Rola pôrodnej asistentky v podpore a pomoci využívania polôh u rodičky

Súhrn: V práci sme zisťovali, do akej miery rodičky využívajú a pôrodné asistentky odporúčajú polohy v procese pôrodu. Súbor respondentov pozostával zo 108 tehotných žien. V kvantitatívnom výskume sme metódou dotazníka získali empi­rické údaje, ktoré sme spracovali počítačovým programom SPSS. Hypotézy sme testovali pomocou chí kvadrátu, počíta­li sme Cramerovo V, Spearmannov koeficient poradovej korelácie. Štatisticky významné výsledky sme zistili medzi využí­vaním metód a polôh, ich odporúčaním pôrodnými asistentkami, a to aj vo vzťahu k vzdelaniu a parite rodičiek. Rodičky s vysokoškolským vzdelaním pripisujú vplyvu polôh na pôrod väčší význam ako rodičky s nižšie dosiahnutým vzdelaním. Prvorodičky viacej ako viacrodičky považujú polohy za významné pri pôrode, viacrodičky však viacej považujú teplú spr­chu a masáž za významné v priebehu pôrodu. Rodičky sú pri výbere polôh výrazne ovplyvnené pôrodnými asistentkami, tie však vo väčšej miere nepripisujú veľký význam vplyvu polôh na priebeh pôrodu.

Kľúčové slová: polohy pri pôrode – mechanizmus pôrodu – stres – držanie tela.

(The role of midwives and support through use of maternal positions)

Summary: In this paper we calculated the extent to which women in travail use and midwives recommend positions in the process of childbirth. A sample of respondents consisted of 108 pregnant women. In a quantitative research using questi­onnaire we obtained empirical data, which we processed in the SPSS computer program. We tested the hypotheses using chi quadrant, we calcualted Cramer‘s V, Spearmann‘s serial correlation coefficient. Statistically significant results were found in the use of methods and positions, their recommendation by midwives, and also in relation to education and pari­ty of pregnant women. Mothers with university degree attributed higher importance to birth positions then mothers with lower education.Primigravidita consider birth position to be more significant than multigravidita, but multigravidita con­sider hot shower and massage to be important during the course of delivery. Mothers are significantly influenced by mid­wives in selecting labour positions, but they in higher extent do not attribute great importance to the importance of posi­tions during the course of delivery.

Keywords: position during labor – delivery mechanism – stress – posture

Úvod

Pohyb predstavuje základnú vlastnosť dôležitú pre rozvoj človeka. Je nevy­hnutný pre udržanie života a aktivi­ty, nositeľom informácii z vonkajšie­ho, vnútorného prostredia a odrazom nášho správania. Správne používanie návyku vzpriameného držania tela má­me vrodené. Už v intrauterinnom ob­dobí sa vytvárajú rámcové pohybové modely, ktoré sú geneticky fixované. Z nich sa v postnatálnom období prostredníctvom učenia vytvárajú pohy­bové programy, ktorých účinnosť závi­sí od schopnosti vnímať a prežívať svoje správanie, vnímať inštrukcie ku korek­cii, uložiť si ich do pamäti učením a pri­radiť im vysokú prioritu (Gúth, 2003). Správne držanie tela a koordinované užívanie organizmu ako celku je možné dosiahnuť telovou mechanikou, kto­rá zabezpečí efektívnu, koordinovanú funkciu tela pri pohybe a udržiavaní rovnováhy počas aktivity. Výsledným efektom je zníženie spotreby energie organizmu, zmenšenie únavy a násled­ne zlepšenie funkcie kostrovosvalového systému (Ko zierová et al., 1995).

Problémy, ktoré sa v tehotnosti vy­skytnú v súvislosti s narušením dyna­miky chrbtice a statiky panvy, môžu byť priamo spojené s rastom dieťaťa a gravidnej maternice ako aj v spoji­tosti s predchádzajúcim narušením vzájomnej súhry svalov v dôsledku neprávneho držania tela a zaužívaním stereotypov. V tehotnosti je organiz­mus viac fyzicky zaťažený a na zme­nách pohybového aparátu sa podieľajú biomechanické a biochemické fakto­ry. Tehotná žena sa prispôsobuje zme­nám v troch fázach: 1. prispôsobenie, ktoré trvá prvé 3-4 mesiace, 2. štádi­um tolerancie, ktoré pokračuje od 4. do 8.mesiaca tehotnosti, kde sa prejavia najviac zmeny v držaní tela, 3. štádi­um zaťaženia, ktoré nastáva od 9. mesiaca do 10. mesiaca (Schreder, 1949, Kovalčíková, 1990)

U tehotnej ženy sa mení ťažisko smerom dopredu, stupňuje sa lumbál­na lordóza, prehlbuje sa hrudná ky­fóza a sekundárne vzniká cervikálna lordóza. Dôsledkom uvedených zmien dochádza k narušeniu udržania rov­nováhy, vzniká napätie v kĺboch a po­hyb sa obmedzuje. Tehotná žena po­ciťuje bolesti svalstva v chrbte. Stup­ňujú sa nároky na prácu svalov na zadnej strane  tela, svalov panvy a dol­ných                  končatín.  Zvyšuje sa poddajnosť kĺbov panvy a diastáza priamych sva­lov brucha. Uvoľňovaním sakroiliakálnych spojení sa podporná funkcia aparátu  mení na opornú (Dráč, Křup­ka, 1992). Stálou svalovou aktivitou sa spotrebuje viac energie a dochád­za k únave (Kovalčíková, 1990). Dy­namická funkcia panvy ovplyvňuje pôrodné cesty a uvoľnenie panvových pôrodných spojení. Dochádza ku kvalitatívnym zmenám v smere pôsobe­nia síl, a to k primárnemu uvoľneniu sakroiliakálnych kĺbov a k sekundár­nemu uvoľneniu symfýzy. Nesprávne držanie tela, chronické a asymetrické zaťažovanie krčných, hrudníkových a driekových svalových skupín, kto­ré kompenzujú zmeny chrbtice, spô­sobujú svalovú dysbalanciu. Využíva­ním polôh tehotnou ženou sa zvyšu­je uvoľnenie svalov, znižuje sa svalové napätie, dosahuje sa väčšia voľnosť v pohybe, zlepšuje sa koordinácia dý­chania a spotrebuje sa menej energie. Rodička využíva energiu pre efektív­nejšiu prácu s kontrakciami a vytvá­rajú sa predpoklady pre jej aktívny od­počinok.

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization – WHO) ako aj výsledky viacerých štúdií od­porúčajú na zmiernenie problémov u rodičky a na udržanie fyziologic­kého mechanizmu v procese pôrodu ­také prostriedky, ktoré upevňujú po­sturálny stereotyp (pohybové progra­my) a podporujú funkčnosť motori­ky (vzpriamená poloha, drep, koleno-prsná poloha, sed, chôdza). Uvedené odporúčania majú význam pre rodič­ku nielen psychologický (zvyšuje sa zmyslová vnímavosť a aktívnejšia kon­trola nad celým procesom pôrodu), ale hlavne fyziologický (vplyv na intenzitu a efektívnosť kontrakcií, na os panvy, ktorá určuje smer vedúcej časti dieťaťa v pôrodnom kanály, spotrebu analge­tík, bolestivosť, vnútornú rotáciu pre­natálneho dieťaťa). V prvej pôrodnej dobe, v čase nástupu kontrakcií, keď je ich intenzita slabá, odporúča sa rodič­kám využívať pozíciu v sede a v drepe (Fewick, Simkin, 1987, Parnell, Thom­son,1993, Mayo Clinic,  Michel, Rake, Treiber, 2001, ACOG 2002, Dobson, 2005, WHO, 2006). Uvedené polohy majú vplyv na: panvovú os; naklone­nie panvy dopredu; zmenu tvaru za­krivenia v krížovej chrbtici z „S“ na „C“; vytvorenie súbežnej panvovej osi s osou dieťaťa v pôrodnom kanály; väčšiu pohyblivosť kostrče.

Poloha v sede je efektívnejšia vo vzťahu k polohe v ľahu, pretože do­chádza k :

•    zväčšeniu priečneho priemeru  panvového východu o 1 cm,

•    zväčšeniu priameho priemeru  pan­vového východu o 2 cm (Russell, Nikodem, 2000),

•    zväčšeniu panvového výcho­du o 0,7–1,5 cm (Martin, Reeder, 1991),

•    rozloženiu hmotnosti matky na se­dacie hrbole,

•    vytvoreniu ostrého uhla medzi lo­novou kosťou a chrbticou a zväčše­niu priestoru panvy o 28–30 %.

Metódy výskumu

Výskum sme realizovali v priebehu dvoch rokov vo FN Trnava, FN Ru­žomberok, FN Prešov a v nemocnici s poliklinikou Topoľčany. Pri vý­bere nemocníc sme zohľadňovali ­materiálno-technické podmienky na pôrodnej sále a počet pôrodov. Výbe­rový súbor tvorilo 108 tehotných žien, ktoré rodili spontánne bez kompliká­cií. Tehotných žien prvorodičiek bolo 51 (47,2 %) a viacrodičiek 57 (52,8 %), vo veku 19–41 rokov a viac. Priemer­ný vek respondentiek bol 28,36 roka. V súbore boli najviac zastúpené vy­daté respondentky 91 (84,3 %), slo­bodné v počte 14 (13,0 %), rozvedené 2 (1,9 %) a 1 respondentka bola vdo­va. Sledované tehotné ženy dosahova­li v menšom počte stredoškolské vzde­lanie bez maturity 22 (20,4 %), takmer polovica 49 (45,4 %) mala dosiahnu­té stredoškolské vzdelanie s maturi­tou a 37 (34,3 %) tehotných žien ma­la vysokoškolské vzdelanie. Empirické údaje sme získali metódou dotazní­ka, ktorý obsahoval 16 otázok (otázky obsahovali zatvorené, polouzatvore­né položky a názory rodičiek sme za­znamenali na Likertovej škále bodo­vou hodnotou od 0 do 4). Návratnosť bola 85,6 %. Údaje z dotazníkov sme po kódovaní a kategorizácii dát spra­covali v počítačovom programe SPSS. Hypotézy sme testovali pomocou chí-kvadrátu, počítali sme Cramerovo V a Spearmannov koeficient porado­vej korelácie. Následne uvádzame par­ciálne výsledky, ktoré sú s danou pro­blematiku spojené.

Analýza výsledkov

Na základe získaných údajov sme zis­tili, že názory na využívanie polôh pri pôrode u rodičiek a pôrodných asisten­tiek sú rozdielne. Podobne aj odporú­čania pôrodných asistentiek sú viac za­merané na rutinné a tradičné metódy a vo väčšej miere nachádzame nesú­lad s odporúčaniami WHO a ACOG (American Congress of Obstetricians and Gynecologists – Americký kon­gres pôrodníkov a gynekológov). U re­spondentiek sme zisťovali, aký majú názor na využívanie polôh v procese pôrodu. Z                deviatich položiek mali vy­brať tri, ktoré považujú za najviac vý­znamné v procese pôrodu. Z                  výsledkov vyplýva, že respondentky považujú využívanie polôh pri pôrode za najvi­ac významné hlavne z dôvodu: zmier­nenia pocitu bolesti pri kontrakciách (60,2 %), zvyšovania pocitu telesnej a psychickej pohody (45,4 %), možnos­ti ovplyvnenia vstupovania dieťaťa do pôrodných ciest (39,8 %) a pri znižova­ní napätia vo svaloch (35,2 %). Využí­vanie polôh v procese pôrodu považu­jú za najmenej významné: pri reduk­cii spotreby liekov na tlmenie pôrodnej bolesti (11,1 %), pri relaxácii (16,7 %), pri znižovaní pôsobenia stresu (27,8 %), pri ovplyvňovaní zväčšovania priesto­ru panvy (29,6 %) a pri skrátení dĺžky pôrodných dôb (34,3 %).

Štatisticky signifikantný rozdiel sme zistili pri položke chôdza a drep (názor na ich význam pre priebeh pôrodu), a to vo vzťahu k dosiahnu­tému vzdelaniu respondentiek. V sú­bore rodičiek, ktoré mali vysokoškol­ské vzdelanie, sme zistili, že len 1/3 ne­považuje vplyv polôh za významný vo vzťahu k skracovaniu dĺžky pôrod­ných dôb, naproti tomu u rodičiek so stredoškolským vzdelaním sú to 2/3, ktoré zastávajú názor, že polohy ne­majú vplyv na trvanie pôrodných dôb z hľadiska ich skrátenia – Cramero­vo V=0,346, p=0,002. Respondentky, ktoré si viac myslia, že chôdza ovplyv­ňuje priebeh pôrodu, tak zastávajú aj viacej názor, že využívanie chôd­ze počas pôrodu má význam pri re­dukciu stresu – Cramerovo V=0,243, p=0,041. Podobne aj tie rodičky, ktoré si viac myslia, že drep ovplyvňuje prie­beh pôrodu, tak zastávajú aj viacej ná­zor, že využívanie drepu počas pôro­du má význam pri vstupovaní die­ťaťa do pôrodných ciest – Cramerovo V=0,275, p=0,017.

U respondentiek sme zisťovali, kto­ré metódy využili najviac v priebe­hu pôrodu. Predložili sme im zoznam 11 položiek, z ktorých mali vybrať tri, ktoré najviac využili v priebehu pôro­du. Tehotné ženy v priebehu pôrodu využili najmä tradičné metódy, a to teplú sprchu (72,2 %), chôdzu (63,9 %) a sedenie na fit lopte (38 %). Najme­nej využili menej tradičné metódy: polohu koleno-prsnú (13 %) a pohu­povanie (15,7 %), vzpriamenú polohu (20,4 %), polohu v ľahu na boku a drep (22,2 %). Vo vzťahu využívania metód pri pôrode k „parite“ rodičky sme zis­tili štatisticky významné rozdiely. Pr­vorodičky využili pri pôrode polo­hu v ľahu na boku v 33,3 % oproti vi­acrodičkám, ktoré danú polohu z 2/3 (87,7 %) nevyužili. Konštatujeme, že prvorodičky považujú danú polohu za viac významnú ako viacrodičky. Vý­sledok bol štatisticky významný: Cra­merovo V=0,253, p=0,008. Zo získa­ných údajov sme ďalej zistili, že 87,7 % viac rodičiek využíva pri pôrode teplú sprchu, naproti tomu prvorodičky ju v 31,4 % nevyužívajú. Viacrodičky po­važujú pôsobenie teplej sprchy za viac významné ako prvorodičky – Crame­rovo V=0,233, p=0,016. Podobne aj masáž pri pôrode viacrodičky využi­li v 42,1 % oproti prvorodičkám, ktoré ju v 76,5 % nevyužili, pretože jej pripi­sujú menší význam ako viacrodičky – Cramerovo V=0,197, p=0,041.

U rodičiek sme zisťovali, ktoré metódy a v akej miere im boli od­porúčané pôrodnými asistentkami v priebehu pôrodu. Respondentky vyjadrili svoje odpovede na Likertovej škále, na päťbodovej hodnotiacej stup­nici, kde „0“ bodov znamená, že daná metóda im bola odporučená minimál­ne, „4“ body, že daná metóda im bola maximálne odporučená. (tab. 1)

Pôrodné asistentky v najväčšej miere odporúčali využívať v priebe­hu pôrodu teplú sprchu v 63 %. Naproti tomu v najmenšej miere boli odpo­rúčané polohy koleno-prsná v 79,6 %, pohupovanie v 69,4 %, drep v 63,9 % a poloha v ľahu na boku v 50,9 %. Zá­roveň sme zistili štatisticky významné závislosti medzi odpoveďami pôrod­ných asistentiek a rodičkami.

Rodičky, ktorým bolo vo väčšej mie­re odporúčané sedenie na lopte, vo väč­šej miere zastávali názor, že  táto metó­da ovplyvňuje priebeh pôrodu, než tie rodičky, ktorým metóda nebola odpo­rúčaná – Spearmannovo rho=0,410, p<0,01. Podobne ak pôrodné asistent­ky vo väčšej miere odporúčali rodičkám sedenie na lopte, tak rodičky túto metódu aj vo väčšej miere využili: Cra­merovo V=0,541, p<0,001.

Rodičky, ktorým pôrodné asis­tentky v priebehu pôrodu odporúčali drep, zastávali vo väčšej miere názor, že táto metóda môže ovplyvniť pôrod – Spearmonovo rho=0,410, p<0,01. Takéto závislosti boli štatisticky vý­znamné i pri chôdzi – Spearmonovo rho=0,259, p<0,01, pri pohupovaní – Spearmonovo rho=0,279, p<0,01, pri polohe v ľahu na boku – Spearmonovo rho=0,319, p<0,01, pri koleno-prsnej polohe – Spearmonovo rho=0,232, p<0,05, pri sprche – Spearmonovo rho=0,428, p<0,01, aj pri masáži – Spearmonovo rho=0,208, p<0,05.

Naše výsledky dokazujú, že odpo­rúčania pôrodných asistentiek význa­mne ovplyvnili názory tehotných  žien na to, do akej miery môžu jednotli­vé metódy ovplyvniť priebeh pôro­du, i to, do akej miery ich tehotné že­ny využili v procese pôrodu. Bohužiaľ konštatujeme, že pôrodné asistentky v malej miere odporúčajú využívanie jednotlivých polôh a obmedzujú sa len na odporúčanie teplej sprchy, chôdzu a sedenie na fit lopte.

Diskusia

Z výsledkov, ktoré sme zistili, môže­me usúdiť, že väčšina pôrodných asis­tentiek a tehotných žien nepripisuje po­lohám v procese pôrodu veľký význam napriek tomu, že výsledky výsku­mov dokazujú významný vplyv polôh na zníženie intenzity bolesti pri pôro­de (Adachi, 2003). Pri skúmaní vplyvu polôh v procese pôrodu sa dokázalo, že poloha v drepe, na boku a koleno-prs­ná majú vplyv na znižovanie vníma­vosti bolestí pri kontrakciách, zvyšuje sa úspešnosť progresie pôrodu (Enkin, 1998, Ergin        2006). Dovolíme si tvrdiť, že v našej populácii rodičky viac prefe­rujú metódy, ktoré sú tradičné a ich využívanie je rutinné. Zmeny môžeme   za­znamenať skôr u prvorodičiek, ktoré vo väčšej miere ako viacrodičky využíva­jú a pripisujú väčší význam polohám v priebehu pôrodu, najmä polohe na boku. Wu uvádza štatisticky význam­ný vplyv polohy na boku v latentnej fá­ze na korekciu zadného postavenia dieťaťa do predného postavenia, pri re­dukcii dystokie a skrátení dĺžky prvej doby pôrodnej (Wu, 2001 ). Odporúča­nia WHO, ktoré sú spracované v pub­likácii „Management komplikácii v te­hotnosti a pri pôrode“, uvádzajú využí­vanie polôh, najmä drepu a polohy na štyroch, ako jednu z možností v algo­ritme postupov pri zadnom postavení dieťaťa, pri podpore pôrodného mecha­nizmu v polohe záhlavím pri fyziolo­gickom pôrode (Dobson, 2005). Najmä využívanie drepu v procese pôrodu má výrazný dopad na zníženie počtu me­chanických intervencií, na menšiu far­makologickú stimuláciu kontrakcií oxytocínom (Golay,1993). V našom vý­skume sa potvrdilo, že menej používa­né polohy sú najmä poloha na štyroch a koleno-prsná poloha. Rodičky, ktoré v procese pôrodu využívajú viacej po­lohu na štyroch, vnímajú menej bolesť v krížovej oblasti, ak je ich dieťa v zad­nom postavení, ďalej pri uvedenej polo­he sa u rodičiek zlepšuje relaxácia sva­lov panvového dna (Hoffmayer 2004, Mackonochie, 1999, Forsstromová, Hampsonová, 1996). Poloha je výhodná hlavne v aktívnej  fáze pôrodu, keď sa zvyšuje frekvencia a intenzita kontrakcií. Poloha koleno-prsná sa odporúča na zmiernenie pocitu nutkania na tla­čenie v čase, keď nie je bránka zájdená. Pri danej polohe sa znižuje gravitačný tlak hlavičky dieťaťa na interoreceptory hrdla maternice. Účinnosť polohy ďa­lej spočíva vo využívaní tzv. forsírova­ného dýchania, pri ktorom sa uplatňuje najmä dolný segment a expiračné sva­ly pri výdychu. Tým dochádza k auto­matickému vyradeniu brušných svalov, čím sa dosiahne zníženie tlaku na brán­ku a znižuje sa možnosť vzniku edému bránky (Véle, 1997, Sutton, 1995).

Pôrodné asistentky, podporné osoby a tehotné ženy majú získať reálne infor­mácie o účinku a význame polôh. Úlo­hou sprevádzajúcich osôb je poskytnúť pomoc a podporu rodičke pri zmenách polohy. Z                  rodičky sa potom nestáva pa­sívna pacientka, ale aktívna rodička, ktorá má možnosť výberu polohy a jej voľba má byť podporovaná. V našom výskume výsledky potvrdili, že rodič­ky v procese pôrodu využívajú to, čo im poskytovatelia služieb, t.j. pôrodné asi­stentky, odporučia alebo vopred určia, resp. dovolia. Reálne využívajú hlavne tie metódy, ktoré sú  viac menej rutin­ne zaužívané na pôrodnom sále. Pôrod­né asistentky často spájajú polohy vyu­žívané v priebehu pôrodu s alternatív­nym pôrodom, pričom nezohľadňujú základné princípy biomechaniky ľud­ského tela a fyziologický základ polôh.

Záver

Záverom konštatujeme, že je potreb­né ovplyvniť pohľad a myslenie pôrod­ných asistentiek a následne aj rodičiek na to, čo je fyziologické a založené na biomechanike pohybu, a čo je založe­né na filozofii a je alternatívne. Pôrod­né asistentky ako aj rodičky si často za­mieňajú pojmy alternatívny pôrod s alternatívnou metódou vedenia pôrodu. Poznatky, ktoré nám poskytujú vý­sledky štúdií, však poukazujú na sku­točnosť, že uvedené pojmy nie je mož­né zamieňať a ich obsah stotožňovať, pretože majú odlišné východiská pre svoju paradigmu. Domnievame sa, že výber metód, ktoré pôrodné asistentky odporúčajú rodičkám, je ovplyvnený mnohými faktormi, ako napr.: liberál­nym používaním liekov zmierňujúcich bolesť v priebehu pôrodu, redukovaný­mi poznatkami z oblasti samotnej fy­ziológie tehotnosti, pohybu, kinesteti­ky a fyziologického mechanizmu pôro­du, samotnou medicinizáciou procesu pôrodu a technokratickým prístupom starostlivosti o rodičku. Efektívnosť pomoci a podpory zo strany pôrod­ných asistentiek je možné očakávať len vtedy, ak ich starostlivosť nebude založená na konvenčných postupoch a normálny fyziologický pôrod s vyu­žívaním variabilnosti polôh sa presta­ne definovať ako pôrod alternatívny. Otázkou však zostáva:

Prečo sa považuje fyziologický pôrod, pri ktorom sa využíva variabi­lita polôh, za alternatívny, keď pohyb a polohy vychádzajú zo základných princípov biomechaniky ľudského ­tela, ktoré sa využívajú vo fyzioterapii, ortopédii a telovýchove?

PhDr. Ľudmila Matulníková, Ph.D., Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita, Trnava

Literatúra:

1. ACOG Committee Opinion. Number 267, January 2002: Exercise during pregnancy and the postpartum peri­od. Obstet Gynecol 2002, 99: 171–3.

2. ADACHI K. The relationship between the parturientś positions and percep­tions of labor pain intenzity. Nursing Research. 2003 Jan-Feb; 52 (1): 47–51.

3. ARTAL T, TOOLE M. New guidelines for exercise in pregnancy and postpartum have been published by the American College of Obstetricians and Gyneco­logist.BMJ Publishig group and British Association of Sport and Exercise Medi­cine. Br J Sports Med 2003, 37: 6–12.

4. DRÁČ P, KŘUPKA J. Trvalé zmeny po tehotnosti. Martin: Osveta, 1992. ISBN 80-217-0235-4.

5. ENKIN M et al. Efektívny péče v perinatoló­gii. Praha: Grada, 1998. ISBN 80-7169-417-7.

6. ERGIN A. The effects on birth process of positions suggested to pregnancies durin the first and second stages . In: Sborník přednášek Sociokulturní kontexty z ošetřovatelství a porodní asistence, příspěvek k podpoře hu­mánnější péče o člověka. Olomouc: UP, 2006, 1. vyd. ISBN 80-244-1424-4.

7. FORSSTROMOVÁ B, HAMPSONOVÁ M. Alexandrova technika v těhotenství a při porodu. Brno: Barrister a Principal, 1996. ISBN 80-85947-11-0.

8. GÚTH A et al. Výchovná rehabilitácia alebo Ako učiť školu chrbtice. Bratislava: Liečreh Gúth, 2003. ISBN 80-88932-12-2.

9. KOVALČÍKOVÁ J. Dynamika chrbtice a statika panvy žien počas fyziologickej gravidity. Bratislava: Univerzita Komen­ského, 1990. ISBN 80-223-0208-2.

10. KOZIEROVÁ B, ERBOVÁ G, OLIVIERIOVÁ R. Ošetrovateľstvo 2. Martin: Osveta, 1995. ISBN 80-217-0528-0.

11. MACKONOCHIE A. Perfect pregnancy week by week. Hong Kong: Anness Pub­lishing Limited, 1999. ISBN 1-84081-236-2.

12. MARTIN L, REEDER SJ. Essentials of ma­ternity nursing. Pensylvania: Lippincott, 1991. ISBN 0-397-54791-9.

13. RAKE A et al. MR Obstetric pelvimetry: Effect of Birthing Position on Pelvic Bony Dimension. AJR2002, 179:1063–1067.

14. VÉLE, F. Kineziologie pro klinickou prax. Praha: Grada, 1997, s. 267. ISBN 80-7169-256-5.

15. WU X, FAN L, WANG Q. Correction of occipito – posterior by maternal postures during

16. the process of labor. Zhonghua Fu Chan ke Za Zhi. 2001, Aug; 36 (8): 468–9.

Recenzovaly:

Doc. PaedDr. PhDr. Viera Simočková, Ph.D., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita, Ružomberok

PhDr. Nadežda Peřinová, Ph.D., Fakultná nemocnica J. A. Reimana, Prešov

 

• tisk
• předplatit si