Dialyzovaný pacient a trávenie voľného času

Starostlivost o dialyzovaného pacienta je špecifická a musí uspokojovat jeho bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby. Pravidelná dialyzabá íiečba znamená pre chorého významné ovplyvnenie jeho životného štýlu. Ak je pacient trikrát týždenne niekolko hodín dialyzovaný a do dialyzačného stredisku musí dochádzať z iného miesta, je jeho životný a pracovný harmonogram narušený. Pre mnohých pacientov liečenie znamená vel'kú psychickú záťaž, a preto dóležitú úlohu vo zvyšovaní kvality života zohráva edukácia. 

Po zaradení chorého do hemodialyzačnej liečby (HD) pacient prechádza určitými obdobiami. V každom z nich pozorujeme okrem fyzického zlepšenia určité zmeny psychické. Prvé obdobie nastáva u pacientov, ktorí sa pred HD cítili zle. Zlepšenie zdravotného stavu po prvých dialýzach a pocit istoty po zaradení prináša pocit urahčenia a radosti. Toto obdobie je časovo krátke. V druhom období pacient poznávat' že cena za udržanie života je velká a znamená v určitej miere predženie trápenia. je to obdobie sklamania a beznádeje. Chorí si uvedomujú obmedzený život, navždy spútaný s prístrojom. Až tu začína dlhá cesta hradania zmeneného životného plánu. Posiedné obdobie je obdobie dlhodobej adaptácie. Viac ako polovica pacientov zaujíma vyrovnaný postoj, znáša liečbu i diétny režim ako nevyhnutně zlo, neradi však o nej hovoria. Asi 1/4 pacientov má aktívne stanovisko a dokonca organizuje život pacientov mimo dialýzy, posledná 1/4 pacientov má s adaptáciou problémy. Dialyzovaní pacienti sú vystavení stresovým situáciám, ktoré plynu z ťažkej a tiež doživotnej choroby. Významným stresorom je závislost od prístrojov, stredísk a personálu. Hodnota nezávislého života je niekedy uprednostřiovana natorko, že zvládnutie závislosti na HD je pre pacientov nad ich sily, čo vedle k depresiám, agresívnemu správaniu a sebapoškodzovaniu. Silne stresujúca je samotná dialyzačná procedúra, ku ktorej patrí strach z napojenia, z bolesti, z prípadných komplikacíí pri napojení, obavy z poruchovosti dialyzačného prístroja, nepredvidaternosť udalostí počas HD, prítomnosť spolupacientov, obmedzenie společenského života, finančně problémy a pod. Ďalšie stresory sú strata blízkych osob, diétne obmedzenia, zvýšená časová a priestorová závislost, závislost na druhých rudoch, hrozba smrti a iné. Stresovým situáciám sa nevyhnu ani rodinní príslušníci a blízki chorého. 

Sprevádza ich neustála neistota, trápenie s chorým, spósobené zmenou jeho správania, zmena roly v rodine, nárast agresivity, minimálne otvorená komunikácia. Pre posúdenie kvality života je podstatné subjektívne hodnotenie chorého, ako on sám vníma svoju zdravotnú situáciu a svoju schopnost uplatnit sa pracovnom, rodinnom i sociálnom kontexte a ako je s tým všetkým celkovo spokojný. Starší dialyzovaní pacienti, ktorí žijú osamotení, často nachádzajú na dialyzačnom stredisku pravidelné kontakty s inými ruďmi z radov personálu a pacientov. Iná situácia je u mladých pacientov, ktorí sú v dobrom fyzickom stave, ale sú často frustrovaní v potrebe partnerského vztahu, sexuálneho života, v potrebe mať deti, realizovat sa v zamestnaní, rozvíjať záujmové a rekreačné aktivity. Pacienti stredného veku žijú pod tlakom obáv z rozpadu rodiny alebo stáleho partnerského vztahu, z obáv, že nestihnu vychovat deti a finančne zaistiť rodinu. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu života dialyzovaných pacientov, je potrebné zaradiť slobodnú válu dialyzačnej metódy. Podstatným momentom, ktorý predlžuje život s dialýzou, je pacientovo sociálne zapojenie, sociálne interakcie a z nich plynúci pocit uspokojenia. Známe študie ako Kouidi (1997), Pianta (1999), Tawnej (2000) dokazujú, že kvalitu a dížku života ovplyvní pravidelná pohybová aktivita. Pohybové programy sú sekundárnou sučasťou komplexnej liečby. Pohyb je velmi potrebný pre všetky telesné orgány a funkcie, priaznivo ovplyvňuje činnost všetkých orgánov, zdokonaluje ich funkciu. Je žiaduce, aby pacient v pravidelnom HD liečení, pokiai mu to jeho zdravotný stav umožní, vykonával svoje zamestnanie. Pracovně prostredie umožňuje pacientovi uplatnit sa, zachovat si sebavedomie a pocit užitočnosti. Pre dialyzovaných pacientov nie je vhodná: celoročná práca vonku, práca v prašnom prostredí, v chladnom alebo horúcom prostredí, práca v infekénom prostredí, fyzicky náročná práca. 

VoI'nočasově aktivity

Pacient sa v čase, ktorý nemá čím vypinit, zaoberá svojou chorobou, premýšra o nej, zvyšuje sa jeho strach z diagnózy a možných následkov ochorenia. U niektorých pacientov pozorujeme rahostajnost, apatiu. Vhodné aktivity pre dialyzovaných pacientov sú: prechádzky v prírode, turistika, rekreačné bicyklovanie, ručně práce, zbieranie hub, spoločenské hry (stolný tenis, minigolf a pod.). Výkonnostný a závodne vykonávaný šport nie je dovoleny, nadmerná námaha by viedla k zhoršeniu zdravotného stavu a v konečnom důsledku by demotivovala pacienta. Rekreačný šport s dávkovanou záťažou je dovolený. Důležitá je pravidelnost pohybových aktivit. V každom veku je možné nájsť si takú, ktorá pacienta nadmeme nezataži, ale naopak povedie k zvýšeniu jeho výkonnosti a pomůže mu v konečnom důsledku dodat energiu k bežným životným úkonom. Pravidelné cvičenie zvyšuje výkonnost srdcovo-cievneho systému, může potpócť k stabilizácii krvného tlaku, k udržaniu svalovej sily, kostnej hmoty a správnej telesnej hmotnosti, může pomůcť odstrániť poruchy spánku a zlepšit jeho kvalitu. Počas cvičenia dochádza k uvorňovaniu endorfínov, ktoré majú pozitívny vplyv na celková telesnú výkonnost, napomáhajú emocionálnej stabilite a pomáhajú vyrovnat sa s depresívnymi náladami. Kolektívne (samozrejme primerané) sportove aktivity sú vítané (nadviazat sociálne kontakty). 

HD pacienti a dovolenky

Může dialyzovaný pacient chodit na dovolenky? Odpoveď znie áno. Pacient si po konzultácii s lekárom vyberie miesto pobytu a termín rekreácie. Pred nástupom na dovolenku o tom svojho lekára včas upovedomí a požiada ho o dohodnutie tzv. prázdninovej dialýzy v HD stredisku, ktoré je najbližšie k miestu príslušného rekreačného zariadenia. V dohodnutom termíne sa potom v „prázdninovom" stredisku prihlási so sprievodným listom od lekára, kde má uvedené všetky podstatné údaje o svojom zdravotnom stave a parametroch HD, ktoré sú aplikované v jeho „materskom" dialyzačnom centre (vhodné dopinit o preklad v anglickom aj. cudzom jazyku). Ak nie je možné dialýzu vykonat presne v rovnakých termínoch, aké má pacient stanovené doma, je možné so súhlasom lekára, termín dialýzy posunut o 0,5-1 deň. Ak chce pacient absolvovat HD v zahraničí, musí požiadať s dostatečným časovým predstihom svoju poisťovňu o úhradu HD liečby v zahraničí, Musí rátať s tým, že ak je cena dialýzy v zahraničí vyššia ako v SR, príslušný rozdiel bude musieť sám doplatit. Ak mu poisťovňa súhlas udelí (alebo ak sa pacient rozhodne si náklady hradit sám), požiada sám alebo prostredníctvom lekára HD centrum najbližšie k miestu rekreačného pobytu o vykonanie potrebného počtu prázdninových dialýz (Nemecko, Chorvátsko, Taliansko atcr.). Stále viac sa množia ponuky rekreácií v strediskách, ktorých súčasťou je dialýza, s možnosťou ubytovania pribuzných alebo sprevádzajúcich osůb a s možnosťou absolvovania rehabilitačných procedur doma i v zahraničí. Informácie o takýchto strediskách sú k dispozici' vo všetkých centrách. Dialyzovaný pacient má tak možnost na čas „vypnut" z bežného životného stereotypu, oddýchnuť si, prežiť príjemné chvíle v kruhu blizkych, nadviazať nové kontakty, priaterstvá. Mal by sa však vyvarovat nepríjemných alebo riskantných telesných aktivit, excesov v jedle a pití, ktoré by ho mohli ohrozit na živote. Nevhodné je kúpanie v prírodných vodných tokoch a terrninalnych kúpaliskách prepinených návštevníkmi (maká pravdepodobnosť infekcie). Výhodnejšie je sprchovanie. Na plávanie je najvhodnejšia morská voda či dobne udržiavaný domácí bazén. Pacient by mal dobre uvážit aj cestu do vzdialených exotických krajin s odlišnou klímou a nejasnými možnosťami stravovania. U disciplinovaných pacientov s dobrým telesným stavom niet námietok ani proti vedeniu osobného vozidla. 

Odpočinok a spánok

Zabezpečenie dostatečného spánku a odpočinku je důležitou súčasťou  liečebněho režimu u každého pacienta. Chorí radia potrebujú viac energie na obnovenie sil alebo na zvládnutie bežných aktivit života, sú častejšie unavení, a preto potrebuju viac spánku a odpočinku. Dialyzovaný pacient býva často unavený, cítí sa slabý a neoddýchnutý. Proto je vhodné: dodržiavat dostatočný odpočinok, plánovat denné činnosti na etapy, vykonávat fahkě práce (vyšivanie, varenie a pod.). 

Štůdium a zamestnanie

Pravidelne dialyzovaný, stabilizovaný pacient má váčšinou dostatok sil na to, aby zvládol štúdium na strednej alebo vysokej škole, vykonával duševnú prácu či vedecký výskum. Niekedy je výhodnejšie požiadať o individuálny študijný plán alebo o alternatívne studium. Ak je Shodinový pracovný čas pre pacienta únavný, možno by bola riesením úprava pracovného času. Ti pacienti, ktorí vykonávali ťažkú telesnú prácu, sú žial núteni zmeniť zamestnanie alebo odíst do invalidného důchodku. Práca je pre nich príliš únavná a viedla by k zhoršovaniu ich zdravotného stavu. Vyčerpávajúca je aj práca na zmeny a nočná práca sa neodporúča. Pacient musí dbať o správnu psychohygienu. 

Spoločenský a kultúrny život

Spoločenský život sa nemá prerušiť. Vzájomné návštevy medzi pribuznými a známymi odvrátia pacientovu pozornost od vlastných problémov, potešia ho, motivujú a vzbudzujú u neho chuť žit, čo sa odráža i vo zvýšení spolupráce pacienta so zdravotníckym personálom. S ochorením sa musí vyrovnat nielen pacient, ale i jeho rodina, ktorá tiež prechádza štádiami adaptácie na ochorenie. Kultúrny život (čítanie knih, počúvanie rádia, pozeranie tele-vízie, návšteva divadla a koncertov) je v podstate bez obmedzenia. 

Pozornost potrebuje aj rodina

Roly a povinnosti, ktoré predtým vykonával chorý, sa posúvajú na ostatných členov rodiny, alebo zostávajú nezastúpené. Úzkost znásobuje aj nedostatek času alebo motivácie pni zabezpečovaní normálneho chodu domácnosti. Takáto dlhšie trvajúca situácia může v rodine vyvolat až frustráciu, dochádza za k zmene životného stylu rodiny. Niektorí jej členovia nie sú schopní vyrovnat sa s novou situáciou, čo může spůsobiť, že hradajú formu úniku zo stresujúceho prostredia. Rodina pri stretnutí s chorobou nemá vyskúšanú stratégiu, je nútená hradat spůsoby riešenia vzniknutých problémov. To znamená, že našu pozornost nepotrebujú len chorí, ale aj ich rodiny. Existuje nespočetné množstvo svetových stránok, ktorě sa venujú téme dialýza či život dialyzovaných pacientov.

PhDr. Marcela Džumelová-Ižlová, katedra ošetrovatelstva, Fakulta zdravotníctva, Katolícka Univerzita, Ružomberok

(dzumelova@jedu.kusk) 

 

 

• tisk
• předplatit si