Spolupráca pacienta pri hodnotení chronickej bolesti

Chronická bolesť sa definuje ako bolesť trvajúca 3 mesiace a dlhšie. Na to, aby sme mohli bolesť hodnotiť, potrebujeme nástroj na hodnotenie bolesti, ktorý by mal obsahovať tieto charakteristiky: lokalizáciu bolesti, propagáciu bolesti, intenzitu a charakter bolesti, vyvolávajúci či zhoršujúci faktor a tiež časový faktor. Hodnotenie bolesti samotným pacientom nám pomáha vytvoriť dôverný a terapeutický vzťah s pacientom a integrovať chorého do liečebného procesu, čím docielime podiel pacienta na tvorbe a stanovení cieľa.

Štatistické údaje uvádzajú, že celosvetovo trpí chronickou bolesťou 10–30 % populácie, a toto číslo vzhľadom na nárast ochorení pohybového aparátu u detí, ale aj dospelej populácie len vzrastie. Chronická bolesť sa definuje ako bolesť trvajúca 3 mesiace a dlhšie. Na rozdiel od akútnej bolesti stratila svoj ochranný účel a nevaruje pred poškodením organizmu (kolektiv autorů, 2006).

Bolesť je senzorický a emocionálne nepríjemný pocit, ktorého zásadný význam spočíva v upozornení na prebiehajúci patologický proces, čím núti chorého vyhľadať pomoc (kolektív autorov, 1992). Definícia podľa McCafferyho: „Bolesť je vždy to, čo pacient označí ako bolesť, a vyskytuje sa vždy, keď to pacient vraví“ (kolektiv autorů, 2006).

Na začiatok predkladáme dve definície bolesti. Prvá citácia je z knihy Vademékum pre SZP a vyšla v roku 1992 a druhá z knihy Vše o léčbě bolesti z roku 2006. Uvádzame ich pre porovnanie práve preto, že za posledné roky sa prístup k bolesti v oblasti medicíny aj ošetrovateľstva zmenil. Zaviedol sa pojem manažment bolesti a bolesť začína byť chápaná v niekoľkých aspektoch. Pripisujú sa jej nielen fyzické, biologické či psychické, ale v rámci behaviorálneho prístupu aj emocionálne, duchovné a sociálne aspekty.

Do stredu našej pozornosti sa dostáva pacient so svojou bolesťou a na liečbe tejto bolesti sa podieľa interdisciplinárny tím. Jeho členmi nie sú len lekár a sestra, ale aj farmaceut, psychológ, anesteziológ, ergoterapeut, fyzioterapeut a samozrejme samotný pacient a jeho rodina.

Hodnotenie ako kontinuálny proces

„Hlavnou prekážkou v liečbe bolesti je jej nedostatočné hodnotenie. Tento problém môže byť v skutočnosti hlavným dôvodom nedostatočnej liečby nádorovej bolesti.“ (O’Connor, Aranda, 2005) A nielen nádorovej bolesti, ale aj bolesti chronickej. My chceme poukázať hlavne na možnosti hodnotenia bolesti, a to vo vzájomnej spolupráci sestry a pacienta. Na základe jednoduchých hodnotení a záznamov získame prehľad o vývoji a liečbe pacientovej bolesti, ako aj prostriedky pre vyhodnocovanie výsledných kritérií.

Na to, aby sme mohli bolesť hodnotiť, potrebujeme nástroj na jej hodnotenie. Ten by mal obsahovať tieto charakteristiky: lokalizáciu bolesti, propagáciu bolesti, intenzitu a charakter bolesti, vyvolávajúci či zhoršujúci faktor a faktor časový. Má poskytnúť informácie nielen o tom, ako bolesť začala, a opis bolesti, ale aj faktory, ktoré bolesť vyvolávajú, prípadne zmierňujú. Bolesť je nutné monitorovať systematicky a liečebné postupy pribežne aktualizovať v spolupráci s pacientom, príbuznými a ďalšími členmi zdravotníckeho tímu.

Existujú rôzne škály: vizuálne, slovné, numerické a tiež mapy bolesti. Boli vypracované rôzne dotazníky pre skúmanie a hodnotenie bolesti. Tie sa využívajú, ale väčšinou len na nemocničných oddeleniach či v špecializovaných ambulaciach. Tento hodnotiaci proces je ale zväčša prerušený po príchode do domáceho ošetrenia, kde záznamy zvyčajne končia, pritom ale bolesť pretrváva naďalej. „Proces hodnotenia musí byť kontinuálny. Musíme stavať na informáciách, ktoré sme získali pri počiatočnom posudzovaní pacienta, a tieto informácie prehodnocovať tak, ako postupne získavame ďalšie informácie o pacientovi a jeho zdravotnom stave“ (kolektiv autorů, 2006).

Ak však do tohto procesu zapojíme aj pacienta, máme nielen uľahčenú našu prácu, ale ďalšiu motiváciu pre pacienta, aby dosiahol svoj cieľ, teda tlmenie bolesti.

Pomôcky pre zdravotníkov i pacienta

Jednoduchou pomôckou pre získanie vstupnej anamnézy je popis bolesti s použitím charakteristiky PQRST (Firment, Studená et. al., 2001). Pre zjednodušenie PQRST môžeme trochu poprehadzovať písmená PRST a nakoniec Q. Na určenie intenzity bolesti použijeme vizuálne analógové, verbálne a numerické stupnice (obr. 1). PQRST môžeme používať v ošetrovateľskej dokumentácii, ale pre pacienta musíme použiť zrozumiteľné a jednoduché pomôcky. Môžeme vypracovať zoznam otázok, na ktoré pacient bude odpovedať a zapisovať si ich do denníka, alebo môže používať diár či malý zošit, kde si zaznamená dátum a čas a tiež odpovede na otázky (tab. 1).

Alebo podobne ako my môže použiť mnemotechnickú pomôcku pre zoznam otázok. My sme sa pokúsili jednu takúto vymyslieť (tab. 2).

Na základe získaných údajov môžeme potom pristúpiť k samotnej liečbe bolesti, prípadne prehodnotiť, či už prebiehajúca liečba je adekvátna. Zároveň však dbajme, aby si pacient pri liečbe bolesti zaznamenával a popisoval aj vedľajšie nežiaduce účinky podávaných liekov. To však vyžaduje edukáciu pacienta na danú lekárom ordinovanú liečbu a vytvorenie ošetrovateľského plánu pre konkrétneho pacienta. Hodnotenie bolesti samotným pacientom nám pomáha vytvoriť:

1. Dôverný a terapeutický vzťah s pacientom, posilnený tým, že pacient minimálne ocení našu snahu o rešpektovanie jeho výpovedi o bolesti. Ak raz stratíme dôveru pacienta, čo i len v jednej oblasti, strácame ju aj v iných.

2. Integrujeme pacienta do liečebného procesu, a on sa tým podieľa na tvorbe a stanovení cieľa. Nezabúdajme, že cieľ je orientovaný vždy na pacienta a jeho problém.

Len tak spolu stanovíme cieľ, ktorý bude objektívny, merateľný a realistický.

Mgr. Zuzana Toplanská, Fakultná nemocnica L. Pasteura, Košice, Ústav ošetrovateľstva LF UPJŠ, Košice

Mgr. Mária Bérešová, Východoslovenský onkologický ústav, a. s. Košice

Literatúra

1. KOLEKTIV AUTORŮ. Vše o léčbě bolesti – příručka pro sestry. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2006.

2. KOLEKTÍV AUTOROV. Vademékum SZP. Martin: Osveta, 1992.

3. O’CONNOR M, ARANDA S. Paliativní péče pro sestry všech odborů. Praha: Grada Publishing, 2005.

4. FIRMENT J, STUDENÁ A, et al. Anes- teziológia a intenzívna medicína. Košice: LF UPJŠ, 2001.

 

 

• tisk
• předplatit si