Monitoring self-managementu zdravia sestier

Súhrn: Hlavnou témou tejto práce je monitorovanie self­managementu zdravia slovenských a českých sestier a ich kompa­rácia. Na základe analýzy výsledkov výskumu poukazujeme na súčasný stav zdravotného uvedomenia sestier a navrhuje­me odporúčania pre prax.

Kľúčové slová: sestra – zdravie – prevencia.

(Monitoring of the self-management of nurses’ health)

Summary: The main topic of this paper is the monitoring of the self­management of nurses’ health and its comparison between Slovak and Czech nurses. We point out the current status of nurses, based on an analysis of the research results. Health awareness and propose recommendations for practice are included too.

Keywords: nurse – health – prevention.

Úvod

V systéme starostlivosti o zdravie tvo­ria sestry najpočetnejšiu skupinu zdra­votníckych profesionálov, ktorá v pod­statnej miere zabezpečuje fungovanie zdravotníctva. Sestry sú predstavi­teľkami povolania, prostredníctvom ktorého môžu významne vplývať na široké skupiny klientov všetkých ve­kových kategórií od narodenia až po smrť v oblasti prevencie a podpory zdravia. Na druhej strane sestry nesú zodpovednosť aj za svoje vlastné zdra­vie. V rámci vykonávania svojej profe­sie sa denne stretávajú s celým radom fyzikálnych, emocionálnych a psycho­sociálnych stresorov, ktoré majú ne­gatívny dopad na ich zdravie. Ony sa­motné sa tak stavajú prijímateľkami zdravotnej a tým aj ošetrovateľskej starostlivosti na všetkých úrovniach.

Cieľ práce: Hlavným cieľom prá­ce je monitorovanie self­managemen­tu zdravia sestier.

Metodika výskumu

Pre uskutočnenie výskumu bola pou­žitá dotazníková metóda. Na zisťova­nie potrebných údajov bol vypracovaný neštandardizovaný dotazník, ktorý bol určený sestrám pracujúcim v zdravot­níckych zariadeniach. Bol zameraný na zisťovanie self­managementu zdravia sestier. Zber dát sa uskutočnil na prelo­me rokov 2008 – 2009. Rozdaných bolo spolu 2000 dotazníkov sestrám pracu­júcim v zdravotníckych zariadeniach. 1300 dotazníkov bolo distribuovaných do jednotlivých zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike (SR), 700 dotazníkov bolo distribuovaných do zdravotníckych zariadení v Českej re­publike (ČR). Pre štatistické spracova­nie bolo použitých 1397 dotazníkov, čo je 69,9 %. Pre hodnotenie štatistických jednotiek a vzťahov medzi nimi sme využili metódy jednorozmernej a dvojrozmernej deskriptívnej a induktívnej štatistiky. Na porovnanie výskytu sle­dovaného znaku medzi skupinami bol použitý Chí­kvadrát test. Za významné sme pokladali hodnoty na hladine vý­znamnosti p < 0,05.

Charakteristika súboru

Výberový súbor tvorilo spolu 1397 ses­tier. 97 % sestier bolo ženského pohla­via, 3 % boli zastúpené mužským po­hlavím. 943 respondentov malo trva­lé bydlisko v SR a 454 respondentov v ČR. Vysokoškolské vzdelanie malo ukončené 21 % sestier.

Slovenské sestry boli zastúpené v 98 % ženským pohlavím, 2 % tvorili muži. Priemerný vek bol 37,3 roka, na­jviac boli zastúpené sestry vo veku od 31 do 35 rokov (18 %). Priemerná dĺžka praxe v zdravotníckom zariadení bola 16,9 roka, najviac bola zastúpená sku­pina sestier s dĺžkou praxe od 11 do 20 rokov (31 %). Modus súboru 1 rok pra­xe predstavoval 5,8 % respondentov. Vysokoškolské vzdelanie malo ukon­čené 26 % sestier. 62 % bývalo v meste, 38 % udávalo bydlisko na vidieku.

České sestry boli zastúpené v 97 % ženským pohlavím, 3 % tvorili muži. Priemerný vek bol 37,7 roka, najviac boli zastúpené sestry vo veku od 21 do 25 rokov a od 31 do 35 rokov (po 17 %). Priemerná dĺžka praxe v zdravotníc­kom zariadení bola 16,7 roka, najviac bola zastúpená skupina sestier s dĺž­kou praxe od 11 do 20 rokov (26 %). Modus súboru 1 rok praxe predstavo­val 7,5 % respondentov. Vysokoškol­ské vzdelanie malo ukončené 11 % se­stier. 70 % bývalo v meste, 30 % udáva­lo bydlisko na vidieku.

Diskusia

Predmetom nášho záujmu bolo skú­manie self­managementu zdravia slovenských a českých sestier. V tab. 1, 2 uvádzame vybrané charakteristiky slo­venských a českých sestier. Príkladom skúmania self­managementu zdravia sestier sú štúdie realizované v Kanade a v Severnej Amerike, ktoré v pravidelných intervaloch mapujú uvedené fak­tory (National Survey ..., 2008). V Čes­kej republike sa otázkam zdravia sesti­er venuje Sovová et al. (2005). V našich podmienkach bola problematika po­stojov sestier k svojmu zdraviu rieše­ná v štúdiách Simočková, Zamboriová (2006, 2009), Dimunová (2009).

Pri vnímaní svojho zdravia sest­rami sme zistili, že 1/3 sestier nášho výberového súboru sa cíti byť zdravá, 16 % sestier udáva chronické cho­roby (graf 1). Z celkovej škály chro­nických chorôb udávanej sestrami do­minujú poruchy pohybovej sústavy a dýchacieho systému. Pri komparácii zdravotného stavu slovenských a čes­kých sestier (graf 1) sa české sestry cí­tia zdravšie (45 %), podobne udávajú aj menej chronických ochorení (12 %).

V odbornej literatúre sa dokumen­tuje, že so stúpajúcim vekom sa zvyšu­je prevalencia chronických chorôb a po­lymorbidita (Hegyi, 1996). Pri zisťovaní vzťahu medzi chorobnosťou a vybraný­mi premennými sa v našom súbore po­tvrdil signifikantný vzťah medzi zdra­votným stavom sestier a vekom (graf 2). 41 % sestier uvádza, že sú dispenzarizo­vané u niektorého z odborných lekárov (graf 3). Najčastejšie uvádzaným od­borným lekárom je endokrinológ (7 %). Pri zisťovaní štatistickej významnosti medzi dispenzarizáciou sestier a vybra­nými premennými sa potvrdil signifi­kantný vzťah medzi vekom (graf 4).

Ako zvyknú postupovať sestry pri nezávažných akútnych ochoreniach monitoruje graf 5. Priemerne 64 % se­stier ide do práce, iba 7 % navštívi le­kára. Dôkazom toho je aj pomerne níz­ky počet kalendárnych dní pracovnej neschopnosti v rezorte zdravotníctva v porovnaní s inými rezortmi (EQUAL, 2008). Sestry sa často liečia samy. 18 % sestier uvádza, že na každý problém má liek (graf 6). Medzi najčastejšie užívané lieky patria analgetiká (81 %), 5 % se­stier si ordinuje antibiotiká bez lekár­skeho odporúčania. V rezorte zdravot­níctva patria medzi najčastejšie sa vy­skytujúce choroby z povolania najmä profesionálne dermatózy (z liečiv, dez­infekčných prostriedkov a iných che­mikálií), hepatitída B, iné infekčné ochorenia (salmonelóza, infekčná mo­nonukleóza, TBC, varicella), ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov – z preťaže­nia (EQUAL, 2008).

Výživa tvorí dôležitú súčasť správ­nej životosprávy. Stravovací a pitný re­žim ovplyvňuje odolnosť človeka pro­ti chorobám, zlepšuje pracovný vý­kon a v konečnom dôsledku vplýva na dĺžku života. Valovičová (2007) uvád­za, že 60–70 % onkologických ochore­ní vzniká v dôsledku nesprávnej výži­vy a nezdravého životného štýlu. Dôle­žitým ukazovateľom stavu telesnej hmotnosti jedinca je index telesnej hmotnosti (Body Mass Index – BMI). V sledovanej skupine respondentov sme na základe údajov o výške, hmotnosti a obvode pása vyhodnotili BMI (graf 7). 23 % respondentov má nad­hmotnosť a 6 % respondentov trpí obezitou. Nami zistené výsledky sa približujú hodnotám BMI uvádzaných Sovovou (2005), kde u českých sesti­er bola zistená nadhmotnosť u 20 % a obezita u takmer 9 % respondentov.

Fajčenie je závažným rizikovým fak­torom pri vzniku civilizačných ochore­ní a predstavuje spoločenský i zdravot­ný problém v zmysle závislosti. Sovová et al. (2005) uvádzajú, že sestry v Českej republike fajčia v takmer 32 %. V nami sledovanom súbore pravidelne faj­ čí 25 % sestier, v Českej republike je to 29 % (graf 8). Je potrebné naďalej pátrať po hlavných príčinách fajčenia a taba­kizmu u zdravotníckych pracovníkov vrátane sestier. Horanská et al. (2010) uvádzajú, že sestry zohrávajú význam­né postavenie pri odovzdávaní vedo­mostí týkajúcich sa zlepšenia zdravia. Je na zamyslenie, prečo napriek pozna­niu všetkých rizík a ich implementova­niu do praxe formou edukácie, pomer­ne vysoké percento z nich fajčí.

Pri ochrane zdravia a predchádza­ní rôznych ochorení zohráva významnú úlohu primárna prevencia. Sestry ju však často podceňujú. Postoj zaujíma­ný sestrami k preventívnym prehliad­kam, dokumentuje graf 9. Na veľmi níz­kej úrovní sú preventívne prehliadky u všeobecného lekára (18 %). Štatistický významný vzťah medzi preventívny­mi prehliadkami vo vzťahu k vzdelaniu a veku sa nepotvrdil (graf 10, 11). Rako­vina prsníka je v rebríčku nádorových ochorení u žien na druhom mieste. Za­ujímalo nás, či sestry robia preventívne opatrenia v predchádzaní tejto zákernej choroby. Samovyšetrovanie prsníkov si pravidelne robí 21 % sestier (graf 12).

Na zdravie vplýva aj dodržiavanie ochranno­bezpečnostných predpisov. Profesionálne riziko infekcie u sestier je spôsobené exponovaním všetkým mikroorganizmov, ktoré sa nachádza­jú v ich pracovnom prostredí. Očkova­nie proti vírusovej hepatitíde B je pre zdravotníckych pracovníkov povinné. Na Slovensku je zaočkovanosť 82 %, v Českej republike je zaočkovaných 91 % sestier (graf 13). Proti chrípke je zaočkovaných 25 % sestier (graf 14).

Nakoľko povolanie sestry patrí med­zi povolania mimoriadne emocionálne náročné, zaujímalo nás, ako sestry rie­šia psychické problémy. 45 % sestier sa obracia pri psychických problémoch na rodinu, 24 % sestier rieši psychické pro­blémy so psychológom (graf 15).

Odporúčania

Náš výskum je sondou do zdravotné­ho self­managementu sestier. Na zá­klade zistených výsledkov navrhuje­me tieto odporúčania. Na úrovni jed­notlivca sú to:

• pozitívny postoj k preventívnym prehliadkam;

• pozitívny postoj k preventívnym vakcináciám;

• v psychickej oblasti pestovanie dobrých medziľudských vzťahov na pracovisku.

Zo strany organizácie ide najmä o:

• vytváranie vhodných pracovných podmienok;

• motivovanie zamestnancov zo strany zamestnávateľa pri dodr­žiavaní preventívnych prehliadok a vakcinácií;

• kontrola zamestnávateľa pri do­držiavaní požiadaviek na ochranu zdravia;

• využívanie represívnych opatrení pri porušovaní predpisov týkajú­cich sa ohrozenia zdravia;

• vytváranie priestoru pre ďalšie vzdelávanie sestier v oblasti ochra­ny zdravia;

• oceňovanie práce sestier edukujú­cich klientov o zdravotnej starost­livosti v rámci primárnej, sekun­dárnej a terciárnej prevencie.

Záver

Zdravotný stav obyvateľstva nie je dob­rý. Z výchovného hľadiska je dôležité presvedčiť ľudí, aby prevzali zodpoved­nosť za svoje zdravie. Sestry sú predsta­viteľkami povolania, prostredníctvom ktorého môžu významne vplývať na ši­roké skupiny klientov v oblasti preven­cie a podpory zdravia. Považujeme za veľmi dôležité, aby sestry nielen dekla­rovali preferovanie zdravého životného štýlu, ale aby išli príkladom a aktívne sa starali o svoje zdravie.

doc. PaedDr. PhDr. Viera Simočková, Ph.D. Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita, Ružomberok, Katedra pôrodnej asistencie

 

Mgr. Mária Zamboriová, Ph.D., Univerzita P. J. Šafárika, Lekárska fakulta, Ústav ošetrovateľstva, Košice

Literatura:

1. Dimunová L. 2009. Práca na zmeny u sestier a jej dopad na výskyt kardiovaskulárnych rizikových faktorov. In Cesta k profesionálnímu ošetřovatelství IV. Opava : Slezská univerzita v Opavě, 2009. 188 s. ISBN 978-80-7248-521-5, s. 29-32.

2. EQUAL, 2008. Profil rezortu zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. [online]. [cit. 2008-07-02]. Dostupné na internete: <http://www.szubb.sk/06_projekty/ EQUAL/03 Zdravotnictvo_a_social- na_starostlivost.ppt.>.

3. Hegyi L. 1996. Vybrané kapitoly zo sociálnej gerontológie a geriatrie. Bratislava: IVZ, 1996. 64 s. ISBN 80-8063-123-8.

4. Horanská V, Kalanin P, Simočková V. 2010. Vplyv vedomostí na zlepšenie zdravia. In Sestra a lekár v praxi. ISSN 1335-9444. Roč. 9, č. 11-12 (2010), s. 32-34.

5. National Survey of the Work and Health of Nurses. 2008 [online]. [cit. 2008-04-02]. Dostupné na internete: <http://secure.cihi.ca/cihiweb/en/ zion_20070815_e.html>.

6. Simočková V, Zamboriová M. 2006. Možnosti ovplyvňovania zdravého životného štýlu u sestier. In Deficit starostlivosti o seba a jeho vplyv na zdravie. Bratislava: Slovenská zdra- votnícka univerzita, 2006. 366 s. ISBN 80-969611-884-0-1, s. 236-240.

7. Simočková V, Zamboriová M. 2009. Chorobnosť sestier vo vzťahu k vybraným faktorom. In Ošetrovateľstvo 21. storočia v procese zmien III. [CD-ROM]. 1. vyd. Nitra: UKF Nitra; FSZ, Katedra ošetrova- teľstva, 2009. 1189 s. ISBN 978-80-8094- 554-1, s. 844-853.

8. Sovová E. et al. 2005. Výskyt rizikových faktoru kardiovaskulárních onemocnění u ošetřovatelského personálu. In Pracov- ní lékařství. 2005, roč. 57, č. 4, s. 149-152.

9. Valovičová E. 2007. Správna výživa nielen v prevencii, ale aj pri komplexnej liečbe onkologických pacientov. In Via practica. ISSN 1336-4790, 2007, roč. 4, č. 2, s. 18-23.

Recenzovaly:

Mgr. Vlasta Dvořáková, Vysoká škola polytechnická Jihlava, Katedra zdravotnických studií

PhDr. Iveta Ondriová, Ph.D. Fakulta zdravotníc- kych odborov PU v Prešově

­

 

• tisk
• předplatit si