Starostlivosť o bezdomovcov

Súhrn: Odborná verejnosť má na bezdomovectvo niekoľko definícií. Bezdomovectvo je úzko prepojené s ekonomikou a sociálnou politikou štátu. Znamená nielen stratu domova, ale aj sociálnych a emocionálnych vzťahov človeka k človeku, vrátane rodinných a priateľských vzťahov. Nie všetkých bezdomovcov môžeme vnímať rovnako. Bezdomovci tvoria rôznorodú skupinu. Každý jednotlivec je iný, a to nielen výzorom, ale aj svojím správaním či spôsobom bývania. To, čo ich spája, je strata domova. Pojem „domov“ v sebe ukrýva špeciálny význam viažuci sa nielen k príbytku, v ktorom bývame, ale aj k našim medziľudským vzťahom, k nášmu súkromiu. Zdravotné problémy bezdomovcov bývajú ale veľmi podobné.

Kľúčové slova: bezdomovec – bezdomovectvo – zdravotné problémy – zdravotná starostlivosť.

(Caring for homeless people in Slovakia)

Summary: The public in several definitions of homelessness. Homelessness is closely linked with the economy and social policies. This means not only loss of the home, but also loss of social and emotional relations of man to man, including family and friendship. Not all homeless people can be seen as well. Homeless people are a diverse group. Every individual is different and not just looks, but also their behavior or way of housing. What unites them is the loss of home. The term „home“ conceals the special importance not only binding to the tabernacle in which we live, but also to our interpersonal relationships, to our privacy. Their health problems tend to but very similar.

Key words: homeless – homelessness – health problems – health care.

 

Úvod

Bezdomovcom je človek žijúci na území určitého štátu, ktorý v momentálnej situácii nemá trvalé ani prechodné bydlisko, možnosť užívať základné hygienické potreby ani pravidelné stravovanie. „Ide prevažne o ľudí, ktorí sú neprispôsobiví spoločenským normám, ľudí prepustených z výkonu trestu, narkomanov, alkoholikov, ale aj ľudí prechodne alebo trvalo nezamestnaných. Isté je, že bezdomovectvo nie je dobrovoľná voľba človeka, ale výsledok nezvládnutej situácie“ (Beňová, 2008, s. 22).

V praxi sa rozlišuje niekoľko typov bezdomovcov: osoby žijúce na ulici, ktoré niesú schopné vytvoriť si osobné vzťahy; osoby mentálne postihnuté žijúce na ulici; alkoholici; užívatelia drog, patologickí hráči; osoby fyzickypostihnuté, epileptici a osoby s vrodenými poruchami; osoby neadaptovateľné, psychicky labilné; osoby s depresiou hľadajúce pomoc a radu; mladiství, ktorí vyšli z detských domovov a ústavov; osoby bez trvalého bydliska, nezamestnaní; opustené ženy, matky s deťmi, tehotné ženy, obete domáceho násilia; dôchodcovia, ktorí ostali bez partnera; prepustení väzni; migranti.

Bezdomovci a kvalita ich života

Kvalitu života človeka skúmame na makroúrovni (ekonomika štátu, trh práce) a mikroúrovni (úroveň nášho individuálneho života). Kvalitou života človeka nazývame taký stupeň rozvoja ľudskej existencie, ktorý umožňuje materiálny a duchovný život človeka a poskytuje mu pocit šťastia a spokojnosti (Ondrejkovič, 2000, s. 51).

Do kvality života zaraďujeme životné podmienky, potreby, sociálne prostredie, hodnotové orientácie, prácu, voľný čas (oddych).

Bezdomovcov môžeme vnímať podľa toho, aký čas strávia na ulici. Na jednej strane sú to ľudia, ktorí strávia na ulici kratší čas – takým sa dá ľahšie pomôcť. Na strane druhej sú to ľudia, ktorí sú na ulici niekoľko rokov a bezdomovectvo považujú za svoj životný štýl. Priznávajú, že tento spôsob života je pre nich fascinujúci. Takým sa pomáha ťažšie. Niektorých ľudí trápia rôzne zdravotné problémy. Bezdomovci strácajú nádej na lepší život. Najťažšie je bojovať voči apatií a zvyku, preto je potrebná včasná pomoc, kým je človek na ulici čo najkratšie (Beňová et al., 2008). Ak niekto stratí domov, prechádza niekoľkými štádiami. V prvom štádiu sa ešte pokúša zaradiť do života, hľadá si prácu, chce nadviazať kontakt s rodinou a priateľmi, snaží sa vyzerať pekne, upravene a čisto, verí, že sa jeho situácia zlepší, ale naráža na určité neúspechy, a tým sa dostáva do štádia regresie. Keďže nemá vlastnú adresu ani telefón, považuje aj jednoduché administratívne úkony za veľmi zložité. Postupne stráca sebaúctu, prestáva si hľadať zamestnanie a stráca záujem o svoj zovňajšok. Len malá časť bezdomovcov je ochotná pracovať a zaradiť sa do normálneho života. Nemá pre nich cenu vyzerať slušne a čisto, žijú bez dokladov a finančnej pomoci, živia sa žobraním a vyberaním vecí z kontajnerov. Títo ľudia si urobili zo svojho spôsobu života životný štýl, ktorý im vyhovuje (Tvrdoň, Kasanová, 2004).

Choroby u bezdomovcov

Ľudia žijúci na ulici, majú často zdravotné problémy: podchladenie, omrzliny, zápal pľúc, kožné choroby.

Ministerstvo zdravotníctva SR ponúka svoju pomoc v podobe ambulantného ošetrenia, hospitalizácie a prípadne lekárske konzultácie. Pracovníci úradu verejného zdravotníctva sa snažia zabezpečiť hygienický a epidemiologický dohľad, ktorý je súčasťou komplexnej zdravotnej starostlivosti. Najčastejšie sa u bezdomovcov stretávame s nižšie uvedenými chorobami:

• Traumatické zranenia – sú to staré zlomeniny rebier a kostí, pomliaždeniny a iné rany, ktoré sú charakteristické spôsobu ich života.

• Kožné choroby – v zime sú to omrzliny, popáleniny rôzneho stupňa, ktoré vyúsťujú až do nekróz a gangrén a často končia amputáciami či už prstov, alebo dolných končatín, v lete sú to pacienti s chronickými, veľmi znečistenými ranami, pacienti sú dehydratovaní a malátni. Kožné choroby majú základ v znečistenej a neumývanej pokožke, ktorá sa pri mechanickom poškodení ľahko zapáli, zhnisá a je takisto vhodným priestorom pre prežívanie parazitov (vši, blchy, svrab),

• Tráviace ťažkosti – vred žalúdka, dvanástnika, pankreatitída, spôsobené zlou životosprávou, nahradzovanou často alkoholom. Tieto problémy môžu byť chronické až akútne.

• Srdcovocievne ochorenia – prejavujú sa kolísavým alebo vysokým krvným tlakom, srdcovou dekompenzáciou, mnohí sú dýchaviční, nevýkonní.

• Neurologické ochorenia – pacienti trpiaci epilepsiou, neuropatiou – poškodením nervových zakončení na horných a dolných končatinách, a tiež pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode – ochrnutí na polovicu tela, s poruchami reči.

• Psychiatrické ochorenia – pacienti s depresiou, agresiou, výkyvmi nálad, závislí pacienti, pacienti so suicidálnymi sklonmi.

• Onkologické ochorenia – karcinóm pľúc, hrtana a žalúdka.

• Imobilní pacienti – prevažne sú čiastočne imobilní.

Hospitalizácia

Pri príjme pacienta bezdomovca sa stretávame najčastejšie s problémami:

• zanedbanosť hygienickej starostlivosti,

• žiadna predošlá lekárska dokumentácia ani preukaz poistenca či občiansky preukaz,

• slabá spolupráca s pacientom,

• odmietanie hospitalizácie.

Pokiaľ nebude pacient bezdomovec ochotný zmeniť svoj štýl života, tak zdravotné problémy a ochorenia sa u neho budú vyskytovať pomerne často a hrozí, že sa stane imobilným a teda bude odkázaný na pomoc zo strany štátu alebo rôznych inštitúcií.

Pacienti bezdomovci sú najčastejšie hospitalizovaní na pľúcnom, chirurgickom, infekčnom, traumatologickom, doliečovacom oddelení a oddelení akútnej a intenzívnej medicíny.

Po prepustení z nemocnice

Osobitný problém znamená zohnať pre klienta bezdomovca všeobecného lekára. Pri zdravotných problémoch býva často problém nájsť pre bezdomovca aj možnosť prenocovania, najmä po prepustení z nemocníc. Často nemajú kam ísť na doliečenie. Realitou je, že z nemocníc sú prepustení ľudia s onkologickými ochoreniami v poslednom štádiu, po náhlej cievnej mozgovej príhode so zníženou mobilitou, s otvorenými ranami po vredoch, s vážnymi srdcovocievnymi, dýchacími a gastrointestinálnymi ochoreniami a s rôznymi psychickými poruchami. Nemocnice po vykonaní zdravotných úkonov na stabilizáciu zdravotného stavu pacienta prepúšťajú do ambulantnej starostlivosti. Nemocnice sú tlačené do tejto polohy zo strany poisťovní, keďže sociálne úkony nie sú preplatené. Sociálnym pracovníkom v nemocniciach zostávajú nasledovné možnosti: 

• preložiť dočasne pacienta na oddelenie dlhodobo chorých, kde je ich pobyt nie dlhý, lebo oddelenia sú kapacitne obmedzené,

• vybaviť domov dôchodcov alebo domov sociálnej starostlivosti, čo v prípade bezdomovcov s príjmom dávky v hmotnej núdzi nie je možné,

• poslať pacienta do nízkoprahovej nocľahárne, s tým, že si zamestnanci ráno všimnú, že je tu ďalší človek, ktorého nemôžu poslať preč do ulíc,

• vybaviť pobyt v útulku so starostlivosťou o chorých.

Záver

Problém bezdomovectva je u nás stále aktuálny. Počet bezdomovcov sa zvyšuje nielen kvôli rastúcej chudobe, ale aj s rastúcim rozdielom medzi chudobnými a bohatými. Dostatok informácií o probléme bezdomovectva u nás majú spravidla tí, ktorých sa táto problematika bezprostredne dotýka. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR plne podporuje aktivity, ktoré riešia momentálnu situáciu, ale ani sestry na oddeleniach by nemali mať voči takýmto pacientom predsudky a mali by poskytovať profesionálnu, holisticky zameranú ošetrovateľskú starostlivosť.

PhDr. Zuzana Hudáková, PhD., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku, pracovisko Poprad

Literatúra:

1. Beňová N. Bezdomovci ľudia ako my. Košice: o. z. Proti prúdu, 2008, 75 s. ISBN 978-80-969924-1-6.

2. Beňová N, Mydlíková E, Kövérová Š, Horňanský M. Projekt Krištof: Stratégia zamestnávania bezdomovcov. Individuálna a skupinová sociálna práca s ľuďmi bez domova. Košice: o. z. Proti prúdu, 2008, 36 s. ISBN 978-80- 969860-2-6.

3. Ondrejkovič P a kolektív. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV, 2000, 270 s. ISBN 80-224-0616-3.

4. Tvrdoň M, Kasanová A. Chudoba a bezdomovstvo. Nitra: Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva UKF, 2004, 141 s. ISBN 80-8050-776-7.

Recenzovaly:

PhDr. Zuzana Schmidtová, katedra ošetrovateľstva, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra, SR

Mgr. Petronela Osacká, Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova LF UK, Martin, SR

 

• tisk
• předplatit si