Popôrodné psychické poruchy v intenciách ošetrovateľstva

Súhrn: Výskyt psychickej poruchy v popórodnom období je pre ženu vážnym problémom. Poznanie správnych ošetrovatelských intervencií pri popórodných psychických poruchách skvalitňuje starostlivost poskytovanú porodnými asistent­kami a urýchluje liečbu ženy.

Klučové slová: popórodné poruchy nálady - depresia - psychóza - ošetrovatelská starostlivost - sesterské diagnózy

Summary: The occurrence of mental disorder in the postpartum phase is always a serious problem for woman. The knowledge of the proper nursing intervention supports the quality of care offered by the midwives and shortens the treatment period.

Keywords: Mental Disorder Postpartum - Depression - Psychosis - Nursing Care - Nursing Diagnoses

Úvod

Obdobie krátko po pórode je pre ženu velmi náročné, nakolko tehotenstvo a pórod zanechávajú na ženskom or­ganizme rozsiahle telesné a psychické zmeny. Našu pozornosť chceme upriamiť na psychické poruchy nálady, ktoré sa v popórodnom období vyskytujú u šestonedielok ako depresívne stavy rózneho stupňa. Podla klinického obrazu rozoznávame tri hlavné typy popórodných psychických porúch: popórodné blues, popórodná depresia, popórodná psychóza.

Popórodné blues

Najčastejšia psychická porucha, ozna­čovaná ako popórodné alebo baby blues, sa vyskytuje takmer u 80 % žien v podobe depresívnej nálady (Eliašová, 2008, s. 85). Objavuje sa druhý alebo tretí deň po pórode a obyčajne do týždňa spontánne vymizne. Že­na je zvýšene plačlivá, emočne labilná, horšie sa sústreďuje, má pocit smútku, bezmocnosti, je úzkostná, má sklon izolovať sa. Tieto stavy súvisia predovšetkým s hormonálnymi zmenami, ktoré nastávajú po pórode, ale aj s adaptačnou reakciou na novú životnú situáciu. Obyčajne si nevyžadujú žiadnu liečbu.

Popórodná depresia

Leifer (2004, s. 289) označuje ako popórodnú depresiu (depresia post partum) stav, keď popórodné blues pretrváva dva a viac týždňov, resp. zmeny nálady sa objavia kedykolvek počas pr­vých šiestich mesiacov po pórode. Depresia sa podobá na normálnu depresiu, ktorej hlavné symptómy sú smútok, nezáujem o druhých, problémy so spánkom a s chuťou do jedla, neustupujúca únava, pocity chorobnosti, vtieravé myšlienky na samovraždu. Depresiu post partum charakterizuje hlavne skutočnosť, že žena spochybňuje svoju schopnosť plniť si úlohu matky a abnormálne sa zaoberá zdra­vím svojho dieťaťa. Popórodnou depresiou sú ohrozené najma ženy, ktoré majú vo vlastnej anamnéze psychiat­rické ochorenie, sú závislé od alkoho­lu, drog, ženy v mladšom veku a tiež sociálne izolované ženy. Depresia sa móže objaviť aj u žien s nevyjasneným postojom k tehotenstvu a k narodenému dieťaťu, u žien, ktoré porodili ri­zikového novorodenca, ale aj u žien s vačším počtom detí, pri zlom partnerskom vzťahu a pod. Tento typ depresie sa dá liečiť psychoterapeuticky alebo antidepresívami.

Popórodná psychóza

Popórodná psychóza, niekedy označo­vaná aj ako puerperálna alebo starším názvom laktačná psychóza, je vážne psychotické ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu ženy na psychiatrickom oddelení s neodkladnou psychiatrickou starostlivosťou (Eliašová, Andraščíková, 2000, s. 105). Móže sa vyskytovat ako bipolárna porucha, ktorá je cha­rakterizovaná epizódami mánie a depresie alebo výskytom iba depresívnych epizód. Pri tomto stave dochádza k poruche vnímania skutočnosti, v dósledku čoho je ohrozený život mat­ky i dieťaťa. Porucha vzniká u jednej až dvoch rodičiek z tisíc. Vznik duševnej poruchy, a to kedykolvek v živote, nielen po pórode, je vždy podmienený viacerými faktormi. Na prvom mieste je vrodená predispozícia. Dóležité sú tiež vyvolávajúce faktory. Móže to byť velká psychická, telesná či sociálna záťaž. Aj keď je rodenie detí prirodzené a nejde o žiadnu chorobu, predstavuje tehotnosť, pórod a šestonedelie (puerperium) pre ženu značnú záťaž. V živo­te ženy ide o jedno z velmi náročných období. Ak má žena predispozíciu na vznik choroby, v období laktácie je ri­ziko prepuknutia vysoké. Popórodná psychóza sa velmi neodlišuje od iných psychóz. Prvé symptómy sa móžu zachytiť už v pórodnici. Inokedy sa móžu prejaviť až po dlhšom čase dojčenia. U ženy vznikne porucha vedomia, nepamatá si, čo robí, je zmatená, dez­orientovaná. Dochádza k poruche citov, myslenia, konania. Tento stav je pre matku i dieťa velmi nebezpečný, keďže chorá nie je k svojmu stavu kri­tická a jej správanie je nevypočítatelné. Počas liečby je nevyhnutná hospitalizácia vyžadujúca profesionálny prístup psychiatra. Z medikamentov sa najčastejšie podávajú antidepresíva, využíva sa psychoterapia. Pri velmi ťažkých stavoch sa používa antikonvulzívna terapia. V odóvodnených prípadoch sa pristupuje k zastaveniu laktácie. Pro­gnóza je obyčajne dobrá. Pri popórodnej psychóze je reálna nádej, že sa že­na vylieči. Vždy je tu ale riziko, že psy­chické poruchy sa prejavia pri ďalšom tehotenstve. Preto je potrebné o prekonanej psychóze vždy informovať pórodníka, aby bolo možné včas nasadiť liečbu.

Ošetrovatelské intervencie

Pri ošetrovaní žien s poruchami ná­lady v popórodnom období je potrebné identifikovať aktuálne problémy a podla nich plánovať intervencie. V rámci ošetrovatelských kompetencií riešime nasledujúce narušené potreby: potreba bezpečia, komunikácia, spánok, výživa, hygiena, pohybová aktivi­ta, informovanosť, sexualita, psychic­ký komfort, sociálny kontakt. Potreba bezpečia. U žien postih­nutých popórodnou depresiou dochádza pri ťažkých stavoch k poruche vnímania skutočnosti, čo móže viesť k suicidálnym myšlienkam. Akékolvek narážky na samovraždu treba brať vážne a zaistiť stály dozor personálu (Janosiková, Daviesová, 1999, s. 147). V rámci možnosti je potrebné zabezpečiť vhodnú úpravu prostredia, odstrániť z dosahu všetky nebezpečné predmety, ktoré by mohla žena použiť k prípadnému sebapoškodeniu, pravidelne kontrolovať užívanie liekov.

Sesterské diagnózy: bezmocnosť, narušená individuálna reziliencia, konflikt v rozhodovaní, riziko úrazu, sebapoškodenie, riziko sebapoškodenia, riziko násilia voči iným, riziko samovraždy.

Komunikácia. Komunikácia so že­nou trpiacou depresiou býva niekedy velmi náročná - medzi hlavné symptómy patria spomalené rozprávanie a dlhé prestávky v spontánnej reči. Impulz ku komunikácií musí preto vychádzať od ošetrujúceho personá­lu. V období ťažkej depresie ženu nenútime komunikovať. Pri komunikácii kladieme jasné, jednoduché otáz­ky, usilujeme sa, aby sa žena snažila vyjadriť svoje pocity čo najpresnejšie. Pri dávaní pokynov a informácií je potrebné ich pomaly niekolkokrát zopakovať.

Sesterské diagnózy: narušená verbálna komunikácia, narušené zmyslové vnímanie.

Spánok. Pri depresii vznikajú vážne problémy so spánkom. U ženy, ktorá je fyzicky vyčerpaná z dóvodu sta­rostlivosti o dieťa, by sme sa mali snažiť jej pomócť pochopiť, že uspokojovanie jej potrieb neznamená sebectvo. Dóležitú úlohu pri riešení problé­mu so spánkom zohráva zabezpečenie pokojného prostredia, pohody a relaxácie. Uvolnenie móžeme tiež dosiahnuť pri úprave režimu a za podpo­ry rodiny.

Sesterské diagnózy: insomnia, spánková deprivácia, narušený spánkový vzorec, únava.

Výživa. Odmietanie potravy a ne­chutenstvo je pri depresii častým symptómom. U ženy sledujeme pravidel­ný príjem potravy a tekutín. Dbáme na správnu teplotu jedla a jeho estetickú úpravu. Pri ťažkých depresiách sa v nevyhnutných prípadoch apliku­je parenterálna výživa.

Sesterské diagnózy: nevyvážená vý­živa, deficit objemu telových tekutín.

Hygiena. U depresívnych pacientok dochádza často v dósledku spomalenej psychomotoriky a neustupujúcej únavy k narušeniu osobnej hy­gieny, úpravy zovňajšku a vhodného obliekania. Ošetrujúci personál by mal dbať aspoň na základný štandard dodržiavania hygieny a úpravy zovňajšku.

Sesterské diagnózy: deficit sebaopatery pri obliekaní, deficit sebaopatery pri kúpaní, deficit sebaopatery pri jedení, deficit sebaopatery pri vyprázdňovaní.

Pohybová aktivita. Pri ťažkých depresiách móže dójsť k obmedzeniu po­hyblivosti až k stuporu. Spočiatku sú aj najmenšie a najjednoduchšie úko­ny pre ženu zložité a nerealizovatel­né, preto volíme jednoduché a krátko trvajúce činnosti. Postupne pohybovú aktivitu zvyšujeme. Prehnané požiadavky móžu vyvolať opačný efekt a utvrdiť ženu o jej neschopnosti. Pri každej príležitosti ženu pochválime, čím jej poskytujeme pozitívnu spatnú vazbu.

Sesterské diagnózy: narušená pohyblivosť, únava, sociálna izolácia.

Informovanosť. Metóda psychoedukácie, pomocou ktorej sa sprostredkúvajú potrebné informácie žene a jej príbuzným, sa javí v súčasnosti ako významná (Zamboriová, 2004, s. 280). Edukácia je zameraná na predchádzanie relapsom, na spósob liečby, užívanie liečiv, na identifikovanie včasných symptómov popórodných porúch ná­lad.

Sesterské diagnózy: deficit vedomostí.

Sexualita. Pri poruchách nálady dochádza k zmenám aj vo fyziologic­kých procesoch, ktoré sa často prejavujú v poruche sexuality. V období depresie dochádza k zníženiu sexuálnej apetencie (žiadostivosť uspokojenia pudových potrieb).

Sesterské diagnózy: sexuálna dysfunkcia.

Psychický komfort. Ošetrujúci personál by sa mal snažiť vytvoriť priaznivú emočnú klímu, ktorá by pomohla žene prekonať náročné obdobie. Personál musí ovládať vlastné emócie, nesmie odplácať hnev chorej tým, že sa tiež nahnevá. Nie je vhodné používať slová, ktoré posilňujú strach a úzkosť. Podpora zo strany blízkych pomóže žene prispósobiť sa liečebným postupom. Prístup k chorej a k jej rodine má byť taktný a empatický.

Sesterské diagnózy: narušená osobnostná identita, narušená individuálna reziliencia, smútok, úzkosť, strach, morálny distres.

Sociálny kontakt. Pri ťažkých depresiách je nutná hospitalizácia. To móže ešte viac prehíbiť stavy smútku predovšetkým u tých žien, ktoré čerpajú podporu z domáceho prostredia. V tomto období je velmi dóležitý so­ciálny kontakt s rodinnými príslušníkmi, čo pozitívne vplýva na zdravotný stav chorej. V čase hospitalizácie mu­sí žena dodržiavať liečebný režim oddelenia, pozostávajúci z denného pro­gramu orientovaného na aktívnu liečbu. Nepríjemné požiadavky zamerané na bezpečnosť chorých, ku ktorým patrí sústavné kontrolovanie, narušenie intimity, obmedzenie sociálnych kontaktov, by mal personál vykonávať ohladuplne.

Sesterské diagnózy: neefektívne plnenie roly, narušená sociálna interakcia, sociálna izolácia. 

Záver

Pórodné asistentky zohrávajú dóležitú úlohu pri psychoedukácii žien a ich rodín. Podla Vránovej (2008, s. 42-43) je potrebné už v rámci výchovy k reprodukčnému zdraviu pripravovať mlá­dež k zodpovednému rodičovstvu. Vyvarovaním sa rizikovým faktorom, ako sú napr. závislosť na alkohole, drogách, tehotenstvo v mladšom veku, je možné znížiť výskyt popórodných psychických porúch. Ošetrujúci personál by sa mal snažiť vytvárať priaznivú emočnú klímu, ktorá by pomohla žene prekonať nároč­né popórodné obdobie. Prístup k chorej a k jej rodine má byť taktný a empatický. Zo strany zdravotníckeho personálu je dóležité vykonávať ošetrovatelské intervencie dósledne a vytvárať podmienky pre aktívnu spoluprácu so ženou.

Doc. PaedDr. PhDr. Viera Simočková, PhD., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita, Ružomberok, Katedra pórodnej asistencie

Literatura

1. ELIAŠOVÁ A. Porodná asistencia I. Fyziológia. Martin: Osveta, 2008, 104 s. ISBN 978-80-8063-261-8.

2. ELIAŠOVÁ A, ANDRAŠČÍKOVÁ š. Ošetrovatelský proces pri laktačnej psychóze. In ELIAŠOVÁ A. a kol. Pórodnícke ošetrovatelstvo. Martin: Osveta, 2000, 112 s. ISBN 80-8063-053-4, s. 105-106. 

3.  JANOSIKOVÁ E, DAVIESOVÁ J. Psychiat­rická ošetrovatelská starostlivost'. Martin: Osveta, 1999, 551 s. ISBN 80-8063-017-8.

4.  LEIFER G. Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. Praha: Grada, 2004, 993 s. ISBN 80-247­0668-7.

5.  VRÁNOVÁ V. Výchova k reprodukčnímu zdraví. In Sestra, roč. VII., 2008, č. 1-2, s. 42-43.

6.  ZAMBORIOVÁ M. Preventívne opatrenia v psychiatrickom ošetrovatelstve. In j. Kafka et al. Mentálne zdravie, psychiatria a ošetrovatelstvo. 1. vyd. Košice: Mercury - Smékal, 2004, 286 s. ISBN 80-89203-01-9.

7.  ŽIAKOVÁ K. et al. Ošetrovatelský slovník. Martin : Osveta, 2009. 218 s. ISBN 978­80-8063-315-8.

Recenzovaly:

Doc. PhDr. Helena Kadučáková, PhD., Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku, SR

Doc. PhDr. Mária Zamboriová, Ph.D., Ústav ošetrovatelstva, Lekárska fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Košice, SR

 

• tisk
• předplatit si