Pomocníčky bohyne Artemis v dejinách času

Súhrn: Prvé písomné zmienky o tomto prastarom povolaní pochádzajú zo staroveku. Rola pôrodnej asistentky sa menila v zá­ vislosti od spoločenských, kultúrnych a politických podmienok. Jej hlavným poslaním však zostáva úcta k novému životu.

Kľúčové slová: pôrodná asistencia – pôrodná asistentka – historický pohľad.

(Helpers of the goddess Artemis in the history flow)

Summary: The first written mention of this profession comes from the ancient times. The role of midwives varied depen­ ding on the social, cultural and political conditions. Its main mission remains to honor a new life.

Keywords: midwifery – midwife – historical perspective.

Počiatky babictva

Za najstaršiu príručku pre pôrodné ba­by, ktorej fragmenty sa zachovali, sa považuje „Kniha pre babice“, pochád­zajúca z 3. st. pred n. l., autorom ktorej je Herofilos z Alexandrie. Najzachova­lejšou monografiou pre pôrodné baby z čias staroveku je „Perigynaikeion“ – O veciach ženských. Jej autorom je vý­znamný ženský lekár Soranos z Efe­zu (98–138). Je známy aj tým, že popísal vlastnosti, ktoré má spĺňať žena, ktorá sa chce stať pôrodnou asi­stentkou. Vyžadoval dobrú pamäť, pra­covitosť, vytrvalosť, mravnosť, zdravé zmysly, silnú konštitúciu, dlhé a jem­né prsty, krátke ostrihané nechty. Žena mala byť teoreticky a prakticky vzdela­ná, skúsená vo všetkých oblastiach le­kárskeho umenia, nie príliš mladá. Mu­sela mať za sebou vlastné pôrody, mala byť slušná, mlčanlivá, nesmela byť po­verčivá. Musela sa starať o to, aby jej ru­ky boli mäkké a nežné, nesmela vyko­návať práce, od ktorých by stvrdli.

Pôrodné babice radili ženám po­čas tehotenstva, pomáhali pri pôrode a okrem toho mali aj vedomosti o lie­koch potláčajúcich i vyvolávajúcich pôrodné bolesti. Boli tiež sprostredko­vateľkami sobášov, pretože sa im pri­pisovala schopnosť spájať páry, kto­rým by sa narodili zdravé deti. V sta­rých civilizáciách (Egypt, India, Čína) poskytovali rodiacej žene pomoc predovšetkým staršie skúsené ženy, ktoré už samy rodili. Pri pomenúvaní žien zaoberajúcich sa pôrodnou asisten­ciou sa v mnohých kultúrach kládol dôraz na to, aby samy mali byť skú­senými matkami. Anglický výraz pre pôrodnú asistentku je midwife (spo­lužena), podobne latinský cummater, francúzsky výraz sage­femme zname­ná múdra žena. V antickom Grécku sa pôrodná babica nazývala maia. V Até­nach sa hovorilo o umení pôrodných babíc – maieutike techne. Antickí Gré­ci si povolanie pôrodných babíc vyso­ko vážili a prejavovali im veľkú úctu. Dôkazom toho je aj náhrobný reliéf postavený pôrodnej babici Scribónii, nájdený v Ostrii.

Muži sa v minulosti zaoberali pôrodníctvom iba v teoretickej rovine. Pôrod bol považovaný za súkromnú záležitosť zdieľanú medzi že­nami. V antickom Ríme platilo pravidlo „haec ars viros dedecet“ – toto umenie neprislúcha mužom. Anglická pôrod­ná asistentka Jane Sharp, autorka jed­nej z najznámejších kníh pre pôrodné asistentky, ktorá žila 17. storočí, zaují­mala veľmi kritický postoj k mužom pri pôrode. Zachovala sa tiež petícia lon­dýnskych pôrodných babíc zo 17. sto­ročia, v ktorej protestujú proti svojmu učiteľovi pôrodníctva, lebo „nemá žiad­nu prax a všetko vie iba z kníh“.

Významným historickým medzní­kom je univerzitné vzdelávanie pôrod­ných babíc v Čechách na Univerzite Karlovej v 17. storočí. V matričnej knihe Univerzity Karlovej sa zachova­li záznamy z roku 1687, kde sa uvád­za, že 16 pôrodných babíc získalo titul Magistriartis obstetriciae (Archalou­sová, 2007). V priebehu 17.–18. storo­čia sa postavenie pôrodných asisten­tiek v spoločnosti oslabilo aj v dôsled­ku zvýšeného záujmu mužov – lekárov o pôrodníctvo. Začiatkom 20. storočia nárast vplyvu lekárov spôsobil stra­tu identity a samostatnosti pôrodných asistentiek vo väčšine krajín sveta.

Babictvo na Slovensku

Z územia Slovenska sa zachovali infor­mácie týkajúce sa starostlivosti o ženu pri pôrode až zo stredoveku. Z nich vy­plýva, že rodičky boli odkázané na laic­kú pomoc skúsenejších žien. Inštitucionalizované vzdelávanie pôrodných báb bolo po prvýkrát zavedené na Lekárs­kej fakulte Trnavskej univerzity v ro­ku 1770. Fakulta sa však v roku 1777 presťahovala do Budína, čím sa ukon­čilo ďalšie vzdelávanie babíc. Až v roku 1873 sa v Bratislave opäť otvorila ško­la pre baby, ktorá bola na vysokej od­bornej úrovni. Jej riaditeľom sa stal MUDr. Ján Ambro. Bol známy tým, že vo vzdelávaní pôrodných babíc propa­goval modernú koncepciu, presadzo­val Semmelweisove progresívne zásady pôrodníckej čistoty a vydal učebnicu „Kniha o pôrodníctve pre baby“ (Elia­šová, 2008). V tomto období existovali dve kategórie pôrodných báb – baby ce­duľové (absolvovali dvojmesačný kurz a pri uspení na skúške dostali ceduľu) a baby diplomované (absolvovali päť­mesačný kurz na univerzite a získa­li diplom). Po prvej svetovej vojne boli na území Slovenska štyri školy v Nitre, Rimavskej Sobote, Košiciach a Bratisla­ve, ktoré vychovávali pôrodné asistent­ky. Podľa zákona č. 236/1922 Zb. bo­la každá obec povinná postarať sa, aby chudobné rodičky dostali pri pôrode od pôrodnej asistentky bezplatne po­trebnú pomoc a ošetrenie (Kopáčiková, 2010). Väčšina pôrodov bola odvádza­ná v domácnostiach, čo sa prejavilo vo vysokej úmrtnosti matiek. Ústavná sta­rostlivosť bola poskytovaná vo väčšej miere až od roku 1938. Okrem pôrod­níc a pôrodníckych oddelení sa zriaďo­vali aj tzv. útulky pre rodičky.

V roku 1948 zdravotnícke ško­ly prešli z kompetencie ministerstva školstva pod ministerstvo zdravotníctva. Vytvoril sa nový študijný odbor „ženská sestra“. Štúdium bolo rozvrh­nuté na štyri roky, končilo teoreticko­ praktickou maturitnou skúškou. Zme­ny nastali až v roku 1992, keď zača­la komplexná reforma zdravotníckeho školstva. V súčasnosti starostlivosť o že­nu, matku a dieťa kompetenčne spadá pod vednú disciplínu pôrodná asisten­cia a odborný pracovník – zdravotníc­ky profesionál pre výkon tohto povola­nia sa označuje ako pôrodná asistentka. Odbor má v systéme zdravotnej sta­rostlivosti svoje nezastupiteľné mies­to. Na rozvoj odboru významne vplý­valo i medzinárodné dianie. Zdravotná politika Slovenska vychádzala z med­zinárodných dokumentov, ktorých zá­kladné princípy a ciele sú obsiahnuté v zdravotnej politike WHO pre európ­sky región. Niektoré ciele sa priamo do­týkajú odboru pôrodná asistencia, na­ pr. cieľ „zdravý štart do života“ sa usilu­je o to, aby všetky narodené deti a deti predškolského veku mali lepšie zdravie, ktoré im umožní zdravý štart do života. Iniciatíva WHO „Bezpečné materstvo“ zahŕňa snahu o znižovanie materskej úmrtnosti a chorobnosti.

Pôrodná asistencia v súčasnosti

V súčasnosti združuje pôrodné asis­tentky celosvetová organizácia, kto­rá vznikla v roku 1919 a od roku 1954 nesie názov Medzinárodná konfede­rácia pôrodných asistentiek (ICM). Tá zaviedla medzinárodný deň pôrod­ných asistentiek, ktorý sa oslavuje 5. mája od roku 1991. Ďalšou význam­nou organizáciou je Európska asociá­cia pôrodných asistentiek (European Midwives Association – EMA). Profesia pôrodnej asistentky je za­radená Európskou úniou medzi päť re­gulovaných zdravotníckych povolaní. Pre tieto povolania boli stanovené štu­dijné programy, ktoré sú kompatibilné so vzdelávaním v krajinách Európskej únie. Tento odbor sa v krajinách Európ­skej únie štandardne študuje formou bakalárskeho študijného programu. Zmeny, ktoré prebehli v poslednom ob­dobí, opäť prinavrátili odboru pôrodná asistencia identitu a autonómiu.

doc. PaedDr. PhDr. Viera Simočková, PhD., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita, Ružomberok, Katedra pôrodnej asistencie

Literatúra:

1. Archalousová A. Univerzitní vzdělávání porodních asistentek. In Nové trendy v ošetřovatelství VI. : Sborník příspěvku z konference s mezinárodní účastí, VI. Jihočeské ošetřovatelské dny. Ed. H. Hajduchová, V. Koudelková, M. Trešlová. České Budějovice : Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně-sociální fakulta, 2007, 445 s. ISBN 978-80-7040-992-3, s. 9–14.

2. Cassidy T. Birth: The Surprising History of How We Are Born. [online]. [cit. 2011-05-11]. Dostupné na: 2007. <http://www.pubmedcentral.nih.gov/ pagerender.fcgi?artid=1044340&pa- geindex=1>.

3. Daucourt v. Une histoire de la Médecine. [online]. [cit. 2009-03-11]. Dostupné na: 2001. <http://www.homeoint. org/articles/daucourt/greque.htm>.

4. Delacoux A. Biographie des sages-femmes célèbres, anciennes, modernes et contemporaines. Paris: Trinquart, 1834.

5. D‘Ambra E. Roman Women. Cambridge : Cambridge University Press, 2007. Pp. xxi, 215. ISBN 0-521-52158-0. [online]. [cit. 2009-07-31]. Dostupné na: <http://books.google.sk/ books?id=5vL6obd8_7oC&dq=Os- tia,+Tomb+of+Scribonia+Attice&sou- rce=gbs_navlinks_s>.

6. Doležal A. Od babictví k porodnictví. Vydání první. Praha: Univerzita Karlova, 2001. ISBN 80-246-0277-6.

7. Exodus 1, 15. 1995. In Sväté písmo. Rím: Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1995.

8. Eliašová A. Pôrodná asistencia I Fyziológia. Martin: Osveta, 2008, 104 s. ISBN 978-80-8063-261-8.

9. Kopáčiková M. Prenatálna starostlivosť na Slovensku z pohľadu histórie. In Zdravotnícke štúdie. Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružom- berku. ISSN 1337-723X, 2010, roč. III., č. 2, s. 35–38.

10. Matulníková Ľ. Sociálna rola pôrodnej asistentky v historickom kontexte. In Historické pohľady na vývoj ošetrovateľstva a ošetrovateľského vzdelávania. Ed. M. Beťková, I. Matišáková. Trnava: FZaSP v Trnave, 2010, 221 s. ISBN 978-80-8082-393-1, s. 34–43.

11. Simočková V. Dejiny pôrodnej asistencie. In Sestra. ISSN 1335-9444, roč. IV., 2005, č. 1, s. 34.

12. Simočková V. Vybrané kapitoly z gynekologicko-pôrodníckeho ošetrovateľstva. Ružomberok: Verbum, 2009, 179 s. ISBN 978-80-8084-517-9.

13. Vránová V. Historie babictví a současnost porodní asistence. 1. vyd. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2007, 204 s. ISBN 978-80- 244-1764-6.

Recenzovaly:

PhDr. Ľudmila Matulníková, PhD., katedra ošetrovateľstva Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce, Trnavská univerzita, Trnava odborná asistentka

PhDr. Nadežda Peřinová, PhD., FNs P J. A. Reimana, Prešov, vedúca oddelenia kontroly a sťažností

 

• tisk
• předplatit si