Rodina jako rizikové prostredie pre romské dieťa

Súhrn: Zaostávanie rómskych detí v telesnom a duševnom vývine, zanedbávanie starostlivosti, porodnost maloletých rodičiek, lokálna endogamia, vysoký výskyt vrodených vývojových vád sú len častou mnohých problémov súhrnne zoskupených pod pojmom tzv. rómsky problém. Autorky sa v článku venujú nielen nepriaznivej situácii v tejto oblasti, ale aj jej príčinám. Podrobnejšie sa zaoberajú porovnaním súčasnej rómskej rodiny s postavením rómskej rodiny v minulosti a hodnotia nepriaznivý vplyv rodiny na porodnost, rast a vývin detí, ako aj na celkovú kvalitu rómskej populácie pod vplyvom posobenia súčasnej rodiny.

Klučové slová: Róm - rodina - etnikum - dieťa - matka.

Summary: Leeway of gypsy children in physical and mental development, fail of custody, natality of underage moms, local endogamy, high appearance of inborn developmental faults are only part of various problems collectively grouped under the term Gypsy problem. Authors are not only interested in bad situation in this area but also in its cause. They are mainly interested in comparison of current gypsy families, with the status of gypsy families in the past and assess negative influence of families on natality, growth and development of children, as well as general quality of gypsy population under the influence of current families.

Keyword: Gypsy - family - ethnic - child - mother.

Úvod

Na území Slovenska žije etnikum, ktoré sa od ostatného obyvatelstva odli­šuje antropologickými znakmi, sposobom života, temperamentom, jazykom - Rómovia. Ich zdravotné aj iné problémy sú svedectvom negatívnych dopadov vývoja počas celého storočia. Tam, kde sú najhoršie životné podmienky, nezdravá výživa ako dosledok sociálnej biedy, sú aj najvýraznejšie negatívne prejavy súvisiace s kvalitou rómskej populácie. Výsledkom mnohých antropologických výskumov je zistenie, že rómska populácia je kvalitatívne odlišná. Táto skutočnosť bez poznania širších historických súvislostí može poslúžiť tým skupinám, ktorých cielom je prezentovat Rómov ako „zlú rasu" a evokovat tým tendencie k rasiz­mu. Aké sú však príčiny tohto stavu? Aké sú jeho dosledky? Pri jeho posudzovaní si však musíme uvedomit, že problém sa sám od seba nevyrieši, na­opak treba sa o zlepšenie situácie pričinit a prejavit potrebnú dávku odhodlania a dobrej vole (Jurová, 2001).

Súčasná Slovenská republika patrí etnickou skladbou k najviac heterogénnym krajinám v Európe. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel inoetnického - neslovenského obyvatelstva. Záro­veň sa svojou rómskou minoritou zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom). Problémy Rómov v postko­munistických krajinách sú v mnohom podobné (Kollár, Mesežnikov, 2001). V Československej republike nebo­li Rómovia evidovaní ako národnost. Ich postavenie riešil zákon o potul­ných cigánoch z roku 1927. Ale aj za prvej republiky boli Rómovia prenasledovaní, o čom svedčí viacero his­torických svedectiev. Getizácia naru­šila tradičné etické normy. Príkladom je svadba medzi príbuznými. Najtažší hriech u slovenských Rómov bol part­nerský vztah medzi bratrancom a sesternicou. Getizácia sposobila, že výber partnera bol obmedzený na jednu osa­du (Antalová, Vrzgulová, 2000).

Po roku 1945 identifikujeme v bývalom Československu jednotlivé eta­py roznych foriem asimilačnej politiky voči Rómom. Ich podstatou je neakceptovanie etnickej odlišnos­ti Rómov a popretie ich vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja. Aj keď sa v počiatkoch koncipovania socialistickej národnostnej politiky o týchto otázkach búrlivo dis­kutovalo, ideologické dogmy a mar­xistické politické prístupy k téme sa nedali prekročit. Komunistický režim predpokladal, že ak dojde k vyrovnaniu životnej úrovne Rómov s priemernou životnou úrovňou ostatných, bude odstránená príčina ich odlišností. Malo sa to uskutočňovat prostredníctvom rozptylu Rómov v rámci Slovenska i zo Slovenska do Čiech, rozkladom prirodzených rómskych komunít, stahovania Rómov z vidieka do miest, necit­livého a násilného pridelovania bytov Rómom zo sociálne znevýhodneného prostredia (Rómovia dostávali byty prednostne, chatrče im vypalovali), donútenia k plneniu všeobecnej pracovnej povinnosti pod hrozbou odňatia slobody, vynucovanej povinnos­ti dochádzky detí do škol a povinnej účasti Rómov na zdravotnej prevencii (Kollárová, 2002). Tieto zdanlivo pozitívne výsledky boli dosahované násil­nou formou, bez participácie a akceptácie samotných Rómov. Komunistic­ký režim zabezpečil prisposobenie sa nátlakom, neuvažoval o symetrickom systéme integrácie, tak vo sfére práce, ako aj v oblasti vzdelávania. V dosledku toho si Rómovia postupne zvykli na štátny paternalizmus, ktorý nahra­dil tradičnú rodinnú solidaritu. Tým sa vytvorila nová kultúra závislosti na štátnych inštitúciách.

I napriek tomu, že váčšina Rómov začala žit lepšie ako v predchádzajúcich obdobiach, i naďalej pretrvávali rómske tradície ako komunitný sposob ži­vota, absencia hranice medzi súkromným a verejným, chápanie obydlia ako dočasného, provizórneho, typickou bola mnohopočetnost rodín a pod.

Ponovembrové zmeny majú pre ži­vot Rómov aj iný rozmer. Je ním vyso­ká nezamestnanost, strata sociálnych istot, v chudobných rómskych osa­dách vzrastá bieda, s pocitom beznádeje a neschopnosti riešit vlastné existenčné problémy narastá alkoholizmus, kriminalita, vyhrocujú sa vztahy medzi Rómami a majoritným obyvatelstvom.

Vláda SR prijala 9. apríla 1991 Zá­sady prístupu k Rómom, čím ich zrov­noprávnila s ostatnými etnickými minoritami žijúcimi v SR a zaručila im podporu v rozvoji vlastnej kultúry, v oblasti školstva a vzdelávania.

V súčasnosti sú Rómovia druhou najpočetnejšou menšinou na Sloven­sku. V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvatelov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvatelov, v súčasnosti ich na našom území žije okolo 400 000. Najvýznamnejším faktorom neprihlásenia sa k svojej národ­nosti je podla expertov kríza rómskej národnej a etnickej identity, sposobená rokmi asimilácie, a vnímanie rómstva ako pečate menejcennosti.

Odlišná kultúra rómskej menši­ny a celkový sposob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané váčšinou negatívne. U majority prevláda názor, že značná čast Rómov sa buď nechce, alebo nevie adaptovat na spoločenské normy.

Súčasná situácia v rodine

Vztahy a súdržnost v rómskej rodine v posledných generáciách výrazne zoslabli. Mladá rómska matka si často nevytvorí vztah k svojmu novonarodenému dietatu a nechá ho v porodni­ci, dieta sa dostane do detského domo­va a získa rovnaký defekt. Ide o sociál­nu dedičnost (Bakalář, 2004). Percento rómskych detí v detských domovoch sa každoročne mnohonásobne zvy­šuje, v niektorých domovoch dosahu­je až 70 %. Ak porovnávame súčasný stav s predchádzajúcimi skúsenostami s rómskymi matkami, ktoré len s problémami nechali svoje dieta v ne­mocnici, ide o nečakaný jav (Čížková. 2005). Prax však odhaluje nový feno­mén; fenomén odkladania rómskych detí do nemocnice. Čoraz častejšie sa stretávame s prípadmi nezáujmu rómskych matiek o svoje deti. Počas hospitalizácie ich nenavštevujú a po vyliečení pacienta je problém s navrátením dietata do domáceho prostredia. Nie sú zriedkavé ani prípady týrania, zneužívania a zanedbávania rómskych detí v rodinnom prostredí (Dunovský, Dytrich, Matějček, 1995).

Často tieto prípady riešime prostredníctvom sociálnych sestier alebo v prípade úplného nezáujmu aj umiestnením rómskych detí do dojčeneckých ústavov, prípadne detských domovov. Problémom može byt chýbanie osvety v zdravotníckej oblasti u týchto problémových komunít. V pediat­rii túto úlohu v minulosti plnili detské terénne sestry, ktoré zistili a elimino­vali množstvo problémov hneď pri ich zrode. Zánikom terénnych sestier za­nikla i prevencia a do ambulancií prichádzajú rodičia s detmi neraz až v život ohrozujúcom stave. Zdravotno-výchovnú činnost mal v minulosti na starosti aj odbor zdravotníckej osvety, ktorý tiež v súčasnosti neexistuje.

Popísaná situácia v rómskych rodi­nách má nepriaznivý vplyv najmá na detskú populáciu, a to už od počatia. lustrační foto Václav Kříž

Posobenie rodinného prostredia v celkovom kontexte možeme rozdelit na tri rizikové oblasti:

Rizikové počatie:

•   vysoký podiel mladistvých matiek (často menej ako 15 rokov),

• uzatváranie príbuzenských manželstiev, čo vedie k vyššiemu výsky­tu genetických ochorení, mentálnej retardácie,

•   vysoký podiel multiparity, následkom čoho je vysoký podiel predčasne narodených novorodencov,

•   vysoké percento matiek nenavštevuje prenatálnu poradňu,

•   40 % žien utečie po porode z pórodnice.

(Dianišková, 2004)

Rizikové sociálne prostredie:

•   prevaha slobodných matiek, matiek bez vzdelania a zamestnania,

•   častá konzumácia drog, ktorá v spo­jení s genetickou zátažou vedie k zníženej inteligencii rómskych detí,

• nedostatočná starostlivost' o dieťa po porode, nechápanie preventívnych a liečebných zdravotníckych postupov je príčinou vysokej dojčeneckej úmrtnosti a vysokej chorobnosti rómskych detí,

•   vysoké percento detí umiestnených v dojčeneckých ústavoch a detských domovoch,

•  nezáujem rómskych matiek o svo­je deti vedie aj k odkladaniu detí do nemocnice a sposobuje problémy zdravotníckym zariadeniam pri snahe o ich vrátenie do domácej sta­rostlivosti.

Rizikové sociálne prostredie sa prejavuje aj syndrómom týrania, zanedbávania a zneužívania rómskych

detí /CAN/.

Zanedbávanie, ktoré sa najčastejšie prejavuje v oblastiach:

•   hygienickej - prítomnosť' parazitov (pediculosis, scabies),

•   výživovej - nedostatočná výživa až podvýživa, nevhodná skladba stravy,

•   zdravotnej - nerešpektovanie očko­vaní, preventívnych prehliadok, nepodávanie liekov, časté a opakované hospitalizácie,

•   výchovnej - nezáujem až 1'ahostajnost, nedostatočná stimulácia, nezabezpečenie školskej dochádzky,

•   ohrozenia zdravia až života dieťaťa - ponechávanie detí bez dozoru v noci, bez jedla, opustenie dietata,

•   časté sú prípady týrania aj zneužívania detí.

Výsledkom tejto rizikovej skupi­ny problémov je umiestnenie dietata v ústavnej alebo náhradnej rodinnej starostlivosti.

Diskusia

Dlhodobá nezamestnanost, závislost od sociálnej pomoci a vysoká porod­nost udržujú závislost Rómov od spoločnosti. Napriek všetkým formám pomoci poskytovanej štátom sú podmienky ich života nevyhovujúce, v mnohých prípadoch zdravie, ba až život ohrozujúce. Nepriaznivá situácia je v oblasti bývania, zdravotného sta­vu, výživy, vzdelanostnej úrovne, zamestnanosti ale aj sociálnej pomoci (Kováčová, Foltánová, 2005).

Podmienky, v ktorých Rómovia žijú, nesú so sebou bremeno ochorení, ktoré sú zodpovedné za značný po­čet predčasných úmrtí nielen dospelej rómskej populácie, ale aj detí. Ak máme diskutovat o tom, čo je príčinou zlej situácie v rómskych rodinách, musíme si položit otázku, či príčinou zlých sociálnych pomerov v rómskych rodinách je zmena kultúrnych pomerov v rómskom etniku, alebo je zmena kultúrnych pomerov príčinou zlej sociálnej situácie Rómov. Mnoho odborníkov rieši problém, čo sposobilo zmenu tradičnej rómskej kultúry. Bola to len násilná asimilácia Rómov, ktorá paradoxne mala zlepšit život Rómov? Alebo to bola séria mnohých nesprávnych krokov v dlhšej histórii sociálnej starostlivosti o Rómov? Ak je to tak, po­tom je reálny predpoklad, že aj celko­vé zlepšenie postavenia Rómov na Slo­vensku možno očakávat až o niekolko desatročí. Konkrétne činy však musia byt realizované neodkladne a musia zahřňat celú vládu, občiansku spoločnost a miestne komunity.

Záver

Rómsky problém je problém mnohonárodný a nadnárodný. Jeho riešenie nielen na Slovensku, ale aj v mnohých iných krajinách si vyžaduje vela ma­lých a dlhodobých krokov spojených s realizáciou a úprimnou snahou od­straňovat to, čo je negatívne, a vyzdvi­hovat to, čo je pozitívne.

História si památá mnohé asimilačné tlaky voči Rómom. Ich výsledkom bola zváčša len deformácia funkčného sociokultúrneho systému Rómov. Aj keď snahou takýchto aktivít bolo pozdvihnút Rómov na vyššiu spoločenskú úroveň, výsledok bol vo váčšine prípadov kontraproduktívny. Hodnotovo a kultúrne dezorientova­ní Rómovia sa dostali ešte nižšie ako predtým (Jurová, 2007).

Aj napriek doležitosti rómskej pro­blematiky či už u nás, alebo v zahra­ničí, existuje zatial len velmi málo od­borných publikácií a informácií zameraných na riešenie tohto problému.

Najdoležitejšou úlohou bude nájst účinné opatrenia zamerané na pomoc rómskej populácii. Ide hlavne o vytváranie podmienok pre rozvoj rómskych komunít v tých oblastiach, v ktorých je situácia kritická. Iba príprava konkrétnych programov so zabezpečeným finančným krytím može priniest sys­tematické zmeny a naznačit dlhodobejšie vízie riešenia a kontinuitu s perspektívou niekolkých rokov (Mojžišová, Petrášová, 2003).

PhDr. Mária Šupinová, Fakulta zdravotníctva SZU v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici

Literatúra:

1.  ANTALOVÁ I, VRZGULOVÁ M, Porraimos. In Domino fórum, 2000, roč. 9, č. 16, s. 8.

2.   BAKALÁŘ P. Psychologie Romů. Praha: Votobia, 2004. ISBN 80-7220-180-8.

3.   BAKALÁŘ P. Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. ISBN 80-7220­135-2.

4.   ČÍŽKOVÁ M. Rómski pacienti v nemoc­nici. In Sestra, 2005, roč. 4, č. 2, s. 8- 9. ISSN-1335-9444.

5.  DIANIŠKOVÁ I et al. Sú gravidity rómskych žien medicínskym problémom? In Zdravotnícke noviny - Lekárske listy, 2004, roč. 10, s. 4.

6.   DUNOVSKÝ J, DYTRYCH Z, MATĚJČEK Z et al. Týrané, zneužívané a zanedbá­vané dítě. Praha: Grada, 1995.

7.   JUROVÁ A. História Rómov - zdroj pozitívnej etnickej emancipácie? In: Bačová V, Kusá Z. Identity v meniacej sa spoločnosti. SvÚ SAV Košice 1997, s. 155-165, 279.

8.  KOLLÁR M, MESEŽNIKOV G et al. Súhrnná správa o stave spoločnosti. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2001.

9.  KOVÁČOVÁ Z, FOLTÁNOVÁ Z. Osveta v rómskych osadách. In Sestra, 2005, roč. 4, č. 2, s. 7. ISSN 1335-9444.

10. KRETOVÁ E. Príslušnosť rómskych detí ku komunite ako vztah k domu, osade, škole a dedine. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 2003, č. 2, s. 138-148. ISSN 0555-5574.

11. MATEJOVIČ P. Cigán i Róm. In Domino fórum, 1999, roč. 8, č. 35, s. 7-9.

12. MOJZIŠOVÁ G, PETRÁŠOVÁ D. Životný štýl a zdravotný stav rómskej populácie na Slovensku a v zahraničí. In Sloven­ský lekár, 2003, č. 1-2, s. 64-66. ISSN 1335-0234.

13. MAGDOLENOVÁ K. Slovenská spoloč-nosť ešte stále nie je pripravená na riešenie rómskej otázky. Roma Press Agency, 18. 6. 2002. www.inforoma.sk .

14. JUROVÁ A. K otázkam póvodu a pome-novania Rómov. Internetový časopis pre póvodné, teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied, 2001, roč. 4, č. 1. http://www.saske.sk/.

15. KOLÁROVÁ Z. Rómovia od vzniku 1. ČSR po rok 1945. Materiál do súhrn-nej správy o Rómoch na Slovensku, 2002. www.inforoma.sk.

16. NADÁCIA INFOROMA. www.inforoma.sk.

17. FRČOVÁ B, DLUHOLUCKÝ S, RAPČÍKO-VÁ T. Multikultúrne ošetrovatelstvo a rómske etnikum. In Ošetřovatelství v multikulturní společnosti: sborník z 8. mezinárodní konference. Praha: Vy­soká škola zdravotnická, 2007, s. 57-63.

Recenzovali:

Prof. MUDr. Karol Králinský, Ph.D., Fakulta zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Banská Bystrica

Prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., Fakulta zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita, Banská Bystrica

 

 

• tisk
• předplatit si