Výzkum. Ošetrovateľská starostlivosť o seniorov na Slovensku a v Rakúsku

Profesia sestry zastáva v spoločnosti určitú pozíciu, tj. polohu alebo postavenie v rámci jednotlivých profesií. Túto polohu významne ovplyvňuje imidž povolania, teda všeobecná predstava o sesterskom povolaní, ale aj prestíž povolania. Na našu prácu sa v súčasnom systéme zdravotnej starostlivosti kladú vysoké nároky. Na jednej strane sa snažíme vždy podať kvalitný a maximálny výkon, konať samostatne, zodpovedne, avšak na strane druhej sme svedkami sústavného znižovania počtu sestier, združených funkcií a nedocenenia sestier v praxi. Sestry odchádzajú za prácou do zahraničia, a tak prichádza čas hodnotenia rozdielov vo finančnom hodnotení a spoločenskom postavení sestier u nás a v zahraničí.

Rok 1989 zaznamenal nielen zmeny spoločenského a politického, ale aj sociálneho a zdravotného systému. Otvorili sme sa svetu a prílivu nových informácií a sestry začali cestovať za prácou aj do zahraničia. Ponúkala sa im možnosť práce hlavne v starostlivosti o seniorov. Na Slovensku túto starostlivosť zabezpečuje hlavne geriatrická sestra.

Geriatrické ošetrovateľstvo

Geriatrická sestra plánuje a realizuje aktivity zamerané na prevenciu ochorení a ich komplikácií, podporu a udržanie zdravia. Medzi najčastejšie aktivity patrí edukácia, poradenstvo, obhajoba, organizácia starostlivosti, vykonávanie základných ošetrovateľských techník, spolupráca s ďalšími členmi tímu, inštitúciami a s rodinnými príslušníkmi. Jedna z významných oblastí práce sestry je starostlivosť o zomierajúceho a poskytnutie pomoci a podpory pozostalým. Práca geriatrickej sestry zahŕňa aj politickú aktivitu – obhajovanie práv starých ľudí vo všetkých úrovniach (Hanzlíková, 2006). Formy ústavnej starostlivosti seniora v SR:

Oddelenie a liečebňa pre dlhodobo chorých: poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť o pacientov, ktorých stav si nevyžaduje intenzívne vyšetrovanie, vyžaduje si liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností.

Ošetrovateľské oddelenie: poskytuje špeciálny druh nemocničnej starostlivosti vysoko závislým pacientom, ktorých stav je natoľko stabilizovaný, že nepotrebujú každodennú lekársku starostlivosť.

Geriatrické centrum: poskytuje komplexnú geriatrickú starostlivosť a ošetrovateľsko-opatrovateľské služby u pacientov vo veku nad 65 rokov.

Geriatrická klinika: poskytuje nadregionálnu starostlivosť pacientom vo veku nad 65 rokov, ale zároveň plní pedagogické a výskumné úlohy.

Gerontopsychiatrické oddelenie: je súčasťou psychiatrického oddelení, psychiatrickej kliniky a psychiatrickej liečebne; poskytuje starostlivosť pacientom s duševnými poruchami.

Inštitúcie dlhodobej starostlivosti

Jednou z významných súčastí ošetrovateľstva v geriatrii je dlhodobá starostlivosť. V zahraničí sa poskytuje v inštitúciách a v domácom prostredí. Medzi inštitúcie, ktoré túto starostlivosť poskytujú, patria ošetrovateľské domy a hospice. V ošetrovateľských domoch sa poskytujú ošetrovateľské služby vrátane rehabilitácie a sociálnej služby. Cieľom starostlivosti tohto typu je dosiahnutie maximálneho pocitu súkromia, dosiahnuteľného stupňa sebestačnosti a sebaúcty. V Slovenskej republike sa poskytuje inštitucionálna starostlivosť v domovoch – penziónoch pre dôchodcov, domovoch dôchodcov, kluboch dôchodcov a domáca ošetrovateľská starostlivosť (Hanzlíková, 2006). Domáca starostlivosťo seniora na Slovensku. Je poskytovaná človeku v jeho prirodzenom sociálnom prostredí a je to integrovaná forma starostlivosti, preto sa označuje aj ako komplexná domáca starostlivosť. Pozostáva z odbornej zdravotnej starostlivosti poskytovanej klientovi na základe indikácie ošetrujúceho lekára prostredníctvom špeciálnych tímov, agentúr domácej starostlivosti a domácej pomoci, ktorú zabezpečujú agentúry domácej starostlivosti na základe aktuálnej sociálnej diagnózy klienta (Hanzlíková, 2006). Domáca starostlivosť o seniora v Rakúsku. V Rakúsku je 540 000 ľudí v domácej starostlivosti (Hauskrankenpflege), ktorá je tu poskytovaná na vysoko profesionálnej úrovni. Ošetrovatelia a pomocníci v domácnosti vykonávajú základnú hygienickú starostlivosť o pacienta, diplomovaný personál vykonáva starostlivosť odbornú. Okrem sestier sú to rehabilitační pracovníci, logopédi a sociálni pracovníci.

Prieskum

Metodika. V našej prieskumnej práci sme riešili rozdiely v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o seniora medzi dvoma štátmi EU – Slovenskom a Rakúskom. Použili sme empirickú metódu – dva druhy dotazníkov: pre sestry pracujúce na Slovensku (na geriatrických a interných oddeleniach v Nemocnici Poprad a Stará Ľubovňa) a pre slovenské sestry pracujúce v Rakúsku. Oslovených bolo 100 sestier, návratnosť dotazníkov bola 92 %.

Diskusia

Čiastkový problém 1: „Je rozdiel v podmienkach pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti seniorom na Slovensku a v Rakúsku?“

Pri hodnotení podmienok 40 % slovenských sestier pracujúcich na Slovensku a 87 % slovenských sestier pracujúcich v Rakúsku sestier označilo túto starostlivosť ako nadštandardnú a dostupnú, 23 % sestier na Slovensku a 13 % sestier v Rakúsku ju naopak hodnotí ako minimálnu a nedostačujúcu. Pre skvalitnenie starostlivosti o seniorov je veľmi dôležitý postoj samotného štátu a jeho zdravotnej a sociálnej politiky. Na otázku „Aký je postoj spoločnosti k seniorom?“ odpovedalo 50 % sestier pracujúcich v Rakúsku a 33 % sestier pracujúcich na Slovensku, že senior je plnohodnotný člen spoločnosti, čo potvrdzuje rozdielnosť sociálnej politiky obidvoch štátov.

Pre kvalitnú prácu sestier so seniorom sú veľmi dôležité pracovné podmienky. Len pre 10 % slovenských sestier sú pracovné podmienky nadštandardné, za základné ich považuje 50 % sestier v SR. Až 64 % sestier pracujúcich v Rakúsku hodnotilo svoje pracovné podmienky za nadštandardné a 36 % za veľmi dobré. Dostatok pomôcok k svojej práci má 93 % sestier pracujúcich v Rakúsku a len 33 % sestier v SR. Slovenské sestry sa vyjadrili, že najviac im chýbajú hygienické pomôcky, kvalitné polohovacie postele, hydraulické zariadenia na dvíhanie ťažkých pacientov a moderné kúpeľne. V odpovedi na otázku: „Aká je starostlivosť o geriatrického pacienta v období rekonvalescencie?“ 10 % sestier na Slovensku a 87 % sestier pracujúcich v Rakúsku zvolilo výraz nadpriemerná.

Pri hodnotení poskytovania služieb v Rakúsku môžeme konštatovať lepšie vybudovanú sieť kvalitných rehabilitačných zariadení. Pacient v období rekonvalescencie podľa stavu zostáva v rehabilitačnom stredisku aj 3–4 mesiace, pričom starostlivosť neplatí on, ale štát v rámci zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je nedostatok rehabilitačných kliník aj kvalifikovaných pracovníkov, a tak pacienti obdobie rekonvalescencie trávia doma bez odbornej pomoci. 77 % sestier pracujúcich v Rakúsku označilo domácu starostlivosť ako dobre zorganizovanú a na vysokej úrovni. Na Slovensku ju 43 % sestier hodnotí ako zlú a na veľmi nízkej úrovni a 44 % slovenských sestier ju pokladá za nedostatočnú, lebo ju vykonávajú nekvalifikovaní ľudia.

Čiastkový problém 2: „Je rozdiel v prístupe, komunikácii a pozornosti venovanej geriatrickému pacientovi na Slovensku a v Rakúsku?“

Dostatok času na komunikáciu s pacientom má len 17 % sestier na Slovensku a až 67 % sestier pracujúcich v Rakúsku. Veľký nepomer vznikol hlavne z toho dôvodu, že u nás je nedostatok personálu na oddeleniach, sestry vykonávajú len nevyhnutné práce týkajúce sa ordinácií a na komunikáciu im ostáva málo času. Vyťaženosť počas pracovnej doby sestry charakterizovali veľmi rozdielne: 43 % sestier v SR má počas pracovnej doby čas len 30 minút na obed, 70 % sestier pracujúcich v Rakúsku má dostatok času na všetko.

Čiastkový problém 3: „Aké majú postavenie sestry v Rakúsku a na Slovensku?“

Pri porovnaní postavenia sestier sme zistili, že 65 % sestier pracujúcich v Rakúsku a 13 % sestier pracujúcich na Slovensku hodnotí svoje povolanie vysokým statusom.

Čiastkový problém 4: „Je práca v zahraničí pre naše sestry atraktívnejšia?“

Prácu v zahraničí by uprednostnilo 67 % sestier zo Slovenska kvôli tomu, že je finančne atraktívnejšie. Finančné ohodnotenie za svoju prácu pokladá 83 % sestier v SR za nedostatočné, naopak 82 % sestier pracujúcich v Rakúsku ho označilo ako dostatočné. „Aký je teda imidž sestry pri starostlivosti o geriatrického pacienta u nás a v zahraničí?“ Výsledky nášho prieskumu preukázali, že sestry v Rakúsku majú oproti našim sestrám lepšie postavenie v spoločnosti, vyššie kompetencie pri poskytovaní informácií pacientom a rodine a za svoju prácu dostávajú vyššiu mzdu ako sestry na Slovensku. Tie sú pred sestrami v Rakúsku v nevýhode, pretože napriek vyššiemu vzdelaniu, možno aj viac prejavovanej empatii, majú na vykonávanú prácu v rovnakom čase viac povinností a menej finančných prostriedkov za prácu.

Návrhy pre prax. Pri oceňovaní sestier dávať návrhy na zlepšenie pri tvorbe zdravotnej politiky. Diferencovať kompetencie sestier podľa stupňa ich vzdelania. Vytvoriť podmienky pre domácu ošetrovateľskú starostlivosť na Slovensku, aby mohli byť seniori doopatrovaní dôstojným spôsobom a v svojom prirodzenom prostredí. Posilniť geriatrické oddelenia zodpovedajúcim množstvom sestier, aby mali dostatok času na kvalitnú prácu. Vytvárať podmienky pre rozvoj následnej starostlivosti o seniora v období rekonvalescencie. Viesť zdravotníkov k holistickému chápaniu osobnosti seniora.

Záver

V dnešnej dobe sa sestry všetkých vyspelých krajín usilujú o imidž sestry profesionálky – jedinca progresívneho, sofistikovaného, asertívneho, ktorý sa neustále vzdeláva a snaží sa dosiahnuť čo najvyššiu úroveň ošetrovateľskej starostlivosti. Z toho vyplýva, že svoj imidž môžeme zlepšiť len neustálou zodpovednou prácou na sebe.

PhDr. Zuzana Hudáková Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku, pracovisko Poprad

Bc. Henrieta Hronkinová Domáca starostlivosť, Rakúsko

Literatúra

1. FARKAŠOVÁ D. Ošetrovateľstvo – teória, slovenské vyd. Osveta: Martin, 2005.

2. HANZLÍKOVÁ A. Komunitné ošetrovateľstvo. 2. slovenské vyd. Osveta: Martin, 2006.

3. MITSCHOVÁ K. Rola sestry v súčasnosti. In: Sestra č. 12, IV, 2005, s. 11.

Ilustrační foto archiv

 

 

• tisk
• předplatit si