Pacientka bola vďačná za pomoc pri jej probléme, pri rozhovore uviedla, že jej problém s únikom moču sa upravil asi na 70 %. Začala si opäť dôverovať a spoločensky žiť. Potešilo ju, že schudla o 4 kg, nakoľko sa začala pravidelne stravovať, pravidelne cvičiť, prestala fajčiť a začala eliminovať stresy. Dúfame, že pacientkine dosiahnuté výsledky ju budú motivovať a bude pokračovať ďalej, aby sa jej zdravotný stav plne stabilizoval.

Odporúčanie pre prax

Veľa žien trpiacich inkontinenciou moču z rôznych dôvodov nevyhľadáva lekársku pomoc. Jeden z dôvodov je, že problém unikania moču vnímajú ako svoj hendikep a často ho pred lekárom nespomenú. Prvá voľba riešenia problému začína návštevou praktického lekára. Tu vidím priestor pre sestry prvého kontaktu v praktických ambulanciách. Sestry by sa mali zamerať na efektívnu komunikáciu s pacientmi, venovať pozornosť ich verbálnym i neverbálnym prejavom, ktoré sú dôležité pre správne posúdenie pacienta. Prostredníctvom komunikácie sa môžu zamerať na vyhľadávanie skrytej symptomatológie úniku moču, hlavne na potenciálne rizikové pacientky s nadváhou, v klimaktériu a na tehotné ženy. Preto by napríklad nemalo uniknúť pozornosti sestry ani obyčajné kýchnutie či zakašľanie pacientky s jej následným prekrížením nôh. Záujem pacientok môžu sestry zvýšiť prostredníctvom násteniek v čakárňach ambulancií s poskytnutím informácií o stresovej inkontinencii moču vo forme plagátov, letákov a brožúr. Často zaujímavá nástenka dáva podnet na prvé nesmelé otázky pacientky alebo aj rodinného príslušníka. Edukáciu (skupinovú či individuálnu) môžu sestry vykonávať po ordinačných hodinách v čakárni ordinácie alebo podľa individuálnych potrieb pacientky aj v jej byte.

Edukačné jednotky by mali byť zamerané na:

- získanie vedomostí o danej problematike (príčiny vzniku úniku moču, anatomické pomery panvy, klinický priebeh ochorenia, možnosti konzervatívnej liečby),

- cviky posilňujúce svalstvo panvového dna (Kegelove cvičenie a doplňujúce cviky),

- režimové opatrenia v oblasti životosprávy (pitný režim, racionálne stravovanie, aktívny pohyb a odpočinok),

- odstránenie zlozvykov (alkohol, fajčenie, drogy).

Dôležitú úlohu počas edukácie zohráva udržanie spätnej väzby od pacientky aj podpornej osoby a dopĺňanie vedomostí podľa ich individuálnych potrieb.

Kontinuálnu ošetrovateľskú starostlivosť môžeme dosiahnuť iba vtedy, ak sa sestry praktického lekára zaviažu k partnerstvu s pacientom, s ich príbuznými a s fyzioterapeutmi, gynekologickými a urologickými sestrami prvého kontaktu, ktoré poskytujú starostlivosť v spolupráci s ostatnými členmi multidisciplinárneho tímu, ktorým ide o kvalitu poskytovanej starostlivosti, spätnú väzbu a spokojnosť klienta.

Literatúra:

1. Martan A. Inkontinencia moču u žien. Praha: Maxdorf, 2005. ISBN 80-7345-076-3.

2. Urdzík P, Ostró A. Inkontinencia moču u žien – prevencia a liečba. In: Via Practica. 2006, roč. 3, č. 10, str. 471–474. ISSN 1336 – 4790.

3. Vargončák M. Inkontinencia moču – diagnostika a liečba. In: Via Practica, 2005, roč. 2, č.10, s. 394–397. ISSN 1336 – 4790.

4. Horňák M. Urológia pre praktických lekárov. 1. vyd. Bratislava: Herba, 2000, 264 s. ISBN 80-967994-2-8.

5. Vlková J, Houžvičková E. Pohybová liečba pri ľahkom úniku moču. Brožúra vydaná za podpory grantu GAUK 12/C 2000 a Hartmann-Rico, a. 25 str.

Mgr. Tatiana Labdová, Martinská poliklinika, ambulancia praktického lekára, Martin, SR

Recenzovala:
PhDr. Marcela Ižová, PhD, Katolícka univerzita Fakulta zdravotníctva, Ružomberok

(Vyšlo in: Ošetrovateľstvo a pôrodná asistencia, číslo 5/2011, Bratislava, str. IV–V. Redakčně upraveno.)

Foto: Archiv autorky

 

 

(Florence č. 9/2012)

 

• tisk
• předplatit si