Číslo 2 / 2011
Rola pôrodnej asistentky v podpore a pomoci využívania polôh u rodičky
Súhrn: V práci sme zisťovali, do akej miery rodičky využívajú a pôrodné asistentky odporúčajú polohy v procese pôrodu. Súbor respondentov pozostával zo 108 tehotných žien. V kvantitatívnom výskume sme metódou dotazníka získali empirické údaje, ktoré sme spracovali počítačovým programom SPSS. Hypotézy sme testovali pomocou chí kvadrátu, počítali sme Cramerovo V, Spearmannov koeficient poradovej korelácie. Štatisticky významné výsledky sme zistili medzi využívaním metód a polôh, ich odporúčaním pôrodnými asistentkami, a to aj vo vzťahu k vzdelaniu a parite rodičiek. Rodičky s vysokoškolským vzdelaním pripisujú vplyvu polôh na pôrod väčší význam ako rodičky s nižšie dosiahnutým vzdelaním. Prvorodičky viacej ako viacrodičky považujú polohy za významné pri pôrode, viacrodičky však viacej považujú teplú sprchu a masáž za významné v priebehu pôrodu. Rodičky sú pri výbere polôh výrazne ovplyvnené pôrodnými asistentkami, tie však vo väčšej miere nepripisujú veľký význam vplyvu polôh na priebeh pôrodu.
Kľúčové slová: polohy pri pôrode – mechanizmus pôrodu – stres – držanie tela.
(The role of midwives and support through use of maternal positions)
Summary: In this paper we calculated the extent to which women in travail use and midwives recommend positions in the process of childbirth. A sample of respondents consisted of 108 pregnant women. In a quantitative research using questionnaire we obtained empirical data, which we processed in the SPSS computer program. We tested the hypotheses using chi quadrant, we calcualted Cramer‘s V, Spearmann‘s serial correlation coefficient. Statistically significant results were found in the use of methods and positions, their recommendation by midwives, and also in relation to education and parity of pregnant women. Mothers with university degree attributed higher importance to birth positions then mothers with lower education.Primigravidita consider birth position to be more significant than multigravidita, but multigravidita consider hot shower and massage to be important during the course of delivery. Mothers are significantly influenced by midwives in selecting labour positions, but they in higher extent do not attribute great importance to the importance of positions during the course of delivery.
Keywords: position during labor – delivery mechanism – stress – posture
Úvod
Pohyb predstavuje základnú vlastnosť dôležitú pre rozvoj človeka. Je nevyhnutný pre udržanie života a aktivity, nositeľom informácii z vonkajšieho, vnútorného prostredia a odrazom nášho správania. Správne používanie návyku vzpriameného držania tela máme vrodené. Už v intrauterinnom období sa vytvárajú rámcové pohybové modely, ktoré sú geneticky fixované. Z nich sa v postnatálnom období prostredníctvom učenia vytvárajú pohybové programy, ktorých účinnosť závisí od schopnosti vnímať a prežívať svoje správanie, vnímať inštrukcie ku korekcii, uložiť si ich do pamäti učením a priradiť im vysokú prioritu (Gúth, 2003). Správne držanie tela a koordinované užívanie organizmu ako celku je možné dosiahnuť telovou mechanikou, ktorá zabezpečí efektívnu, koordinovanú funkciu tela pri pohybe a udržiavaní rovnováhy počas aktivity. Výsledným efektom je zníženie spotreby energie organizmu, zmenšenie únavy a následne zlepšenie funkcie kostrovosvalového systému (Ko zierová et al., 1995).
Problémy, ktoré sa v tehotnosti vyskytnú v súvislosti s narušením dynamiky chrbtice a statiky panvy, môžu byť priamo spojené s rastom dieťaťa a gravidnej maternice ako aj v spojitosti s predchádzajúcim narušením vzájomnej súhry svalov v dôsledku neprávneho držania tela a zaužívaním stereotypov. V tehotnosti je organizmus viac fyzicky zaťažený a na zmenách pohybového aparátu sa podieľajú biomechanické a biochemické faktory. Tehotná žena sa prispôsobuje zmenám v troch fázach: 1. prispôsobenie, ktoré trvá prvé 3-4 mesiace, 2. štádium tolerancie, ktoré pokračuje od 4. do 8.mesiaca tehotnosti, kde sa prejavia najviac zmeny v držaní tela, 3. štádium zaťaženia, ktoré nastáva od 9. mesiaca do 10. mesiaca (Schreder, 1949, Kovalčíková, 1990)
U tehotnej ženy sa mení ťažisko smerom dopredu, stupňuje sa lumbálna lordóza, prehlbuje sa hrudná kyfóza a sekundárne vzniká cervikálna lordóza. Dôsledkom uvedených zmien dochádza k narušeniu udržania rovnováhy, vzniká napätie v kĺboch a pohyb sa obmedzuje. Tehotná žena pociťuje bolesti svalstva v chrbte. Stupňujú sa nároky na prácu svalov na zadnej strane tela, svalov panvy a dolných končatín. Zvyšuje sa poddajnosť kĺbov panvy a diastáza priamych svalov brucha. Uvoľňovaním sakroiliakálnych spojení sa podporná funkcia aparátu mení na opornú (Dráč, Křupka, 1992). Stálou svalovou aktivitou sa spotrebuje viac energie a dochádza k únave (Kovalčíková, 1990). Dynamická funkcia panvy ovplyvňuje pôrodné cesty a uvoľnenie panvových pôrodných spojení. Dochádza ku kvalitatívnym zmenám v smere pôsobenia síl, a to k primárnemu uvoľneniu sakroiliakálnych kĺbov a k sekundárnemu uvoľneniu symfýzy. Nesprávne držanie tela, chronické a asymetrické zaťažovanie krčných, hrudníkových a driekových svalových skupín, ktoré kompenzujú zmeny chrbtice, spôsobujú svalovú dysbalanciu. Využívaním polôh tehotnou ženou sa zvyšuje uvoľnenie svalov, znižuje sa svalové napätie, dosahuje sa väčšia voľnosť v pohybe, zlepšuje sa koordinácia dýchania a spotrebuje sa menej energie. Rodička využíva energiu pre efektívnejšiu prácu s kontrakciami a vytvárajú sa predpoklady pre jej aktívny odpočinok.
Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization – WHO) ako aj výsledky viacerých štúdií odporúčajú na zmiernenie problémov u rodičky a na udržanie fyziologického mechanizmu v procese pôrodu také prostriedky, ktoré upevňujú posturálny stereotyp (pohybové programy) a podporujú funkčnosť motoriky (vzpriamená poloha, drep, koleno-prsná poloha, sed, chôdza). Uvedené odporúčania majú význam pre rodičku nielen psychologický (zvyšuje sa zmyslová vnímavosť a aktívnejšia kontrola nad celým procesom pôrodu), ale hlavne fyziologický (vplyv na intenzitu a efektívnosť kontrakcií, na os panvy, ktorá určuje smer vedúcej časti dieťaťa v pôrodnom kanály, spotrebu analgetík, bolestivosť, vnútornú rotáciu prenatálneho dieťaťa). V prvej pôrodnej dobe, v čase nástupu kontrakcií, keď je ich intenzita slabá, odporúča sa rodičkám využívať pozíciu v sede a v drepe (Fewick, Simkin, 1987, Parnell, Thomson,1993, Mayo Clinic, Michel, Rake, Treiber, 2001, ACOG 2002, Dobson, 2005, WHO, 2006). Uvedené polohy majú vplyv na: panvovú os; naklonenie panvy dopredu; zmenu tvaru zakrivenia v krížovej chrbtici z „S“ na „C“; vytvorenie súbežnej panvovej osi s osou dieťaťa v pôrodnom kanály; väčšiu pohyblivosť kostrče.
Poloha v sede je efektívnejšia vo vzťahu k polohe v ľahu, pretože dochádza k :
• zväčšeniu priečneho priemeru panvového východu o 1 cm,
• zväčšeniu priameho priemeru panvového východu o 2 cm (Russell, Nikodem, 2000),
• zväčšeniu panvového východu o 0,7–1,5 cm (Martin, Reeder, 1991),
• rozloženiu hmotnosti matky na sedacie hrbole,
• vytvoreniu ostrého uhla medzi lonovou kosťou a chrbticou a zväčšeniu priestoru panvy o 28–30 %.
Metódy výskumu
Výskum sme realizovali v priebehu dvoch rokov vo FN Trnava, FN Ružomberok, FN Prešov a v nemocnici s poliklinikou Topoľčany. Pri výbere nemocníc sme zohľadňovali materiálno-technické podmienky na pôrodnej sále a počet pôrodov. Výberový súbor tvorilo 108 tehotných žien, ktoré rodili spontánne bez komplikácií. Tehotných žien prvorodičiek bolo 51 (47,2 %) a viacrodičiek 57 (52,8 %), vo veku 19–41 rokov a viac. Priemerný vek respondentiek bol 28,36 roka. V súbore boli najviac zastúpené vydaté respondentky 91 (84,3 %), slobodné v počte 14 (13,0 %), rozvedené 2 (1,9 %) a 1 respondentka bola vdova. Sledované tehotné ženy dosahovali v menšom počte stredoškolské vzdelanie bez maturity 22 (20,4 %), takmer polovica 49 (45,4 %) mala dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou a 37 (34,3 %) tehotných žien mala vysokoškolské vzdelanie. Empirické údaje sme získali metódou dotazníka, ktorý obsahoval 16 otázok (otázky obsahovali zatvorené, polouzatvorené položky a názory rodičiek sme zaznamenali na Likertovej škále bodovou hodnotou od 0 do 4). Návratnosť bola 85,6 %. Údaje z dotazníkov sme po kódovaní a kategorizácii dát spracovali v počítačovom programe SPSS. Hypotézy sme testovali pomocou chí-kvadrátu, počítali sme Cramerovo V a Spearmannov koeficient poradovej korelácie. Následne uvádzame parciálne výsledky, ktoré sú s danou problematiku spojené.
Analýza výsledkov
Na základe získaných údajov sme zistili, že názory na využívanie polôh pri pôrode u rodičiek a pôrodných asistentiek sú rozdielne. Podobne aj odporúčania pôrodných asistentiek sú viac zamerané na rutinné a tradičné metódy a vo väčšej miere nachádzame nesúlad s odporúčaniami WHO a ACOG (American Congress of Obstetricians and Gynecologists – Americký kongres pôrodníkov a gynekológov). U respondentiek sme zisťovali, aký majú názor na využívanie polôh v procese pôrodu. Z deviatich položiek mali vybrať tri, ktoré považujú za najviac významné v procese pôrodu. Z výsledkov vyplýva, že respondentky považujú využívanie polôh pri pôrode za najviac významné hlavne z dôvodu: zmiernenia pocitu bolesti pri kontrakciách (60,2 %), zvyšovania pocitu telesnej a psychickej pohody (45,4 %), možnosti ovplyvnenia vstupovania dieťaťa do pôrodných ciest (39,8 %) a pri znižovaní napätia vo svaloch (35,2 %). Využívanie polôh v procese pôrodu považujú za najmenej významné: pri redukcii spotreby liekov na tlmenie pôrodnej bolesti (11,1 %), pri relaxácii (16,7 %), pri znižovaní pôsobenia stresu (27,8 %), pri ovplyvňovaní zväčšovania priestoru panvy (29,6 %) a pri skrátení dĺžky pôrodných dôb (34,3 %).
Štatisticky signifikantný rozdiel sme zistili pri položke chôdza a drep (názor na ich význam pre priebeh pôrodu), a to vo vzťahu k dosiahnutému vzdelaniu respondentiek. V súbore rodičiek, ktoré mali vysokoškolské vzdelanie, sme zistili, že len 1/3 nepovažuje vplyv polôh za významný vo vzťahu k skracovaniu dĺžky pôrodných dôb, naproti tomu u rodičiek so stredoškolským vzdelaním sú to 2/3, ktoré zastávajú názor, že polohy nemajú vplyv na trvanie pôrodných dôb z hľadiska ich skrátenia – Cramerovo V=0,346, p=0,002. Respondentky, ktoré si viac myslia, že chôdza ovplyvňuje priebeh pôrodu, tak zastávajú aj viacej názor, že využívanie chôdze počas pôrodu má význam pri redukciu stresu – Cramerovo V=0,243, p=0,041. Podobne aj tie rodičky, ktoré si viac myslia, že drep ovplyvňuje priebeh pôrodu, tak zastávajú aj viacej názor, že využívanie drepu počas pôrodu má význam pri vstupovaní dieťaťa do pôrodných ciest – Cramerovo V=0,275, p=0,017.
U respondentiek sme zisťovali, ktoré metódy využili najviac v priebehu pôrodu. Predložili sme im zoznam 11 položiek, z ktorých mali vybrať tri, ktoré najviac využili v priebehu pôrodu. Tehotné ženy v priebehu pôrodu využili najmä tradičné metódy, a to teplú sprchu (72,2 %), chôdzu (63,9 %) a sedenie na fit lopte (38 %). Najmenej využili menej tradičné metódy: polohu koleno-prsnú (13 %) a pohupovanie (15,7 %), vzpriamenú polohu (20,4 %), polohu v ľahu na boku a drep (22,2 %). Vo vzťahu využívania metód pri pôrode k „parite“ rodičky sme zistili štatisticky významné rozdiely. Prvorodičky využili pri pôrode polohu v ľahu na boku v 33,3 % oproti viacrodičkám, ktoré danú polohu z 2/3 (87,7 %) nevyužili. Konštatujeme, že prvorodičky považujú danú polohu za viac významnú ako viacrodičky. Výsledok bol štatisticky významný: Cramerovo V=0,253, p=0,008. Zo získaných údajov sme ďalej zistili, že 87,7 % viac rodičiek využíva pri pôrode teplú sprchu, naproti tomu prvorodičky ju v 31,4 % nevyužívajú. Viacrodičky považujú pôsobenie teplej sprchy za viac významné ako prvorodičky – Cramerovo V=0,233, p=0,016. Podobne aj masáž pri pôrode viacrodičky využili v 42,1 % oproti prvorodičkám, ktoré ju v 76,5 % nevyužili, pretože jej pripisujú menší význam ako viacrodičky – Cramerovo V=0,197, p=0,041.
U rodičiek sme zisťovali, ktoré metódy a v akej miere im boli odporúčané pôrodnými asistentkami v priebehu pôrodu. Respondentky vyjadrili svoje odpovede na Likertovej škále, na päťbodovej hodnotiacej stupnici, kde „0“ bodov znamená, že daná metóda im bola odporučená minimálne, „4“ body, že daná metóda im bola maximálne odporučená. (tab. 1)
Pôrodné asistentky v najväčšej miere odporúčali využívať v priebehu pôrodu teplú sprchu v 63 %. Naproti tomu v najmenšej miere boli odporúčané polohy koleno-prsná v 79,6 %, pohupovanie v 69,4 %, drep v 63,9 % a poloha v ľahu na boku v 50,9 %. Zároveň sme zistili štatisticky významné závislosti medzi odpoveďami pôrodných asistentiek a rodičkami.
Rodičky, ktorým bolo vo väčšej miere odporúčané sedenie na lopte, vo väčšej miere zastávali názor, že táto metóda ovplyvňuje priebeh pôrodu, než tie rodičky, ktorým metóda nebola odporúčaná – Spearmannovo rho=0,410, p<0,01. Podobne ak pôrodné asistentky vo väčšej miere odporúčali rodičkám sedenie na lopte, tak rodičky túto metódu aj vo väčšej miere využili: Cramerovo V=0,541, p<0,001.
Rodičky, ktorým pôrodné asistentky v priebehu pôrodu odporúčali drep, zastávali vo väčšej miere názor, že táto metóda môže ovplyvniť pôrod – Spearmonovo rho=0,410, p<0,01. Takéto závislosti boli štatisticky významné i pri chôdzi – Spearmonovo rho=0,259, p<0,01, pri pohupovaní – Spearmonovo rho=0,279, p<0,01, pri polohe v ľahu na boku – Spearmonovo rho=0,319, p<0,01, pri koleno-prsnej polohe – Spearmonovo rho=0,232, p<0,05, pri sprche – Spearmonovo rho=0,428, p<0,01, aj pri masáži – Spearmonovo rho=0,208, p<0,05.
Naše výsledky dokazujú, že odporúčania pôrodných asistentiek významne ovplyvnili názory tehotných žien na to, do akej miery môžu jednotlivé metódy ovplyvniť priebeh pôrodu, i to, do akej miery ich tehotné ženy využili v procese pôrodu. Bohužiaľ konštatujeme, že pôrodné asistentky v malej miere odporúčajú využívanie jednotlivých polôh a obmedzujú sa len na odporúčanie teplej sprchy, chôdzu a sedenie na fit lopte.
Diskusia
Z výsledkov, ktoré sme zistili, môžeme usúdiť, že väčšina pôrodných asistentiek a tehotných žien nepripisuje polohám v procese pôrodu veľký význam napriek tomu, že výsledky výskumov dokazujú významný vplyv polôh na zníženie intenzity bolesti pri pôrode (Adachi, 2003). Pri skúmaní vplyvu polôh v procese pôrodu sa dokázalo, že poloha v drepe, na boku a koleno-prsná majú vplyv na znižovanie vnímavosti bolestí pri kontrakciách, zvyšuje sa úspešnosť progresie pôrodu (Enkin, 1998, Ergin 2006). Dovolíme si tvrdiť, že v našej populácii rodičky viac preferujú metódy, ktoré sú tradičné a ich využívanie je rutinné. Zmeny môžeme zaznamenať skôr u prvorodičiek, ktoré vo väčšej miere ako viacrodičky využívajú a pripisujú väčší význam polohám v priebehu pôrodu, najmä polohe na boku. Wu uvádza štatisticky významný vplyv polohy na boku v latentnej fáze na korekciu zadného postavenia dieťaťa do predného postavenia, pri redukcii dystokie a skrátení dĺžky prvej doby pôrodnej (Wu, 2001 ). Odporúčania WHO, ktoré sú spracované v publikácii „Management komplikácii v tehotnosti a pri pôrode“, uvádzajú využívanie polôh, najmä drepu a polohy na štyroch, ako jednu z možností v algoritme postupov pri zadnom postavení dieťaťa, pri podpore pôrodného mechanizmu v polohe záhlavím pri fyziologickom pôrode (Dobson, 2005). Najmä využívanie drepu v procese pôrodu má výrazný dopad na zníženie počtu mechanických intervencií, na menšiu farmakologickú stimuláciu kontrakcií oxytocínom (Golay,1993). V našom výskume sa potvrdilo, že menej používané polohy sú najmä poloha na štyroch a koleno-prsná poloha. Rodičky, ktoré v procese pôrodu využívajú viacej polohu na štyroch, vnímajú menej bolesť v krížovej oblasti, ak je ich dieťa v zadnom postavení, ďalej pri uvedenej polohe sa u rodičiek zlepšuje relaxácia svalov panvového dna (Hoffmayer 2004, Mackonochie, 1999, Forsstromová, Hampsonová, 1996). Poloha je výhodná hlavne v aktívnej fáze pôrodu, keď sa zvyšuje frekvencia a intenzita kontrakcií. Poloha koleno-prsná sa odporúča na zmiernenie pocitu nutkania na tlačenie v čase, keď nie je bránka zájdená. Pri danej polohe sa znižuje gravitačný tlak hlavičky dieťaťa na interoreceptory hrdla maternice. Účinnosť polohy ďalej spočíva vo využívaní tzv. forsírovaného dýchania, pri ktorom sa uplatňuje najmä dolný segment a expiračné svaly pri výdychu. Tým dochádza k automatickému vyradeniu brušných svalov, čím sa dosiahne zníženie tlaku na bránku a znižuje sa možnosť vzniku edému bránky (Véle, 1997, Sutton, 1995).
Pôrodné asistentky, podporné osoby a tehotné ženy majú získať reálne informácie o účinku a význame polôh. Úlohou sprevádzajúcich osôb je poskytnúť pomoc a podporu rodičke pri zmenách polohy. Z rodičky sa potom nestáva pasívna pacientka, ale aktívna rodička, ktorá má možnosť výberu polohy a jej voľba má byť podporovaná. V našom výskume výsledky potvrdili, že rodičky v procese pôrodu využívajú to, čo im poskytovatelia služieb, t.j. pôrodné asistentky, odporučia alebo vopred určia, resp. dovolia. Reálne využívajú hlavne tie metódy, ktoré sú viac menej rutinne zaužívané na pôrodnom sále. Pôrodné asistentky často spájajú polohy využívané v priebehu pôrodu s alternatívnym pôrodom, pričom nezohľadňujú základné princípy biomechaniky ľudského tela a fyziologický základ polôh.
Záver
Záverom konštatujeme, že je potrebné ovplyvniť pohľad a myslenie pôrodných asistentiek a následne aj rodičiek na to, čo je fyziologické a založené na biomechanike pohybu, a čo je založené na filozofii a je alternatívne. Pôrodné asistentky ako aj rodičky si často zamieňajú pojmy alternatívny pôrod s alternatívnou metódou vedenia pôrodu. Poznatky, ktoré nám poskytujú výsledky štúdií, však poukazujú na skutočnosť, že uvedené pojmy nie je možné zamieňať a ich obsah stotožňovať, pretože majú odlišné východiská pre svoju paradigmu. Domnievame sa, že výber metód, ktoré pôrodné asistentky odporúčajú rodičkám, je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napr.: liberálnym používaním liekov zmierňujúcich bolesť v priebehu pôrodu, redukovanými poznatkami z oblasti samotnej fyziológie tehotnosti, pohybu, kinestetiky a fyziologického mechanizmu pôrodu, samotnou medicinizáciou procesu pôrodu a technokratickým prístupom starostlivosti o rodičku. Efektívnosť pomoci a podpory zo strany pôrodných asistentiek je možné očakávať len vtedy, ak ich starostlivosť nebude založená na konvenčných postupoch a normálny fyziologický pôrod s využívaním variabilnosti polôh sa prestane definovať ako pôrod alternatívny. Otázkou však zostáva:
Prečo sa považuje fyziologický pôrod, pri ktorom sa využíva variabilita polôh, za alternatívny, keď pohyb a polohy vychádzajú zo základných princípov biomechaniky ľudského tela, ktoré sa využívajú vo fyzioterapii, ortopédii a telovýchove?
PhDr. Ľudmila Matulníková, Ph.D., Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita, Trnava
Literatúra:
1. ACOG Committee Opinion. Number 267, January 2002: Exercise during pregnancy and the postpartum period. Obstet Gynecol 2002, 99: 171–3.
2. ADACHI K. The relationship between the parturientś positions and perceptions of labor pain intenzity. Nursing Research. 2003 Jan-Feb; 52 (1): 47–51.
3. ARTAL T, TOOLE M. New guidelines for exercise in pregnancy and postpartum have been published by the American College of Obstetricians and Gynecologist.BMJ Publishig group and British Association of Sport and Exercise Medicine. Br J Sports Med 2003, 37: 6–12.
4. DRÁČ P, KŘUPKA J. Trvalé zmeny po tehotnosti. Martin: Osveta, 1992. ISBN 80-217-0235-4.
5. ENKIN M et al. Efektívny péče v perinatológii. Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-417-7.
6. ERGIN A. The effects on birth process of positions suggested to pregnancies durin the first and second stages . In: Sborník přednášek Sociokulturní kontexty z ošetřovatelství a porodní asistence, příspěvek k podpoře humánnější péče o člověka. Olomouc: UP, 2006, 1. vyd. ISBN 80-244-1424-4.
7. FORSSTROMOVÁ B, HAMPSONOVÁ M. Alexandrova technika v těhotenství a při porodu. Brno: Barrister a Principal, 1996. ISBN 80-85947-11-0.
8. GÚTH A et al. Výchovná rehabilitácia alebo Ako učiť školu chrbtice. Bratislava: Liečreh Gúth, 2003. ISBN 80-88932-12-2.
9. KOVALČÍKOVÁ J. Dynamika chrbtice a statika panvy žien počas fyziologickej gravidity. Bratislava: Univerzita Komenského, 1990. ISBN 80-223-0208-2.
10. KOZIEROVÁ B, ERBOVÁ G, OLIVIERIOVÁ R. Ošetrovateľstvo 2. Martin: Osveta, 1995. ISBN 80-217-0528-0.
11. MACKONOCHIE A. Perfect pregnancy week by week. Hong Kong: Anness Publishing Limited, 1999. ISBN 1-84081-236-2.
12. MARTIN L, REEDER SJ. Essentials of maternity nursing. Pensylvania: Lippincott, 1991. ISBN 0-397-54791-9.
13. RAKE A et al. MR Obstetric pelvimetry: Effect of Birthing Position on Pelvic Bony Dimension. AJR2002, 179:1063–1067.
14. VÉLE, F. Kineziologie pro klinickou prax. Praha: Grada, 1997, s. 267. ISBN 80-7169-256-5.
15. WU X, FAN L, WANG Q. Correction of occipito – posterior by maternal postures during
16. the process of labor. Zhonghua Fu Chan ke Za Zhi. 2001, Aug; 36 (8): 468–9.
Recenzovaly:
Doc. PaedDr. PhDr. Viera Simočková, Ph.D., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita, Ružomberok
PhDr. Nadežda Peřinová, Ph.D., Fakultná nemocnica J. A. Reimana, Prešov
Další články v tomto čísle
- Lidskost velí neopouštět pacienta
- Stanovisko ČAS podpořil Václav Klaus
- Dopis Václava Klauuse Daně Juráskové
- Malá a velká novela ošetřovatelského zákona. Odkdy a o čem?
- Deprese
- Léčebná péče o duši. Průvodce procesem uzdravení celé osobnosti
- Kdo oholí pacienta před operací?
- Ošetřovatelská péče o popáleného pacienta
- Rizika otrav u dětí
- Práce specializované sestry na lůžkovém oddělení pro poruchy příjmu potravy